Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-53-2017.pdf
PDF · 105.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/53/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P. XXX/ XX, pre vymoženie 2.990,96 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 12Er/1081/2012-20 zo dňa 30. júna 2016, EX 19491/12 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Piešťany (ďalej len „súd prvej inštancie“) žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (v celom rozsahu).
2) Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 4, § 30 ods. 1, 3, § 44 ods. 2, Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“).
3) Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že nálezom sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13. apríla 2011 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávnenej) je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie a túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť súdu. Súdny exekútor ako orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Musí sa takým javiť aj v očiach strán, t. j. ide o teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť. S poukazom na nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 322/2010 - 37 je potrebné sa s týmto rozhodnutím vyporiadať v každom exekučnom konaní, ktorého sa dotýka, aby sa zaistila ochrana práv jeho účastníkov a nebol výkonom exekúcie poverený exekútor, ktorý je z jej vykonávania na základe tohto nálezu vylúčený. Nestrannosť a nezaujatosť súdneho exekútora, ako osoby, ktorá čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nepochybná a ničím nespochybniteľná, a preto súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko o vykonanie exekúcie bol požiadaný súdny exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený, čím je daný rozpor s ust. § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. V tejto veci zatiaľ nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, preto nebolo možné rozhodovať o vylúčení súdneho exekútora (ako by tomu bolo v inom štádiu konania). Jediným možným spôsobom ako súdneho exekútora v danom štádiu konania z vykonávania exekúcie vylúčiť, bolo preto jeho žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuť. Len takýmto postupom mohol súd učiniť zadosť potrebe vedenia exekučného konania v súlade s právnym poriadkom upravujúcim jeho postup, inak by došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu. V posudzovanom prípade sa exekučné konanie začalo v čase, keď súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý už nebol zamestnancom oprávneného. Avšak skutočnosť, že tento súdny exekútor bol pred vymenovaním do funkcie exekútora zamestnancom oprávneného, je potrebné považovať za skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania úkonov danej exekúcie, a to predovšetkým z dôvodu, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania, resp. pomeru k veci. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, môže ovplyvniť subjektívne nazeranie exekútora na exekučnú vec a v nadväznosti na to aj jeho nezaujatosť a nestrannosť.
4) Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti potom Zákon o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých jeho formálnych náležitostí tak, ako to vyžaduje § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky potom exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne podklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Uvedené znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR - ÚS 5/2000. Postupom súdu prvej inštancie dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách na zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalšou vadou napadnutého uznesenia malo byť jeho nedostatočné odôvodnenie. Podľa odvolateľa súd sa v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby náležite odôvodnil splnenie podmienok. V odôvodnení rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, nezaoberal sa splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu. Podľa odvolateľa na daný prípad nie je možné aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd musí mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Súd ale v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonal. Navyše súd mal postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplývajúcu zásadu vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Ak súd zjednodušene konštatoval neplatnosť celého právneho úkonu, pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo z dôvodu prekážky res iudicata. Oprávnený namietal, že nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 322/2010 predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho konania a zaväzuje len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Poukazoval pritom na rozhodnutia okresných súdov SR (uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 21.4.2010, č.k. 22Er/29/2009-44, uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 22.9.2010, č. k. 15Er/2014/2009-43 a iné), ktoré konštatovali, že JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Jednalo sa iba o radového zamestnanca, ktorý nemohol ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 227/99 zo dňa 23.9.1999 a Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1882 publikované v č. 8/2009 Zb. NSS, zaoberajúce sa otázkou zaujatosti sudcu/zamestnanca správneho orgánu v prípade, ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania. Z dôvodu odstránenia akýchkoľvek procesných pochybností oprávnený v lehote na podanie odvolania poukázal na to, že odstraňuje vadu, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá a to tým, že oznámil súdu meno nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor so sídlom Habsburská 49/A, 821 01 Bratislava.
5) Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 355 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
6) Podľa § § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidla pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7) Podľa § 470 CSP ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.
8) Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
9) Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
10) Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Er/971/2015 bolo vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.990,96 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 08435/11 zo dňa 06.09.2011. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
11) Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:
12) Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom výkone judikovaného práva vyjadreného exekučným titulom. Exekučný súd v rámci rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 EP preskúmava súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak zistí ich rozpor so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
13) Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle.
14) Podľa § 4 Exekučného poriadku, činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.
15) Podľa § 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (1). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (2).
16) Podľa § 30 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti (1). Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti
týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada (2). Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad (3). Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora (4). Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok (5). V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel (6).
17) Súd prvej inštancie v rámci preskúmavania žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekučnému súdu dňa 05.05.2015 dospel k záveru, že tento je v zmysle ust. § 30 ods. 1 EP vylúčený z vykonávania exekúcie, pretože bol v minulosti zamestnancom oprávneného. Vzhľadom na túto skutočnosť jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
18) Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie bol oprávnený v rámci skúmania zákonnosti žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (§ 44 ods. 2 EP), zaoberať sa aj otázkou vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie.
19) Inštitút vylúčenia súdneho exekútora vychádza zo zásady nestrannosti zakotvenej v § 3 Exekučného poriadku. Vylúčenie nastáva, ak určité okolnosti sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora. Súdny exekútor je vylúčený, aj keď nie je zaujatý, postačí, že daná okolnosť je spôsobilá vyvolať objektívnu pochybnosť (dojem), že je zaujatý.
20) V náleze sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.4.2011 Ústavný súd SR konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku).V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. ... Ústavný súd zdôrazňuje, že záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.
21) Hoci nález Ústavného súdu SR nie je všeobecne záväzným, je potrebné ho vziať v tomto konkrétnom prípade do úvahy, pretože sa jednoznačne a výslovne týka exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a spája sa s jeho predchádzajúcim zamestnaním a zamestnávateľom, ktorým je v tomto konaní oprávnený. V posudzovanom prípade sa exekučné konanie začalo v čase, keď súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý už nebol zamestnancom oprávneného. Avšak skutočnosť, že tento súdny exekútor bol pred vymenovaním do funkcie exekútora zamestnancom oprávneného, je potrebné považovať za skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania úkonov danej exekúcie, a to predovšetkým z dôvodu, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania, resp. pomeru k veci.
22) V spojení s uvedeným konštatovaním odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že je potrebné dbať na ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu, exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Skutočnosť, že existovali vzťahy medzi súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a oprávneným narušuje záruku nezávislosti, čo sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú právomoci všeobecného súdu, čím je narušená tzv. teória zdania, i keby neexistoval dôvod na subjektívnu zaujatosť. Pokiaľ ide o názory iných súdov SR, na ktoré poukazoval oprávnený, odvolací súd nimi nie je viazaný, preto sa k rozhodnutiam týchto súdov nevyjadruje.
23) Súd prvej inštancie postupoval správne, keď otázku vylúčenia súdneho exekútora riešil už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôvodu hospodárnosti konania by totiž bolo nadbytočným exekútorovi najprv udeliť poverenie a až potom, keď poverený exekútor môže začať vykonávať úkony exekučnej činnosti, rozhodovať o jeho vylúčení. Keďže dôvody vylúčenia súdneho exekútora boli súdu známe už pri rozhodovaní o udelení poverenia, bol správny postup súdu prvej inštancie, keď v rámci skúmania zákonnosti žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia, jeho žiadosť z dôvodu vylúčenia pre zaujatosť zamietol.
24) Oprávnený v odvolaní uviedol, že odstraňuje vadu pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá tým, že oznamuje meno nového exekútora, ktorý má byť poverený vykonaním exekúcie, a to JUDr. Ivan Nestor. V tejto fáze exekučného konania však nie je možné postupovať podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku, ktorý upravuje postup po vylúčení súdom už povereného súdneho exekútora. V predmetnej veci sa súd prvej inštancie otázkou zaujatosti súdneho exekútora zaoberal ako otázkou predbežnou, v rámci skúmania zákonnosti žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup podľa § 30 ods. 11 EP prichádza do úvahy v prípade, že súd poverí súdneho exekútora vykonávaním exekúcie a tento bude následným rozhodnutím súdu vylúčený z jej vykonávania, potom je oprávnený povinný navrhnúť iného exekútora, ktorého súd poverí ďalším vykonávaním exekúcie.
25) Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
26) Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že súd posudzuje súlad so zákonom troch základných dokumentov, a to žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Hoci oprávnený v odvolaní navrhol poveriť vykonaním exekúcie nového súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, tento jeho úkon nemožno v predmetnom konaní považovať za relevantný, pretože v danom prípade chýba základná listina, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní o udelení poverenia podľa § 44 ods. 2 EP, a tou je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora o udelenie poverenia v predmetnej veci. Bez existencie žiadosti tohto súdneho exekútora, nie je možné o jeho poverení rozhodovať. V predmetnom konaní je rozhodované o žiadosti o udelenie poverenia podanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, preto oprávneným navrhnutého súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora nemožno vykonaním exekúcie v tomto konaní poveriť.
27) Rovnako nie je možné ani navrhnutie nového exekútora oprávneným považovať za návrh na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 40 ods. 8 Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenie síce hovorí, že oprávnený môže navrhnúť zmenu súdneho exekútora kedykoľvek v priebehu exekučného konania, avšak z ustanovenia § 40 ods. 9 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že zmeniť exekútora možno len za predpokladu, že tento už bol poverený. V predmetnej veci však súdny exekútor nebol dosiaľ poverený, preto oznámenie mena nového súdneho exekútora nemožno považovať ani za návrh na zmenu exekútora.
28) Pokiaľ ide o námietky oprávneného ohľadom prekročenia právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní rozhodcovského konania a nedostatočného zistenia skutkového stavu, tieto sú celkom zjavne nedôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie nebolo založené na dôvodoch, ktoré oprávnený
v odvolaní namietla (exekučný súd nepreskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky a právomoc rozhodcovského súdu). Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený podáva obdobné odvolania v konaniach, v ktorých exekučné súdy po preskúmaní exekučného titulu dospeli k záveru, že tento je pre neplatnosť rozhodcovskej doložky nulitný a ako exekučný titul nespôsobilý, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O tento prípad však v preskúmavanej veci nešlo.
29) S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, s použitím ust. § 381 ods. 1 CSP potvrdil.
30) Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).