Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9Cpr-7-2016.pdf
PDF · 89.81 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cpr/7/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu CBA Slovakia, a.s., so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, zast. JUDr. Alexandrom Filom, advokátom AK Lučenec, so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovaným: I.) X. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX N.Á., U. XXX, občianke SR, II.) B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A., D. XXX/XX, t. č. bezdomovec, občianke SR a III.) Y.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. S., M. XX, D.. Č.. M. D. XX, XXX XX A., nezamestnanej, občianke SR, o zaplatenie 256,41 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná II.) B. N., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 62,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 10. 04. 2015 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná III.) Y.. W. D., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 44,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 23. 10. 2016 do zaplatenia a to v mesačných splátkach vo výške 5,- Eur s tým, že každá splátka bude splatná vždy do 20-teho dňa v mesiaci.
III. Prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť.
IV. V prípade ak nebude zaplatená riadne a včas čo i len jedna zo splátok, stáva sa zročnou celá nesplatená suma vo svojom zostatku.
V. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej II.) a žalovanej III.) vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy z titulu schodku vo výške 256,41 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.
2. V priebehu konania žalobca zobral žalobu voči žalovanej I.) späť vzhľadom k tomu, že v priebehu súdneho sporu uzavrel s ňou písomnú pokonávku formou dohody o uznaní a splácaní dlhu, ktorou žalovaná I.) uznala celou žalobou od nej vymáhaný dlh aj s úrokami z omeškania a zaviazal a sa ho žalobcovi splácať pod hrozbou straty výhody splátok, pričom dlh riadne a včas spláca.
3. Z tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 25. 07. 2017 konanie voči žalovanej I.) zastavil, pričom žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej I.), nakoľko tento náhradu nepovažoval.
4. Následne predmetom sporu bola náhrada škody z titulu vzniknutého manka a to vo výške 62,46 Eur vo vzťahu k žalovanej II.) a vo výške 44,10 Eur vo vzťahu k žalovanej III.).
5. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
6. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
7. Podľa § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
8. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
9. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
10. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
11. Vzhľadom k tomu že žalovaná III.) uznala nárok čo do dôvodu a výšky, súd vo vzťahu k nej rozhodol v intenciách zhora citovaných procesných ustanovení.
12. Pokiaľ ide o žalovanú II.) voči tejto súd rozhodol autoritatívnym spôsobom a to tak, že ju zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 62,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 10. 04.2015 do zaplatenia a to na základe týchto skutočností:
13. Obidve žalované boli zamestnankyne žalobcu a pracovali na pracovisku predajne potravín J. A. A., D. P., N. O. XXXX, na ktoré bolo za inventúrne obdobie od 07. 10. 2014 do 26. 01. 2015 vykonaná inventarizácia všetkých majetkových hodnôt. Pretože predajňa sa koncom januára fyzicky rušila a žalobca ju zatváral, inventarizácia prakticky prebehla tak, že sa vykonávala likvidácia predajne, a to spôsobom, že všetok tovar ktorý sa v predajni dovtedy nachádzal, sa priebežne a najmä v posledný deň vykonávania inventúry odnášal jednak do iných predajní žalobcu, alebo späť do veľkoskladov žalobcu, pričom odnášaním tovaru sa vystavovali priebežne tzv. výdajky, ktoré jednak obsahovali popis odvážaného tovaru, jeho cenu a zároveň na základe súhrnu všetkých týchto výdajok sa účtovný stav predajne, teda hodnota ktorou bola dovtedy predajňa zaťažená, priebežne odťažoval/znižoval sa účtovný stav, až sa znížil celkom na hodnotu neodneseného tovaru, teda tovaru ktorý fyzicky zostal na predajni.
14. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, k zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
15. Všetky (pôvodne všetky tri) žalované mali ako zamestnanci so žalobcom riadne uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti spolu s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti a všetky pracovali na takom pracovisku, na ktorom pracovalo viac takýchto hmotne zodpovedných zamestnancov. Vzhľadom na to, všetky tri žalované zodpovedali žalobcovi za schodok zistený v tejto predajni za inventúrne obdobie od 07. 10. 2014 do 26. 01. 2015.
16. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce sa žalované, ako hmotne zodpovedné osoby môžu zbaviť ich zodpovednosti za schodok (že jeho vznik zavinili sa zo zákona predpokladá), iba ak preukážu, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia. Musia teda preukázať, že schodok alebo jeho časť spôsobil niekto iný (tzv. liberácia).
17. Žalované však nepreukázali žalobcovi žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by sa mohli čiastočne, alebo úplne zbaviť svojej zodpovednosti za vzniknutý schodok. Pokiaľ ide o sumu pripadajúcu na pôvodne žalovanú X. A., touto sa súd nezaoberal vzhľadom k tomu, že v priebehu súdneho sporu sa žalobca so žalovanou mimosúdne pokonali.
18. Pokiaľ ide o dlh žalovanej II.) B. N. vo výške 62,46 Eur, táto žalobcovi nič neuhradila, preto žalobca voči nej evidoval nedoplatok vo výške 62,46 Eur, so zaplatením ktorého je žalovaná II.) v omeškaní počnúc dňom 10. 04. 2015 (8. deň po dni 02. 04. 2015).
19. Pokiaľ ide o dlžnú sumu 64,10 Eur pripadajúcu na žalovanú III.), táto uhradila žalobcovi len čiastku 20,- Eur, preto z tohto dôvodu žalobca voči žalovanej III.) evidoval nedoplatok len vo výške 44,10 Eur, pričom žalovaná v priebehu sporu nárok žalobcu voči jej osobe uznal čo do dôvodu a výšky.
20. Pokiaľ išlo o výpočet schodku, žalobca uviedol, že hodnotu hrubého schodku vo výške 1.349,73 Eur, vyčísleného v predajných cenách žalobca najprv upravil na jeho vyčíslenie v nákupných cenách odrátaním DPH a aj obchodného rozpätia - marže, čím došlo k poklesu na sumu 1.159,23 Eur. Následne v zmysle vnútropodnikového predpisu ju žalobca upravil aj znížením o povolené koeficienty/hodnoty normovaných strát vyčíslených v nákupných cenách, jednak z dosiahnutej tržby (241,19 Eur), nákupu ovocia a zeleniny (40,37 Eur) a aj z nákupu mäsa a mäsových výrobkov (75,33 Eur), čím sa schodok znížil na sumu ntto 802,34 Eur.
21. Celú sumu nnto schodku potom žalobca dňa 13. 03. 2015 určil k náhrade všetkým spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom danej predajne, ako požadovanú náhradu škody, ktorú utrpel (§ 191 ods. 1 posledná veta Zákonníka práce), pričom od tejto inventarizácii a určení sumy ntto schodku zamestnancom k náhrade bol vyhotovený aj osobitný písomný záznam.
22. V prvom kole sa podiely na schodku jednotlivých zamestnancov pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti určia podľa vzájomného pomeru ich priemerných (alebo pravdepodobných) hodinových zárobkov. Aj priemerný (pravdepodobný ) hodinový zárobok sa zisťuje postupom, ktorý taktiež upravuje Zákonník práce, pričom nezáleží na tom, či daný zamestnanec odpracoval celú dobu inventúrneho obdobia, alebo iba jeho časť. Preto dochádza aj k situáciám, že rovnaký podiel zo schodku sa požaduje uhradiť aj od takého radového zamestnanca v danej predajni, ktorý odpracoval celé inventúrne obdobie, ako aj od pracovníka, ktorý odpracoval len časť inventúrneho obdobia. Takýto postup priamo vyplýva z kogentných ustanovení Zákonníka práce a to § 189 ods. 2, 3, ako aj § 134 Zákonníka práce.
23. V druhom kole (výlučne len u radových zamestnancov), rozdielnych od vedúceho a zástupcu vedúceho sa zistené podiely na schodku porovnajú s ich priemernými (alebo pravdepodobnými) mesačnými zárobkami pred vznikom škody, t. j. pred vznikom schodku. Ak ich podiely vyrátané v prvom kole prevyšujú ich priemerný mesačný zárobok, tak iba tie časti z nich, ktoré prevyšujúc sumy ich priemerného mesačného zárobku, tieto sa v druhom kole výpočtu takéhoto radového zamestnanca odrátajú a prirátajú sa na ťarchu iba vedúcemu alebo zástupcovi, zástupcom vedúceho, medzi nimi podľa vzájomných pomerov iba ich priemerného hodinového zárobku.
24. S poukazom na zhora uvedené skutočnosti, ako aj vykonané dokazovanie má súd za to, že žaloba žalobcu voči žalovanej II.) B. N. je dôvodná, plne opodstatnená a žalobcom vypočítaná v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami Zákonníka práce.
25. Pokiaľ dlžník riadne a včas neuspokojí nárok veriteľa, dostáva sa do omeškania. Žalobca požadoval od žalovaných I.) - III.) aj úroky z omeškania z jednotlivých dlžných istín, pretože sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to vo výške platnej pre občianskoprávne vzťahy a to u žalovanej I.), II.) vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy a u žalovanej II.) vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy (o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). Uvedený postup súdu, ako aj nárok žalobcu vyplýva z § 1 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj z § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Vzhľadom na priebeh súdneho sporu, súd potom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej II.) vo výške 100 % vychádzajúc zo zásady úspechu účastníka v konaní, kedy v tomto prípade bol úspech žalobcu voči žalovanej II.) v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa nároku uplatneného voči žalovanej II.) možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch vyhotoveniach
Proti tej časti rozsudku kde súd rozhodol o nároku žalobcu voči žalovanej III.) odvolanie v zmysle § 356a) CSP n i e j e prípustné. Proti tej časti rozsudku kde súd rozhodoval o trovách konania možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).