Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/429/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: EUROPÔŽIČKA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hradbová 19, Košice, IČO: 36 588 504, zastúpeného JUDr. Marošom Minčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 7, proti žalovaným v 1. rade U. C., O.. X. X. XXXX, V. X. M., P. XXXX/XX R. X. X. E. R. F., O.. X. X. XXXX, V. X. M., P. XXXX/XX, o 616 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 41C/448/2013-64 zo dňa 9. 6. 2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 324,- eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 23. 10 .2013 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie" alebo "súd") rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 324,- eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 324,- eur od 23. 10. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Podľa § 200ea ods. 1 a§ 115a ods. 2 O.s.p., vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 09. 06. 2016. Z predložených dôkazov vzal za preukázané, že žalované v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 9. 10. 2012 so žalobcom Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným pôžičku v sume 694,- eur, pri ročnom úroku 32,72 % na dobu 9 mesiacov, a to naraz v hotovosti pri podpise zmluvy. Úroková sadzba bola fixná na celé obdobie trvania zmluvy. Žalované sa zaviazali spoločne a nerozdielne vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku spolu s dohodnutým úrokom do 9. 7. 2013 formou pravidelných 9-tich mesačných splátok v sume po 88,- eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá 9. 11 .2012, splatnosť poslednej 9. 7. 2013. Žalované uhradili žalobcovi celkovo len dve mesačné splátky vo výške 176,- eur, s tým, že prvú mesačnú splátku uhradili vo výške 88,- eur až 21. 11. 2012, druhú mesačnú splátku, ktorá bola splatná 9. 12. 2012 uhradili v dvoch splátkach a to vo výške 38,- eur 4. 1. 2013 a vo výške 50,- eur 21. 1. 2013. Ďalšiu v poradí tretiu splátku splatnú 9. 1. 2013 už neuhradili ani čiastočne. Spolu so Zmluvou o pôžičke toho istého dňa, teda 9. 10. 2012 uzavrel žalobca ako poskytovateľ s objednávateľom žalovanou v 1. rade Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej čl. I. sa uvádza, že zmluvné strany uzavreli dňa 9. 10. 2012 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX (zrejmé malo byť uvedené správne číslo zmluvy XXXXXXXXXX), na základe ktorej poskytovateľ ako veriteľ poskytol objednávateľovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 694,- eur. Predmetom tejto zmluvy podľa čl. II. bol záväzok objednávateľa zaplatiť poskytovateľovi za doplnkové služby

odplatu. Doplnkovými službami mali byť podľa bodu 2. čl. II. tejto zmluvy - upovedomenie objednávateľa o splatnosti mesačnej splátky pôžičky, poskytnutie náhradných poštových poukážok na účet, zákaznícka infolinka, zabezpečenie úhrady mesačnej splátky. V čl. 3 bola dohodnutá odplata tak, že objednávateľ sa zaväzuje uhradiť poskytovateľovi za doplnkové služby uvedené v čl. II. tejto zmluvy odplatu vo výške 194,- eur. Odplata podľa tohto odseku je splatná naraz pri podpise tejto zmluvy. V čl. IV. tejto zmluvy bod 3. sa uvádza, že táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú v trvaní 9 mesiacov, a nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Dňa 9. 10. 2012 žalobca prijal od žalovanej v 1. rade, aj žalovanej v 2. rade sumu 194,- eur, ako úhradu zabezpečených splátok.

4. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 544 ods. 1, 2 a § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1, ods. 2 písm. i/ a § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o úroky z omeškania dospel okresný súd k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti uplatnenej istiny vo výške 324,- eur. V konaní bolo nesporné, že účastníci (od 1. 7. 2016 strany sporu) dňa 9. 10. 2012 uzatvorili Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutá pôžička vo výške 694,- eur. Zároveň však bola medzi týmito účastníkmi uzavretá aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, z ktorej vyplýva, že žalované zaplatili pri podpise tejto zmluvy dňa 9. 10. 2012 poskytovateľovi za doplnkové služby odplatu vo výške 194,- eur. V Zmluve o pôžičke bola dohodnutá výška splátky na sumu 88,- eur, ktorú mali žalované splatiť v 9 mesačných splátkach. Aj keď žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 5. 2014 k námietkam žalovanej v 1. rade, že pôžičku im žalobca v skutočnosti poskytol iba v sume 500,- eur, uviedol, že suma 194,- eur nie je umelo priradená k istine 500,- eur, o čom svedčí aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, a že mesačné splátky sú žalované povinné splácať v zmysle zmluvy o pôžičke, a neexistuje dôvod, na základe ktorého by mali byť znížené, súd sa s týmto vyjadrením nestotožnil. Súd si na verejne dostupnej webovej stránke nbs.sk preveril priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk a zistil, že v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke, t. j. v roku 2012 pre úvery spotrebiteľské a ostatné do 1 roka, bola priemerná úroková sadzba v tomto roku 2012 vo výške 8,28 %. V Zmluve o pôžičke však bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 32,72 % a RPMN 38,09 %, resp. priemerná hodnota RPMN ku dňu podpisu zmluvy 40,87 %, čo je niekoľkonásobne vyššia hodnota ako bola priemerná hodnota úrokových mier z úverov z obchodných bánk. Takto dohodnutá RPMN v zmluve je v zjavnom rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Súd pri svojom rozhodovaní úverovú zmluvu posudzoval nielen podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom táto zmluva možno konštatovať, že obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, ale aj podľa Občianskeho zákonníka a podľa názoru súdu v časti výšky úrokovej sadzby je táto Zmluva v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú úroky príslušenstvom pohľadávky, avšak pokiaľ boli tieto aj dohodnuté v zmluve, tak dohoda nesmie odporovať ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čiže nesmie odporovať dobrým mravom. To znamená, že pokiaľ v zmluve medzi účastníkmi bola stanovená výška úrokovej sadzby tak ako je to už vyššie uvedené, že táto predstavuje niekoľkonásobne vyššiu úrokovú sadzbu, aká bola priemerná úroková miera z úverov v danom období, v tejto časti predmetná zmluva jednoznačne odporuje dobrým mravom a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je v tejto časti zmluva neplatná. V tom prípade to znamená, že v časti dohodnutej úrokovej sadzby potom zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ako jednu z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z., a preto podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka ako aj § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd považoval za neplatný aj právny úkon Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 9. 10. 2012. Podľa názoru súdu sa táto zmluva prieči dobrým mravom jednak preto, že hodnota týchto doplnkových služieb, ktoré sa týkajú poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 194,- eur je zjavne neprimeraná a nadhodnotená a odporuje dobrým mravom, ale hlavne preto, že všetky tieto poplatky, ktoré si žalobca zaúčtoval v tejto zmluve o zabezpečení splátok mali byť uvedené v zmluve o pôžičke ako podstatná náležitosť zmluvy, keďže ide o ďalšie poplatky súvisiace so spotrebiteľským úverom a nie v samostatnej zmluve. V danom prípade ide o obchádzanie zákona, resp. až úžernícke jednanie zo strany žalobcu. V skutočnosti ak teda žalobca požičal žalovaným sumu 694,- eur, o čom svedčí výdavkový pokladničný doklad, ale v ten istý deň mu zaplatili za „zabezpečenie splátok“ sumu 194,- eur, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad, im vlastne bola poskytnutá iba pôžička 500,- eur, žalobca napriek tomu požadoval od žalovaných vrátenie celej sumy 694,- eur v splátkach. Vzhľadom na to, že zmluva o zabezpečení splátok je neplatná, nemali žalované povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 194,- eur. Keďže tak urobili už v deň podpisu zmluvy o pôžičke 9. 10. 2012, zo sumy 694,- eur im ostala teda povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 500,- eur. Keďže v zmysle vyššie uvedeného sa zmluva o pôžičke považuje za bezúročnú a bez poplatkov, sú žalované povinné vrátiť žalobcovi sumu, 324,- eur,

keďže žalobcovi splatili od uzavretia zmluvy v splátkach sumu 176,- eur. Preto žalované zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 324,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako neopodstatnenú zamietol a priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy, t. j. zo sumy 324,- eur o výške 8,75 % ročne od 23. 10. 2013, čo je prvý deň nasledujúci po dni, do ktorého mali žalované vyplatiť žalobcovi dlžnú sumu na základe predžalobnej výzvy, ktorú na základe fikcie doručenia súd považoval za doručenú dňom 7. 10. 2013.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

6. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalované v 1. a 2. rade. Žalované v odvolaní navrhli, aby im odvolací súd priznal v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 292,- eur a zároveň uviedli, že aj okresný súd mal zvážiť primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu preventívneho a sankčného, keďže praktiky žalobcu sú spôsobilé privodiť žalovaným ujmu. V odvolaní citovali článok 3 ods. 1, 2, 6, 7, ods. 1 a 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 z 21. 11. 2012 o neprijateľných zmluvných podmienkach, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. 4. 2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011, ako aj rozsudky Najvyššieho súdu ČR, Krajského súdu v Ostrave a ďalšie.

7. Žalované navrhli, aby odvolací súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov 694,- eur, ktorú uzavreli žalované ako dlžníčky na strane jednej so žalobcom ako veriteľom na strane druhej 9. 10. 2012 je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca je povinný žalovaným uhradiť sumu 292,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia v lehote 3 dní od právoplatného rozhodnutia vo veci samej a žalované sú povinné uhradiť žalobcovi sumu 32,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania navrhli rozhodnúť tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

8. Žalobca s k podanému odvolaniu žalovaných nevyjadril.

9. Žalované podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 21. 7. 2017 označeným ako doplnenie k odvolaniu zo dňa 18. 8. 2016 poukázali na iné konanie vedené medzi žalobcom a žalovanými, a to spor 35C/37/2014, kde okresný súd uznesením č.k. 35C/37/2014-147 z 28. 7. 2015 schválil súdny zmier.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadiska podľa obsahu uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g/ a h/ a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 324,- eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 23. 10. 2013 do zaplatenia a výrok o trovách konania. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nadobudol právoplatnosť.

12. Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi 324,- eur spolu 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 324,- eur k 23. 10. 2013 do zaplatenia, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. 10. 2017 o 12.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19. 10. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

14. Okresný súd vo veci rozhodol dňa 9. 6. 2016, t.j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Žalované podali odvolanie dňa 18. 8. 2016 už za účinnosti Civilného sporového poriadku účinného od 1. 7. 2016.

15. Podľa ust. § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. V Civilnom sporovom poriadku posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok z úradnej povinnosti je zakotvené v § 298.

16. Hmotnoprávny zákaz používania neprijateľných podmienok vyplýva z ust. § 53 Občianskeho zákonníka a skutočnosť, či zmluvná podmienka v individuálnom spotrebiteľskom spore je neplatná z dôvodu neprijateľnosti, musí posúdiť súd v každom konkrétnom prípade s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

17. Žalované v odvolaní nespochybňujú, že dlhujú žalobcovi sumu 324,- eur na základe zmluvy o pôžičke, avšak vznášajú v odvolacom konaní započítaciu námietku v sume 292,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia, v dôsledku čoho by boli povinné uhradiť žalobcovi len sumu 32,- eur. Kompenzačná námietka žalovaných, ktorou s hmotnoprávnymi účinkami započítavajú svoju pohľadávku proti pohľadávke žalobcu, pokiaľ nie sú splnené podmienky uplatnenia vyššieho nároku podľa § 147 ods. 2 vzájomnou žalobou, v odvolacom konaní sa riadi režimom § 366 písm. d/ CSP, podľa ktorého prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto v súvislosti so skúmaním vznesenej započítacej námietky zo strany žalovaných ide o skúmanie nových skutočností, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neboli tvrdené, neboli predmetom dokazovania. Žalované netvrdili, že ich nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalované nepreukázali, že započítaciu námietku nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na vznesenú započítaciu námietku nemohol odvolací súd prihliadať.

18. Odvolací súd navyše dodáva k dôvodom tejto započítacej námietke, že žalované okrem všeobecne zákonnej definície hrozby ujmy, resp. naplnenia hrozby nekalej obchodnej praxe neuviedli nič iné. Pri výklade ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je nevyhnutné aj v záujme eliminácie jeho možného zneužitia sledovať jeho účel. Aj keď sa dá predpokladať, že bolo zamýšľané hlavne na podporu aktivít spotrebiteľských združení, ktorým iné majetkové nároky neprislúchajú, nie je vylúčené, aby bolo priznané aj spotrebiteľovi, ak porušenie práv alebo povinností stanovených právnym predpisom je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (K.Csach Štandardné zmluvy, 2009). Pritom posúdenie každého názoru je vecou individuálnych skutkových zistení. Žalované sú povinné zaplatiť žalobcovi len tú sumu peňazí, ktorú si od neho požičali a keby nemeškali, ani o cent navyše. Žiadať v tejto situácii od žalobcu sumu, ktorú by v podstate za žalované okrem sumy 32,- eur zaplatil to, čo im požičal, by odvolací súd aj za predpokladu, že by mohol túto novotu v odvolacom konaní preskúmavať, považoval za nedôvodnú.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 324,- eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 23. 10. 2013 do zaplatenia v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Vecne správne rozhodol súd aj o trovách konania sporových strán, preto odvolací súd aj tento výrok v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bola rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalované v odvolacom konaní neboli úspešné, žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd preto vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .