Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sd-157-2016.pdf
PDF · 93.07 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/157/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky H. D., rod. J., nar. XX. H. XXXX, bytom K. II XXX/XX, Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 z 2. februára 2016 v spojení s rozhodnutím odporkyne totožného čísla z 31. mája 2016 a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 3. júna 2016 o invalidnom dôchodku navrhovateľky takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 3. júna 2016 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 2. februára 2016 v spojení s rozhodnutím odporkyne totožného čísla z 31. mája 2016 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozhodnutím z 2. februára 2016 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku, pretože pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 26. januára 2016 posudkový lekár konštatoval, že jej invalidita trvá naďalej s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Tým, že nedošlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky invalidného dôchodku, nebol daný zákonný predpoklad pre možnosť jeho zvýšenia.
Rozhodnutím z 31. mája 2016 odporkyňa svoje rozhodnutie z 2. februára 2016 v rámci autoremedúry zrušila s tým, že opravnému prostriedku navrhovateľky vyhovuje. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že po podaní odvolania bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom 21. apríla 2016, ktorý konštatoval trvajúcu invaliditu navrhovateľky so zmenenou percentuálnou mierou jej zníženej pracovnej schopnosti od 14. januára 2016 z pôvodných 50 % pri vzniku jej invalidity na aktuálnych 60 %.
Rozhodnutím z 3. júna 2016 odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 14. januára 2016 na 148,30 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že dňom 14. januára 2016 došlo k zmene percentuálneho vyjadrenia jej zníženej pracovnej schopnosti z pôvodných 50 % na aktuálnych 60 %, čím bol naplnený zákonný predpoklad pre možnosť zvýšenia invalidného dôchodku. Konkretizovala spôsob výpočtu zvýšenej dôchodkovej dávky s tým, že nárok na invalidný dôchodok navrhovateľke vznikol 19. mája 2011. Sumu zvýšeného invalidného dôchodku určila ako súčin jej priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti a takto ho určila vo výške 147,30 EUR mesačne, ku ktorej pripočítala valorizačné zvýšenie vo výške 1,- EUR na priznanú sumu zvýšeného invalidného dôchodku. Vychádzala z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu vo
výške 0,5939 a z obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bolo zistené už v čase jej invalidizácie v rozsahu 37,5809 rokov. Uplatnila aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú a určenú zákonom ku dňu zmeny miery percentuálneho poklesu jej pracovnej schopnosti, ktorá činila 10,9930 EUR. Prílohou rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite z 21. apríla 2016.
Navrhovateľka sa odvolala voči rozhodnutiu z 2. februára 2016 a namietala priznaný percentuálny pokles jej zníženej pracovnej schopnosti s tým, že invalidnou je od roku 2011 pre diabetes mellitus s nervovými komplikáciami. Posudkovo však neboli zohľadnené jej pridružené zdravotné ťažkosti a to arteriálna hypertenzia II. stupňa WHO, obezita, či artróza kolenných kĺbov III.- IV. stupňa s nutnosťou používať francúzske barle a s plánovanou operáciou. Uviedla, že tieto ochorenia ju obmedzujú v pracovnom uplatnení aj v bežných činnostiach.
Odvolala sa aj voči rozhodnutiu odporkyne z 3. júna 2016, pretože 60 % pokles jej pracovnej schopnosti nepovažovala za zodpovedajúci jej zdravotným ťažkostiam a namietala aj nízku sumu invalidného dôchodku.
Odporkyňa navrhla potvrdiť jej rozhodnutie z 3. júna 2016, pretože po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu bola miera jej zníženej pracovnej schopnosti navýšená a bolo rozhodnuté o zvýšení sumy jej invalidného dôchodku.
Dňa 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492 ods. 1 zakotvil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté odvolaním navrhovateľky z 29. februára 2016, t.j. pred 01. júlom 2016.
V súlade s cit. zákonným ustanovením preskúmal krajský súd označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo podľa 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o priznaní invalidného dôchodku, s jej žiadosťou o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, ktorí vyhodnocovali stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky od jej invalidizácie až po súčasnosť, s jej zdravotnou dokumentáciou, s prvotným podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky a dospel k presvedčeniu, že rozhodnutie odporkyne, ktorým bolo v rámci autoremedúry zrušené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie odporkyne z 3. júna 2016 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p., tj. z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého odporkyňa vychádzala a podľa ods. 3 cit. zákonného ust. vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Z ust. § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly IV., pol. 1, písm. c) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre cukrovku, ťažko kompenzovateľnú, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia,
diabetická noha) vyjadriť v rozpätí 50-75 %. Konkrétny pokles pracovnej schopnosti poistenca závisí od dôsledkov porúch látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou.
Podľa kapitoly XV. odd. G, pol. 50, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch stredného stupňa vyjadriť v rozpätí 25 - 35 %.
Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 19. mája 2011 na základe jej žiadosti z toho istého dňa. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená cukrovka v zmysle kapitoly IV., pol. 1, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti bol vyjadrený 50 %. V posudku bolo uvedené, že v tom čase 52-ročná navrhovateľka, vyučená kaderníčka bola 3 roky v liečbe diabetológa pre cukrovku na perorálnej liečbe antidiabetikami, posledný rok v kombinácii s inzulínom. Hodnoty glykémie a glykovaného hemoglobínu boli neuspokojivé, vysoký krvný tlak bol liečbou primerane zvládaný. Degeneratívne zmeny nosných kĺbov boli z funkčného hľadiska len ľahkého stupňa. Z komplikácií cukrovky bola prítomná incipientná polyneuropatia dolných končatín s ohľadom na ktorú, spolu s makroangiopatiou stanovil pokles jej pracovnej schopnosti podľa označenej položky prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, avšak na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia.
Rozhodnutím odporkyne zo 7. júna 2011 bol navrhovateľke priznaný od 19. mája 2011 invalidný dôchodok vo výške 111,50 EUR mesačne, s tým, že pri výpočte jeho sumy odporkyňa vychádzala zo zisteného priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,6084 a z celkového obdobia dôchodkového poistenia dopočítaného až do vzniku nároku na starobný dôchodok v rozsahu 37,5809 rokov. Invalidita navrhovateľky, s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre vyššie označené invalidizujúce ochorenie bola zachovaná aj pri ďalších kontrolných lekárskych prehliadkach realizovaných 10. mája 2012, 6. júna 2013, či 8. septembra 2015.
Aktuálne preskúmavané konanie bolo začaté na základe žiadosti navrhovateľky o prehodnotenie jej zdravotného stavu a zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo 14. januára 2016. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci, ktorý v posudku z 26. januára 2016 popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky vychádzal z diabetologických, neurologických a očných vyšetrení z priebehu roku 2016 a 2015 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil diabetes mellitus II. typu s nervovými komplikáciami so zaradením pod kapitolu IV., pol. 1, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril 50 %. Konštatoval priebeh jej ochorenia ako v čase vzniku jej invalidity s tým, že z odborných nálezov nevyplynulo také zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo zmenu stupňa jej invalidity na vyšší stupeň. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie rozhodnutie odporkyne z 2. februára 2016.
Po podaní odvolania sa zaoberal posúdením zdravotného stavu opätovne posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý v posudku z 21. apríla 2016 konštatoval dňom 14. januára 2016 zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky z pôvodných 50 % na aktuálnych 60 % s tým, že na rozdiel od predchádzajúceho posúdenia považoval za posudkovo významné jej pridružené ochorenie a to ochorenie podporného a pohybového aparátu, obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch stredného stupňa v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 50, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré navýšil mieru poklesu jej pracovnej schopnosti o 10 %, na celkových 60 %. V posudku uviedol, že podľa ortopedického vyšetrenia z 25. februára 2016 je u navrhovateľky prítomná obojstranne gonartróza III.-IV. stupňa podľa RTG, funkčne ide o obmedzenie pohyblivosti kolenných kĺbov stredného stupňa.
Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré nebolo zmenené v rámci odvolacieho správneho konania ani posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, bolo podkladom pre vydanie rozhodnutí odporkyne z 31. mája 2016 a z 3. júna 2016. Posudkový lekár ústredia v posudku zo 17. mája 2016 po vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky a posudkovom vyhodnotení očných, neurologických, ortopedických a diabetologických nálezov z roku 2015 a 2016 konštatoval, že priebežné diabetologické vyšetrenia nepreukazujú podstatné zhoršenie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, trvale u navrhovateľky neboli prítomné zmeny na očnom pozadí a incipientná polyneuropatia, ktorá stále nebola verifikovaná EMG vyšetrením, tiež nebola zmenená. V posledných mesiacoch pri objektívne uvedených zásadných chybách v diéte a problematickej edukácii je jej stav neuspokojivo kompenzovaný ale bez prípadného zhoršenia komplikácií, čomu naďalej zodpovedá pokles jej pracovnej schopnosti pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí na úrovni 50 %. Pridružené, predovšetkým pohybové ťažkosti na podklade obojstrannej artrózy kolenných kĺbov so zhoršením v priebehu roku 2016 odôvodňujú percentuálne zvýšenie od podania žiadosti. Nález na kolenných kĺboch je v progresii, je však riešiteľný vykonaním totálnej endoprotézy a preto uvedené ochorenie nepovažoval za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré by nebolo liečbou ovplyvniteľné. Pohyb je obmedzený na úrovni stredného stupňa podľa odborných nálezov aj podľa vyšetrenia posudkovým lekárom.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky po podaní jej odvolania prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
Na základe vyššie uvedeného priebehu konania krajský súd konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu označených rozhodnutí bolo realizované v súlade so zákonom. Odporkyňa postupovala správne, keď na základe žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku posudzovala aktuálny stav jej zdravotných ťažkostí a ich vplyv na jej pracovnú schopnosť, pretože predpokladom zvýšenia sumy invalidného dôchodku je taká nepriaznivá zmena v zdravotnom stave poistenca, ktorá sa prejaví navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Správne vychádzal z posudkov posudkových lekárov, ktorí sú v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Správne po zistení, že v priebehu konania po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky došlo k navýšeniu percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti pristúpila v rámci autoremedúry, ktorú jej umožňuje ust. § 217 ods. 2 zákona o sociálnom poistení k zrušeniu rozhodnutia z 2. februára 2016, pretože po zmene percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky bolo uvedené rozhodnutie nesprávne. Krajský súd preto rozhodnutie z 2. februára 2016 v spojení s rozhodnutím odporkyne z 31. mája 2016 potvrdil ako vecne správne.
Za správne považoval aj zhodnotenie miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky na základe jej objektívne zistených zdravotných ťažkostí tak, ako to bolo konštatované vyššie označenými posudkami posudkových lekárov zo 17. mája 2016 a 21. apríla 2016. Aktuálne priznaný pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky bol vyjadrený v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami s ohľadom na závažnosť ochorení a stupeň funkčného postihnutia.
Napriek tomu, že na základe zmeny percentuálneho vyjadrenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky, ktorá bola navýšená z pôvodných 50 % pri vzniku jej invalidity na aktuálnych 60 % dňom 14. januára 2016, čo bolo zákonným dôvodom pre zvýšenie sumy invalidného dôchodku, krajský súd rozhodnutie odporkyne z 3. júna 2016 o zvýšení invalidného dôchodku zrušil, pretože jeho suma nebola určená správne.
Z ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku. Uvedené znamená, že priemerný osobný mzdový bod poistenca, z ktorého sa určuje suma dôchodkovej dávky sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity,
čo znamená, že aj pri zmene výšky dôchodkovej dávky je potrebné vychádzať z toho priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol zistený pri prvom priznávaní dôchodkovej dávky, v prípade navrhovateľky pri priznávaní invalidného dôchodku rozhodnutím zo 7. júna 2011. Z uvedeného rozhodnutia súd zistil, že priemerný osobný mzdový bod navrhovateľky bol zistený vo výške 0,6084 a preto z tejto hodnoty priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľky mala odporkyňa vychádzať aj pri výpočte sumy zvýšeného invalidného dôchodku, ona však jeho výpočet realizovala zo započítaním priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,5939. Rozhodnutie odporkyne s takto určeným priemerným osobným mzdovým bodom (0,6084) nadobudlo právoplatnosť a vo veci nebolo vydané odporkyňou iné rozhodnutie, ktorým by bol priemerný osobný mzdový bod navrhovateľky z obdobia pred vznikom jej invalidity stanovený inak a ktoré by bolo navrhovateľke doručené a mohla voči nemu prípadne uplatniť opravný prostriedok.
Z uvedeného dôvodu krajský súd uzavrel, že pri výpočte sumy zvýšeného invalidného dôchodku rozhodnutím odporkyne z 3. júna 2011 odporkyňa vychádzala zo skutkového stavu veci, ktoré bolo v rozpore s obsahom spisu a síce z nesprávneho priemerného osobného mzdového bodu, čo bolo dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia z 3. júna 2016. V novom konaní bude povinnosťou odporkyne opätovne určiť sumu zvýšeného invalidného dôchodku po zmene percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti od 16. januára 2016 na 60 % tak, že pri jeho výpočte bude aplikovať správne zistený priemerný osobný mzdový bod navrhovateľky.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.