Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/264/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Green Art, a.s., Pekárska 11, 917 01 Trnava,, IČO: 36 808 601, zastúpený: MST PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, proti žalovanému: deko deko s.r.o., Borovicová 2621/20, 900 31 Stupava, IČO: 45 709 815, zastúpený: Mgr. Andrej Šabík, advokát, Staromestská 6/D, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 1.056 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 10 Cb/22/2013 - 153 zo dňa 22.04.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 10 Cb/22/2013 - 171 zo dňa 30.07.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 10 Cb/22/2013 - 153 zo dňa 22.04.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 10 Cb/22/2013 - 171 zo dňa 30.07.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.056 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 03.12.2011 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 63 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 977,57 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej mu uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 29,18 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením č.k. 10 Cb/22/2013 - 171 zo dňa 30.07.2015 súd opravil označenie právneho zástupcu žalobcu v záhlaví rozsudku tak, že správne znie: „MST PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 861 545, so sídlom v Bratislave, Laurinská 3“ s tým, že v ostatných častiach zostáva rozsudok nedotknutý.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.03.2012, doručenou súdu dňa 30.03.2012, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.056 eur s príslušenstvom, uplatnenej na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola dodávka a montáž výkladového skla v predajni žalovaného v obchodnom dome Q. E. J.. Žalovaný potvrdil, že uzavrel so žalobcom ústnu zmluvu o dielo, ale poprel, že by sa zmluvné strany dohodli na cene 2.640 eur, resp. 2.200 eur bez DPH za vykonané dielo.

3. V predmetnom spore po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi sporovými stranami vznikol záväzkovo-právny vzťah z ústnej zmluvy o dielo, ktorého predmetom bolo zhotovenie priečelia (výklad sklo) v predajni žalovaného v M. Q. (ďalej len „dielo“) za dohodnutú cenu 2.200 eur bez DPH, pričom pri jej uzatvorení zmluvné strany vychádzali z Predbežnej cenovej ponuky interiérových stavebných úprav predajne K. K. Q., akceptácia ponuky zo strany žalovaného sa týkala čo do predmetu diela položky priečelie (výklad sklo). Námietku žalovaného, že v ponuke absentovala

akákoľvek bližšia informácia o rozmeroch budúceho diela, konajúci súd považoval za nedôvodnú, nakoľko žalovaný komponenty diela poznal, žalobca dielo vykonal, žalovaný vykonané dielo prevzal, nenamietal množstvo ani kvalitu diela. Súd prvej inštancie ustálil, že predmet diela medzi stranami nie je sporný, preto v súlade s § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniklo právo na zaplatenie ceny za dielo. V tejto súvislosti nepovažoval za vierohodné tvrdenie žalovaného, že odmietol ponuku ako celok, nakoľko toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané, naopak, akceptácia ponuky v časti zhotovenia diela priečelie (výklad sklo) vyplýva jednoznačne aj z predloženej e-mailovej komunikácie medzi stranami v dňoch 27. - 31.10.2011. Žalobca síce predložil žalovanému na spoločnom stretnutí dňa 18.10.2011 predbežnú cenovú ponuku interiérových stavebných úprav predajne s rozpisom prác a ich cenou za takto položkovite uvedené práce, avšak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, sporové strany sa dohodli na zhotovení diela priečelie (výklad sklo), ktoré je možné považovať za samostatné dielo ako predmet záväzku.

4. V prípade ceny za dielo, ktorá bola medzi stranami sporná, konajúci súd dospel k záveru, že strany mali vôľu dojednať cenu za dielo pevnou sumou, nakoľko medzi nimi neprebehla žiadna komunikácia ohľadom jednotkových cien materiálu a prác na vyhotovenie priečelia výkladu predajne. Obranu žalovaného týkajúcu sa výšky ceny s ohľadom na jej navýšenie o príslušnú sadzbu DPH vyhodnotil ako účelovú, keďže v ponuke bolo jednoznačne uvedené, že obsahuje ceny bez DPH. Rovnako za právne bezvýznamnú považoval námietku neexistencie písomného prejavu vôle o prijatí ponuky s poukazom na ústnu formu uzatvorenia zmluvy o dielo.

5. Súd prvej inštancie vzal zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle strán, včítane rokovania o uzavretí zmluvy, keď bolo v konaní nesporné, že žalobca predložil ponuku vrátane uvedenia ceny za dielo žalovanému, žalovaný ničím v konaní nepreukázal, že ponuku odmietol, naopak, z e-mailovej komunikácie vyplýva, že túto v časti vyhotovenia priečelia (výklad sklo) za ponúknutú cenu 2.200 eur bez DPH akceptoval, nedomáhal sa jej prepracovania, ani úpravy ponúknutej ceny. Naopak, z predloženej komunikácie nevyplynula žiadna námietka voči cene a e-mail štatutárneho zástupcu žalovaného I. G. zo dňa 31.10.2011 o 10:29 hod., kde potvrdil záväznú objednávku skla s montážou v sume 1.320 bez DPH a žiadal o doručenie zálohovej faktúry, vyhodnotil konajúci súd vo vzájomnej súvislosti jednoznačne ako odpoveď na bezprostredne predchádzajúcu e-mailovú správu žalobcu, ktorou žiada o potvrdenie objednávky alternatívnej ponuky - e-mail žalobcu zo dňa 27.10.2011 o 11:59 hod., ktorým požiadal žalovaného o upresnenie informácie, či objednávka zahŕňa aj zhotovenie sadrokartónového priečelia s konštrukciou a úhradu zálohovej platby vo výške 1.320 eur bez DPH v prípade dodávky iba skleneného výkladu, alebo v sume 1.626 eur bez DPH v prípade objednávky výkladového skla spolu so sadrokartónovým priečelím s konštrukciou. Bol toho názoru, že žalovaný mal jednoznačne vedomosť o tom, že platba 1.584 eur s DPH (1.320 eur bez DPH) vyúčtovaná faktúrou č. 20110081 zo dňa 27.10.2011, splatnou dňa 10.11.2011 je zálohovou platbou. V tejto súvislosti konajúci súd neprijal interpretáciu skutkového stavu žalovaným, mal za to, že vystavenie zálohovej faktúry s DPH nie je spojené s dôsledkom straty práva na doplatok ceny za službu a skutočnosť, že žalobca uviedol na zálohovej faktúre daň, nijako nenasvedčuje tomu, že záloha bola požadovaná v 100 % výške dojednanej ceny. Zároveň vyslovil názor, že nesprávnosti vo vyhotovení zálohovej faktúry (nesprávne uvedený predmet diela G. G.) a ani následné uvedenie príslušnej sadzby DPH na zálohovej faktúre nemali vplyv na dohodu strán o predmete diela a výške ceny za dielo.

6. Obranu žalovaného, že dojednaná cena je nadhodnotená, súd prvej inštancie považoval za nerelevantnú, s poukazom na tú skutočnosť, že cenová politika podnikateľských subjektov nie je predmetom právneho posúdenia a ani prípadne zistená vyššia cena za dielo inými dodávateľmi nie dôvodom nepriznania nároku na zaplatenie ceny za dielo. Súd preto pri rozhodovaní neprihliadol na žalovaným predložené cenové ponuky iných spoločností, nakoľko nijako nesúvisia s prejednávanou vecou, a to ani v prípade posúdenia obvyklej ceny, nakoľko prejednávaná vec sa týka ceny za dielo a zmluvného vzťahu dojednaného medzi stranami v roku 2011. Rovnako súd s ohľadom na zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie mal za to, že vo veci nie je potrebné vykonať znalecké dokazovanie na zistenie obvyklej ceny za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na doplatenie ceny za dielo vo výške žalovanej istiny je plne dôvodný a nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku, priznal žalobcovi aj nároky na úrok z omeškania. Vec právne posúdil podľa ustanovení § § 43, 43a ods. 1, 43c ods. 1, 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), §§ 261 ods. 1, 266 ods. 1, 2, 3, 275 ods. 4, 536 ods. 1, 3, 546 ods. 1, 548 ods. 1, 365

ods. 1a 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), §§ 19 ods. 2, 4, 49 ods. 1 a 71 ods. 1 zák. č. 224/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 8 O.s.p. a § 148 ods. 1 O.s.p..

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že síce medzi ním a žalobcom došlo ústne k uzavretiu zmluvy o dielo, avšak k stanoveniu konečnej ceny za vykonanie diela došlo až neskôr. Potvrdil, že sa s Predbežnou cenovou ponukou interiérových stavebných úprav predajne K. K. Q. oboznámil na osobnom stretnutí s pani S. Y., zástupkyňou žalobcu, ktoré sa uskutočnilo dňa 18. októbra 2011, k akceptácii cenovej ponuky na sumu 2.200 eur bez DPH ako celku však s ohľadom na výrazne nadhodnotenú cenu nikdy nedošlo, a to ani ústne. Nakoľko predložená cenová ponuka na osobnom stretnutí dňa 18. októbra 2011 bola len predbežnou ponukou a na základe vyjadrenia S. Y., že cenu je možné znížiť, došlo na rokovaní medzi stranami k ústnemu dojednaniu, že konečná cenová ponuka za položku priečelie (výklad sklo), ako predmetu diela, bude žalovanému predložená dodatočne. Finálne bola cena za vykonanie predmetu zmluvy stanovená na sumu 1.320 eur bez DPH, ktorá bola žalovaným akceptovaná prostredníctvom e-mailovej komunikácie dňa 31. októbra 2011 a uhradená dňa 2. novembra 2011, teda ešte pred samotnou realizáciou diela. Žalovaný poukázal na to, že nič nenasvedčovalo tomu, že ide len o sumu zálohy tak, ako to tvrdí žalobca.

8. Uviedol, že o cene obdobného diela s podobnými rozmermi sa informoval aj u iných dodávateľov, ktorí mu potvrdili, že dodanie materiálu a jeho montáž u nich predstavuje sumu na úrovni 1.000 eur vrátane DPH, čo je podstatne menej, ako zaplatil žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj v prípade, že by nedošlo k dohode o cene za dielo medzi stranami, bol by v zmysle ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobcovi povinný zaplatiť cenu obvyklú, t.j. cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo za podobných obchodných podmienok. Vytkol súdu prvej inštancie, že nakoľko v prípade ceny za dielo súd uviedol, že dohodnutá cena za vykonanie predmetu zmluvy znela na sumu 2.200 eur bez DPH, hoci zo strany žalovaného k akceptácii tejto ceny nikdy nedošlo, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil, nakoľko žalobca voči žalovanému nemá z titulu zmluvy o dielo žiadne existujúce nároky.

9. Žalovaný ďalej namietol, že konajúci súd neúplné zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal navrhovaný dôkaz, nariadiť znalecké dokazovanie na stanovenie ceny diela a vyvrátenie akýchkoľvek pochybností ohľadne dojednania o cene. Záverom žalovaný namietol, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, v ktorej sa dohodli na cene 2.200 eur bez DPH za vykonanie diela, a teda uplatnený nárok žalobcu na doplatenie ceny za dielo vo výške žalovanej istiny je plne dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

10. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s odôvodnením žalovaného nesúhlasí a vyslovil presvedčenie o tom, že súd prvej inštancie úplne a dostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie priečelia (výklad sklo) v M. Q. bola riadne uzatvorená a spornou medzi stranami zostala výška dohodnutej pevnej ceny za dielo. Bol toho názoru, že preukázal ním tvrdené skutočnosti, že uskutočnil prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o dielo, kedy preukázateľne pred uzatvorením zmluvy o dielo doručil návrh (ofertu) žalovanému, ktorý súhlasil s vykonaním diela, kedy potvrdil vykonanie diela e-mailom, pričom cenová ponuka bola stále 2.200 eur za dielo, ako aj, že predmet zmluvy o dielo, t.j. dielo, riadne vykonal.

11. Naopak, žalovaný ním tvrdené skutočnosti počas konania žiadnym spôsobom nepreukázal. Mal za to, že predovšetkým žalovaný nepreukázal, že rozporoval cenovú ponuku, resp. návrh (ofertu) žalobcu, že mu žalobca poskytol akýkoľvek iný návrh na uzatvorenie zmluvy s inou cenou za dielo a že by samotný žalovaný navrhoval cenu za dielo nižšiu ako cena uvedená v ponuke žalobcu. Bol toho názoru, že čo sa týka dohody o cene, je nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 1 ods. 2 v spojení s ustanovením § 43a a nasl. OZ. S poukazom na ust. § 43a ods. 1 mal za to, že Cenová ponuka predložená žalovanému dňa 18.10.2011 je jednoznačným listinným dôkazom preukazujúcim, že zo strany žalobcu bol predložený

návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý obsahoval aj cenovú ponuku. Citujúc ust. § 43c ods. 1 poukázal na e-mail žalovaného zo dňa 27.10.2011, v ktorom žalovaný výslovne prejavuje vôľu uzatvoriť zmluvu o dielo a žiadnym spôsobom nerozporuje ponuku zo dňa 18.10.2011. Žalobca zdôraznil, že mail zo dňa 27.10.2011 je prvou preukázanou reakciou žalovaného na ponuku žalobcu. Mal za to, že priečelie bolo jednoznačne nacenené vo výške 2.200 eur bez DPH a nesúhlasil s názorom žalovaného, že cena, resp. spôsob určenia ceny by bol neurčitý. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že cenovú ponuku odmietol ako celok zdôraznil, že žalovaný musí toto odmietnutie preukázať - t.j. nastal prenos dôkazného bremena. Žalobca totiž nemá možnosť preukázať negatívnu skutočnosť. Navyše, je zrejmé, že žalovaný cenovú ponuku neodmietol, pretože dielo sa zrealizovalo. Poukázal na to, že žalovaný nepredložil ani jeden dôkaz preukazujúci odmietnutie cenovej ponuky.

12. V súvislosti s tvrdením žalovaného v odpore, že suma 1.320 eur bez DPH mala byť finálnou cenou za dielo, žalobca uviedol, že táto suma bola medzi stranami sporu diskutovaná až následne, teda po e-maile zo dňa 27.10.2011 o 11:06 hod., v ktorom žalovaný potvrdil záujem o vykonanie diela v čase, keď neexistovala žiadna iná cenová ponuka ako ponuka na 2.200 eur bez DPH, ktorá nebola žalovaným nikdy odmietnutá. Vo vzťahu k sume 1.320 eur bez DPH žalobca zdôraznil, že v celej svojej e-mailovej komunikácii jasne uvádza, že suma 1.320 eur bez DPH predstavuje zálohovú platbu, ktorá má byť uhradená vopred a zo žiadneho dôkazu, zo žiadnej e-mailovej komunikácie nevyplýva, že cena 1.320 eur bez DPH by bola cenou finálnou. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného ohľadne obvyklej ceny žalobca trval na skutočnosti, že cena bola dohodnutá, a teda cenu obvyklú nie je potrebné skúmať, avšak predložil tento dôkaz na vyvrátenie tvrdení žalovaného, že by cena ponúknutá žalobcom bola neprimeraná. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd, rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

- ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 15. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

16. Podľa § 43a ods. 2 veta prvá OZ, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

17. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

18. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

19. Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

20. Podľa § 266 ods. 2, 3 OBZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav

vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

21. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

22. Podľa § 275 ods. 4 OBZ, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

23. Podľa § 536 ods. 1, 3 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

24. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

25. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

26. Odvolacie námietky žalovaného možno zhrnúť do troch základných, a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že medzi sporovými stranami vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe ústnej uzavretej zmluvy o dielo, ktorého predmetom bolo zhotovenie priečelia (výklad sklo) v predajni odporu v M. Q. za dohodnutú cenu za dielo 2.200 eur bez DPH. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluva s uvedeným predmetom diela bola ústne uzavretá, ani skutočnosť, že žalobca dielo riadne a včas vykonal a žalovanému odovzdal, sporná bola dohoda o cene za dielo. Žalobca bol toho názoru, že preukázal ním tvrdené skutočnosti, že uskutočnil prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o dielo, kedy preukázateľne pred uzatvorením zmluvy o dielo doručil návrh (ofertu) žalovanému, ktorý súhlasil s vykonaním diela, kedy potvrdil vykonanie diela e-mailom, pričom cenová ponuka bola stále 2.200 eur za dielo. Odvolací súd sa priklonil k názoru žalobcu, že cenová ponuka predložená žalovanému dňa 18.10.2011 je jednoznačným listinným dôkazom preukazujúcim, že zo strany žalobcu bol predložený návrh na uzatvorenie zmluvy v súlade s ust. § 43a ods. 1 OZ, ktorý obsahoval aj cenovú ponuku, na ktorý reagoval žalovaný e-mailom zo dňa 27.10.2011, z ktorého v súlade s ust. 43c ods. 1 je možno vyvodiť jeho súhlas s uzatvorením zmluvy o dielo, pričom žiadnym spôsobom nerozporoval ponuku zo dňa 18.10.2011, ani nenavrhol inú cenu diela. V prípade ustálenia výšky ceny za dielo tak súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že strany mali vôľu dojednať cenu za dielo pevnou sumou.

28. V súvislosti s námietkou žalovaného, že na rokovaní dňa 18. októbra 2011 medzi stranami došlo k ústnemu dojednaniu, že konečná cenová ponuka za položku priečelie (výklad sklo), ako predmetu diela, bude žalovanému predložená dodatočne a finálne bola cena za vykonanie predmetu zmluvy stanovená na sumu 1.320 eur bez DPH, odvolací súd uvádza, že žalovaný tieto tvrdenia v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd zhodne s vyjadrením žalobcu v odvolaní poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal, že rozporoval cenovú ponuku, resp. návrh (ofertu) žalobcu, že mu žalobca poskytol akýkoľvek iný návrh na uzatvorenie zmluvy s inou cenou za dielo a že by samotný žalovaný navrhoval cenu za dielo nižšiu ako cena uvedená v ponuke žalobcu.

29. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva

pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

30. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na na rozhodnutie NSČR 22Cdo/752/99: „V občanském soudním řízení se uplatňuje zásada projednací, která je vyjádřena v § 101 odst. 1 OSŘ tak, že účastníci jsou povinni přispět k tomu, aby bylo dosaženo účelu řízení zejména tím, že pravdivě a úplně vylíčí všechny potřebné skutečnosti a označí důkazní prostředky. § 120 odst. 1 OSŘ stanoví, že účastníci jsou povinni označit důkazy k prokázání svých tvrzení. Účastníci nesou tzv. břemeno tvrzení a břemeno důkazní; neunesení těchto břemen vede k vydání nepříznivého rozhodnutí ve věci.“

31. Námietku žalovaného, že o cene obdobného diela s podobnými rozmermi sa informoval aj u iných dodávateľov, ktorí mu potvrdili, že dodanie materiálu a jeho montáž u nich predstavuje sumu na úrovni 1.000 eur vrátane DPH, čo je podstatne menej, ako zaplatil žalobcovi, odvolací súd považoval zhodne s názorom konajúceho súdu a žalobcu za nerelevantnú, keďže cena za dielo bola dohodnutá pevnou sumou vo výške 2.200 eur bez DPH, a teda cenu obvyklú nie je potrebné skúmať, pričom cenová politika podnikateľských subjektov nie je predmetom právneho posúdenia a ani prípadne zistená vyššia cena za dielo inými dodávateľmi nie dôvodom nepriznania nároku na zaplatenie ceny za dielo. Súd prvej inštancie tak správne postupoval pri zisťovaní skutkového stavu, keď neprihliadol na cenové ponuky iných spoločností, ktoré predložil žalovaný za účelom preukázania obvyklej ceny.

32. Ďalšiu námietku žalovaného, že konajúci súd neúplné zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal navrhovaný dôkaz, a to nariadiť znalecké dokazovanie na stanovenie obvyklej ceny diela a vyvrátenie akýchkoľvek pochybností ohľadne dojednania o cene, odvolací súd posúdil ako nedôvodnú vzhľadom na správny záver konajúceho súdu, že s ohľadom na zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie nie je potrebné vykonať znalecké dokazovanie na zistenie obvyklej ceny za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok, nakoľko pre rozhodnutie súdu v merite takéto dokazovanie s ohľadom na záver o dohode o predmete diela a cene medzi sporovými stranami nebolo potrebné vykonať. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., platným a účinným v čase rozhodovania (po novej právnej procesnej úprave § 185 , podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Ak súd rozhodne, že niektorý z navrhovaných dôkazov nevykoná, je povinný v odôvodnení rozsudku odôvodniť, prečo navrhnuté ďalšie dôkazy nevykonal (§ 157 ods. 2 O.s.p., po novej právnej úprave § 220 ods. 2 . Konajúci súd tak postupoval a v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne odôvodnil, prečo žalovaným navrhnutý dôkaz vykonať znalecké dokazovanie nevykonal.

33. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie úplne a dostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Keďže žalobca bol v prvoinštančnom konaní úspešný, konajúci súd rozhodol správne aj o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 8 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v správnej výške 977,57 eur podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd prvej inštancie postupoval správne aj pri rozhodovaní o trovách konania štátu, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 29,18 eur v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p..

34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

36. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

38. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .