Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-110-2016.pdf
PDF · 119.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/110/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: Z., bytom C. Z. č. XXX/XX, zastúpenému Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa č.7, Banská Bystrica, o zaplatenie 843,17 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 34Cb/158/2013-116 zo dňa 8.4.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 144,07 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného advokátovi Mgr. Henrichovi Schindlerovi v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.3.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia 843,17 eur titulom nárokov zo zmenky zo dňa 13.2.2009. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na 1. zmenkový úrok vo výške 0,25% z dlžnej sumy denne od 10.10.2010 do zaplatenia, 2. 6% ročný úrok z dlžnej sumy od 28.12.2010 do zaplatenia a 3. náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z vyššie citovanej zmenky, pričom žalovaný mu doposiaľ predmetnú pohľadávku po predložení zmenky neuhradil. Podaním zo dňa 18.12.2015 zobral žalobca čiastočne žalobu späť ohľadne zmenkového úroku v časti nad 0,06% z dlžnej sumy denne, pričom o tomto procesnom podaní žalobcu rozhodol súd uznesením zo dňa 7.4.2016, ktorým konanie v príslušnej časti zastavil.
3. Žalovaný vo vyjadrení k veci žiadal žalobu zamietnuť, čo odôvodnil tým, že predmetná zmenka bola vystavená na zabezpečenie vrátenia úveru poskytnutého žalovanému od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. a tento úver je spotrebiteľským vzťahom podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konkrétne namietal, že všeobecné obchodné podmienky úveru obsahujú ustanovenia, ktoré jednoznačne porušujú práva na ochranu spotrebiteľa, a teda sú neplatné. Namietal aj platnosť Dohody o vyplnení zmenky, pretože táto je v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že žalobca ako súčasný majiteľ zmenky konal vedome na škodu žalovaného, pretože si musel byť vedomý toho, že zmenku nadobúda od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom a že tento pôvodný majiteľ zmenky si nemôže
zmenky uplatniť, pretože by porušil zákon. Namietal aj porušenie § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. a v nadväznosti na to citoval ust. § 39, § 52, § 53 Občianskeho zákonníka, čl. 6 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 79 ods. 3, 4, § 372y Občianskeho súdneho poriadku ako aj § 17 ods. 1 a 2 a čl. III § 3a zák.č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového zákona.
4. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Konštatoval, že predmetom konania je cezhraničný spor podľa čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), že predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá bola vystavená podľa slovenského práva s miestom vystavenia a platobným miestom na území SR, preto sa vzájomné majetkové vzťahy strán sporu spravujú právnym poriadkom SR. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie s ohľadom aj na zásadne rozdielne stanoviská strán sporu a s poukazom na čl. 5 bod 1 a čl. 19 nariadenia považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, ktorý tvrdil, že nariadenie pojednávania vo veci nemá oporu v platnom práve. Z predloženej zmenky súd zistil, že žalovaný dňa 13.2.2009 podpísal zmenku, ktorou sa zaviazal po jej predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 943,17 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 10.10.2010 so splatnosťou na mieste: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava. Zmenka bola vystavená bez protestu a na platenie mala byť predložená v lehote 4 rokov od jej vystavenia. V texte zmenky sa tiež nachádza údaj - číslo zmluvy: 9130928 a na rube zmenky je indosament, ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Súd prvej inštancie zo stanoviska žalovaného a predložených listinných dôkazov zistil, že žalovaný ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ uzavreli dňa 13.2.2009 Zmluvu o úvere č. 9130928, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500,00 eur, že úver spolu s poplatkom vo výške 420,00 eur mal byť podľa zmluvy vrátený desiatimi pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 92,00 eur a že žalovaný pri uzavretí úverovej zmluvy podpísal aj zmenku.
5. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 79 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 52 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3a čl. III zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového konštatoval, že zmluva o úvere č. 9130928 zo dňa 13.2.2009 založila spotrebiteľský vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Žalovaným vystavená zmenka zabezpečovala splatenie úveru, čo vyplýva z čísla zmenky totožného s číslom úverovej zmluvy, zo skutočnosti, že tak zmluva ako aj zmenka boli vystavené v jeden deň a tiež z totožnosti veriteľa. Súd prvej inštancie uviedol, že zmenka je vystavená na sumu 843,17 eur, čo je viac ako celá istina poskytnutého úveru (500,00 eur), čo je v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z., preto žalobcom predložená zmenka je neplatná. Poukázal na to, že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytoval a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných konaní na súdoch v SR a na zabezpečenie úverových pohľadávok prijímala zmenky. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto žalobca musel vedieť o podnikateľskej činnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., teda že rubopisom prevedená zmenka zabezpečuje splatenie spotrebiteľského úveru, preto aj vo vzťahu k žalobcovi je na mieste posúdenie záväzkového vzťahu žalovaného voči remitentovi, ktorý viedol k vydaniu predmetnej zmenky (čl. I § 17 ods. 1 zák.č. 191/1950 Sb.). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca konal pri nadobudnutí predmetnej zmenky vedome na škodu dlžníka (žalovaného), lebo z okolnosti svojich vzťahov k remitentovi vedel, resp. musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru, a preto žalobu zamietol.
6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému, ktorý bol úspešný v plnom rozsahu, priznal náhradu trov konania, ktorá spočívala v náhrade trov právneho zastúpenia, a to odmenu za dva úkony právnej služby v hodnote po 51,45 eur (prevzatie zastúpenia a písomné podanie zo dňa 9.3.2016), 2x režijný paušál po 8,58 eur + príslušná daň z pridanej hodnoty (20% z hodnoty úkonov a režijných paušálov) v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.). Uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd opiera svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve, resp. uvádza, že „z predložených listinných dokladov je evidentné....“, avšak neuvádza, ktorá sporová strana listinné doklady v konaní predložila, alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových strán, tak potom žalobca zastáva názor, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže žalobca a podľa ním dostupných informácii ani žalovaný nenavrhovali doplnenie žiadnych dôkazov. S poukazom na ust. § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, teda súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Zdôraznil, že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti určené zák.č. 191/1950 Sb. a proti forme a obsahu zmenky neboli žalovaným vznesené žiadne námietky. Podľa žalobcu súd prvej inštancie mal rozhodnúť len o nárokoch vyplývajúcich z predloženej zmenky, keďže počas písomnej fázy konania podľa nariadenia a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy, pričom súd sám môže iné dôkazy vykonať len výnimočne. Pokiaľ súd prvej inštancie takéto dôkazy v konaní vykonal, svoj postup v napadnutom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil. Poukázal na to, že nárok uplatňoval na základe predloženej zmenky a ak žalovaný proti zmenke námietky nevzniesol, tvrdil, že akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté v súlade s koncentračnou zásadou nariadenia. Pokiaľ súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného vykonával dokazovanie, teda poskytol žalovanému ochranu, ktorého sa nedovolával a iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností tak, aby získal pre súd dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky, takéto správanie súdu považoval žalobca za neprijateľné v právnom štáte, ktorý je výrazným zásahom do práva na spravodlivý súdny proces garantovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a tiež čl. 6 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd. Žalobca tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal v rozhodnutí z nesporných skutočností a to, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. úverovú zmluvu a v konaní predložená zmenka tento úver zabezpečovala, pričom tieto skutočnosti neboli tvrdené stranami sporu, ale tieto skutočnosti si súd vyabstrahoval z dokazovania, ktoré sám navrhol.
8. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a tiež nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Uviedol, že nárok uplatňuje zo zmenky, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, z ktorého vyplýva, že síce sú prípustné za určitých okolností tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, ale tieto musí vzniesť žalovaný a nesie aj dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Tvrdil, že súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca ďalej citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky ale aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k povahe zmenky a tiež z uznesenia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013 č.k. 43CoZm/10/2013.
9. Žalobca namietal aj správnosť záveru súdu prvej inštancie, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti poukázal na zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pričom bola limitovaná len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia, teda zmenka mohla byť používaná aj v prostredí spotrebiteľských úverov. Žalobca uviedol, že zákon nelimituje použitie len určitého druhu zmeniek, čo znamená, že sú prípustné akékoľvek zmenky, teda aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Poukázal na formuláciu § 4 ods. 6 zákona, kde je použité spojenie „v čase vyplnenia“ a „vyplnenú veriteľom“, čo znamená, že zákon pripúšťal
dodatočné vyplnenie zmenky po jej vystavení, preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť neplatná a nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prípade spotrebiteľského úveru.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Spor prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 20.5.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.
14. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.
15. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu exitujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i erokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).
16. Žalobca v odvolaní proti rozsudku namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), podľa § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) a podľa § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Vady konania postihujú chybný postup súdu pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania, chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
18. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm.a/ až h/ O.s.p. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom), pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia bráni účastníkovi konania v možnosti brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci.
19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
20. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú dané.
21. S odôvodnením rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti a k námietkam uvedeným žalobcom odvolací súd uvádza len nasledovné:
22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa v rozhodnom čase platného ustanovenia § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
23. V prejednávanej veci označil žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, keď tvrdí, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí neuvádza, na základe ktorej zo strán vykonal dokazovanie „listinnými dôkazmi“ alebo či tieto dôkazy vykonal na základe vlastného uváženia a súčasne za inú vadu konania označil aj postup súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol na to, že uplatňuje nárok z predloženej zmenky a vykonával dokazovanie aj keď ho ani žalobca, ani žalovaný nenavrhli. Odvolací súd v tejto súvislosti len dodáva, že z dôvodov napadnutého rozsudku, ani z obsahu spisu však takéto skutočnosti uvádzané žalobcom nevyplývajú, a preto tento odvolací dôvod nie je daný.
24. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ žalobca vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie, v skutočnosti nimi vyjadruje nesúhlas s výsledkom sporu. Skutočnosť, že žalobca má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. účinných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
25. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods.1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strán sporu. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (napr. I ÚS 188/06).
26. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu) tak, aby bol pre strany sporu ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný.
27. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
28. Z citovaného zákonného ustanovenia účinného v čase konania súdu prvej inštancie vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania, môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.
29. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dokazovanie v rozsahu, v akom ho navrhol vykonať aj žalovaný, ktorý spolu so svojim stanoviskom, ktoré je obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí predložil aj Zmluvu o úvere, ktorú uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a ktorá aj vystavila v tomto konaní predloženú zmenku na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Dokazovanie teda vykonal súd prvej inštancie na návrh žalovaného v súlade s ust. § 120 O.s.p., ktorý platil v rozhodnom čase a tieto okolnosti boli žalobcovi známe aj zo stanoviska žalovaného, ktoré žalobcovi bolo doručené, ako aj zo Zápisnice z pojednávania konaného dňa 8.4.2016, ktorá mu bola súdom prvej inštancie zaslaná.
30. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Strany sporu sú aj v konaní podľa nariadenia povinné prispieť k zisteniu skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa nariadenia, len na základe ním predloženej zmenky nie je dôvodná, pretože zmenka, ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní podľa nariadenia však žalobca žiadal vydať rozsudok, preto zmenka môže byť len jedným z dôkazov, nie však jediným dôkazom, ktorý má preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Navyše, ak žalovaný tvrdil, že predložená zmenka zabezpečovala pohľadávku veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, namietal dôvodnosť nároku zo zmenky a na preukázanie týchto skutočností navrhol vykonať dokazovanie.
31. Vzhľadom na uvedené, odvolacie námietky žalobcu, ktorými vytýkal súdu prvej inštancie, že vykonal dokazovanie bez návrhu strán sporu a žiadal vo veci rozhodnúť len na základe predloženej zmenky, nie sú preto dôvodné.
32. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní sporu, a preto jeho odvolacie námietky nie sú ani spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
33. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby aj na zistení, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.), teda aj v čase uzavretia úverovej zmluvy a z takejto zmenky preto nemožno uplatňovať právo v súdnom (ani inom) konaní.
34. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa rovnako stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné:
35. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že : 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
36. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93.
37. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, t.j. dňa 13.2.2009.
38. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
39. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).
40. Práva uplatnené zo zmenky vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno žalobcovi priznať.
41. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dopĺňa, že čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania je zrejmé nasledovné znenie Dohody o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh“.
42. S poukazom na vyššie uvedené, teda odvolací súd len dodáva, že vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom rozpore s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Nepochybne takáto dohoda je v neprospech spotrebiteľa, lebo mala zabezpečiť nároky v širšom než zákonnom rozsahu.
43. V tejto časti je teda zmluva t.j. Dohoda o vyplnení zmenky v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky z takto vyplnenej zmenky žalobcovi nepriznal.
44. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa neriadil ustanovením § 17 Zákona zmenkového a šekového je potrebné uviesť, že už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (od 23.12.2015) bol účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým zmenil a doplnil aj zák.č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009 Z.z.
45. Podľa § 17 ods. 2 zák.č. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesno-právny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák.č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák.č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.
46. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že ustanovenie § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z., ktoré platilo v čase vystavenia spornej zmenky umožňovalo aj v spotrebiteľských úveroch zabezpečiť pohľadávku veriteľa zmenkou a to aj blankozmenkou. Súčasne však citované ustanovenie stanovilo limity zabezpečovacej zmenky a ustanovenie § 17 ods. 2 zák.č. 191/1950 Sb. následne umožnilo súdu skúmať nielen na námietku dlžníka ale aj ex offo kauzálne vzťahy, na ktorých krytie bola zmenka určená. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil v čase rozhodovania platnou právnou úpravou a keďže dospel k záveru, že zmenka bola vystavená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z., čo v konaní žalobca nespochybnil, žalobu zamietol dôvodne.
47. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.
48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
49. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).