Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-192-2015.pdf
PDF · 115.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/192/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., o zaplatenie sumy 428,82 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.04.2015, doručenou súdu dňa 21.04.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 428,82 eura spolu s úrokom vo výške 28% p.a. zo sumy 428,82 eura od 05.09.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/192/2015-23 zo dňa 27.10.2015. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanej doručiť, súd ho uznesením č.k. 11C/192/2015-57 zo dňa 08.08.2017 zrušil.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy žalobca pre žalovanú - majiteľa účtu zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, tak ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovanej, žalobca v súlade so zmluvou a VOP odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril príslušný účet žalovanej a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Pokiaľ ide o posledný výpis z účtu s nulovým zostatkom, účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 05.09.2012 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% p.a.. Aktuálny záväzok žalovanej ku dňu 17.04.2015 predstavuje istina vo výške 428,82 eura a príslušný úrok účtovaný odo dňa prevodu na vnútorný pohľadávkový účet, vo výške 316,32 eura, čo preukazuje výpis z bankového informačného systému. V doplnení žaloby zo dňa 14.08.2017 žalobca uviedol, že istina vo výške 428,82 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej, vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovanej (kreditné obraty sa zarátavajú na istinu). Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Zároveň predkladajú rozpis jednotlivých transakcií na účte
žalovanej, ktoré tvoria dlžnú istinu. Na základe ustanovení zmluvy a sadzobníka je klientovi poskytovaný určitý balík služieb v rámci mesačného poplatku za vedenie účtu, avšak uvedené poplatky nie sú súčasťou žiadneho mesačného balíka. Všetky konkrétne operácie a ich výška vyplýva z priložených výpisov k účtu. Zo súdu predložených výpisov vyplýva aj reálne čerpanie prostriedkov žalovanou. Pokiaľ ide o posledný výpis s nulovým zostatkom, účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto banka pred zatvorením účtu robí internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta prevedie na vnútorný účet - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod / Vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ ide o internú transakciu banky, nie o transakciu zo strany klienta. V tomto prípade prebehla táto transakcia dňa 5.9.2012. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní. Žalovanej bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie, vo výške 330,- eur. Žalovaná opakovane prekračovala povolený limit, čím porušovala zmluvu tým, že sa dostala do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania (v zmysle ustanovenia 3.12 VOP). Na základe uvedeného žalobca znížil žalovanej limit povoleného prečerpania na 0,- eur (viď Výpis č. 6/2012). Žalovaná sa dostala do omeškania s vrátením (vyrovnaním) nepovoleného prečerpania na účte prvým dňom po vzniku nepovoleného prečerpania, čo vyplýva z výpisov k príslušnému účtu (podľa výpisu č. 2/2012), pričom nepovolené prečerpanie sa navyšovalo všetkými nasledujúcimi debetnými obratmi na príslušnom účte (mesačný poplatok za vedenie účtu, poplatky upomienka, výzva, výbery, vklady klienta z/na účet, úroky atď.). Podľa ustanovení Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú aj Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), Sadzobníkom poplatkov a Úrokovými sadzbami v platnom znení. Za poskytovanie produktov/služieb je Prima banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s obchodnými podmienkami a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca ďalej uviedol, že ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ (28,00 % p.a. od 1.2.2016). Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok. Pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku, tá vyplýva z priloženej Vývesky úrokových sadzieb, aktuálnej ku dňu zatvorenia účtu. (Výška 28,00% p.a. je platná od 1.7.2012.). Žalobca zasiela výpisy z účtov, ktoré boli žalovanej zasielané poštou a z ktorých je zrejmé, kedy sa dostala do nepovoleného prečerpania. Doručenie odstúpenia od zmluvy zo dňa 27.08.2012 prebehlo v zmysle Všeobecných obchodných podmienok účinných ku dňu odoslania odstúpenia IX. Spoločné a záverečné ustanovenia, odsek B Doručovanie a komunikácia. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 16.01.2008, výpisy z účtu, odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.08.2012, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., Úrokové sadzby produktov - účinné od 01.01.2015 a od 01.08.2017.
4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 24.08.2017 postupom podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadrila, dôkazy neoznačila.
5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)
6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
9. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa XX.XX.XXXX . Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú osobný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene SKK. V zmluve je uvedené, že za poskytovanie produktov/ služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. v platnom znení, a že práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v Zmluve/ príslušnej zmluve sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Podľa Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s. (VOP), ods. 3.11.5, banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Za podstatné porušenie zmluvných povinností sa považujú najmä b) bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal. Podľa ods. 3.12 VOP, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ Podľa ods. 8.8 VOP, z poskytnutých peňažných prostriedkov musí klient platiť úroky, úroky sa vypočítavajú zo sumy aktuálneho zostatku čerpanej čiastky. Podľa ods. 8.9. VOP, klient musí vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky, splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur. Ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť. Výška úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu podľa vývesky Úrokových sadzieb produktov v znení účinnom od 1.1.2015 bola 28 %. Listom zo dňa 27.08.2012 odstúpil žalobca od Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorenej so žalovanou z dôvodu, že na účte žalovanej bol odo dňa 10.05.2012 vykazovaný debetný zostatok vo výške 402,92 eura a vyzval ju na úhradu debetného zostatku.
10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 708 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
13. Podľa § 709 ods. 1 OBZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
14. Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
15. Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
16. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
19. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (1) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2)
22. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
23. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
27. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 16.01.2008 uzavretá Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú osobný účet. Týmto medzi nimi došlo k vzniku záväzkového zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bol žalobca oprávnený prijímať platby v prospech žalovanej ako majiteľa účtu a na druhej strane podľa jej pokynov z tohto účtu realizovať platby.
29. Niet pochybností o tom, že žalobca v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zmluva a všeobecné obchodné podmienky ním boli vopred pripravené a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a všeobecných obchodných podmienok. Súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a je preto nevyhnutné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
30. V konaní nebolo sporné, že listom zo dňa 27.08.2012 žalobca odstúpil od Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 16.01.2008 a zároveň požadoval zaplatenie debetného zostatku v sume 402,92 eura. V konaní tiež nebolo sporné, že účinky odstúpenia od zmluvy nastali najneskôr k 04.09.2012, keď od 05.09.2012 žiadal žalobca úrok z omeškania.
31. Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník v § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého § 48 ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Keďže právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol (§ 54 ods. 1 a 2 OZ) . Ak aj zmluva upravovala následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy (čl. 3.11.5 VOP), takéto dojednanie je podľa § 39 OZ absolútne neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 OZ.
32. Podľa § 48 ods. 2 OZ sa odstúpením zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc), čím zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vzniká povinnosť jej účastníkov vrátiť si navzájom už vykonané plnenia (§ 457 OZ) , a to titulom bezdôvodného obohatenia. Odstúpením od zmluvy vzniklo teda žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej, pričom mohol žiadať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanej bez akýchkoľvek vedľajších plnení z titulu úrokov, resp. poplatkov, nakoľko akékoľvek prípadné dojednania o nich stratili účinnosť. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 107 ods. 1 OZ premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy zo dňa 27.08.2012 žalovanej, ktoré doručenie nebolo v konaní sporné, a to najneskôr odo dňa 04.09.2012 (keďže odo dňa 05.09.2012 si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania), z čoho je zrejmé, že žaloba dňa 21.04.2015 bola podaná po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
33. Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a
teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu.
34. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
35. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
36. Z vyššie uvedeného má súd za to, že medzi zmluvnými stranami bolo po odstúpení od zmluvy možné práve vysporiadanie vzájomných vzťahov podľa princípov bezdôvodného obohatenia pri aplikácii dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, keď žalobca podal žalobu na súd až po jej uplynutí. Je potrebné pritom poukázať na to, že je to žalobca, kto sa rozhodol sa využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).
37. Okrem vyššie uvedeného, súd poukazuje aj na nasledovné: V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Vzhľadom na zásadu prejednaciu, ktorá je zásadou ovládajúcou sporové konanie, je zásadne na stranách sporu zhromažďovanie skutkového stavu, pričom súd zisťuje skutkový stav veci čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Súd svoje poznatky získava určeným postupom v Civilnom sporovom poriadku, teda procesným dokazovaním. Pre túto činnosť je vždy nutné tvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach, pričom v procese sa súdu dokazuje pravdivosť týchto tvrdení o rozhodných skutočnostiach.
38. Medzi základné procesné povinnosti strany sporu nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní patria povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom unesenia dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia. Žalobca si povinnosť tvrdenia dostatočne nesplnil napriek výzve zo strany súdu. Nesplnenie takejto povinnosti má pre stranu sporu nepriaznivý dôsledok, pretože pokiaľ sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia žalobu zamietnuť. Okolnosť, že strana sporu v spore ovládanom zásadou prejednacou nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa nazýva jeho procesnou zodpovednosťou.
39. Žalobca sa v obsahu žaloby, ako aj v obsahu podania zo dňa 14.08.2017 obmedzil len na odkaz na prílohy (najmä pokiaľ ide o špecifikáciu istiny), čím si v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia, keď napriek výzve súdu nešpecifikoval riadne spôsob výpočtu istiny vo výške 428,82 eura, keď odkaz na listinné dôkazy nepostačuje, nakoľko skutkové tvrdenie nie je možné nahrádzať odkazom na listinné dôkazy. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
40. Súd mal za to, že nárok žalobcu, okrem toho, že je uplatnený po uplynutí premlčacej doby, nie je ani možné považovať za preukázaný, keď žalobca ani na výzvu súdu neuviedol, ako (akým výpočtom)
dospel k výške istiny 428,82 eura. Žalobca odkazoval iba na listinné dôkazy, avšak v zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Bolo by porušením zásady rovnosti strán sporu (a to najmä v prípade spotrebiteľskej veci), ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za žalobcu, t.j. ak by vyhľadával v listinných dôkazoch skutočnosti, ktoré má žalobca tvrdiť. Odkaz žalobcu na listinné dôkazy je nepostačujúci, pretože súd by vyvodzovaním skutkových tvrdení namiesto žalobcu porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Podporne súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/157/2015 zo dňa 02.12.2015.
41. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu vo výroku I. zamietol pre uplatnenie nároku po uplynutí premlčacej doby, ako aj pre nepreukázanie nároku pre nepreskúmateľnosť žaloby.
42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
46. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanej, ktorá by inak na náhradu trov konania mala nárok, nakoľko bola v konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP) .
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) .
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.