Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/263/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti žalovanej: O. L., Z..XX.X.XXXX, B. V. A., B. XX, v konaní o zaplatenie 1.006,30 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 114,63 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 45,01 EUR od 18.7.2011 až do zaplatenia, zo sumy 36,56 EUR od 18.8.2011 až do zaplatenia a zo sumy 33,06 EUR od 18.9.2011 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 891,67 EUR s prísl. z a s t a v u j e.

V r a c i a žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 36,70 EUR, prostredníctvom Slovenskej pošty, so sídlom v Banskej Bystrici v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.7.2014 domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 1.006,30 EUR spolu s úrokom z omeškania, pozostávajúcej z ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 114,63 EUR a zo zmluvnej pokuty vo výške 891,67 EUR, na ktorú právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok z dôvodu porušenia zmluvných povinností.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Žalobca podaním zo dňa 9.10.2017 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 891,67 EUR, uplatňovanej titulom zmluvnej pokuty.

4. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

7. Z písomnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova10, IČO: 35 763 469 a žalovaná uzavreli dňa 5.5.2010 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č.610/2003 Z.z. elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Slovak Telekom poskytovať elektronické komunikačné služby v rozsahu podmienok špecifikovaných v tejto zmluve, ako aj záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zmluvy. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.

8. Súd ďalej zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. faktúrou zo dňa 3.7.2011, splatnou dňa 17.7.2011 vyúčtovala žalovanej za fakturačné obdobie od 1.6.2011 do 30.6.2011 cenu za poskytnuté služby vo výške 45,01 EUR, faktúrou zo dňa 3.8.2011, splatnou dňa 17.8.2011 vyúčtovala žalovanej za fakturačné obdobie od 1.7.2011 do 31.7.2011 cenu za poskytnuté služby vo výške 36,56 EUR a faktúrou zo dňa 3.9.2011, splatnou dňa 17.9.2011 vyúčtovala žalovanej za fakturačné obdobie od 1.8.2011 do 31.8.2011 cenu za poskytnuté služby vo výške 33,06 EUR, spolu sumu 114,63 EUR.

9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. ako postupca dňa 24.6.2013 postúpila na spoločnosť žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanej, uplatnenú v tomto konaní.

10. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 citovaného zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

11. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

12. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

13. Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ verejných elektronických komunikačných služieb a žalovaná ako užívateľ týchto služieb uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických komunikáciách.

15. Z vyššie citovaného ust. § 42 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovanej zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou vyplýva z vyššie cit.ust. § 42 ods.4 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok a Cenníka, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaná bola povinná hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb v období 3 mesiacov od 1.6.2011 do 31.8.2011 bola riadne vyúčtovaná a žalovaná mala podľa faktúr zaplatiť spolu sumu vo výške 114,63 EUR.

16. Keďže žalovaná dôvod ani rozsah uplatnenej sumy nenamietala a ani nepreukázala, že by cenu, vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami uhradila, súd ju zaviazal na zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky vo výške 114,63 EUR.

17. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne z jednotlivých súm, vyúčtovaných faktúrami, odo dňa, nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia.

18. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostala sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania správne, počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti faktúr. Súd preto žalobe vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.1.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1,5 %; po zvýšení o 8 percentuálnych bodov jej výška činí 9,5 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis. Súd preto žalobe vyhovel.

21. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

23. V danej veci nebolo sporné a žalobca preukázal, že žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca je teda v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

24. Podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

25. Na základe dispozičného úkonu žalobcu (späťvzatie žaloby sčasti) súd v zmysle vyššie cit.ustanovenia konanie v späťvzatej časti zastavil. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej.

26. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

29. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech čo do výšky priznanej istiny, v percentuálnom vyjadrení 12 %. Neúspech predstavuje späťvzatá časť žaloby o zaplatenie sumy 891,67 EUR, v percentuálnom vyjadrení 88 %. Žalobca totiž nepreukázal, že by žaloba v tejto časti bola podaná dôvodne a zároveň, že k späťvzatiu došlo z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby zaplatila uvedenú sumu. Zastavenie konania teda procesne zavinil žalobca (§ 256 ods.1 . Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 76 % v prospech žalovanej. Žalovanej však žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnila, preto súd vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

30. Podľa ust. § 11 ods.3 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase rozhodovania, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

31. Podľa ust. § 11 ods.4 citovaného zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.

32. V súlade s vyššie cit.zák.ustanoveniami, vzhľadom k tomu, že žaloba bola vzatá späť v časti o zaplatenie sumy 891,67 EUR pred prvým pojednávaním, žalobca má právo na vrátenie príslušnej časti súdneho poplatku zaplateného za žalobu, kráteného o 6,70 EUR. Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 60 EUR. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ostal nárok na zaplatenie sumy 114,63 EUR, ktorému zodpovedá súdny poplatok vo výške 16,60 EUR. Prevyšujúca časť súdneho poplatku vo výške 43,40 EUR bola krátená o sumu 6,70 EUR, preto súd rozhodol, že žalobcovi bude vrátený súdny poplatok vo výške 36,70 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 .