Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/143/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. októbra 2017 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Zuzany Levockej a Františka Ashera, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý :

Z. A. I. B. K. Š. , nar. XX.X.XXXX R. H., trvalo bytom H., E. XXXX/XX, prechodne bytom Š. XXX, zamestnaný na Správe a údržbe ciest Prešovského samosprávneho kraja, pobočka Poprad,

j e v i n n ý , ž e

dňa 08.07.2013 v čase okolo 15.10 hod. prišiel do bytu v mieste trvalého bydliska na adresu H., K. E. Č.. XXXX/XX, v ktorom už niekoľko týždňov nebýval a s manželkou E. A. bol v rozvodovom konaní, pričom rozsudok o rozvode manželstva ešte nebol právoplatný, s manželkou chcel riešiť problémy súvisiace s ich rozvodom a majetkovým vyporiadaním, pričom o komunikáciu s nim manželka nemala záujem a keď táto sa nachádzala v spálni, slovne jej navrhol pohlavný styk, čo poškodená odmietla, zo spálne chcela odísť, no on ju chytil za ruky, sotil ju tak, že chrbtom spadla na posteľ, sadol si na jej brucho, ruky jej držal v oblasti zápästia, navrhoval riešenie majetkových vzťahov k nehnuteľnostiam a to v zmysle jeho požiadavky, aby sa zriekla svojho podielu k domu č. XXX v obci Š. a aby predali ich byt, v ktorom po jeho odchode zostala bývať manželka a kde mali obaja trvalý pobyt, pričom poškodená o toto riešenie nemala záujem, kričala o pomoc, obžalovaný jej paplónom prikryl hlavu a keď sa mykala, paplón spadol na zem a preto jej tvár a ústa prikrýval rukami, ústa jej zakrýval vankúšom a následne sa postavil, čo poškodená využila na to, že si sadla na posteľ a plakala a vtedy obžalovaný doniesol z chodby bytu stuhu s karabinkou, túto jej prehodil cez krk a predtým než ju začal zaťahovať, tak poškodená si dala ruky pred krk a pri zaťahovaní stuhy ju dusil, preto poškodená kričala, prosila, aby ju nezabíjal a to už kvôli deťom a vtedy prestal so zaťahovaním stuhy, odchádzal zo spálne a poškodenej prikázal, aby bola ticho, aby nekričala a zatvoril dvere do spálne a pri tomto konaní obžalovaného poškodená utrpela krvné podliatiny na krku, odreniny na koži tváre, krvné podliatiny v oblasti ústnej, v časti hltana, povrchové odreniny na koži v oblasti nosa, hornej pery a brady s práceneschopnosťou od 9. 7. 2013 do 31.7.2013, pričom poškodená bola obmedzovaná v spoločenskom styku po dobu 7 až 10 dní, pretože vonkajšie poúrazové zmeny boli viditeľné v oblasti tváre, po dobu 4 až 5 dní pociťovala bolesti pri prehĺtaní pre krvné podliatiny v ústnej časti hltana a po dobu 4 týždňov mala bolesti krčnej chrbtice,

t e d a

iného násilím nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe, inému úmyselne ublížil na zdrav a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenej E. A..

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je p o v i n n ý zaplatiť poškodenej E. A., F.. XX. XX. XXXX, T. H., K.. E. XXXX/XX škodu vo výške 633,13 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je p o v i n n ý zaplatiť pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a. s. Bratislava, krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35937874 škodu vo výške 24,92 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je p o v i n n ý zaplatiť pre Sociálnu poisťovňu, pobočka Poprad, ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO: 30807484 škodu vo výške 121,10 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú E. A., F.. XX. XX. XXXX, T. H., K.. E. XXXX/ XX so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby zo dňa 10.12.2015 súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav uvedený vo výroku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný poprel použitie fyzickej sily, vydieranie a obmedzovanie počas svojho pobytu v byte proti poškodenej. Uviedol, že jeho prítomnosť v byte bola v záujme riešenia ich problémov, keďže boli už po rozvode manželstva, ale nie právoplatne a chcel riešiť ich majetkové pomery, tak oboznámil ju so svojim návrhom na vrátenie rodinného domu jeho otcovi vo Š. a taktiež aj riešenie vzťahu k bytu, kde zostala bývať poškodená. Tvrdil, že tieto veci poškodená nemala záujem s nim riešiť. Počas jeho pobytu prišla na krátky čas do bytu jej kamarátka E. I., s ktorou on nemal dobrý vzťah a po jej odchode prišla do bytu aj dcéra F. s kamarátkou. Dcéra s nim odmietla komunikovať, pretože bola na neho nahnevaná, nakoľko vedela o jeho predchádzajúcej nevere.

V prípravnom konaní mal obžalovaný dve rozporné výpovede, preto súd v súlade s § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpovede a to zo dňa 23.10.2013, kedy priznal skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, tento oľutoval, tvrdil, že konal skratovo a prejavil záujem sa ospravedlniť

manželke. Vyjadril neistotu, či si pamätá na celé svoje konanie, ktoré prebehlo veľmi rýchlo a ani nevie, čo vlastne robil, no pripustil, že skutok sa stal, pokiaľ ho takto popisuje manželka.

Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že priznával, ľutoval konanie, poukazoval na vplyv jeho konania aj rozvodové konanie, priznal, že bol neverný, s manželkou vychádzal dobre, nikoho nebil, ani neubližoval. Poukázal na to, že v uvedenom čase sa mu nahromadilo viac rodinných problémov. Priznal, že chcel s manželkou sa iba slušne porozprávať ako budú pokračovať v riešení ich majetku, pričom nemali vypité a keď manželka odmietla s nim komunikovať, dopustil sa skutku, jednal skratovo, čo ho strašne mrzí, emocionálne bol z toho rozhodený a prejavil záujem sa jej ospravedlniť, no ďalej odmietol vypovedať. Tvrdil, že nedokáže rodinnú situáciu spracovať. Vo výpovedi zo dňa 10.1.2014 všetko poprel, čo do násilia. Túto výpoveď, ktorú urobil dňa 23.10.2013 poprel a spochybnil, pričom tvrdil, že vtedy nemal obhajcu a vyšetrovateľ si písal, čo chcel.

Poškodená na hlavnom pojednávaní popísala priebeh udalostí zhodne s výpoveďou v prípravnom konaní a podstatu jeho konania vnímala ako zastrašovanie, aby sa v budúcnosti vzdala najmä vlastníckeho podielu k domu vo Švábovciach.

Svedkyňa E. I. nebola pri incidente, ale keď prišla do bytu, tak videla, že poškodená si držala studený obklad na pere a bola vyľakaná. Vedela, že manželia sú čerstvo po rozvode a že majú nezhody majetkovej povahy. O incidente sa dozvedela až následne od poškodenej.

Dcéra F. A. bola prekvapená z prítomnosti obžalovaného v byte, keďže už dlhšiu dobu s nimi nebýval a sám sa dobrovoľne odsťahoval a keď išla do detskej izby, obžalovaný išiel za ňou, ponúkol jej 10,--eur, ktoré odmietla, s matkou na chodbe bytu mala krátky rozhovor a matka jej iba naznačila, že pokiaľ odíde, čo myslela tým obžalovaného, tak jej zavolá. Vtedy matka už si zakrývala ústa rukou. Asi po polhodine sa vrátila k matke a vtedy matka plakala, krk mala obsýpaný modrinami, nos a ústa boli začervenané, tvrdila, že ju napadol obžalovaný, ale ona nechce ísť na políciu. Dcéra na ňu kričala a tak spolu išli na políciu, pretože nepovažovala to za normálne správanie obžalovaného. Pri výsluchu matky nebola, matka až následne jej popísala podrobnosti a boli spolu na ošetrení. Následne zistila, že obžalovaný pri incidente zobral aj stuhu na kľúče, matku zvalil na posteľ, škrtil ju, dusil vankúšom a aj touto stuhou. Pred incidentom žiadne zranenie u matky nevidela. Vie, že po skutku matka chodila po rôznych vyšetreniach a taktiež bola aj u psychológa, pretože prežívala traumatizujúce zážitky. Nezhody medzi manželmi viedli k rozvodu manželstva a s tým súviseli aj majetkové nezhody. Po incidente matka bola utiahnutá, mala strach, istý čas bývala aj u starej mamy, ošetrenia boli vykonané u obvodného aj odborného lekára, čo potvrdili aj lekári MUDr. M. a MUDr. G..

Zo znaleckého posudku vyplýva, že u obžalovaného bola zistená zmiešaná porucha osobnosti, prítomnosť zlostných výbuchov a takéto osoby sú oploštelé, majú nestále interpersonálne vzťahy, ktoré ich neuspokojujú, majú časté manželské problémy, ktoré sú následkom zanedbania dlhodobých vzťahov pre vyhľadávania nových vzrušujúcich známostí a je prítomný pocit vlastnej jedinečnosti, potreba nadmerného obdivu a nedostatok empatie. Duševná porucha nebola zistená, nešlo ani o duševnú chorobu, intelektové schopnosti u obžalovaného sú v hornej časti priemeru, pobyt na slobode nie je nebezpečný, v správaní je excentrický, v životnom štýle prevládajú nepravidelnosti.

Znalec uviedol u poškodenej, že nezistil prítomnosť duševnej choroby, ale bola zistená posttraumatická stresová porucha, t. j. úzkostná porucha, ktorá sa typicky rozvíja po emočne ťažkej stresujúcej udalosti, ktorá presahuje obvyklú ľudskú skúsenosť a býva traumatizujúca pre väčšinu ľudí. Poškodená má z obžalovaného strach, čo sa prejavilo nielen v jej vyjadreniach a správaní, ale aj v objektívnych testových metódach. Konanie obžalovaného viedlo u nej k rozvodu posttraumatickej stresovej poruchy ako následku jeho konania, túto je možné hodnotiť ako stredne ťažkú ujmu na zdraví a u poškodenej pretrvávali stredne ťažké príznaky ochorenia napriek asi 6 mesiacov trvajúcej farmakologickej liečbe. Táto stresová porucha je reakciou na závažný stres. U poškodenej nebola zistená porucha pamäti, ani vnímania, ktorá by sa prejavovala konfabulaciami. Vyjadrenia poškodenej nemali známky naučeného textu, odpovedala adekvátne, bez latencie, ktoré by svedčili o zvažovaní, či vymýšľaní aj na kontrolné sugestívne kladené otázky, odpovedala adekvátne. Poškodená dokáže zreprodukovať podstatu prežitých udalostí s primeraným počtom detailov. Je u nej zvýraznená úzkosť, neistota, sama sebe neverí, hľadá oporu v niekom silnejšom, svoje emócie sa snaží regulovať, má sklony k jednoznačným riešeniam, okolie aktuálne vníma ako hrozivé, je senzitívna. Partnera vníma ako

dominantného, agresívneho a snaží sa sama pred sebou bagatelizovať svoj strach z neho. Podľa poškodenej bol obžalovaný nadmerne žiarlivý, bol manipulátor, striedali sa obdobia pohody a chvíle s nadávkami a výčitkami.

Zo znaleckého posudku z odvetvia chirurgie sú preukázané zranenia z medicínskeho hľadiska ako ľahké, dĺžka liečenia zodpovedá charakteru a závažnosti poranení, ktoré poškodená utrpela. Na dĺžku práceneschopnosti sa mohlo v rozhodujúcom období podieľať zhoršenie psychického stavu, pre ktoré je poškodená liečená v psychiatrickej ambulancii.

Podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona sa dopustí uvedeného zločinu ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe.

Podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona sa prečinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a čin spácha na chránenej osobe.

V zmysle citovaných ustanovení je možné konštatovať, že obžalovaný konal v priamom úmysle, jeho konanie smerovalo proti manželke, ktorá je považovaná za chránenú osobu a svojim konaním porušil záujem na ochrane zdravia iného a taktiež aj slobodu rozhodovania sa o konkrétnych veciach. Týmto konaním nútil poškodenú k tomu, aby konala niečo v budúcnosti, čo by bolo v súlade s jeho záujmom a to, aby sa vzdala majetkového podielu na rodinnom dome vo Švábovciach aj vo vzťahu k bytu, kde bývala a aby tento cieľ dosiahol v budúcnosti a násilie použil už pri tomto konaní. Poškodená vnímala zmysel tohto násilného konania a bol jej známy aj motív a to vynucovanie si majetkového prospechu. Pri tomto úmyselnom konaní v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona jej spôsobil aj poruchu zdravia, ktorá ju obmedzovala v obvyklom spôsobe života po dobu dlhšiu ako 7 dní a medzi jeho konaním a následkom je príčinná súvislosť.

Na rozdiel od obžaloby súd konanie nekvalifikoval aj ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/, d/ Trestného zákona.

Bolo preukázané, že obžalovaný násilím bránil poškodenej užívať osobnú slobodu z toho dôvodu, aby ju mohol nútiť niečo konať v budúcnosti. Takýto zásah do slobodného rozhodovania človeka konkrétnym prostriedkom - použitím násilia je vydieraním podľa § 189 Trestného zákona a nie obmedzovaním osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, pretože obmedzovanie osobnej slobody je súčasťou skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 Trestného zákona, keď obžalovaný použil násilie na dosiahnutie očakávaného cieľa v budúcnosti. Konanie obžalovaného sa stalo prostriedkom vydierania smerujúceho k udeleniu súhlasu pri vzdaní sa majetku poškodenej v prospech obžalovaného.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, zamestnávateľ ho hodnotí pozitívne, v registri trestov má jeden záznam z roku 1993 pre nedbanlivostný trestný čin a hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený. V evidencii priestupkov má tri záznamy za porušenie dopravných predpisov v rokoch 2013

- 2015.

Pri ukladaní trestu a rozhodovaní o druhu trestu súd v zmysle § 34 Trestného zákona zohľadňoval skutočnosti vyplývajúce z dôkazov a má za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti na zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti na dosiahnutie výchovného účelu trestu, aby obžalovaný sa vyvaroval takýmto konaniam a viedol riadny život a aby tento trest ho odradil od páchania inej trestnej činnosti, je potrebné mu uložiť trest, ktorý vzhľadom na trestnú sadzbu (4 roky - 10 rokov) nemôže byť nahradený iným trestom, než trestom odňatia slobody. Zároveň zohľadňoval aj fakt, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť nielen k deťom z predchádzajúceho manželstva, ale z terajšieho manželstva sa narodilo ďalšie dieťa, pričom uložený trest nemôže mať negatívny dopad na rodinu a najmä na maloleté deti. Súd zistil dve poľahčujúce okolnosti a to priznanie, oľutovanie a skutočnosť, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, priťažujúcou okolnosťou bolo spáchanie dvoch trestných činov a súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, keďže trestné činy boli spáchané jedným konaním obžalovaného. Nezostali bez povšimnutia ani následky konania, bolo potrebné zohľadniť pohnútku, terajšie pomery obžalovaného, hodnotenie jeho osoby.

Vzhľadom na vyššie uvedenú trestnú sadzbu súd považuje uloženie trestu v rámci tejto trestnej sadzby za neprimerane prísne. Takýto trest by mohol narušiť fungovanie terajšej rodiny a plnenie si povinnosti obžalovaným aj vo vzťahu k deťom z predchádzajúceho manželstva. Súd je presvedčený, že trest uložený v zmysle § 39 ods. 1 s použitím § 39 ods. 3 Trestného zákona zabezpečí ochranu spoločnosti, výchovu obžalovaného, dosiahne svoj účel a to aj hrozbou výkonu trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov, pokiaľ obžalovaný nebude viesť riadny život a nebude plniť ďalšie obmedzenia a povinnosti, ktoré mu boli uložené. Uloženie trestu s podmienečným odkladom na hornej hranici trestnej sadzby prispeje k dosiahnutiu účelu. Účel trestu vo vzťahu k obžalovanému bez ujmy vo vzťahu k iným osobám bude dosiahnutý aj realizovaním dohľadu probačného a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného, v rámci ktorého bude skúmané, či sa podrobil sociálnemu výcviku, či sa ospravedlnil poškodenej a či zaplatil škodu, ktorá súvisí s jeho konaním a to tak vo vzťahu k poškodenej ako aj ku všeobecnej zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni vo výške, ktorá bola preukázaná a ktorú mal súd špecifikovanú už z prípravného konania. Pokiaľ uplatnený nárok poškodenej presahoval preukázanú výšku škody, tak so zvyškom nároku bola poškodená odkázaná na civilný proces. iného násilím nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe, inému úmyselne ublížil na zdrav a čin spáchal na chránenej osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.