Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-132-2022.pdf
PDF · 117.59 KB
Case nature
Subarea
11CoP/132/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. Q., nar. X.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka D.. C. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G.. E. R. XXXX/X, S., t.č. E. F. XXA, T., zastúpená JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou so sídlom Letná 47, Košice a otec O. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G.. E. R. XXXX/X, S., zastúpený Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou so sídlom A. Bernoláka 1419/10, Ružomberok, IČO: 37 977 229, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 6.4.2022, č.k. 11P/49/2022-133, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II, v uznesení, zo dňa 6.4.2022, č.k. 11P/49/2022-133:
- zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal dočasného zverenia maloletého A. Q., nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120 eur mesačne počnúc doručením rozhodnutia, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, a úpravy styku matky s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti otca v Ružomberku (výrok I.),
- žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1, § 2 ods. 1, § 112 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 363 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, keď po preskúmaní návrhu otca a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Konštatoval, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, pričom rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.10.2021, č.k. 28P/7/2021-562, bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Mal za to, že v danom prípade nebola zo strany otca preukázaná naliehavá potreba úpravy pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia o zverení maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca s úpravou styku maloletého s matkou v prítomnosti otca. Otcom produkované skutkové tvrdenia o tom, že maloletý pri odovzdávaní matke v rámci režimu striedavej starostlivosti dáva výrazne najavo svoj odmietavý postoj k matke (plače, kričí, vzdoruje), bez ďalšieho nevyhodnotil ako dôvod na vydanie neodkladného opatrenia v navrhovanom
znení. Nepokladal za opodstatnené práve formou neodkladného opatrenia upravovať zmenu zverenia maloletého zo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov do výlučnej osobnej starostlivosti otca, navyše s veľmi úzko vymedzeným stykom maloletého s matkou v prítomnosti otca. Nahrávkami založenými do spisu otcom mal za osvedčené, že odovzdávanie maloletého do starostlivosti matky je sprevádzané plačlivými a odmietavými reakciami maloletého, avšak z predložených nahrávok nie je zrejmá príčina tohto stavu. Zdôraznil, že otec v predchádzajúcom konaní vo veci pod sp.zn. 28P/7/2021 založil do spisu niekoľko nahrávok, ktoré mali preukazovať jeho podozrenie, že matke na maloletom nezáleží, a takisto poukazoval na opakované problémy pri odovzdávaní maloletého matke, ktoré rovnako ako v súčasnosti pripisoval správaniu sa matky. V súvislosti s tvrdeniami otca, že matka na maloletého pôsobí veľmi agresívne, útočne, manipulatívne a maloletý je vystavovaný nesmiernemu stresu a psychickému tlaku pri návrate k matke, poukázal na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislave zo dňa 30.3.2022, v zmysle ktorej sa dané tvrdenia pri šetrení v domácnosti matky nepotvrdili, keďže maloletý bol v prítomnosti matky v úplnej pohode, milý, veselý a komunikatívny, primerane veku sa vyjadroval a odpovedal na otázky, s matkou má viditeľne veľmi pekný vzťah, matka k nemu citlivo a primerane jeho veku pristupuje a nič nenasvedčovalo tomu, že by bola práve ona násilná a manipulatívna, neboli zaznamenané žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého a nepotvrdilo sa ani to, že by matka s maloletým nemala emocionálnu väzbu, že sa jej syn bojí a je ňou traumatizovaný, resp. že by iným spôsobom zanedbávala starostlivosť o maloletého, napr. v jeho stravovaní. Vyjadrenie otca, že matka maloletého bije, považoval za veľmi vážne obvinenie, ktoré možno preukázať len znaleckým dokazovaním v rámci trestného konania, pričom z návrhu otca nevyplýva, že by podal alebo hodlal podať v tomto smere trestné oznámenie, a preto toto tvrdenie otca vyhodnotil ako účelové. Vzhľadom na uvedené otec podľa jeho mienky žiadnym spôsobom nepreukázal, že reakcie maloletého pri striedaní starostlivosti rodičov a pri jeho odovzdávaní otcom matke majú príčinu (práve a len) v správaní sa matky, a to či už pri samotnom odovzdávaní alebo počas jej osobnej starostlivosti o maloletého. Poukázal tiež na rozpory v návrhu otca, ktorý na jednej strane uviedol, že preberanie maloletého sťažuje matka svojou agresivitou, nátlakom, výčitkami, nízkou mierou empatie, citovým vydieraním či patologickou manipuláciou a na druhej strane tvrdí, že matka je pri odovzdávaní maloletého nečinná a nevyvíja žiadnu iniciatívu, aby maloletého pri preberaní stabilizovala. Konštatoval, že otec rovnako nepreukázal akékoľvek ohrozovanie fyzického alebo psychického zdravia maloletého matkou. Nesúhlasil ani s tvrdením otca, že problémové odovzdávanie maloletého prebiehajúce opakovane aj dve hodiny pre neho predstavuje neúnosné trápenie. Pri riešení problému s odovzdávaním maloletého pokladal za potrebné zamerať sa na odbornú pomoc psychológa a nie na obviňovanie matky zo vzniknutej situácie. Upozornil, že na pripojených nahrávkach je to práve otec, ktorého správanie pri odovzdávaní maloletého sa javí ako nezvládnuté až manipulatívne, keď opakovane kladie maloletému sugestívne otázky typu: „Nechceš ísť za maminkou?“, „Chceš ísť so mnou do S.?“, resp. na nahrávke zo dňa 17.2.2022 sa otec pýta maloletého: „A., maminka Ti nariadila, aby si jej volával? Prikázala Ti to?“ a následne: „A ty sa jej bojíš, že?“. Poukázal aj na skutočnosť, že samotný otec predlžuje odovzdávanie maloletého matke zbytočným vyčkávaním v aute, počas ktorého komunikuje s matkou formou SMS správ a celé si to ešte nahráva, pričom podľa nahrávky zo dňa 13.3.2022 otec priamo z auta v prítomnosti dieťaťa telefonoval na políciu so žiadosťou o ingerenciu pri jeho odovzdávaní matke, čo nemožno hodnotiť inak, než ako zlyhanie otca. Dospel k záveru, že za situácie, keď sú tvrdenia otca a závery šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava protichodné a dôkazy neúplné, nie je bez pochybností možné (pre krátku procesnú lehotu na rozhodnutie o neodkladnom opatrení) dostatočne objektivizovať skutočné dôvody frustrovaného prežívania maloletého pri jeho odovzdávaní matke. Keďže nebolo preukázané, že záujem maloletého si vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov navrhovaným spôsobom, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Jeho pozornosti však neuniklo, že medzi rodičmi je hlboký konflikt a maloletý je vystavený záťažovej situácii, čo samo o sebe musí mať negatívny vplyv na jeho psychickú pohodu a emocionálne prežívanie. S poukazom na záujem maloletého dôrazne vyzval rodičov, aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj maloletého a snažili sa o upokojenie situácie. V tejto súvislosti apeloval najmä na to, aby rodičia v maximálnej možnej miere využili odbornú (psychologickú) pomoc, reagovali za každých okolností rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým konštruktívnou spoluprácou a dohodou. Pokiaľ ide o námietku otca týkajúcu sa nedostatku miestnej príslušnosti tamojšieho súdu, poukázal na ustanovenie § 112 ods. 1 a 2 CMP, ako aj skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Ružomberok zo dňa 26.03.2020, č.k. 9P/16/2020-28 došlo k preneseniu príslušnosti na Okresný súd Bratislava II. Podotkol, že pre určenie príslušnosti súdu starostlivosti o maloletých je irelevantný údaj o evidovanom trvalom pobyte maloletého v S., keďže rozhodujúce je
skutočné bydlisko dieťaťa, ktorým je v tomto prípade z dôvodu striedavej osobnej starostlivosti tak Bratislava, ako aj Ružomberok.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 C.m.p.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec poukazujúc na to, že po zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa situácia ohľadom návratov maloletého od neho k matke výrazne zhoršila a nastávajú výrazné problémy, ktorú situáciu riešil s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Vyjadril sa, že už v mesiacoch november a december 2021 vznikali pravidelné problémy s prevzatím maloletého matkou v Bratislave, toto preberanie bolo veľmi dramatické, pretože maloletý sa odmietal vrátiť k matke, čo sa otec snažil vyriešiť sám s matkou, pričom vždy vyvíjal maximálnu snahu, aby maloletý pri odovzdávaní nebol traumatizovaný, avšak návraty maloletého k matke boli čoraz komplikovanejšie s tým, že ani zo strany psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava im nebola poskytnutá náležitá odborná pomoc. Za pravdepodobnú príčinu odmietania prostredia matky maloletým označil výrazný trvalý a opakovaný zásah do jeho emočnej a sociálnej stability narúšajúci jeho telesnú a duševnú integritu a vážne poškodzujúci jeho vývoj ako osobnosti. Mal za to, že matka prejavuje známky histriónskej poruchy osobnosti, pretože jej emocionálne prejavy sú dramatické, afektované, veľmi expresívne, silne agresívne, manipulatívne, ale zároveň plytko prežívané, matka často reaguje na malé podnety agresivitou, posudzovaním, negatívnym hodnotením a kritikou, pričom tak významná udalosť, ako je jej odmietanie vlastným dieťaťom a potreba vnímania jeho názorov, potrieb, podnetov a postojov ju nechávajú chladne a bezcitne ľahostajnou, a maloletý je ňou dlhodobo utláčaný, psychicky aj fyzicky týraný. Bol toho názoru, že práve nahrávkami zo dňa 15.11.2021, dňa 21.11.2021, dňa 29.11.2021 a dňa 13.12.2021 dostatočne preukázal, že maloletý k matke nechce ísť. Poukázal tiež na problematické odovzdávanie maloletého dňa 24.1.2022, odmietanie maloletého ísť k matke v predvečer odchodu k matke dňa 6.2.2022, konflikt rodičov ohľadom lakovania nechtov maloletého matkou pri vyzdvihnutí syna v Bratislave dňa 16.2.2022, strach maloletého z matky pre jej nesúhlas s jeho ostrihaním po návšteve kaderníka dňa 17.2.2022, priznanie maloletého, že ho matka bije dňa 21.2.2022, ako aj na nahrávku zo dňa 21.3.2022, na ktorej maloletý v prítomnosti policajného orgánu nechcel vystúpiť z auta a bál sa ísť k matke. Podľa jeho mienky nie je možné, aby zostal bez povšimnutia maloletým prejavený názor, že pobyt u matky nezvláda a necíti sa u nej dobre. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že ním predložené dôkazy obsahujúce reálny názor maloletého majú byť opomenuté a vyhodnotené v neprospech maloletého na základe jedného dôkazu, a to úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 30.3.2022. Namietal, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava kontaktoval dvakrát bez odozvy, a preto bol nútený kontaktovať príslušného vedúceho, ktorý mu odporučil vec riešiť súdnou cestou. Následné jednostranné zisťovanie pomerov u matky Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava považoval za neobjektívne a zaujaté, keďže maloletý pod tlakom a manipuláciou matky ako patologického rodiča a pod hrozbou trestu uvádza skutočnosti tak, ako požaduje matka. Podotkol, že po jeho vlastnom podnete nebolo zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava realizované šetrenie za účelom zistenia postoja maloletého k matke v jeho domácnosti, a to ani dožiadaním Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok. Uviedol, že dňa 4.4.2022 podal pripojené trestné oznámenie na ORPZ v Ružomberku pod č.k. 78/009/2022, z ktorého je zrejmé, že maloletý v prítomnosti vyšetrovateľa niekoľkokrát uviedol, že nechce byť pri matke. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie jeho návrh zamietol s poukazom na to, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia nepodal na matku trestné oznámenie. Mal za to, že i bez trestného oznámenia sú dané dôvody pre dočasné zverenie maloletého do jeho starostlivosti, keď dostatočne opísal relevantné skutočnosti a predložil o nich dôkazy, pričom preukázal aj reálny názor maloletého, že chce zostať u neho, vyjadrený v rozhovore s ním, s matkou, s policajným orgánom pri odovzdávaní v Bratislave, s policajným orgánom v Ružomberku pri spisovaní trestného oznámenia aj s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, a to bez ovplyvňovania a ďalšieho nátlaku. Bol toho názoru, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava jednoznačne zanedbal svoje povinnosti a neprihliadal na hrozby, ktoré mohli byť spôsobené ich neobjektívnym prístupom a jednostranným posúdením len na strane matky, čo vníma ako silne diskriminačné, pričom mu je odopieraná možnosť ochrany maloletého. Vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie v rozpore s vykonaným dokazovaním a v rozpore so záujmom maloletého, keď výrok uznesenia súdu prvej inštancie je v logickom rozpore s dôkazmi založenými v spise (nahrávky). Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za predčasné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, a to pre jasné logické rozpory medzi vykonanými dôkazmi s tým, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov, resp. skutkového stavu postupoval a rozhodol nesprávnym spôsobom. Súdu prvej inštancie tiež vytkol,
že v konaní nepostupoval v súlade so zásadou rovnosti tak, aby boli zistené všetky okolnosti týkajúce sa rodičov a maloletého, ako aj dopadu jeho rozhodnutia na záujem maloletého, do úvahy vzal skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, a to len na základe jeho domnienok, ktoré neboli účastníkmi potvrdené, a neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané a vyplynuli z obsahu spisu. S poukazom na nahrávku zo dňa 3.4.2022 bol toho názoru, že maloletý je u neho zastabilizovaný a chce u neho zostať s tým, že k matke nemá pozitívny postoj, čo vyplýva z jeho negatívnych zážitkov a skúseností. Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že dočasne zverí maloletého do jeho osobnej starostlivosti, matke uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 120 eur mesačne a upraví styk matky s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 do 19.00 hod a v nedeľu od 9.00 hod do 19.00 hod v jeho prítomnosti otca v Ružomberku.
5. Matka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedla, že už v období pred vydaním rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.10.2021, sp.zn. 28P/7/2021, boli tamojšiemu súdu známe problémy s odovzdávaním maloletého a otec si už aj v tomto období odovzdávanie maloletého nahrával, čo súd otcovi aj vytkol, avšak napriek tomu neakceptoval jej požiadavku, aby prikázal rodičom absolvovať terapiu vedúcu k takej komunikácii, ktorá by nemala dopad na duševnú a fyzickú pohodu maloletého. Preto sa po vyhlásení daného rozsudku obrátila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, aby sa problém s odovzdávaním maloletého riešil prostredníctvom odborného psychologického poradenstva. Uviedla, že do februára 2022 nevznikol vážny problém s odovzdávaním maloletého, ktoré sa uskutočňovalo v jej byte, pričom otec chvíľu zotrval v jej domácnosti, maloletý sa upokojil a otec odišiel. Uviedla, že vo februári 2022 otec odmietol vyjsť s maloletým do jej bytu, odvolávajúc sa na to, že musí ešte zvládnuť cestu do Ružomberka, pričom maloletého doviezol pred dom, zavolal políciu a opäť si celú situáciu nahrával, pričom po odchode otca sa maloletý po chvíli upokojil, previnilo sa k nej pritúlil a o tom, že mu otec chýba, už nepadla ani zmienka, dokonca maloletý vyjadril prianie, že už nechce ísť do Ružomberka. Podotkla, že odovzdávanie maloletého otcovi prebiehalo v materskej škole, a preto nebol dôvod, aby k nemu maloletý nechcel ísť. Nemala pritom ani potuchy o tom, že otec má problémy s maloletým v Ružomberku, a to dokonca už deň pred odchodom. Otec chce podľa jej mienky maloletého za každú cenu získať do svojej výlučnej starostlivosti s tým, že jej stretávanie sa s maloletým bude prebiehať len za prítomnosti otca dôvodiac, že jej správanie k maloletému je agresívne a týra ho. Maloletý počas jej starostlivosti nemá v materskej škole žiadne poruchy správania a kolízny opatrovník sa svojou návštevou presvedčil, že nič z tvrdení otca sa nezakladá na pravde. Otec odmieta poskytovať súčinnosť pri odovzdávaní maloletého do jej starostlivosti, pričom len presviedčanie, že má otec maloletého rád, príde po neho a budú spolu tak, ako to určuje súdne rozhodnutie, nie je žiadnou súčinnosťou. Otcom podané trestné oznámenie vnímala iba ako snahu o alibi, aby jej maloletého nemusel odovzdať, pričom okrem polície navštívil aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a referoval im len to, že sú problémy s odovzdávaním maloletého. Otec podľa jej mienky viditeľne maloletého nezvláda a nevie ho usmerniť. Upozornila, že polícia ju doposiaľ nekontaktovala, pritom práve ona v súvislosti s neplnením súdneho rozhodnutia otcom podala dve trestné oznámenia, a to dňa 4.4.2022 ( keď jej otec v SMS správe oznámil, že maloletý nepríde a že uvedené oznámil polícii a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, o ktorej skutočnosti informovala aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o pomoc, pričom následne na druhý deň vycestovala do Ružomberka a maloletého si osobne prevzala ) a 3.5.2022 ( keď jej otec poslal SMS správu, že maloletý odmieta nastúpiť do auta a následne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oznámil, že pokiaľ súd nerozhodne o jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, maloletého jej do starostlivosti nedá, avšak prísľubil, že keď ona samotná príde do Ružomberka, umožní jej stretnutie so synom). Následne dňa 6.5.2022 prišla do Ružomberka a otec, ktorý bol práve na odchode, vzal maloletého, sadol si do auta a odišiel na golf, pričom informoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že jej umožnil stretnutie s maloletým, ku ktorému v skutočnosti nedošlo. Dňa 9.5.2022 znova vycestovala do Ružomberka, avšak otec sa v čase, keď mal maloletý spať, v byte nezdržiaval. Preto navštívila Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, ktorý s ňou spísal záznam a po telefonickom kontakte s otcom bolo zistené, že maloletý je mimo Ružomberka. Poukázala na skutočnosť, že otec si nielenže neplní povinnosti vyplývajúce zo súdneho rozhodnutia, z ktorého dôvodu sa rozhodla podať návrh na výkon rozhodnutia, ale nedodržiava ani prísľub, že jej do rozhodnutia o podanom odvolaní umožní sa s maloletým stretávať v Ružomberku, nereaguje ani na jej SMS správy a neprijíma jej telefonáty. Mala za to, že ani jeden z dôkazov predložených otcom nepotvrdzuje potrebu, aby súd bezodkladne pristúpil k operatívnemu zákroku, ktorý neznesie odklad. Z otcom predložených dokladov podľa jej mienky vyplýva, že problematické je odovzdávanie maloletého, pretože rodičia spolu nevedia komunikovať a navyše otec sleduje len jediný cieľ, a to zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti a jej vylúčenie z
výchovy. Bola toho názoru, že neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale na riešenie veci cestou psychológa. Podotkla, že otec môže podať návrh vo veci samej, v ktorom bude vykonané znalecké dokazovanie týkajúce sa najmä osobnostných predpokladov otca, ďalej smerom otca k maloletému, otca k nej a navzájom medzi nimi. Žiadala, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel, keď otec má možnosť domáhať sa svojich práv podaním návrhu vo veci samej, pretože o jeho návrhu nemožno rozhodnúť bez vykonania ďalšieho dokazovania.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.m.p. a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca.
8. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 39 ods.2 C.m.p. tento zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
10. Podľa § 120 ods.1 C.m.p. súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b/ až d/, h/ a i/, inak rozhoduje vo veci samej uznesením .
11. Podľa § 234 ods.1,2 C.s.p. súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa primerane ustanovenia o rozsudku.
12. Podľa § 236 C.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie , poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
13. Pokiaľ ide o námietky otca, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za predčasné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, a to pre jasné logické rozpory medzi vykonanými dôkazmi s tým, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov, resp. skutkového stavu postupoval a rozhodol nesprávnym spôsobom treba uviesť, že odvolaním otca napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím vo veci samej (nekonzumuje vec samu, ktorou je konanie o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu) a jeho formálne náležitosti je nutné posudzovať v intenciách ust. § 236 C.s.p., v nadväznosti na ktoré sa jedná o jednoduchšiu formu procesného rozhodovania súdu , obsahujúcu zjednodušené formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia, ktoré však v tomto prípade musí dať odpovede na základné otázky týkajúce sa rozhodovania o osobitnej procesnej forme návrhu účastníka ( návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v ňom uviedol, čoho sa otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doplneného ďalším podaním doručeným súdu dňa 28.03.2022 domáhal, akými skutočnosťami ho odôvodňoval a osvedčoval, chronologicky uviedol jednotlivé rozhodnutia súdov a ich výroky za obdobie rokov 2020 až do súčasnosti, ktorými bol upravovaný výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, obsah šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom v domácnosti matky dňa 30.03.2022 (vrátane uvedenia obsahu rozhovoru s matkou a spôsobu správania sa a prejavov dieťaťa v prítomnosti matky) a následne, po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, dostatočne a zrozumiteľne v ods. 25 - 31 rozhodnutia odôvodnil prijatú úvahu, premietnutú do výrokovej časti rozhodnutia vychádzajúc z premisy, že otec neosvedčil splnenie zákonných procesných podmienok pre nariadenie ním navrhnutého neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi rozhodnutia, odvolacími námietkami otca a vyjadrenia sa matky k odvolaniu, konštatuje správnosť a udržateľnosť dôvodov prezentovaných súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a len v záujme doplnenia dôvodov a vyporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.
16. Ako prvoradé odvolací zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
17. Každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia.
18. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 28P/7/2021, odvolací súd zistil, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 21.10.2021, č.k. 28P/7/2021-562, tak, že maloletý A. Q., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa má realizovať tak, že maloletý je v osobnej starostlivosti otca od stredy každého nepárneho týždňa od 11.30 hod. do pondelka nasledujúceho párneho týždňa do 19.00 hod. s výnimkou školských prázdnin a v osobnej starostlivosti matky je maloletý od pondelka každého párneho týždňa od 19.00 hod. do stredy nasledujúceho nepárneho týždňa od 11.30 hod. s výnimkou školských prázdnin s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého v pondelok je miesto bydliska matky a v stredu miesto predškolského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje, pričom obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Predmetným rozsudkom bola súčasne schválená rodičovská dohoda v znení, že počas vianočných sviatkov je maloletý v starostlivosti otca každý párny kalendárny rok od 23.12. od 12.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod. a od 30.12. od 12.00 hod. do 7.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 12.00 hod. do 30.12. do 12.00 hod., a v starostlivosti matky každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 12.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod. a od 30.12. od 12.00 hod. do 7.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 25.12. od 12.00 hod. do 30.12. do 12.00 hod., počas jarných prázdnin je maloletý v starostlivosti otca každý párny kalendárny rok od pondelka od 8.00 hod. prázdninového týždňa vyhláseného pre Stredoslovenský kraj do nedele do 19.00 hod a v starostlivosti matky každý nepárny kalendárny rok od pondelka od 8.00 hod. prázdninového týždňa vyhláseného pre Západoslovenský kraj do nedele do 19.00 hod., počas veľkonočných prázdnin je maloletý v starostlivosti otca každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtku od 12.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 19.00 hod. a v starostlivosti matky každý párny kalendárny rok od Zeleného štvrtku od 12.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 19.00 hod., počas letných prázdnin je maloletý v starostlivosti matky každý párny kalendárny rok od 1.7. od 8.00 hod. do 15.7. do 12.00 hod. a. od 31.7. od 19.00 hod. do 15.8. do 12.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 15.7. od 19.00 hod. do 31.7. do 12.00 hod. a od 15.8. od 19.00 hod. do 31.8. do 19.00 hod., a v starostlivosti otca každý nepárny kalendárny rok od 1.7. od 8.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod.
a od 31. 7. od 12.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 15.7. od 12.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a od 15.8. od 12.00 hod. do 31.8. do 19.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého je miesto bydliska matky. Zároveň daným rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 24.02.2020, č.k. 2P/58/2019-393.
19. Vdanej veci, pri zohľadnení skutkového stavu existujúceho tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, podľa názoru odvolacieho súdu neboli a nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia. Ani odvolacím súdom neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné v záujme bezprostrednej a nutnej ochrany záujmov maloletého pristúpiť k okamžitej zmene úpravy práv rodičov k maloletému jeho dočasným zverením do výlučne osobnej starostlivosti otca a naň nadväzujúcim určením vyživovacej povinnosti matky k maloletému, ako aj značne obmedzenou úpravou styku matky s maloletým za prítomnosti otca. Napriek tomu, že z otcom predložených nahrávok vyplýva, že pri odovzdávaní maloletého zo starostlivosti otca do starostlivosti matky v rámci režimu striedavej osobnej starostlivosti dochádza k problémom a odmietaniu matky zo strany maloletého, otec neosvedčil, že príčinou daného stavu sú práve okolnosti na strane matky. Pokiaľ otec považuje závery Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava po vykonanom šetrení v domácnosti matky za neobjektívne z dôvodu údajnej manipulácie maloletého matkou, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otcom uvádzané vyjadrenia maloletého, že matku odmieta, boli naopak prednesené v prítomnosti otca, z ktorého dôvodu v tomto smere nemožno naopak vylúčiť možnú manipuláciu maloletého zo strany otca. Otec súčasne nijakým spôsobom neosvedčil ani závažné tvrdenia týkajúce sa vyjadrenia maloletého v jeho prítomnosti, že ho matka bije, rovnako ako tvrdenia o údajných prejavoch poruchy osobnosti na strane matky či dlhodobom psychickom a fyzickom týraní maloletého matkou. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na protichodné tvrdenia rodičov má za to, že nemožno bez vykonania dokazovania v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutočného stavu veci dospieť k záveru o príčinách problémov, ku ktorým dochádza pri odovzdávaní maloletého matke, resp. odmietania matky maloletým, ktoré dokazovanie však presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Pre úplnosť dodáva, že zistenia vyplývajúce z doterajšieho obsahu spisu, týkajúce sa spôsobu a prejavov prežívania dieťaťa pri preberaní a odovzdávaní rodičmi v zmysle ostatného právoplatného súdneho rozhodnutia , smerujú k opodstatnenej úvahe o nedostatočnosti zvládania rodičovských kompetencií rodičmi, ktorí majú povinnosť viesť maloleté dieťa k rovnocennému rozvíjaniu vzťahu aj s druhým rodičom, ktorého súčasťou je aj právo na rovnocennú starostlivosť o maloleté dieťa, a to bez možnej manipulácie dieťaťa a možného vystavovania dieťaťa konfliktu lojality. Tieto zistenia sú o to viac závažné, že maloletý je ešte v útlom veku, kedy úplne prirodzene potrebuje pre svoj zdravý fyzický a psychický vývin oboch svojich rodičov, pričom z písomného vyjadrenia sa matky k odvolaniu otca vyplýva, že otec sa od začiatku mája 2022 neriadi súdnym rozhodnutím a svojvoľne matke neumožňuje realizáciu osobnej starostlivosti o dieťa.
21. Na rodičov maloletého A. apeluje, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jeho výchovou nájsť aspoň základné obojstranne prijateľné východiská vzájomnej koexistencie a pokúsili sa na znesiteľnú mieru skultivovať svoj vzájomný vzťah . Zdôrazňuje im, že ich syn vzhľadom na vek nedisponuje obrannými mechanizmami, ktoré mu umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch a potrebuje v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu, neupierania práva na oboch rodičov. Rodičom je treba zdôrazniť, že svojim vzájomným postojom a chovaním, ktoré bude maloletý postupom času viac vnímať a všímať si ich, mu budú vlastne sprostredkovávať hodnotové vzory a vzory chovania, ktoré by dieťaťu v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu jeho života. Za správne hodnotové vzory nie je však možné považovať neschopnosť rodičov zvládať rodičovské kompetencie bez emočného zaťažovania dieťaťa a bez zaťažovania dieťaťa konštruktívne komunikovať o veciach týkajúcich sa syna. Obaja rodičia sú dospelí ľudia od ktorých ich spoločné dieťa ( i napriek jeho nízkemu veku ) očakáva správanie dospelých a ktorí v prípade vzájomnej nespolupráce, neschopnosti komunikovať vo veciach týkajúcich sa dieťaťa , pôjdu v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletého, ktorej tým budú odopierať právo na pokojné, šťastné , harmonické a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo. Rodičom je treba zdôrazniť, že ich spoločné dieťa nemôže byť prostriedkom na vzájomný boj medzi bývalými partnermi a jeho emočne nezvládnuté správanie pri preberaní medzi rodičmi je vážnym signálom o tom, že nie dieťa, ale práve rodičia osobnostne nezvládajú dôsledky svojho partnerského konfliktu.
22. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).