Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_10Co-219-2017.pdf
PDF · 106.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/219/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, H. - U S., toho času T. XXX, 2/ Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, H.
- U S., žalobcovia 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom V. XXXX, H., 3a/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XC, H., právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, 3b/ Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, 3c/ P. R., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/ X, H. - U S., 3d/ Q. K., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX, H. (žalobcovia 3a/ až 3d/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi 3/ X. W., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom T. XXX) proti žalovaným: 1/ C. A., rod. T., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, H. - U S., právne zastúpená JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom V. XX, H. a 2/ H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V. - H. XX, o určenie neplatnosti závetu, na základe odvolania žalobcov 1/ a 2/ a na základe odvolania žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/163/2011-223 zo dňa 17. júna 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná 1/ m á voči žalobcom 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %.
Žalovaný 2/ n e m á voči žalobcom 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti závetu spísaného poručiteľom Q. H., nar. X.X.XXXX, zomrelým dňa XX.X.XXXX. Primárne sa zaoberal posúdením danosti naliehavosti daného právneho záujmu ako základnej procesnej podmienky určovacej žaloby. V tejto spojitosti dospel k záveru, že pôvodný žalobca 3/ ako brat poručiteľa a aktuálne žalobcovia 3a/ až 3d/ ako jeho právni nástupcovia preukázali naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože sú ako jediní dedičmi poručiteľa Q. H. zo zákona podľa § 475 O.z. (dedičia v tretej skupine). Naopak, na strane žalobcov 1/ a 2/ podľa názoru okresného súdu nie je daný naliehavý právny záujem. Skutočnosť, že sú uvedení, resp. spomenutí v závete, ktorého neplatnosti sa domáhajú, nie je relevantná na preukázanie splnenia tejto procesnej otázky. Práve naopak, vyhovením ich žalobe sa ich postavenie nezmení, nakoľko nie sú ani dedičmi zo zákona (ich právna predchodkyňa - manželka poručiteľa predumrela a nededila), t.j. nededili by, ak by závetu nebolo a neboli by (dedili) ani z predchádzajúceho závetu. Za irelevantné vyhodnotil tiež tvrdenia žalobcov, že nie je vylúčené napadnutie rovnakou žalobou aj predchádzajúceho závetu zo dňa 12.5.2000, za ktorej situácie by dedili podľa závetu zo dňa 10.9.1999, nakoľko pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania. Ku dňu rozhodovania súdu žalobcovia netvrdili a nepreukázali, že by podali žalobu o neplatnosť predchádzajúceho závetu. Sami žalobcovia v návrhu uviedli, že sú si vedomí toho, že v prípade neplatnosti závetu by nič nededili. Napokon v danej spojitosti súd prvej inštancie uzavrel, že označenie osôb v (spornom) závete, ktorým má závetný dedič niečo dať,
či vyplatiť, neznamená, že sú závetnými dedičmi. V danom prípade je zo závetu zrejmé, že závetnou dedičkou celého majetku poručiteľa je žalovaná.
2.Ďalej okresný súd vymedzil pojmové charakteristiky notárskej zápisnice a predovšetkým vôle ako pojmového znaku právneho úkonu a to s ohľadom na tvrdenie žalobcov, ktorí ako dôvod neplatnosti označili nedostatok slobody vôle poručiteľa v dôsledku psychického donútenia - bezprávnej vyhrážky vo forme nátlaku zo strany žalovanej. 3.Nadväzne sa venoval jednotlivými žalobcami vznesenými dôvodmi údajnej neplatnosti právneho úkonu - závetu a dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali skutočnosť, že Q. H. neučinil svoju vôľu slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne a teda konal v duševnej poruche, keď trpel prechodnou duševnou poruchou, prípadne i trvalou duševnou poruchou. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaná sa mala poručiteľovi vyhrážať, že nezoberie jeho opatrovanie, ak jej závetom nepoukáže majetok, (súd) konštatoval, že žalobcovia mali možnosť zasiahnuť a situáciu riešiť skôr, než sa dozvedeli o závete. Sami tvrdili, že o týchto skutočnostiach vedeli už pred spísaním závetu, o samotnom závete sa dozvedeli až neskôr, predtým, než šiel poručiteľ do nemocnice a krátko na to zomrel. Žalobcovia ale netvrdili a nepreukázali, že by sa snažili o zmenu opatrovateľky, resp. že by kontaktovali žalovanú alebo jej zamestnávateľa a s akým výsledkom. Vedeli aj o tom, že Q. H. ešte za života mal dve vkladné knižky, z toho jednu už na meno žalovanej, taktiež mali vedomosť o tom, že jej finančne prispieval. Súdu v tejto súvislosti nebolo zrejmé, prečo s tým niečo žalobcovia nerobili, najmä keď tvrdili, že v čase, keď Q. H. navštevovali, tam žalovaná nebola. Ak uvádzali, že sa poručiteľ bál a (podľa vyjadrení žalobcov) čakal pomoc od blízkych/ rodiny, nevedno na čo žalobcovia čakali, keď tieto skutočnosti vedeli. Navyše, pokiaľ bol nespokojný sám poručiteľ, mohol tak urobiť aj sám. Mal možnosť spísať nový závet v prípade, že bol s poukazom na správanie žalovanej, na ktoré sa mal žalobcom a svedkom sťažovať, nespokojný a jeho skutočná vôľa nezodpovedala jeho poslednej vôli vyjadrenej v závete. Neurobil tak po celú dobu od spísania závetu po úmrtie (9 rokov). Okresný súd bol preto toho názoru, vychádzajúc aj z vyjadrení svedkov, že zo strany žalobcov ide viac menej o dohady, dojmy, či pocity, ktoré nadobudli z rozhovorov s poručiteľom alebo ktoré nadobudli z počutia od iných. Nie je však možné vychádzať z dojmov a pocitov, ale z toho, čo má preukázané. 4.Pokiaľ ide o druhý dôvod, neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo ovládnuť svoje konanie. Pod duševnou poruchou je potrebné rozumieť takú poruchu, ktorá vylúči u konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho konania (rozumová, intelektuálna schopnosť) alebo schopnosť svoje konanie ovládať (vôľová, určovacia). Či v danom prípade Q. H. konal v takejto poruche, bolo predmetom dokazovania. Prihliadnuc na vzťah svedkov k žalobcom, ktorí sa predovšetkým vyjadrovali ku vzťahu poručiteľa k žalovanej a prvému dôvodu neplatnosti závetu a s poukazom na rozhodujúci dôkaz, za ktorý považoval súd výsluch svedkov MUDr. W. A. a JUDr. M. M., ktorí sa vyjadrovali k veci ako osoby odborne spôsobilé, dospel k záveru, že Q. H. bol nielen v čase spísania závetu pri zmysloch, nejavil žiadne známky duševnej poruchy alebo nejakého prechodného, či trvalého ochorenia, okrem toho, že sa liečil ako starší človek na srdce a vysoký krvný tlak. Nejavil ani známky stareckej demencie. Sám žalobca 3a/ uviedol, že poručiteľ bol príčetný, nejavil nejaké známky psychickej poruchy. Ak by aj mal poručiteľ obavu, aby sa mal na starobu kto oňho postarať, keďže časť jeho rodiny sa oňho starať vzhľadom na svoje každodenné povinnosti, či zdravotné problémy nemohla a časť rodiny žila mimo jeho bydliska, sami žalobcovia uviedli, že svojich dedičov poručiteľ menil podľa toho, aby sa mal kto oňho postarať, bol citlivý, bál sa, že na starobu zostane sám. Súd nezdieľa názor žalobcov, podľa ktorého spísanie 4 závetov svedčí o duševnom rozpoložení poručiteľa. Je vecou každého, koľko závetov spíše, v akej forme, akým spôsobom ich zruší, čo a komu nimi odkáže. Za dôležitú skutočnosť okresný súd považoval aj fakt, že poručiteľ celých 9 rokov od jeho spísania závet nezmenil Pokiaľ by nebol prejavom jeho poslednej skutočnej vôle, mal možnosť spísať nový závet, tak, ako to urobil pri tých predchádzajúcich troch závetoch. Napokon, z výsluchov svedkov a tvrdení žalobcov nevyplynulo, že by sa im poručiteľ zmienil aj o tom, že spísal závet, ktorým svoj majetok odkazuje žalovanej a nevyplynulo ani to, prečo tak neurobil. Bolo preto na žalobcoch, aby preukázali, že ku dňu spísania závetu nebol poručiteľ spôsobilý na uskutočnenie tohto právneho úkonu. Záver o nespôsobilosti musí byť nepochybný, nestačí len pochybnosť o spôsobilosti. 5.Napokon, čo sa týka posledného, v priebehu konania produkovaného dôvodu neplatnosti závetu, súd prvej inštancie poukázal na to, že je viazaný nielen predmetom sporu, ale aj jeho skutkovým základom, teda rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Z návrhu je pritom zrejmé, že žalobcovia žiadali určiť neplatnosť (absolútnu) závetu z dvoch vymedzených dôvodov - nedostatku slobody vôle závetcu (poručiteľa) a jeho psychickej poruchy. Následne po viac než štyroch rokoch po podaní návrhu začali
tvrdiť existenciu iného dôvodu neplatnosti, ktorý by si vyžadoval ďalšie konanie a dokazovanie. Súd to v danom prípade nevyhodnotil ako inú právnu kvalifikáciu nároku na základe totožného skutkového stavu, ale ako nárok uplatnený na základe iného skutkového základu, než bol uplatnený v návrhu (nález ÚS SR I. ÚS 12/2012, rozhodnutie NS SR 3M Cdo 6/2010, uznesenie KS Žilina 7Co 312/2014). Podľa rozhodnutia NS SR 3Obdo 31/2009 zo dňa 24.3.2010 o iný predmet konania, teda o zmenu žaloby, ide spravidla v prípade, ak navrhovateľ požaduje iné plnenie alebo rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku. O zmenu žaloby nejde, ak na základe toho istého skutku mení iba právnu kvalifikáciu. Súd poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 11M Obdo V 19/2007, podľa ktorého za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe. V danom prípade napokon žalobcovia ani netvrdili, na základe akých skutočností dospeli k záveru, že ďalším nimi tvrdeným dôvodom neplatnosti závetu je to, že ho nepodpísal Q. H.. Žalobcovia vymedzením svojho nároku podmieňujú procesnú obranu protistrany a smer dokazovania. V danom prípade výsledky konania a dokazovania pôvodne tvrdených dôvodov neplatnosti závetu nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Rovnako aj činnosť súdu by bola zameraná na objasnenie odlišných skutočností pre posúdenie ktorých nebol vytvorený dostatočný podklad. Súd preto uvedenie odlišných skutočností v porovnaní s pôvodným návrhom vyhodnotil ako zmenu návrhu, o ktorej bolo potrebné rozhodnúť. S poukazom na uvedené zmenu návrhu nepripustil a preto nevykonal ani ďalšie navrhované dôkazy - znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie. Taktiež nevykonal ani dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia presného časového obdobia odkedy žalovaná pracovala pre Mesto Čadca, nakoľko skutočnosť, odkedy Q. H. opatrovala, mal už preukázanú listom Okresného úradu v Čadci, či dodatkom zo dňa 30.11.2000 k zmluve zo dňa 1.7.1998 čl. 98/04090, z ktorých je zrejmé, že žalovaná sa o Q. H. starala od 1.12.2000, teda takmer rok, než spísal sporný závet. Je teda zrejmé, že sa poznali a viac, než pravdepodobné, že si vytvorili určitý vzťah. Súd v tejto súvislosti pripomenul rozporné tvrdenia žalobcov, ktorí na jednej strane uviedli, že poručiteľ v čase spísania závetu žalovanú poznal len zbežne, na strane druhej však tvrdili, že v čase spísania závetu žalovaná ešte nebola opatrovateľkou poručiteľa. Žalobca 1/ uviedol, že žalovaná začala k poručiteľovi chodiť v roku 2000 až 2001. Tvrdenia žalobcov o tom, že poručiteľ sa s žalovanou nepoznal v čase spísania závetu, boli vyvrátené listinnými dôkazmi. Ďalšie dokazovanie tejto skutočnosti súd preto považoval za nadbytočné a nehospodárne. Rovnako vo vzťahu k ďalším navrhovaným dôkazom, skutkový stav považoval za dostatočne preukázaný doposiaľ vykonaným dokazovaním.
6.Zhrnúc opísané, okresný súd uzavrel, že žalobu vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu a vo vzťahu k žalobcom 3a/ až 3d/ ako žalobu nedôvodnú.
7.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovia sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanej 1/ trovy konania vo výške 553,56 eur. Priznané úkony právnej služby podrobne vymedzil. Samostatným výrokom nepriznal žalovanému 2/ náhradu trov konania z dôvodu, že mu v konaní žiadne nevznikli, ani si ich neuplatnil.
8.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a domáhali sa zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zdôraznili, že ak súd zamietol určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Pokiaľ teda nerozhodoval o návrhu zvlášť voči ním a zvlášť voči žalobcom 3a/ až 3d/, nemôže svoje rozhodnutie zdôvodniť voči nim rozdielne. 9.Zároveň odvolatelia nesúhlasili so záverom, že neexistuje ani naliehavý právny záujem. Poručiteľ zriadil závet vo forme notárskej zápisnice, ktorý považuje za absolútne neplatný, v dôsledku čoho sa ich postavenie ako závetných dedičov stáva neistým. 10.Taktiež poukázali na nejasnosti v súvislosti so zriadením Centrálneho registra závetov (1.1.2013 alebo 1.1.2003), keď v potvrdení o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov sú uvedené všetky 4 závety, ktoré poručiteľ spísal, hoci okresný súd tvrdí, že v ňom registrované nemohli byť.
11.Následne odvolatelia napádajú jednotlivé závery okresného súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedi svedkov. Zdôraznili, že svedkovia Q. B., F. K., v zhode so žalobami potvrdili, že poručiteľ sa im pred svojou smrťou sťažoval na žalovanú 1/, ktorá bola jeho opatrovateľkou. Ostatní svedkovia uviedli, že nemajú vedomosť, že by sa im poručiteľ sťažoval, čo znamená, že sa s poručiteľom o žalovanej 1/ nerozprávali, resp. týmto sa poručiteľ nezdôveril. Svedkyňa Q. K. v rámci svojej výpovede uviedla, že
keď chcela ísť pozrieť poručiteľa, bránka bola zamknutá, nikto jej neotvoril. Následne sa od žalobkyne 2/ dozvedela, že bránka je zamknutá z dôvodu, aby k poručiteľovi nikto nechodil, že ho zamkla žalovaná 1/. Uvedené nasvedčuje o účelovosti a zámere žalovanej v rade 1/.Ďalšia svedkyňa Z. B. uviedla, že poručiteľ bol veľmi skúpy, nemal deti, nikdy od neho nič nedostali a preto je jej viac než čudné, že by závetom odkázal žalovanej 1/ celý svoj majetok. Vyjadrenie svedkyne JUDr. M. M., že táto nezistila žiadne známky duševného rozpoloženia alebo iného psychického prejavu nemožno považovať za relevantné, pretože tieto nedokazujú, že poručiteľ spísal závet slobodne, bez nátlaku. Uvedená svedkyňa vyjadrila len svoj subjektívny pocit, pričom spozorovať na niekom, či je alebo nie je pod nátlakom môže s určitosťou len znalec z oblasti psychológie. Z výpovedí jednotlivých svedkov je teda podľa odvolateľov možné vyvodiť záver, že žalovaná 1/ vyvíjala na poručiteľa nátlak, zakazovala a bránila, aby ho niekto navštívil. Napriek týmto svedeckým výpovediam súd zhodnotil návrh za nedôvodný, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia mali zasiahnuť a situáciu riešiť skôr ako sa dozvedeli o závete. Tu podotkli, že o závete sa dozvedeli krátko pred tým, ako poručiteľa hospitalizovali a krátko na to zomrel, preto nemali možnosť vzniknutú situáciu riešiť. Argumentáciu súdu v tomto smere pokladajú za alibistickú a neobjektívnu. Ak im súd vytýkal že ide viac menej o ich dohady, dojmy, či pocity, namietali, že vypovedali konkrétne tvrdenia, ktoré videli a vnímali svojimi vlastnými zmyslami, pričom bolo preukázané nevhodné a nátlakové správanie žalovanej 1/, ktorá svojím neustálym nátlakom zmanipulovala poručiteľa a nevylučujú, že ho donútila, aby jej závetom prikázal všetok svoj majetok. Spochybňovanie očitých svedkov týchto určitých skutočností a rozporovanie, či popieranie ich výpovedí považujú za rozpor s § 187 ods. 1 a 2 CSP.
12.Odvolatelia tiež namietali odňatie možnosti konať pred súdom pre nevykonanie dôkazov, ktoré v tomto konaní navrhli a to dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia presného časového obdobia odkedy žalovaná 1/ pracovala pre Mesto Čadca ako opatrovateľka poručiteľa. Argumentáciu súdu, že túto skutočnosť mal preukázanú zistením dôkazov, neakceptovali, pretože všetci svedkovia zhodne potvrdili, že žalovaná 1/ začala poručiteľa opatrovať až v roku 2002, je teda evidentné, že k spísaniu závetu došlo ešte pred nástupom žalovanej 1/ ako opatrovateľky a je zrejmé, že k spísaniu závetu nedošlo na základe slobodnej a vážnej vôle poručiteľa. Taktiež v tejto spojitosti v rámci svojich podaní poukázali, že zmluvy a dodatky, ktoré predložila žalovaná 1/ je nemožno považovať za hodnoverný dôkaz, tieto možno vyhotoviť kedykoľvek a kdekoľvek. Súd sa podľa nich ďalej opomenul vyjadriť k listinnému dôkazu na čl. 4a, ktorým je potvrdenie o zamestnaní žalovanej, z ktorého je evidentné, že pracovala pre Mesto Čadca od 1.1.2003, t.j. jednotlivé listinné dôkazy sa navzájom vylučujú. 13.Druhý dôkaz, ktorý súd prvej inštancie podľa odvolateľov opomenul, je ustanovenie znalca z odboru písmoznalectva, ktorý by overil pravdivosť podpisu poručiteľa Q. H.. Z predloženého listinného dôkazu podpisu poručiteľa zo dňa 30.8.1999, 10.9.1999, 12.5.2000 a 5.11.2001 je evidentné, že posledný podpis uskutočnený poručiteľom na spornej notárskej zápisnici nie je jeho podpisom.
14.Záverom odvolatelia uviedli, že napadnutý rozsudok, ako i uznesenie okresného súdu o nepripustení zmeny návrhu bolo vydané iným než zákonným sudcom, čo pokladajú za porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Namietali tiež správnosť dôvodov predmetného uznesenia odvolávajúceho sa na žalobu o plnenie, hoci v ich prípade ide o žalobu o určenie. Nejednalo sa totiž o zmenu právnej kvalifikácie, len o doplnenie rozhodujúcich skutkových okolností, preto nebol dôvod na zamietnutie, resp. nepripustenie zmeny žaloby. Navyše, pojednávanie konané dňa 16.11.2015 bolo pridelenou zákonnou sudkyňou odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie. Preto im nie je jasné, prečo ďalšia sudkyňa zmenu žaloby neakceptovala a zmenila rozhodnutie zákonnej sudkyne o vykonaní znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie. Pokiaľ by totiž chceli začať nové konanie o neplatnosť závetu z dôvodu, že ho nepodpísal poručiteľ, išlo by už o prekážku vo veci rozhodnutej. Nie je im tiež zrejmé, či v danom prípade nejde o porušenie § 3 OZ, teda rozporu s dobrými mravmi, keď niekto úplne cudzí nadobudne od niekoho, koho ani nepozná celý jeho majetok. Dodali, že napadnutý rozsudok nie je očíslovaný čo do strán a z tohto dôvodu nemôžu s určitosťou vedieť, či im boli doručené všetky strany tohto rozsudku.
15.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ žalovaná 1/ navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznila, že žalobcovia sa po nepreukázaní skutočnosti uvádzaných v pôvodnej žalobe domáhali zmeny žaloby, v zmysle ktorej poručiteľ nepodpísal vlastnoručne závet a navrhli doplniť znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie. Žalovaná 1/ sa jednoznačne stotožnila so záverom súdu, že sa jedná o zmenu žaloby. Záverom poukázala na skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú a neboli v
príbuzenskom vzťahu s poručiteľom, t.j. nie sú aktívne legitimovaní a nemajú naliehavý právny záujem na vyslovenie neplatnosti závetu.
16.Proti predmetnému rozsudku, čo do výroku o trovách konania, podala odvolanie aj žalovaná 1/ a domáhala sa jeho zmeny v tejto časti tak, že jej bude priznaná náhrada trov konania vo výške 3.629,52 eur. Namietala, že všeobecná hodnota majetku poručiteľa bola vyčíslená sumou 21.359,83 eur, čo je zároveň čistá hodnota dedičstva. Z tohto dôvodu má za to, že okresný súd nesprávne postupoval pri určení odmeny za úkon právnej služby, keď vo svojom odôvodnení určil, že predmet konania nemožno oceniť peniazmi, nakoľko je potrebné vychádzať z hodnoty dedičstva.
17. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ sa žalobcovia 1/ a 2/ priklonili k záveru okresného súdu, v zmysle ktorého predmet dotknutého konania nie je možné oceniť peniazmi, nakoľko predmetom žaloby nebolo zaplatenie 21.359,83 eur.
18.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované strany sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
19.Primárne je nevyhnutné vysporiadať sa s námietkou odňatia zákonného sudcu. Z obsahu spisu (č.l. 205) vyplýva, že dňa 9.2.2016 bola z dôvodu prerušeného výkon pôvodnej zákonnej sudkyne (Mgr. Vysockej) a súčasne z dôvodu vymenovania Mgr. Stehurovej do funkcie sudcu, vec pridelená na ďalšie konanie (druhej) menovanej sudkyni. Opísaný postup vychádza z príslušného Rozvrhu práve Okresného súdu Čadca (Dodatok č. 2 - Spr 130/16) a neznamená/nepredstavuje porušenie inštitútu zákonného sudcu, naopak ide o jeden z predvídaných a legitímnych dôvodov zmeny zákonného sudcu.
20.Následne, ak odvolatelia (vo všeobecnosti správne) vytýkajú okresnému súdu, že napriek konštatovaniu nedostatku naliehavého právneho záujmu vec aj meritórne posúdil, ide o námietku v konkrétnostiach súdenej veci neopodstatnenú, nakoľko nedostatok naliehavého právneho záujmu konštatoval okresný súd len vo vzťahu k odvolateľom - žalobcom 1/ a 2/. K meritórnemu posúdeniu a teda zamietnutiu žaloby pre jej (vecnú) nedôvodnosť pristúpil vo vzťahu k ostatným žalobcom. 21. Z hľadiska procesnej ekonómie preto (ako správne poukazujú aj samotní odvolatelia) platí, že v prípade nedostatku naliehavého právneho záujmu u žalobcov 1/ a 2/, nemožno (nie je dôvod) pristúpiť k meritórnemu posúdeniu nároku. Uvedený postulát sa teda týka práve a len odvolateľov. V danej spojitosti sa v ďalšom krajský súd stotožnil s vyhodnotením nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov 1/ a 2/, tak ako to predostrel okresný súd a v konkrétnostiach na jeho dôvody (bod 1 tohto odôvodnenia) odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Možno preto uzavrieť, že z určujúceho/rozhodného hľadiska žalobcovia 1/ a 2/ nie sú ani závetnými ani zákonnými dedičmi, čím je daná absencia obligatórnej procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu na žalobe o určenie neplatnosti závetu. Ich argumentácia o prípadnom napadnutí aj predchádzajúceho závetu ostáva výlučne v hypotetickej rovine. 22.Po ustálení predmetného záveru - o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/ a 2/ a na takejto žalobe - sú nadväzne bezpredmetnými ich ďalšie odvolacie námietky (opísané v bodoch 10 až 14 tohto odôvodnenia). Smerujú totiž k vysloveniu nesúhlasu s vecnými závermi okresného súdu, ktoré sa však (z dôvodov uvedených v bodoch 20 a 21 tohto odôvodnenia) netýkajú odvolateľov/žalobcov 1/ a 2/. Z ich pohľadu je súdny spor ukončený konštatovaním nedostatku naliehavého právneho záujmu.
23.Zároveň je neopodstatneným aj odvolanie žalovanej 1/ voči výroku o trovách konania. Správne totiž okresný súd vychádzal z neurčitej hodnoty plnenia, keďže bezprostredným predmetom konania bolo posúdenie aspektov neplatnosti právneho úkonu. Takto vymedzený/určený objekt súdneho sporu - neplatnosť príslušného právneho úkonu - nie je peniazmi oceniteľný, na čom nie je spôsobilé nič zmeniť (nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovanej 1/), že všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa bolo možné vyčísliť. 24.Vecne správnym je napokon i závislý a osobitne odvolaním nenapadnutý výrok o trovách prvoinštančného konania na strane žalovaného 2/, ktorý si tento procesný nárok neuplatnil.
25. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) nachádza svoj právny základ v ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaná 1/ bola v plnom rozsahu úspešná v odvolacom konaní týkajúcom sa veci samej (merita) a v plnom rozsahu
neúspešná, pokiaľ ide o odvolanie ohľadom trov konania pred okresným súdom. Krajský súd opísanej procesnej situácii priznal číselné vyjadrenie v podobe úspechu žalobkyne 1/ v rozsahu 75 % (vyššiu hodnotu logicky prisúdil meritórnemu úspechu) a žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 25 %. Vyhodnotením opísanej miery úspešnosti sporových strán (t.j. odpočítaním vymedzeného neúspechu od úspechu) v rámci „oboch“ odvolacích konaní dospel k čistej miere úspechu žalovanej 1/ v rozsahu 50 %, v ktorom rozsahu jej následne priznal náhradu trov odvolacieho konania.. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 26.Pokiaľ ide o žalovaného 2/ (v odvolacom konaní procesne úspešného) tento si predmetný procesný nárok neuplatnil, preto mu nebol krajským súdom priznaný.
27.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.