Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12P/38/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M. L. M. F., dieťa rodičov: matky S. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom M. R. XXX, Č., občan Slovenskej republiky a otca D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, K., t.č. v ÚVTOS I., občan Slovenskej republiky, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, t a k t o

rozhodol:

I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletej F. podaním doručeným súdu dňa 04.05.2016 žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť na maloletú, ktoré bolo súdom určené vo výške 3.000,- Sk na sumu 30,- Eur mesačne z dôvodu, že bol vo výkone trestu a nemá prácu, je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V doplnení návrhu doručenom súdu dňa 22.05.2017 otec uviedol, že sa opäť nachádza vo výkone trestu do 03.10.2018, pričom jeho zárobkové možnosti sú obmedzené a ako náhle bude prepustený na slobodu, bude sa snažiť o zaradenie do pracovného pomeru, s tým, že ak to bude jeho finančná situácia umožňovať, bude súhlasiť s opätovným zvýšením výživného.

2. Matka maloletej s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že otec sa o maloletú nikdy nezaujímal, či je zdravá, čo je s ňou, či je v poriadku a nikdy si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, a preto bola nútená podať trestné oznámenia. Maloletú za 12 rokov nikdy nenavštívil, neposlal jej pohľadnicu na sviatok, nikdy jej nedal darček ani nič podobné. Maloletá navštevuje ZŠ v Č., rada športuje, chodí na basketbal, aikido, kreatívne hodiny. Od októbra 2016 je sledovaná nefrológom, čo je nákladné. Matka maloletej je slobodná matka a okrem F. má i maloletého L.. Je dlhodobo práce neschopná zo zdravotných dôvodov, nemá dostatok financií. Vzhľadom k tomu, že otec si nikdy vyživovaciu povinnosť neplnil, požiadala o náhradné výživné. Keďže otec má zdravé ruky a nohy, namiesto cigariet a alkoholu by mal šetriť na vyživovaciu povinnosť a o dieťa by sa mal riadne starať.

3. Kolízny opatrovník s návrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Vykonaným šetrením u matky maloletej bolo zistené, že žije s partnerom v staršom rodinnom dome, ktorý si postupne renovujú. Mesačné náklady na bývanie s energiami predstavujú 230,- Eur, ďalej platia hypotekárny úver za kúpu domu v sume 250,- Eur a 30,- Eur poistenie úveru. Matka je zamestnaná v Domove sociálnych služieb Č., bola dva mesiace práceneschopná, poberala nemocenské dávky v sume 240,- Eur mesačne. Okrem maloletej F. má syna L., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého platí jeho otec výživné v sume 100,- Eur mesačne. Otec maloletej neplatí výživné riadne, a preto si matka uplatnila náhradné výživné, ktoré poberá vo výške cca 100,- Eur mesačne. Maloletá F. navštevuje 7. ročník ZŠ, pričom s

nástupom do školy sa zvýšili náklady na školu, stravu, ošatenie, obuv, hygienu, zdravotnú starostlivosť. O výživnom bolo naposledy rozhodnuté Okresným súdom U. v roku 2005, pričom od tejto doby výživné nebolo menené, čo je viac ako 11 rokov.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu v spojení s doplnením návrhu a písomným vyjadrením matky a otca, potvrdení o návšteve školy, potvrdenia školy o výdavkoch, potvrdenia o príjme matky, čestného prehlásenia matky o poberaní výživného na mal. L., potvrdenia sociálnej poisťovne, potvrdení úradu práce, správy kolízneho opatrovníka o vykonanom šetrení pomerov, pripojeného spisu Okresného súdu A. sp. zn. 26P/XX/XXXX, výsluchom matky a zistil tento skutkový stav veci:

5. Výživné na maloletú Vanesu bolo upravené rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 26P/19/2005 zo dňa 16.12.2005, právoplatného dňa 18.01.2006, keď súd schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností k maloletej Vanese, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 3.000,- Sk mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

6. Maloletá F. je t. č. žiačkou 7. triedy Základnej školy v Č.. Z potvrdenia školy vyplýva, že za nákup pracovných zošitov zaplatila matka sumu 24,90 Eur. Z potvrdenia o príjme Obce Č. vyplýva že matka dosahovala za obdobie apríl 2017 - jún 2017 čistý príjem v sume 392,82 Eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky A. vyplýva, že matka poberala v období 07/2016 - 08/2017 nemocenské dávky v priemere 220,24 Eur. Matka je tiež poberateľkou prídavku na dieťa a poberá náhradné výživné v sume 99,58 Eur mesačne. Otec maloletej je t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v I., kde je pracovne zaradený a sú mu vykonávané zrážky na základe exekučného príkazu JUDr. I. Q.j, Exekútorský úrad M. L. M. F.. Z potvrdenia ÚVTOS I. vyplýva, že aktuálny zostatok dlhu na výživnom ku dňu 17.10.2017 predstavuje sumu 11.384,70 Eur.

7. Matka vo svojej výpovedi poukázala na to, že od malička sa o dcéru stará sama, otec bol s nimi v kontakte možno do druhého mesiaca po narodení dcéry, odvtedy sa o ňu nezaujíma. V súčasnosti jej pomáhajú rodičia aj priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Z dôvodu, že bola 3 mesiace práceneschopná, prišla o predchádzajúcu prácu, kde poberala minimálnu mzdu. V tomto čase mala maloletá problémy s močovými cestami, bola aj hospitalizovaná. V mesiaci november 2017 matka nastúpi do pekárne na dvojzmennú prevádzku. Čo sa týka výdavkov maloletej súvisiacich s povinnou školskou dochádzkou, maloletá navštevuje výtvarný a kreatívny krúžok, čo sú krúžky v škole, pretože matka si nemôže dovoliť maloletej zabezpečiť platenú mimoškolskú činnosť. Zvýšené náklady boli spojené s nákupom pomôcok do školy, so zakúpením teplého šatstva, výživových doplnkov. Taktiež hradila poplatok za lyžiarsky výcvik vo výške 50,- Eur, na ktorý maloletá bude potrebovať výstroj.

8. Kolízny opatrovník uviedol, že na zníženie vyživovacej povinnosti nie sú splnené dôvody a zníženie vyživovacej povinnosti nie je v záujme maloletej, preto navrhol návrh otca zamietnuť.

9. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto súd pristúpil ku skúmaniu schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, ako aj potrieb mal. detí.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletej F., ako i matky maloletej. Maloletá je žiačkou druhého stupňa základnej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady na zabezpečenie školských pomôcok, študijných a záujmových aktivít. Taktiež s poukazom na jej vek, fyzický vývin, zdravotný stav sú výdavky spojené s jej výživou a zabezpečením potrieb spojených so zdravotným stavom zvýšené. Matka maloletej má okrem toho ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

19. Vykonaným dokazovaním boli preukázané dôvody, pre ktoré nie je dôvodné návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti vyhovieť, a to jednak s poukazom na zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb maloletej, ako i s poukazom na skutočnosť, že otec nielen že neprispieva nad rámec súdom určeného výživného, aktívne nepristupuje k získaniu zamestnania, ale i doposiaľ stanovené výživné riadne neplnil, v dôsledku čoho matka musela požiadať o náhradné výživné. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti, ale na druhej strane je povinnosťou rodiča vynaložiť svoje schopnosti tak, aby zabezpečil potreby svojho dieťaťa. Na základe zváženia zistených zvýšených potrieb maloletej, najmä spojených s rastom (zabezpečenie stravy, oblečenia, hygienických potrieb, zabezpečením zdravotnej starostlivosti o maloletú), ako aj potrieb spojených so zabezpečením školskej dochádzky, súd návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti nevyhovel.

20. Uspokojovanie základných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby dieťaťa, súvisiace s ich výchovou, štúdiom, zdravotným stavom, ale i záujmami. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov. V danej veci súd postupoval podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane oprávnenej osoby na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa zmenia pomery závažnejším spôsobom, a ak nejde len o

prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení alebo znížení výživného vychádza súd zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V predmetnej veci súd porovnával pomery na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi na strane dieťaťa a rodičov v súčasnosti. Je nepochybné, že na strane maloletej F. došlo k zmene pomerov, keďže je vekovo staršia a jej náklady súvisia predovšetkým s jej vekom, zdravotným stavom a nákladmi na školskú činnosť. Od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov aj na strane matky, ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti a v súčasnosti bola dlhodobo práceneschopná. Otec maloletého dieťaťa v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom mal príjem vo výške cca 300,- Eur a v súčasnosti je otec vo výkone trestu odňatia slobody, pričom predpokladaný koniec jeho trestu je v októbri 2018. Vo výkone trestu odňatia slobody otec pracuje a dosahuje cca od 94,55 Eur do 150,08 Eur v hrubom.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa ustálenej judikatúry i nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie z dôvodov na strane povinného, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. príjmu, ktorý by povinný dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný (otec) nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu. Pokiaľ sa rodič svojím zavineným konaním - neplnením si vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, pre ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy, zbavil objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovení o výživnom by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorých by sa rodič, ktorý sa dopúšťa opakovane prečinu zanedbania povinnej výživy, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, mohol zbaviť týmto spôsobom vyživovacej povinnosti, resp. táto by sa mu znížila.

22. Z týchto dôvodov súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri posudzovaní zmeny pomerov povinného (otca) vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať Z týchto dôvodov súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri posudzovaní zmeny pomerov povinného (otca) vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať v prípade, že by riadne pracoval. Súd je toho názoru, že i v súčasnosti by otec, v prípade, že by riadne pracoval a nebol vo výkone trestu odňatia slobody, mohol dosiahnuť minimálne rovnaký príjem ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ktorý by mu umožnil platiť výživné pre maloleté dieťa v doposiaľ súdom určenej výške. Súčasne znížením vyživovacej povinnosti by došlo k obmedzeniu výšky poskytovaného náhradného výživného, ktoré je momentálne záchranným zdrojom matky na zabezpečenie základných potrieb maloletej F..

23. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku („CMP“) v spojení s § 57 CMP, pretože ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Účastníci, ktorí sa vzdali svojho práva podať odvolanie, nemajú právo podať odvolanie proti tomuto rozsudku.

Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, a to pri peňažnom plnení možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku /§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku/ a pri nepeňažnom plnení možno podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 376 .