Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cb-39-2022.pdf
PDF · 109.2 KB
Case nature
Subarea
31Cb/39/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa: Slovenský syndikát novinárov, so sídlom Župné námestie 587/7, 815 68 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 178 501, zastúpeného advokátskou kanceláriou SCHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 34 117 709, proti odporcovi: ENTACT, LTD, so sídlom Gracechurch Street 40, Londýn, EC3V 0BT, Spojené kráľovstvo, identifikačné číslo: 05998856, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom z 2. mája 2022 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť I. zdržať sa vstupovania, užívania, vypratania nehnuteľností, a to parc. reg. „C“ evidované na parc. č. 409/1, druh pozemku zastavaná plocha a záhrada, o výmere 539 m2, parc. č. 409/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2,, stavba - dom, súp. č. 587 na parc. č. 409/1, ktoré sú zapísané na LV č. 3398 vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, k. ú. Staré Mesto, obec Bratislava - m. č. Staré Mesto, okres Bratislava I, ktoré sa nachádzajú na adrese Župné námestie 7, Bratislava; II. zdržať sa obmedzovania vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam, zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, konkrétne aby nehnuteľnosti nepredal, nepreviedol, nedaroval, nezaťažil a nevyužíval svoje vlastnícke a užívacie právo k nehnuteľnostiam žiadnym iným spôsobom a aby neposkytol užívacie právo k nehnuteľnostiam ani žiadnej tretej osobe; III. znášať užívanie nehnuteľností navrhovateľom; to všetko do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím z 19. apríla 2022, č. V-15223/2014 povolil na základe návrhu doručeného dňa 13. júna 2014 vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v Bratislave na Župnom námestí 7, ktoré sú zapísané na LV č. 3398 vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, k. ú. Staré Mesto, obec Bratislava - m. č. Staré Mesto, okres Bratislava I, ktoré sa nachádzajú na adrese Župné námestie 7, Bratislava, a to parc. reg. „C“ evidované na parc. č. 409/1, druh pozemku zastavaná plocha a záhrada, o výmere 539 m2, parc. č. 409/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2,, stavba - dom, súp. č. 587 na parc. č. 409/1, v prospech obchodnej spoločnosti ENTACT, LTD. 2.1. Uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy predchádzalo uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou SQUAM TRADE, SE z 27. februára 2013 a uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 27. februára 2013 na zabezpečenie vrátenia pôžičky. Obchodná spoločnosť SQUAM TRADE, SE sa rozhodla vykonať záložné právo formou
priameho predaja a v rámci ktorého sa kupujúcim nehnuteľností stala obchodná spoločnosť ENTACT, LTD. 2.2. Navrhovateľ poukázal na to, že stavba Dom novinárov so súpisným číslom 587 je národnou kultúrnou pamiatkou zaradenou do zoznamu kultúrnych pamiatok, na základe čoho vzniklo štátu predkupné právo. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky listom z 9. júna 2014 oznámilo, že ponuku na kúpu nehnuteľnosti neprijíma. Navrhovateľ je toho názoru, že ponuka na kúpu národnej kultúrnej pamiatky sa mala vykonať s ohlásením všetkých podmienok, pričom ponuka adresovaná Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky neobsahovala cenu, za ktorú sa mala kultúrna pamiatka ponúknuť štátu, a preto danú ponuku nie je možné kvalifikovať ako ponuku na kúpu kultúrnej pamiatky. V dôsledku uvedeného došlo k porušeniu § 23 zákona o ochrane pamiatkového fondu, a preto je kúpna zmluva z 13. júna 2014, na základe ktorého mala obchodná spoločnosť ENTACT, LTD nadobudnúť nehnuteľnosti, neplatným právnym úkonom. Navrhovateľ uviedol, že podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy s tým, že predmetné konanie sa vedie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 40Cb/107/2019. Na určení neplatnosti kúpnej zmluvy má navrhovateľ podľa vlastného tvrdenia naliehavý právny záujem, keďže samotné úkony, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy - a to zmluva o pôžičke a záložná zmluva - sú neplatné právne úkony. Navrhovateľ zastáva názor, že iba na základe určenia neplatnosti kúpnej zmluvy je možné dosiahnuť, aby bolo možné predať nehnuteľnosti za trhových podmienok a aby z toho mohol uhradiť svoj dlh. Všeobecný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti videl navrhovateľ v tom, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) listom zo 7. februára 2019 prejavil záujem o kúpu nehnuteľností. 2.3. Následne navrhovateľ uviedol, že podal žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 26Cb/59/2014, ktoré sa vedie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 40Cb/109/2021. V konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/59/2014 rozhodoval o žalobe navrhovateľa sudca JE. a vychádzajúc z uznesenia Úradu Špeciálnej prokuratúry z 27. októbra 2020, č. VII/3 Gv 76/19/1000-374 je zrejmé, že vo veci konajúci sudca rozhodol v neprospech navrhovateľa v dôsledku trestného činu. P. T.. F. P. má mať v trestnom konaní postavenie tzv. spolupracujúceho obvineného, pričom navrhovateľ poukázal na inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa ustanovenia § 218 ods. 1 Trestného poriadku. Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného je podľa navrhovateľa na úrovni odsudzujúceho rozsudku bez toho, aby došlo k vysloveniu viny obvineného, keďže deklarovaná vina je podmienkou podmienečného zastavenia trestného stíhania. 2.4. Podľa navrhovateľa došlo aj pri samotnom uzatváraní zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy k úmyselného prekročeniu právomoci štatutárneho orgánu navrhovateľa zo strany T.. A. F. pri správe cudzieho majetku, a preto navrhovateľ podal trestné oznámenie, ktoré je vedené 3. oddelením vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I pod ČVS: G.-XXX/X- VYS-BX-XXXX. X.X. V rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhoval spochybňoval postup Okresného úradu v Bratislava vo vkladovom konaní vedenom pod č. V-15223/2014, ktorého postup a vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech obchodnej spoločnosti označil ako protiprávny. 2.6. Podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval navrhovateľ tým, že je vysoká pravdepodobnosť určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj ďalších zmlúv uzatvorených medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou SQUAM TRADE, SE, na základe čoho bude určená aj neplatnosť samotného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Po vynesení rozsudkov vo veci samej sa navrhovateľ podľa vlastného tvrdenia dostane k svojmu vlastníctvu a predíde to vzniku značnej škody na strane navrhovateľa. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je podľa navrhovateľa reálne, keďže inak by musel opustiť nehnuteľnosti, v ktorých vykonáva svoju činnosť, pričom nemá žiadnu náhradu. 2.7. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil kúpnu zmluvu z 13. júna 2014, list Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 9. júna 2014, žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, žalobu na obnovu konania, predbežný záujem Kancelárie najvyššieho súdu o kúpu nehnuteľností, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zo 7. februára 2022, č. V-15223/2014, žiadosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 1. apríla 2022 v konaní o povolení vkladu č. V-15223/2014, námietku navrhovateľa k povoleniu vkladu z 10. júna 2021, návrh navrhovateľa na zápis poznámky a žiadosť o prerušenie vkladového konania z 19. novembra 2011 a podnet navrhovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánovej verejnej správy z 27. apríla 2022 adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.1. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.2. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 3.3. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 3.4. Podľa ustanovenia § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 3.5. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 3.6. Podľa ustanovenia § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 3.7. Podľa ustanovenia § 337 ods. 2 C.s.p., súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 3.8. Podľa ustanovenia § 337 ods. 3 C.s.p., súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 3.9. Podľa ustanovenia § 137 písm. c/ C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 3.10. Podľa ustanovenia § 137 písm. d/ C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
4. Pre neodkladné opatrenia platí, že navrhovateľ sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, počas konania vo veci, prípadne aj po skončení konania vo veci samej. 4.1. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (k tomu viď aj SEDLAČKO, F., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 1093).
5. Pri posúdení, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p., súd uvádza, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a z doteraz vykonaného dokazovania. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (k tomu viď aj SEDLAČKO, F., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S.,
BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 1107).
6. V rozhodovanej veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia treba zamietnuť. K uvedenému uvádza súd nasledovné:
7. V rozhodovanej veci podal navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý úzko súvisí s konaniami vedenými na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 40Cb/107/2019 (konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy) a sp. zn. 40Cb/109/2021 (žaloba o obnovu konania vedeného pod sp. zn. 26Cb/56/2014). Preto je potrebné pri posúdení dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať aj z obsahu žalôb v predmetných konaniach a nie je možné izolovane posudzovať len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 40Cb/107/2019, navrhovateľ sa v ňom domáha, aby súd určil, že kúpna zmluva z 13. júna 2014 uzatvorená medzi navrhovateľom ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou ENTACT, LTD, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v Bratislave na Župnom námestí 7, zapísaných na LV č. 3398 vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, k. ú. Staré Mesto, obec Bratislava - m. č. Staré Mesto, okres Bratislava I, ktoré sa nachádzajú na adrese Župné námestie 7, Bratislava, a to parc. reg. „C“ evidované na parc. č. 409/1, druh pozemku zastavaná plocha a záhrada, o výmere 539 m2, parc. č. 409/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2,, stavba - dom, súp. č. 587 na parc. č. 409/1, je neplatná. 8.1. Vo vzťahu k navrhovateľom podanej žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu (vedenej pod sp. zn. 40Cb/107/2019) súd poukazuje na to, že právna úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku do značnej miery zmenila náhľad na určovacie žaloby v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou v ustanovení § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a aplikácia doktrinálnych, ale aj judikatórnych záverov je v prípade určovacích žalôb podaných po 1. júli 2016, t. j. za účinnosti Civilného sporového poriadku, do značnej miery limitovaná, ak nie až úplne vylúčená. Z uvedeného dôvodu je nevyhnuté posúdiť, či sa jedná o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c/ alebo písm. d/ C.s.p.
9. Súd poukazuje na to, že „pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba), alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase)“ [k tomu viď aj TOMAŠOVIČ, M., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 499]. 9.1. Naopak pokiaľ ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ktorú predchádzajúca procesná právna úprava výslovne neupravovala), je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že „zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu. Takýmito žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (podľa § 131 Obchodného zákonníka), uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti (podľa § 183 Obchodného zákonníka) a uznesenia členskej schôdze družstva (podľa § 242 a § 260 Obchodného zákonníka), žaloba na určenie neplatnosti dražby (podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách)
alebo žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (podľa § 42a Občianskeho zákonníka). Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu“ [k tomu viď aj TOMAŠOVIČ, M., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 505 - 506]. 9.2. Záver o všeobecnej neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu podaných za účinnosti Civilného sporového poriadku (totožný s vyššie citovanými doktrinálnymi závermi) je možné vyvodiť aj z úmyslu zákonodarcu, ktorý vyplýva z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku. V dôvodovej správe sa uvádza, že úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c/ a d/ ustanovenia § 137, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d/. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/ platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d/ patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.
10. Pokiaľ ide o neprípustnosť žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu, súd poukazuje aj na aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu, z ktorej vyplýva (k tomu viď aj znenie článku 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku), že: 10.1. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je procesne prípustná podľa úpravy Civilného sporového poriadku. Podľa § 137 písm. d/ C.s.p. totiž žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2018, sp. zn. 6Cdo/30/2018, bod 13. odôvodnenia); 10.2. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 29. januára 2020, sp. zn. 4Cdo/17/2019, bod 17. odôvodnenia); 10.3. Oproti pôvodnej právnej úprave v Občianskom súdnom poriadku rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ C.s.p. a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ C.s.p.). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu zo 14. apríla 2021, sp. zn. 9Cdo/7/2021, bod 18.1. odôvodnenia).
11. Zohľadňujúc vyššie citované doktrinálne ako aj judikatórne závery súd konštatuje, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, s ktorou sčasti súvisí podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je žalobou podľa ustanovenia § 137 písm. c/ C.s.p., ako to uviedol navrhovateľ (či už v žalobe vo veci samej, alebo v rámci odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), keďže sa ňou nedomáha určenia, či v danej veci právo je alebo nie je, ako to v prípade žaloby podľa § 137 písm. c/ C.s.p. vyžaduje zákon. 11.1. Naopak predmetnou určovacou žalobou sa navrhovateľ domáha určenia právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu) s poukazom na znenie ustanovenia § 137 písm. d/ C.s.p. Žaloba o určenie právnej skutočnosti však je procesne prípustná, len v prípade, že to vyplýva z osobitného predpisu. V predmetnej veci však nevyplýva z osobitného predpisu oprávnenie navrhovateľa domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Preto súd konštatuje, že žaloba navrhovateľa o určenie neplatnosti právneho úkonu je v ním označenom spore procesne neprípustná, ktorá sa míňa účelu určovacej žaloby (ktorá má byť zameraná na to, či tu právo určitej osoby je alebo nie je). 11.2. Z predmetného predbežného právneho posúdenia veci je zrejmé, že určovacia žaloba navrhovateľa, ktorou odôvodňoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je zjavne bezdôvodná, čo by malo mať bez ďalšieho za následok jej zamietnutie. Predmetná skutočnosť je určujúca pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom k tomu, že zákon neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie súvisiaceho s vecou samou, ak je žaloba vo veci samej už po predbežnom právnom posúdení veci zo strany súdu zjavne nedôvodná.
11.3. Zo strany navrhovateľa podľa názoru súdu z dôvodu zjavnej bezdôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nebola preukázaná (a ani osvedčená) existencia a dôvodnosť nároku, ktorému mala byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením. Navrhovateľ preto v konaní dostatočne neosvedčil potrebu bezodkladnej potreby pomerov medzi stranami, čo má za následok záver súdu o nedôvodnosti podanej žaloby.
12. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 40Cb/109/2021 o žalobe na obnovu konania, súd uvádza, že pri posúdení toho, či sú alebo nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a pri predbežnom posúdení dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana neodkladným opatrením, nie je možné bez ďalšieho prevziať za základ súdneho rozhodnutia tvrdenia navrhovateľa o protiprávnom konaní bývalého sudcu T.ku. Predmetné tvrdenie platí bez ohľadu na verejne dostupné informácie o protiprávnej činnosti bývalého sudcu T.. P. pri výkone jeho funkcie a závažnosti skutkov, ktoré sú predmetom trestného stíhania. 12.1. Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že aj keby navrhovateľom uvádzané údaje týkajúce sa T.. P. sa v celom rozsahu potvrdili v trestnom konaní a bol by naplnený dôvod pre podanie žaloby na obnovu konania, navrhovateľ svoje tvrdenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania T.. P. ako spolupracujúceho obvineného žiadnym spôsobom nepodložil. Naopak zo skutočnosti, že T.. P. má údajne spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že by malo byť jeho trestné stíhanie podmienečne zastavené postupom podľa § 218 Trestného poriadku, ako sa to snažil prezentovať v konaní navrhovateľ. 12.2. Navyše súd poukazuje na to, že žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, pri ktorom aj keby bol navrhovateľ v rámci konania o ňom úspešný, nedochádza automaticky k zrušeniu pôvodného rozhodnutia vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/59/2014. Samotné tvrdenie navrhovateľa, že zo svojho subjektívneho hľadiska považuje zmluvu o pôžičke a zmluvu o zriadení záložného práva za neplatné právne úkony, neznamená, že by (aj po prípadnom povolení obnovy konaní) bol úspešný v konaní o určovacej žalobe podanej ešte podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016, predpoklad úspechu v tomto konaní navrhovateľ pritom neosvedčil, čo znamená, že nie je možné navrhované neodkladné opatrenie nariadiť.
13. Nad rámec už uvedeného súd poukazuje na to, že ani zo samotnej argumentácie navrhovateľa nie je možné dospieť k záveru, že by osvedčil zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v podobe bezodkladnej úpravy pomerov. Súd dáva do pozornosti, že navrhovateľ sa pri vymedzení predmetnej zákonnej podmienky obmedzil výlučne na zabránenie ohrozenia výkonu rozhodnutia (nevedno akého, keďže rozhodnutia o určovacích žalobách nepodliehajú exekučnému výkonu rozhodnutia - pozn. súdu) a na zabránenie vzniku škody na strane navrhovateľa. Takéto všeobecné (a vágne) tvrdenia navrhovateľa nie sú postačujúce pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13.1. Ak chcel navrhovateľ presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, bolo jeho povinnosťou vymedziť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v konkrétnom konaní odporcu, ktorým by mu mohla vzniknúť škoda, prípadne jej zväčšenie. Takúto argumentáciu však navrhovateľ súdu nepredložil.
14. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal nezákonnosť postupu Okresného úradu Bratislava vo vkladovom konaní vedenom pod č. V-15223/2014, súd uvádza, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je oprávnený postupovať zákonnosť úradného postupu správneho orgánu v správnom (katastrálnom) konaní (túto otázku je oprávnený posudzovať nanajvýš súd príslušný na rozhodovanie v správnom súdnictve).
15. Záverom len ako poznámku súd uvádza, že navrhovateľ sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zrejme domáhal, aby mohol na základe súdneho rozhodnutia bezodplatne užívať nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností iný subjekt (odporca), čo je možné hodnotiť ako neprípustný zásah do vlastníckeho práva. Takýto zásah do vlastníckeho práva iného subjektu (zvýraznený nemožnosťou akejkoľvek dispozície s predmetom vlastníctva) je podľa názoru súdu v rozpore s účelom neodkladných opatrení a podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je tak zjavne neprimeraný.
16. Na základe dôvodov uvedených vyššie vyhodnotil súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný.
16.1. Preto súd podľa ustanovenia § 328 ods. 1 C. s. p. návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že konaní úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C.s.p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).