Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9Co-57-2017.pdf
PDF · 86.1 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/57/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: OSIVEX - Trebišov, a.s., v likvidácií, so sídlom Kukučínova 13, 075 01 Trebišov, IČO 36 189 456, zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Hribom, so sídlom W. Q. X, XXX XX F., proti žalovaným: 1. R. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T. L. XXX, XXX XX N. Y., zastúpený advokátom JUDr. Milanom Trnovským, so sídlom E. Šimerovej Martinčekovej 4505/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, 2. Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L. II XXXX/XX, XXX XX U. W. M., X. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX U. W. M., 4. F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX U. W. M., zastúpený advokátkou R.. Evou Dorociakovou, so sídlom ul. Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, 5. T. I., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX U. W. M., 6. Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. 47X/X, XXX XX U. W. M., o zriadenie vecného bremena, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/150/2013-125 zo dňa 17.3.2016
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 26.4.2013 domáhal toho, aby súd určil, že vlastník stavby so súp.č. XXX a popisom sklad bez pozemku, nachádzajúci sa na parc.č. XXXX/X, sociálnej budovy bez pozemku, nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX/X, výrobnej haly bez pozemku, nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX/XX, ktoré sú evidované Správou katastra Vranov nad Topľou na LV č. XXXX, k.ú. S., U. nad M., okres U. nad M., má právo prechodu, prejazdu a obhospodarovania zodpovedajúce vecnému bremenu cez parcelu registra „E“ č. XXXX/XX, o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda, ktorá je evidovaná Správou katastra Vranov nad Topľou na LV č. XXXX, k.ú. S., obec U. nad M., okres U. nad M., v rozsahu určenom geometrickým plánom, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku a za náhradu podľa znaleckého posudku a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca prenajal predmetné nehnuteľnosti nájomcovi Stará sladovňa Košice, s.r.o. a tento poskytol na základe zmluvy zo dňa 5.12.2012 nehnuteľnosti do podnájmu spoločnosti PARAMOGUL s.r.o. a žalovaní sú podielovými vlastníkmi parcely č. XXXX/XX - ornej pôdy o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. S., na ktorom sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalobcu. V priebehu konania žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že zriaďuje vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu pešo, prejazdu motorovými vozidlami a právo obhospodarovania cez parcelu registra E č. XXXX/XX, o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, ktorá je evidovaná Správou katastra Vranov nad Topľou na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: S., obec U. nad M., okres U. nad M., v rozsahu určenom geometrickým plánom, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku a za náhradu podľa znaleckého posudku v prospech stavieb:
- sklad bez pozemku so súpisným č. XXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X,
- sociálnej budovy bez pozemku, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X,
- výrobnej haly bez pozemku nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/XX, ktoré sú evidované Správou katastra Vranov nad Topľou na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., obec U. nad M., okres U. nad M.. Uznesením č.k. 5C 150/2013-69 zo dňa 08.09.2015 súd pripustil zmenu žaloby v žalobcom navrhovanom znení. Súd konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že spory týkajúce sa nehnuteľnosti vznikli ešte v roku 1995, kedy Y. I. žiadala vlastníka stavieb o vyplatenie náhrady za pozemok. Napriek tomu, že stavby sú postavené neoprávnene na pozemku žalovaných už niekoľko rokov, zo strany právnych predchodcov žalobcu, ani žalobcom, nebola vyplatená žiadna náhrada. Žalovaní nemajú možnosť parcelu č. XXXX/XX žiadnym spôsobom užívať, lebo žalobca si stavby v jeho výlučnom vlastníctve oplotil a zabezpečil stráženie objektu strážnym psom. Žalovaný v 1. rade taktiež poukázal na neurčitosť navrhovaného výroku rozsudku ako aj to, že žalobca je v likvidácii a likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Obdobne argumentoval aj žalovaný v 4. rade. Mal tiež za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. Jeho konanie je nesúladné s ust. § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že likvidátor žalobcu nie je vecne aktívne legitimovaný na to, aby sa v súdnom konaní domáhal zriadenia vecného bremena súdom v prospech vlastníka stavieb, ktorý je v dôsledku vstupu do likvidácie zrušený. Obchodným zákonníkom je jednoznačne vymedzený rozsah pôsobnosti likvidátora, a tým aj rozsah aktívnej legitimácie žalobcu. Likvidátorovi zákon neumožňuje viesť iné súdne konanie, než konanie smerujúce k likvidácii spoločnosti, len pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov - vždy však len pri výkone pôsobnosti smerujúcej k likvidácii spoločnosti. Akýkoľvek iný výklad pôsobnosti likvidátora bol by v rozpore s podstatou inštitútu likvidácie spoločnosti ako významnej právnej skutočnosti, ktorej predchádzalo zrušenie samotnej spoločnosti - žalobcu. Argumentáciu žalobcu, že k speňažovaniu majetku nebude možné pristúpiť bez zriadenia vecného bremena k nehnuteľnosti mal za irelevantnú. Pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka - § 72 ods. 1, 2, § 70 ods. 2 a z ustanovenia § 151o Občianskeho zákonníka. Postup pri rozhodovaní o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, majúc za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu je formalistické. Na jednej strane sa odvoláva na účel likvidácie, na druhej strane je likvidácia fakticky znemožnená. Likvidácia konkrétneho nehnuteľného majetku spoločnosti - stavby, bez vyriešenia práv k pozemku, t.j. požadovaného vecného bremena, je vylúčená, keďže stavba bez možnosti prístupu obhospodarovania je nepredajná. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasledujúcich CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o existencii dôvodov pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku. 5. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práv na osobnú ochranu a práva na spravodlivý proces je, aby súd vo veci na skutkový stav aplikoval platný a účinný právny predpis, objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v zmysle zásady Iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu (II. ÚS 71/97, IV ÚS 77/02, II. ÚS 249/04), pričom rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné argumenty, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s tými argumentmi účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03). 6. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou začatého súdneho konania, pričom platí, že súd je žalobou viazaný. Rovnako platí aj to, že konanie je riadne začaté aj vtedy, keď treba odstrániť nedostatky podania - žaloby. 7. Dňa 26.4.2013 podal žalobca OSIVEX - Trebišov, a.s., IČO: 36 189 456 na súde prvej inštancie žalobu, petit ktorej síce formálne formuloval ako určovací petit vzťahujúci sa k vecnému bremenu práva prechodu, prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovaných, avšak bez akéhokoľvek tvrdenia skutočností, z ktorých by mala vyplývať existencia dôvodov vzniku vecného bremena, práve naopak,
z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a obhospodarovania nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktoré stoja na pozemku vo vlastníctve žalovaných. Žiadal, aby bolo vecné bremeno zriadené s vecnoprávnymi účinkami - pre vlastníka stavieb. Podanie žaloby s návrhom smerujúcim k zriadeniu vecného bremena mu bolo uložené uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/110/2017-16 z 19.3.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/102/2017-63 z 3.7.2013. Pokiaľ uznesením č. k. 5C/150/2013-69 z 8.9.2013 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby, došlo tým len k upresneniu formulácie v tom zmysle, že obsah žaloby z hľadiska jej požiadavky dostal sa do súladu s petitom žaloby. Uvedené však neznamená, že petit žaloby súdom pripustený bol petitom, ktorý zodpovedal požiadavke v tom čase platného ustanovenia § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O.s.p., t.j. že bol určitý a zrozumiteľný. Žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena. Vecné bremeno, zriadenie ktorého sa navrhuje, musí byť nielen v rozsudku, ale aj v žalobe označené natoľko určito, aby výrok rozsudku súdu, pokiaľ by žalobe vyhovel a vecné bremeno zriadil, bol vykonateľný. V žalobe však absentuje akékoľvek vymedzenie rozsahu vecného bremena, ktoré by malo byť súdom zriadené. Súd prvej inštancie napriek tomuto zásadnému nedostatku o žalobe konal, nerealizujúc procesný úkon vedúci k odstráneniu vady žaloby. Poučovacia povinnosť súdu pritom priamo súvisí so zásadou predvídateľnosti rozhodnutia. Súd je povinný adresne a konkrétne žalobcovi signalizovať to, že jeho podanie vykazuje vady. Súd má súčasne žalobcu poučiť o tom, akým spôsobom má vady odstrániť pokiaľ chce, aby sa súd podaním zaoberal so zodpovedajúcimi procesnými a hmotnoprávnymi dôsledkami. 8. Dôvodom, pre ktorý bola žaloba zamietnutá bolo to, že žalobca nemal byť aktívne vecne legitimovaný, nakoľko je v likvidácii, pôsobnosť likvidátora je definovaná v § 72 Obchodného zákonníka, nepatrí do nej domáhanie sa zriadenia vecného bremena. Z výpisu z Obchodného registra žalobcu vyplýva, že v čase, keď bola žaloba podaná, v likvidácii nebol. Uvedené znamená, že pokiaľ vstúpil žalobca do likvidácie po začatí konania, v konaní, ktoré bolo začaté pred vstupom do likvidácie, likvidátor len pokračoval. 9. Súd prvej inštancie sa časovými súvislosťami likvidácie v kontexte s obsahom a dôvodmi žaloby nezaoberal, pritom práve na tej skutkovej okolnosti, že žalobca je v likvidácii, založil dôvody zamietnutia žaloby, naviac konal o žalobnom návrhu vykazujúcom vady bez toho, aby žalobcu vyzval k ich odstráneniu. Jeho rozhodnutie je preto nezrozumiteľné, zmätočné, zaťažené vadou vykazujúcou znaky rozporu so zásadami spravodlivého súdneho procesu, pre ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. 10. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie najmä
- procesným upraveným postupom vyzve žalobcu k odstráneniu vád žaloby,
- len ak žalobca vady žaloby odstráni, vec prejedná a opätovne rozhodne, majúc na zreteli to, že v spore o zriadenie vecného bremena žalobou konkrétne vymedzeného a špecifikovaného súd môže, t.j. nemusí vecné bremeno zriadiť. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu pokiaľ sa zriaďuje, musí byť zriadené a vykonávané tak, aby povinného zaťažovalo čo najmenej, a keďže sa zriaďuje zásadne za náhradu, rubom požiadavky na zriadenie vecného bremena by mali byť aj aktíva v majetkovej sfére subjektu žiadajúceho zriadenie vecného bremena, čo je jedným z faktorov potenciálne ovplyvňujúcich rozhodnutie domáhať sa žalobou zriadenia vecného bremena, resp. na žalobe zotrvať.
11. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 v spojení s § 255 CSP). 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou
alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.