Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-22-2017.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia, v právnej veci navrhovateľky J. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v U. č. XXX, zastúpenej Mgr. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX proti povinnému G. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v E. P. J. č. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Nám. Osloboditeľov č. 25, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 5C 452/2015- 102 zo dňa 24.10.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na určenie výživného zo strany povinného.
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky a povinnému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku navrhovateľka odvolanie. Uviedla, že povinný ju aj jej starú matku (matku povinného) vyhodil z rodinného domu po tom, čo si tam nasťahoval svoju priateľku s rodinou. Z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny poberá len aktivačný príspevok vo výške 62,50 Eur a študuje externe na Vysokej škole DTI v Dubnici nad Váhom s detašovaným pracoviskom v Sečovciach. Uviedla, že nemá finančné prostriedky na to, aby študovala dennou formou, keďže povinný jej na výživu ničím neprispieva. Zastávala názor, že sa pripravuje na budúce povolanie a nie je schopná sa samostatne živiť. Poukázala na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a zdôraznila, že rodič je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu až do dovŕšenia jeho 25. roku veku, pričom je potrebné prihliadať aj na situáciu na trhu práce. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
4. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
5. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
6. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 cit. ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
11. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil trvanie vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľke. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Konštatuje, že schopnosť živiť sa sám zákon neviaže na konkrétny okamih v živote dieťaťa ako napr. dosiahnutie určitého veku, ale pre jej posúdenie je vždy potrebné v konkrétnom prípade posudzovať subjektívne skutočnosti toho ktorého dieťaťa vo vzájomnej súvislosti s objektívnymi okolnosťami, ktoré nastali. Za tým účelom je povinnosťou konajúceho súdu vyhodnotiť subjektívne možnosti dieťaťa ako jeho zdravotný stav, či dieťa nadobudlo schopnosť živiť sa samo ukončením sústavnej prípravy na budúce povolanie, alebo tento proces prebieha, posudzovať dĺžku štúdia ako aj jeho sústavnosť a nepretržitosť vo vzájomnej súvislosti s objektívnymi okolnosťami, akými sú miesto kde dieťa žije , možnosti uplatnenia sa na trhu práce, pracovné ponuky, náklady spojené s bývaním a osamostatnením sa v porovnaní s platobnými podmienkami a iné. Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodené potreby z odmeny za prácu, pričom musí ísť o takú prácu, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá zásadne po celú dobu prípravy na
budúce povolanie. Je tomu tak vždy, ak dieťa pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na stredoškolské štúdium. Pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nie je možné považovať za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu.
13. V danom prípade sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal povinného prispievať na jej výživu z dôvodu, že nie je schopná sama sa živiť, keďže sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole na Dubnickom technologickom inštitúte v Dubnici nad Váhom, odbor Učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy externou formou a povinný jej od jej odchodu zo spoločnej domácnosti v auguste 2013 ničím na výživu neprispieva. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že externú formu štúdia na vysokej škole nie je možné považovať za sústavnú prípravu na budúce povolanie, pričom táto forma štúdia dáva možnosť na prácu buď vo forme riadneho pracovného pomeru alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Aj v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa sa za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie považuje štúdium, ktoré sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou. Ani predmetný zákon teda externé štúdium nepovažuje za riadne nadväzujúce a pokračujúce na štúdium na strednej škole. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie, že navrhovateľka aj vzhľadom na svoje ukončené štúdium v odbore - kozmetička nevyvinula dostatočné úsilie a záujem nájsť si zamestnanie a v tomto smere ani súdu nepredložila žiaden dôkaz, že si po ukončení strednej školy aktívne hľadala prácu. V konaní tiež nebolo preukázané, že by zdravotný stav navrhovateľky predstavoval objektívnu prekážku, ktorá by jej bránila riadne sa zamestnať. Navyše za situácie, že navrhovateľka má študijné povinnosti len od piatka do nedele, možno od nej spravodlivo očakávať, aby ostatné dni v týždni pracovala a zabezpečovala si svoje odôvodnené potreby z dosiahnutého príjmu. Pokiaľ je totiž dieťa už objektívne schopné samostatne uspokojovať svoje potreby, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu rodičom v tom zmysle, že by rodičia boli naďalej povinní prispievať na jeho výživu. Z tohto dôvodu nemožno dávať za vinu povinnému, že navrhovateľka nemá pravidelný príjem, z ktorého by uhrádzala všetky svoje výdavky a teda aj náklady na štúdium. Vzhľadom na charakter štúdia, jeho formu a pasivitu navrhovateľky pri hľadaní zamestnania, dospel odvolací súd k rovnakému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že navrhovateľka nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, a preto nemôže za takejto situácie pasívne očakávať, že povinný bude prispievať na jej výživu.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky v zmysle citovaného ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a v tejto časti sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením (ust. § 387 ods. 2 CSP).
15. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
16. Pokiaľ však ide o trovy konania, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o náhrade trov aplikoval ustanovenia CSP. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb totiž upravuje CMP, preto aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné použiť ust. § 52 a nasl. CMP. Vzhľadom na to, že v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň odvolací súd nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP), odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa ust. § 388 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
17. Podľa rovnakých zákonných ustanovení posúdil odvolací súd aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP ods. 2 v spojení s ust. § 52 CMP).
18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).