Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/59/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky, G. Š., štátnej občianky Slovenskej republiky, na materskej dovolenke, bydliskom G. XX, I..Č.. G. XXX/X a manžela navrhovateľky, X. Š., štátneho občana Slovenskej republiky, t.č. v ÚVTOS P. K. B., P. Š. XXX/XX, V. XX, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode k maloletým deťom Š., U., nar. XX.XX.XXXX, J., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov, navrhovateľky G. Š., rod. B. a manžela navrhovateľky X. Š., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v G., vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane 28, pod poradovým číslom 4, s a r o z v á d z a.

II. Maloleté deti Š., U., J. U. I., sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

III. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí U., J. U. I. majú obaja rodičia.

IV. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletému U. sumou po 70,- eur mesačne, maloletému J. sumou po 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (v súčasnosti 27,32 Eur mesačne) a maloletému I. sumou po 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (v súčasnosti 27,32 Eur mesačne), k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

V. Návrh otca na úpravu styku s maloletým U. sa z a m i e t a .

VI. Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom a úpravy pomerov k maloletým deťom Š., U., nar. XX.XX.XXXX a ku dvojičkám, mal. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. I., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode tak, že všetky tri maloleté deti U., J. U. I., budú na čas po rozvode manželstva zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. U. sumou 50 eur mesačne, mal. J. sumou vo výške minimálneho výživného a mal. I. sumou vo výške minimálneho výživného. Uviedla, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, asi po ročnej známosti. Ich manželstvo bolo v poriadku asi tak jeden rok po narodení mal. U.. Po roku začal manžel prichádzať z práce pod vplyvom alkoholu a bez výplaty. Peniaze minul na alkohol a na automaty. V roku 2008 manžel odišiel z ich spoločnej domácnosti a od toho času spolu nežijú, nevedú

spoločnú domácnosť a nemali ani intímny život. Z ich manželstva sa narodil iba mal. U.. Mal. deti Š., J. U. I., sa narodili z jej mimomanželského a priateľského vzťahu s E. Ď., ktorý s ňou nežije v spoločnej domácnosti. Je rozvedený, žije v meste S., pracuje v mieste svojho bydliska a v O. ako SZČO - A. a jej rodinu navštevuje každý druhý víkend. S plnoletou dcérou I. a maloletými deťmi Š., U., J. U. I., žije v nájomnom byte, v G. Č.. XXX/X. V súčasnosti je na materskej dovolenke a poberá materské, denne 16,49 eur, mesačne cca 495 eur. Mal. U. má 11,5 roka, je žiakom 6. ročníka ZŠ v S.. Je zdravý a výdavky má bežné, primerané jeho veku a potrebám. Dvojičky, mal. deti J. U. I., majú necelý mesiac a potreby primerané ich veku.

2. Manžel navrhovateľky vo svojej výpovedi zo dňa 24.08.2017 uviedol, že s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. U. súhlasí a súhlasil aj s tým, aby bol mal. U. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a bol ochotný prispievať na jeho výživu sumou po 70 eur mesačne. Manžel navrhovateľky potvrdil, že pre neplatenie výživného je vo výkone trestu odňatia slobody od 4/2016 a prepustený by mal byť v 10/2018. Vo výkone trestu je pracovne zaradený s odmenou vo výške 30 eur mesačne netto. Pred vykonaním zrážok z odmeny má príjem 80 eur mesačne. V závere svojho vyjadrenia žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým U. jeden krát mesačne s prespaním. Čas styku ponechal na úvahe súdu.

3. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom navrhovateľky, manžela navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením potvrdenia o ich poslednom spoločnom bydlisku, sobášnym listom a rodnými listami mal. detí U., J. U. I., mal za preukázané, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom obce G.. U navrhovateľky aj manžela navrhovateľky to bolo prvé manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil mal. U.. Dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľke narodili dvojičky, mal. deti Š., J. U. I., ktorých otcom však podľa vyhlásenia matky nie je jej manžel, lebo s ním nežije v spoločnej domácnosti od roku 2008 a od roku 2008 nemali spolu ani intímny život. Podľa vyhlásenia navrhovateľky je biologickým otcom dvojičiek, mal. detí Š., J. U. I., jej súčasný priateľ, E. Ď., SZČO, bydliskom S.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd. Ďalej súd oboznámil odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov a v sociálnej poisťovni, správu Sociálnej poisťovne pobočka Považská Bystrica o materskej dávke, správu ÚVTOS P. K. B..

4. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

5. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.

6. Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

8. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

9. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho .kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, .ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale sa nemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav,

kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

10. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, resp. nespolužitie účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je v súčasnosti na materskej dovolenke a poberá materské dávky denne 16,49 eur, mesačne cca 495 eur na dve mal. deti Š., J. U. I., ktoré sa jej narodili počas manželstva z jej mimomanželského vzťahu s biologickým otcom týchto detí, E. Ď.. Mal. U. má 11,5 roka, je žiakom 6. ročníka ZŠ v S.. Je zdravý a výdavky má bežné, primerané jeho veku a potrebám. Navrhovateľka žije s mal. U., dvojičkami J. U. I. a tiež so svojou plnoletou dcérou I., v nájomnom byte v G.. Zo správy ÚVTOS P. K. B. zo dňa 11.10.2017 mal súd preukázané, že manžel navrhovateľky je od 25.04.2016 vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin podľa § 207 ods 1 TZ/2005, s predpokladaným koncom výkonu trestu dňa 25.04.2018. Vo výkone trestu odňatia slobody je v súčasnosti pracovne zaradený s čistou mzdou vo výške minimálne 108,57 eur a maximálne 153,93 eur mesačne. Od roku 2008 manželia nežili v spoločnej domácnosti a nemali ani intímny život. Situáciu v rodine začala riešiť navrhovateľka až počas jej tehotenstva s dvojičkami, ktoré sa jej narodili 13.10.2017, teda 13 dní pred termínom pojednávania vo veci rozvodu manželstva, a to podaním návrhu na rozvod manželstva dňa 16.06.2017. V konaní bolo preukázané, že dôvodom rozpadu vzťahu manželov bolo odcudzenie manželov v čase, keď manžel navrhovateľky ešte v roku 2008 odišiel zo spoločnej domácnosti, o rodinu sa nezaujímal a neprispieval ani na výživu mal. U.. Manželia od roku 2008 neviedli spoločnú domácnosť a nemali ani intímny život. Navrhovateľka si našla mimomanželskú známosť s E. Ď. a z jej vzťahu s ním sa dňa XX.XX.XXXX narodili dvojičky J. U. I.. S poukazom na ustanovenie § 85 ods. 1 Zákona o rodine je otcom týchto detí v ich rodnom liste zapísaný manžel navrhovateľky.

11. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

12. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu.

13. Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletého U. nakoľko navrhovateľka aj manžel navrhovateľky sa o úprave práv a povinností k mal. U. dohodli a po návrate manžela z výkonu trestu odňatia slobody sa môžu dohodnúť o úprave styku otca s mal. U., prípadne tento styk môže byť upravený rozhodnutím súdu.

14. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).

15. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu odporučil zveriť mal. U. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť mal. U. výživné, vo výške 40 až 50 eur mesačne.

16. Podľa § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

17. Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Pri schvaľovaní dohody rodičov súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

18. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 tohto zákona vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. V ďalšej časti sa súd zaoberal úpravou práv a povinnostiach účastníkov konania k maloletým deťom U. a dvojičkám, mal. J. U. Q.. I., na čas po rozvode. Navrhovateľka žiadala na čas po rozvode zveriť mal. U. a dvojičky mal. J. a mal. I. do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť mal. U. výživné sumou 50 eur mesačne, s poukazom na skutočnosť, že otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody bez príjmu. Mal. deti J. U. I., ktoré sa navrhovateľke narodili z jej mimomanželského vzťahu žiadala navrhovateľka zveriť na čas po rozvode manželstva tiež do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca žiadala určiť každému z detí výživné v minimálnej výške s tým, že sama podá na súd návrh na zapretie otcova k mal. deťom J. U. I., nakoľko biologickým otcom detí je jej súčasný priateľ E. Ď.. Manžel navrhovateľky súhlasil so zverením mal. U. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a bol ochotný platiť maloletému výživné vo výške 70 eur mesačne. Kolízny opatrovník odporučil zveriť mal. U. a dvojičky mal. J. U. Q.. I. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného mal. U. sumou 50 eur mesačne a mal. deťom J. U. I., každému z detí vo výške 27,32 eur mesačne. Súd preto mal. U. a dvojičky, mal. J. U. Q.. I., na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie o príjmových a majetkových pomeroch otca súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu mal. U. sumou 70 eur mesačne, podľa návrhu otca. Tu je potrebné poukázať, že pri poslednom rozhodovaní o výške výživného pre mal. U. rozsudkom tun. súdu č.k. 31P/340/2009-27 zo dňa 19.01.2010, ktorým súd schválil dohodu rodičov, sa otec zaviazal platiť mal. U. výživné sumou 100 eur mesačne, pričom však túto vyživovaciu povinnosť si neplnil a pre jej neplnenie je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. S prihliadnutím na vyhlásenie matky, že biologickým otcom mal. detí J. U. I. nie je jej manžel, ale jej priateľ E. Ď. a že vo veci otcovstva k mal. deťom J. U. I. podá na súd príslušný návrh, so súhlasom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka určil súd vyživovaciu povinnosť otca uvedeného v rodných listoch mal. detí J. U. I. sumou vo výške minimálneho výživného, v súčasnosti 27,32 eur mesačne pre každé z detí podľa návrhu matky a kolízneho opatrovníka. Návrh otca na úpravu jeho styku s maloletým U. súd zamietol, nakoľko jeho úprava v čase, keď je otec vo výkone trestu odňatia slobody by si vyžadovala ďalšie dokazovanie, čo je podľa názoru súdu v danej situácii nad rámec možností tohto konania. Konkrétna úprava styku bude možná a reálna až po tom, čo otec mal. U. bude prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.

20. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 .

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 61 ods. 1

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 .

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z. č. 233/1995 Z. z.).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).