Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Cpr-1-2011.pdf
PDF · 212.19 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cpr/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I dňa 26.10.2017 sudkyňou JUDr.Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobkyne: V. V., I..XX.X.XXXX, Z. O. XXX, N.-T., zastúpená advokátom JUDr.Ivanom Vankom, Floriánska 19, Košice, AK ČOLLÁK WEICZEN VANKO & PARTNERI, proti žalovanej: Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Hlavná 10, Košice, IČO: 164 674, zastúpená advokátkou JUDr.Alenou Zadákovou, AK Kováčska 32, Košice v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
U r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 7.6.2011 je neplatné, pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá.
Nárok žalobkyne na náhradu mzdy vylučuje na samostatné konanie.
Protinávrh žalovanej z a m i e t a .
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 31.8.2011 sa domáhala vyslovenia a určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 7.6.2011 s tým, že pracovný pomer u žalovanej naďalej trvá. Požadovala aj náhradu trov konania.
2. Uviedla, že pracovnoprávny pomer so žalovanou bol založený Pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.1988 s dohodnutým nástupom do práce rovnakým dňom. V znení Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.8.1999 žalobkyňa vykonávala prácu na pozícii referent - knihovník.
3. Dňa 25.7.2011 jej osobne na pracovisku bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 7.6.2011 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce. Dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že žalobkyňa svojim konaním porušila povinnosti zamestnanca formulované v ust. § 81 Zákonníka práce, ktoré v písomnom oznámení zamestnávateľ konkretizoval a to uvedením presných termínov pracovných dní v čase ktorých žalobkyňa sa mala úmyselne dopustiť neospravedlnenej absencie v práci. Podľa žalovanej konanie žalobkyne možno považovať nielen za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale aj za vedomé podvodné konanie smerujúce k poškodeniu majetkových práv tejto strany sporu, keďže žalobkyni počas jej neprítomnosti v uvedených dňoch poskytovala náhradu mzdy.
4. Žalobkyňa okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej ako zamestnávateľa považovala za neplatné z niekoľkých dôvodov.
5. Žalovaná ako konkrétny dôvod k okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru so žalobkyňou uviedla skutočnosť, že v dňoch 2.5. a 3.5.2011 ospravedlnila celodennú neúčasť v práci výmennými lístkami opatrenými pečiatkou FNLP Košice W..Z.. Následným šetrením zistila, že žalobkyňa sa údajne nemala zúčastniť v uvedených dňoch na žiadnom vyšetrení v danom zdravotníckom zariadení, čo preukázala vyžiadaným potvrdením UNLP Košice, podľa obsahu ktorého potvrdenia je zrejmé, že W..Z. nebol oprávnený používať pečiatku FNLP Košice od 1.7.2010. S uvedeným odôvodnením oprávnenosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňa nesúhlasila a zásadne odmietla tvrdenie protistrany, že by sa v uvedených dňoch lekárskemu vyšetreniu nepodrobila. Dňa 2.5.2011 z dôvodu akútneho zdravotného stavu sa podrobila lekárskemu vyšetreniu u neurológa W..Z., keďže sa jednalo o jeho dlhodobejšiu pacientku. Po absolvovaní vyšetrenia u tohto lekára bola odporúčaná na ďalšie špeciálne vyšetrenia, ktoré absolvovala v priebehu predmetných dní, čoho potvrdením sú lekárske správy z príslušných zdravotníckych zariadení. Nasledujúci deň, t.j. 4.5.2011 žalobkyňa nastúpila do práce a zdokladovala vedúcej oddelenia pani B. svoju neúčasť v práci v dňoch 2.5. a 3.5.2011 potvrdeniami o vyšetrení s pečiatkou W..Z.. Vedúca oddelenia trvala na informovaní o zdravotnom stave žalobkyne napriek tomu, že takéto informácie nebola oprávnená vyžadovať, keďže sa jedná o intímnu sféru každého človeka, čo podlieha lekárskemu tajomstvu.
6. Keďže bolo zjavné, že žalobkyňou predložené potvrdenia vedúcej oddelenia nepostačujú na to, aby absencia žalobkyne v práci bola ospravedlnená, žalobkyňa z vlastnej iniciatívy doložila ďalšie potvrdenia, ktoré nepochybne preukázali, že okrem vyšetrenia u W..Z. v uvedené dni sa podrobila vyšetreniam u lekárov - špecialistov v rôznych zdravotníckych zariadeniach. Vedúca oddelenia v nasledujúci a ďalšie dni bola mimo pracoviska, uvedené potvrdenia jej žalobkyňa odovzdala po návrate dňa 13.5.2011. Napriek takémuto konaniu, keď žalobkyňa riadnym spôsobom preukázala dôvody absencie priloženými lekárskymi potvrdeniami, jej neprítomnosť v práci ostala neospravedlnená a predložené potvrdenia neboli posúdené, vrátené bez jej vedomia, čo zistila až následne, dňa 16.5.2011.
7. Žalobkyňa dodatočne uvedené potvrdenia zaslala aj riaditeľovi žalovanej, s rovnakým výsledkom, tie neboli z jeho strany akceptované z nezistených príčin, o čom svedčí záznam z prejednania porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou zo dňa 25.5.2011. Žalovaná teda nebrala do úvahy a neprehodnotila všetky dôkazy predložené žalobkyňou na preukázanie svojich tvrdení a ako podklad pre rozhodnutie o skončení pracovného pomeru zobrala iba potvrdenie W..Z., ktorého pečiatku a podpis spochybnila a to napriek skutočnosti, že žalovaná mala sporné dni zdokladované aj ďalšími lekárskymi potvrdeniami.
8. Žalobkyni bolo vytknuté aj to, že porušila povinnosti vyplývajúce z pracovného poriadku, keďže skutočnosť, že bola na vyšetrení neoznámila v lehote troch dní, kedy sa tak stalo. Uvedené tvrdenie žalovanej žalobkyňa považovala za nepravdivé a zavádzajúce, keďže v nasledujúci deň po absolvovaní vyšetrení dokladovala výmennými lístkami absenciu v práci a ďalšie potvrdenia zamestnávateľovi dodala o deň neskôr. Žalobkyňa mala za to, že uvedené konanie zo strany svojho zamestnávateľa možno považovať za úmyselné a cielené konanie vedenia žalovanej smerujúce k získaniu dôvodu relevantného na okamžité skončenie pracovného pomeru, k čomu aj došlo.
9. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaná uviedla konkrétne dátumy pracovných dní aj za iné obdobie, v ktorých sa žalobkyňa mala rovnako dopustiť zavinenej absencie v práci, a za ktoré dni predložila výmenné lístky od W..Z., ktoré žalovaná neakceptovala, a preto jej neúčasť v práci za tieto dni taktiež neospravedlnila. Podľa žalobkyne, aj v uvedené konkrétne dni absolvovala u W..Z., neurológa UNLP Košice vyšetrenia a neprítomnosť v práci dokladovala výmennými lístkami od uvedeného lekára. Za tieto dni jej zamestnávateľ absencie v práci neospravedlnil zdôvodňujúc skutočnosťou, že na základe potvrdenia nemocnice žalobkyňa nemá založenú ambulantnú kartu a W..Z. nebol oprávnený používať pečiatku zdravotníckeho zariadenia. K tomuto tvrdeniu podotkla, že konštatovanie nemocnice ešte neznamená, že W..Z. nebol neoprávnený používať akúkoľvek inú pečiatku tejto nemocnice, keďže v priebehu roku 2010 došlo k jej premenovaniu a W..Z. v čase vyšetrovania žalobkyne disponoval pôvodnou pečiatku, s pôvodným názvom nemocnice pred premenovaním. Nesprávnou interpretáciou tohto dôkazu žalovaná dospela k záveru, že W..Z. vykonával lekársku činnosť neoprávnene a teda nebol oprávnený vydávať výmenné lístky pacientom. Zamestnávateľ žalobkyňu navyše krivo obvinil a to verejne, za prítomnosti ďalších zamestnancov na pracovisku, bez akýchkoľvek dôkazov, že sfalšovala pečiatku a podpis W..Z. za účelom bezdôvodného vyplácania náhrady mzdy zamestnávateľom za predmetné dni.
10. Žalobkyňou zdokladované vyšetrenia od W..Z. sa realizovali a uskutočnili a v žiadnom prípade nešlo o fikciu s úmyslom podvodným spôsobom poškodiť majetkové práva zamestnávateľa. Žalobkyňa vo všetkých prípadoch konala v dobrej viere a v úmysle predloženými dokladmi z lekárskych vyšetrení riadnym spôsobom ospravedlniť svoju neúčasť v práci, nesledovala poškodiť zamestnávateľa a dopustiť sa akéhokoľvek porušenia pracovnej disciplíny a už vonkoncom nie trestného činu podvodu, z ktorého spáchania ju zamestnávateľ nepriamo obvinil.
11. V období od 20.5.2011 do 25.7.2011 bola práceneschopná, po ukončení PN-ky nastúpila do práce a začala plniť pracovné povinnosti. Cca po dvoch hodinách jej bolo oznámené, že nie je zamestnankyňou žalovanej, následne prevzala obálku s okamžitým skončením pracovného pomeru. Z uvedených skutočností je nepochybné, že k rozviazaniu pracovného pomeru okamžitým skončením zo strany žalovanej došlo 25.7.2011, kedy sa obsah oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru dostal do dispozičnej sféry žalobkyne. V rovnaký deň, t.j. 25.7.2011 žalobkyňa oznámila svojmu zamestnávateľovi písomnou formou, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Ani po tomto úkone ju žalovaný nevyzval na opätovný nástup do práce.
12. Na základe popísaných skutočností žalobkyňa mala za to, že zo strany žalovanej došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, pričom podkladom tohto radikálneho rozhodnutia boli len podozrenia z jej konania, ktoré mali byť v konečnom dôsledku závažným porušením pracovnej disciplíny. S poukazom na judikatúru v tomto smere bola toho názoru, že žalovaná neprehodnotila, doslova ignorovala všetky relevantné dôkazy preukazujúce pravdivosť jej tvrdení. Konanie žalovanej tak žalobkyňa odôvodnila zaujatosťou, poukazujúc pritom na podnet, ktorý adresovala inšpektorátu práce v apríli 2011 za účelom prešetrenia porušovania pracovnoprávnych predpisov na strane zamestnávateľa. Jej konanie tak považovala za reakciu, akúsi pomstu, ktorou realizovala svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
13. Žalovaná žalobu žiadala v celom rozsahu ako neopodstatnenú a účelovú zamietnuť poukazujúc na následovné skutočnosti. Namietala deň skončenia pracovného pomeru, keď uviedla, že už 7.7.2011 nastali účinky fikcie doručenia zásielky, ktorou žalovaná v súlade s § 38 Zákonníka práce žalobkyni doručila okamžité skončenie pracovného pomeru poštou do vlastných rúk. Vrátením uvedenej zásielky z adresy trvalého bydliska žalobkyne dňa 7.7.2011 poštovým podnikom ako nedoručiteľnej, podľa jej tvrdenia nastali účinky doručenia. Je len na ujmu žalobkyne, že sa o skončení pracovného pomeru dozvedela až osobným prevzatím okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 25.7.2011, kedy preberala aj inú dokumentáciu potrebnú pre formálno - právne vysporiadanie ukončenia pracovného pomeru.
14. Žalovaná trvala na tom, že pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli splnené všetky formálne náležitosti ako aj hmotnoprávne podmienky vyžadované zákonom. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovných povinností a pracovnej disciplíny žalobkyňou podľa § 81 Zákonníka práce a to konkrétne celodennou neoprávnenou neúčasťou na pracovisku dňa 2.5. a 3.5.2011 a úmyselným a neoprávneným absentovaním na pracovisku v dňoch 18.3.2010, 19.3.2010, 9.6.2010, 20.10.2010, 31.1.2011, 1.2.2011, 7.2.2011, 4.3.2011, 7.3.2011, 2.5.2011 a 3.5.2011. Žalobkyňa dňa 4.5.2011 doručila zamestnávateľovi výmenné lístky ospravedlňujúce jej dvojdňovú neúčasť na pracovisku opatrené pečiatkou FNLP Košice W..Z.. Žalovaná poprela akékoľvek tvrdenie žalobkyne, že jej nadriadená vyžadovala informácie o jej zdravotnom stave, aj to, že nemala dostatok času na zdokladovanie lekárskych vyšetrení, ktoré absolvovala z dôvodu absencie, nadriadenej v práci. Tým, že žalobkyňa nepredložila dôkazy do troch dní od jej absencie na pracovisku, závažným spôsobom porušila pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného poriadku žalovanej. Z dôvodu podozrenia pravosti výmenných listov požiadala nemocničné zariadenie o prešetrenie ich pravosti, ktorým podnetom sa zaoberal úsek kontroly a sťažností UNLP Košice. Vykonaným šetrením tento úsek zistil, že žalobkyňa v dňoch 2.5. a 3.5.2011 nebola ošetrená na Neurologickej ambulancii UNLP v Košiciach, kde W..Z. bol zamestnaný ako lekár. Žalobkyňa nemala v databáze ambulancie založenú ani zdravotnú kartu. Z uvedeného šetrenia sa žalovaná dozvedela aj to, že W..Z. nemal právo od 1.7.2010 používať pečiatku ich zdravotníckeho zariadenia, 3.5.2011 lekár mal dokonca dovolenku a na pracovisku nebol.
15. Na uvedené podnety žalobkyňa reagovala tým, že 13.5.2011 mienila vedúcej poskytnúť ďalšie ospravedlnenia na termín 2.5. a 3.5.2011. Keďže na tieto termíny ospravedlnenky už predložila a pôvodné ospravedlnenky boli prešetrené, vedúca žalobkyne tieto listinné doklady neakceptovala. Na základe oznámenia úseku kontroly nastali pochybnosti o pravosti výmenných listov žalobkyne za dlhšie obdobia a to v rokoch 2010/2011. Výsledky kontroly potvrdili pochybnosti žalovanej a to, že menovaná nemá v nemocnici založenú kartu, nie je evidovaná ako pacientka. V danom prípade nešlo o kontrolu oprávnenosti používať pečiatku nemocnice s už neplatným názvom, ale o kontrolu oprávnenosti použiť na ospravedlnenie neúčasti v práci preukázané výmenné listy. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že po ukončení PN, dňa 25.7.2011 jej bolo umožnené plniť pracovné povinnosti prihlásením do informačného systému knižnice, aj tieto skutočnosti žalovaná považovala za nepravdivé, keďže žalobkyni na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 8.7.2011 boli zrušené prístupové práva do IS ŠVK. Žalobkyňa v uvedený deň, t.j. 25.7.2011 osobne prevzala okamžité skončenie pracovného pomeru u personalistky, potvrdila potrebné písomnosti a zbalila osobné veci. Tvrdenie žalobkyne o zaujatosti voči jej osobe zo strany zamestnávateľa s poukazom na sťažnosť na inšpektorát práce, v tomto smere takéto tvrdenie vyhodnotila ako osočovanie a ohováranie, keďže inšpektorát práce nikdy nezverejnil skutočnosť, že kontrola prebehla na základe podnetu žalobkyne. Porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne žalovaná prejednala dňa 25.5.2011 s Odborovým zväzom pracovníkov knižníc, základná organizácia pri ŠVK v Košiciach. Zástupcovia výboru ZO pri ŠVK rovnako uvedené konanie žalobkyne považovali za závažné porušenie pracovnej disciplíny a súhlasili s ukončením pracovného pomeru okamžitým skončením z dôvodov, ktoré zamestnávateľ uviedol.
16. S poukazom na ustanovenia Zákonníka práce žalovaná neospravedlnené absencie žalobkyne v práci považovala za dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď absencie považovala za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Aj táto strana sporu poukázala v tomto smere na judikatúru Najvyššieho súdu SR.
17. Vykonaným dokazovaním bol zistený stav:
18. Žalobkyňa V. V.N. pracovala u žalovanej - Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.1988. V uvedený deň nastúpila aj do práce ako doručovateľka s tým, že miesto výkonu práce bola Štátna vedecká knižnica - Košice. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, do 31.7.1988 z dôvodu nútenej prevádzkovej potreby. V zmysle pracovnej zmluvy bola dohodnutá skúšobná doba jeden mesiac ako aj mzdové zatriedenie.
19. Na základe žiadosti žalobkyne, nevyhnutnej prevádzkovej potreby zvýšenia počtu pracovníkov oddelenia automatizovaných výpočtových služieb a obojstrannej dohody, bol uzavretý Dodatok k pracovnej zmluve, na základe ktorého zamestnávateľ žalobkyňu dňom 1.9.1999 zaradil na pracovné miesto referent - knihovník. Uvedený dodatok k pracovnej zmluve je zo dňa 31.8.1999 (čl.20 spisu).
20. Oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 7.6.2011 žalovaná so žalobkyňou skončila pracovný pomer podľa ust. § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa tohto oznámenia sa žalobkyňa dopustila nedodržaním základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. § 81 Zákonníka práce, konkrétne povinnosti byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Uvedené povinnosti podľa tohto oznámenia žalobkyňa svojim konaním porušila tým, že v dňoch 2.5. a 3.5.2011 svoju celodennú neúčasť na pracovisku ospravedlnila potvrdením - výmennými listami opatrenými pečiatkou FNLP Košice, W..W. Z., avšak šetrením bolo preukázané, že v uvedených dňoch v uvedenom zariadení nebola na žiadnom vyšetrení. Uvedená skutočnosť bola preukázaná potvrdením nemocnice zo dňa 10.5.2011, v ktorom sa okrem iného uvádza, že W..Z. nebol oprávnený používať pečiatku nemocnice FNLP KE od 1.7.2010.
21. Za uvedené dni 2.5. a 3.5.2011 preto žalovaná neprítomnosť žalobkyne v práci neospravedlnila a tieto absencie nahlásila aj do Sociálnej poisťovne a to napriek tomu, že následne 13.5.2011 žalobkyňa predložila na uvedené dni ďalšie výmenné lístky na celodenné ošetrenie, keďže zamestnávateľ mal za preukázané, že na ošetrení v UNLP Košice nebola. Zamestnávateľ poukázal na pracovný poriadok knižnice, článok 6, ods.3, písm.k), podľa ktorého je povinnosťou zamestnanca oznámiť zamestnávateľovi túto skutočnosť najneskôr do troch dní odo dňa, keď na vyšetrení bol. S odkazom na
podanie nemocnice žalovaná zdravotnícke zariadenie zároveň požiadala aj o preverenie, či žalobkyni bola poskytnutá zdravotnícka starostlivosť v dňoch 18.3.2010, 19.3.2010, 9.6.2010, 20.10.2010, 31.1.2011, 1.2.2011, 7.2.2011, 4.3.2011 a 7.3.2011. Nemocnica následne oznámila, že ani v týchto dňoch žalobkyňa nebola na celodennom ošetrení v ich zdravotníckom zariadení, z ktorého dôvodu zamestnávateľ rovnako neúčasť na pracovisku v týchto dňoch považoval za neospravedlnenú, navyše s majetkovou ujmou na strane zamestnávateľa titulom vyplatenia náhrady mzdy, ktorú mienil od žalobkyne vymáhať. Konanie žalobkyne považoval nielen za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale za vedomé podvodné konanie smerujúce k poškodeniu majetkových práv zamestnávateľa, keďže jej za uvedené dni bola vyplatená náhrada mzdy.
22. Z uvedeného oznámenia je zrejmé aj to, že porušenia žalobkyne, ktoré žalovaná považovala za závažné porušenie pracovnej disciplíny boli s ňou osobne prejednané dňa 18.5.2011, uvedené absencie boli prejednané aj so zástupcami ZO pri ŠVK v Košiciach dňa 25.5.2011, kedy odborový zväz s neospravedlnením neúčasti v práci vyjadril súhlas, súhlas vyjadril aj s okamžitým skončením pracovného pomeru. Uvedené skutočnosti boli dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
23. Žalobkyňa predložila súdu nesúhlas so skončením pracovného pomeru, keď predložila podanie zo dňa 25.7.2011, ktorým dňom jej bolo osobne doručené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Uvedeným oznámením oznámila svojmu zamestnávateľovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné z dôvodov, ktoré budú uvedené v žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Súčasne žiadala a trvala na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával s poukazom na ust. § 79 ods.1 Zákonníka práce a vyplácal mzdu v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy. Uvedené oznámenie adresovala tak zamestnávateľovi, ako aj ZO Odborového zväzu pracovníkov knižníc pri ŠVK v Košiciach. Predložila aj prípisy adresované riaditeľovi vedeckej knižnice zo dňa 19.5.2011 a 23.5.2011, z obsahu ktorých je zrejmé, že riaditeľovi jej zamestnávateľa predkladá potvrdenia o celodennom vyšetrení v zdravotníckych zariadeniach Letecká vojenská nemocnica, a.s. Košice zo dňa 2.5.2011 a SANMed s.r.o. Košice zo dňa 3.5.2011, ktoré potvrdenia osobne odovzdala nadriadenej B. 13.5.2011. Podaním zo dňa 23.5.2011 zamestnávateľovi oznámila práceneschopnosť a predložila doklad o PN od 20.5.2011.
24. Súčasťou spisu (čl.14) sú potvrdenia Leteckej vojenskej nemocnice, a.s. Košice zo dňa 2.5.2011, ktorým uvedená nemocnica, konkrétne chirurg W..W. potvrdil, že žalobkyňa v uvedený deň bola na celodennom ošetrení, predložila aj potvrdenie zo dňa 3.5.2011 spoločnosti SANMed s.r.o., praktický lekár W..B., rovnako preukazujúce skutočnosť, že žalobkyňa v uvedený deň bola na celodennom lekárskom ošetrení.
25. Obe strany sporu predložili súdu Záznam z prejednania porušenia pracovnej disciplíny s Odborovým zväzom pracovníkov knižníc, ZO pri ŠVK v Košiciach zo dňa 25.5.2011, z obsahu ktorého je zrejmé, že predmetom jednania odborového zväzu bola celodenná neúčasť zamestnankyne V. V. v dňoch 2.5. a 3.5.2011 na pracovisku a neoprávnené ospravedlnenia neúčasti v práci formou výmenných listov aj v ďalších dňoch. Po ozrejmení situácie zástupcovia Odborového zväzu považovali konanie V. za závažné porušenie pracovnej disciplíny a súhlasili s ukončením pracovného pomeru jeho okamžitým skončením s dôvodov, ktoré uviedol zamestnávateľ.
26. Žalovaná predložila súdu oboznámenie so závermi šetrenia UNLP Košice zo dňa 10.5.2011 (čl.39 spisu), ktorým nemocničné zariadenie oznámilo Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach, že pani V. V. nebola v dňoch 2.5.2011 a 3.5.2011 ošetrená v Neurologickej ambulancii Univerzitnej nemocnice L.Pasteura Košice, kde W..Z. je zamestnaný ako lekár. K podnetu týkajúceho sa prešetrenia správnosti pečiatky a oprávnenosti jej používania nemocničné zariadenie oznámilo, že W..Z. od 1.7.2010 nemal právo používať pečiatku zdravotníckeho zariadenia s názvom Fakultná nemocnica L.Pasteura Košice.
27. Podaním zo dňa 20.5.2011 nemocnica oznámila vedeckej knižnici, že na základe fyzickej kontroly, pacientku V. V. nenašli v databáze vyšetrených pacientov, nemá založenú ambulantnú kartu v Neurologickej ambulancii Univerzitnej nemocnice L.Pasteura Košice. Ošetrujúci lekár W..Z. na výmennom lístku neuviedol zdravotnú poisťovňu, z ktorého dôvodu nemocnica nevedela ani po tejto stránke odkontrolovať, v ktorej ambulancii, resp. zdravotníckom zariadení menovaná bola ošetrená. Nemocnica odporučila žalovanej, na základe lekárskeho nálezu ošetrujúceho lekára, ktorý obdrží každý pacient po vyšetrení, vyžiadať od pani V. informáciu, v ktorej zdravotnej poisťovni je poistená, resp.
zdravotnícke zariadenie, kde podľa jej vyjadrenia ošetrená byť mala, resp. požiadať priamo zdravotnú poisťovňu, či príslušné zdravotnícke zariadenie bodovo ohodnotilo výkony realizovaných vyšetrení. Žalovaná predložila aj Žiadosť o zriadenie, alebo zmenu prístupových práv do informačných systémov organizácie ŠVK Košice zo dňa 7.7.2011.
28. Právny zástupca žalobkyne podaním zo dňa 11.9.2012 (čl.50 spisu) žiadal, aby súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu o povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy, ktorá zmena bola súdom na pojednávaní dňa 26.10.2017 pripustená.
29. Žalobkyňa pred súdom vypovedala o skutočnostiach týkajúcich sa uzavretia pracovného pomeru, keď do pracovného pomeru nastúpila 1.6.1988 ako doručovateľka, následne bola preradená na funkciu telefonistky, od 1.9.1999 na základe Dodatku k zmluve bola zaradená na pracovné miesto referent - knihovník. Do 18.4.2011 u zamestnávateľa nemala žiaden problém. V uvedený deň pri práci s počítačom, keďže vedľa stola mala uloženú krabicu, do ktorej vkladala vrátené knihy, sa stalo, že sa zošmykla a udrela pánvovú i krížovú časť tela (ženské veci). Aj keď to bolo veľmi bolestivé, ďalšie dni do práce chodila. Bolo tomu tak až do 29.4.2011, piatku večera, kedy mala veľké bolesti, a z ktorého dôvodu zavolala lekára W..Z.. Uvedený lekár bol internistom, volala mu, keď mala zdravotný problém. Bližšie sa nepoznali. Po telefonickom doporučení požila tabletku od bolesti, tie však neustávali, z ktorého dôvodu po ďalšej konzultácii dňa 2.5.2011 ho osobne navštívila na pracovisku, v ranných hodinách cca od 6:30 do 7:00 hod.. Po ozrejmení záležitostí jej lekár odporučil odborné chirurgické vyšetrenie vo vojenskej nemocnici, kde bola za W..W.. Ten jej doporučil vyšetrenie na gynekológii. Gynekológiu na Rastislavovej ul. v Košiciach navštívila, avšak lekár, ktorý jej bol doporučený nebol k dispozícii niekoľko hodín, operoval, preto manžel vytelefonoval súkromné zariadenie ProCare na sídlisku KVP, v ktorom zariadení ju vyšetrili, nasadili silné antibiotiká. V dňoch 2.5. a 3.5.2011 sa zúčastnila odborných vyšetrení na chirurgii ako aj v súkromnom zariadení ProCare na gynekológii, o ktorých skutočnostiach predložila súdu, ako aj svoju zamestnávateľovi potvrdenia. Keďže však šlo o súkromné zariadenie, ktoré nemalo k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, 3.5.2011 zdravotnú dokumentáciu vyzdvihla u lekárky W..B., ktorá jej potvrdila celodenné ošetrenie.
30. Do práce nastúpila 4.5.2011 s tým, že nadriadenej nepredložila lekárske správy, ani potvrdenia odborných lekárov, ale predložila výmenné lístky od W..Z., ktorý jej tieto lístky poskytol na 2.5. a 3.5.2011. Potvrdenia z odborných vyšetrení svojmu zamestnávateľovi nepredložila preto, keďže nechcela, aby jej nadriadená vedela o jej zdravotných potiažach. S touto kolegyňou nemala dobré vzťahy a o zdravotných problémoch sa jej nezdôverovala. Jej nadriadenou bola pani B., ktorá výmenné lístky akceptovala bez pripomienok. Svoj názor zmenila na druhý deň s tým, že výmenné lístky neakceptuje, bez odôvodnenia a vysvetlenia. Vtedy sa rozhodla, že potvrdenia z odborných vyšetrení svojej nadriadenej predsa len predloží. Stalo sa tak až o niekoľko dní, keďže raz nebola v kancelárii, inokedy, keď doklady chcela odovzdať na personálnom oddelení, tam ju odkázali na vedúcu. Z uvedeného dôvodu tieto doklady pani B. odovzdala 13.5.2011. O tri dni náhodou zistila, že ich má založené v obálke na stole. Dňa 18.5.2011 bola predvolaná vedúcou, za prítomnosti personálnej pracovníčky aj právnej zástupkyne za účelom podpísania nejakej listiny. Keďže nevedela čo je jej obsahom a necítila sa dobre, odišla. Ďalšie dni bola v strese a vypätí, nakoniec skončila na psychiatrickom vyšetrení. Od 20.5.2011 bola obvodnou lekárkou vypísaná, PN jej skončila 25.7.2011. Tento deň bol pondelok, kedy do práce riadne nastúpila. Pri náhodnom stretnutí s pracovníčkou personálneho oddelenia zistila, že už nie je zamestnankyňou knižnice. Na sekretariáte prevzala okamžité skončenie pracovného pomeru. Týmto postupom zamestnávateľa bola zarazená, keďže naň nevidela dôvod. So skončením pracovného pomeru nesúhlasila, danú skutočnosť oznámila zamestnávateľovi, priamo riaditeľovi písomne, listom zo dňa 25.7.2011. Zamestnávateľ na skončení pracovného pomeru napriek tomu trval. Odborová organizácia celú záležitosť prejednala počas jej práceneschopnosti, takže sa k ich záverom nemala možnosť vyjadriť. Postup zamestnávateľa považovala za následok sťažnosti adresovanú Ministerstvu kultúry SR, v ktorej namietala porušenie zákona. Zdravotná karta jej bola vydaná políciou, keďže na W..Z. bolo podané trestné oznámenie, v ktorom konaní vypovedala ako svedok.
31. Žalobkyňa potvrdila, že okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala osobne na pracovisku dňa 25.7.2011. Žalovaná potvrdila danú skutočnosť, prevzatie skončenia pracovného pomeru žalobkyňou aj to, že tento doklad, t.j. okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručované aj poštou, zásielka sa vrátila 7.7.2011 ako nevyzdvihnutá. Žalobkyňa niekoľkokrát zdôraznila, že v dňoch 2.5. a 3.5.2011 bola na vyšetrení u W..Z., ten jej poskytol výmenné lístky potvrdzujúce
vyšetrenie v uvedených termínoch, následne podstúpila odborné vyšetrenia. Predložila aj listinné doklady preukazujúce vyšetrenia v období od marca 2010 do marca 2011, ktoré obdobie bolo rovnako dôvodom skončenia pracovného pomeru. Na dotaz právnej zástupkyne žalovanej žalobkyňa ozrejmila, že W..Z. pozná z pracoviska ako každého iného čitateľa, dňa 2.5.2011 ho vyhľadala z dôvodov bolesti chrbtice a nohy.
32. Žalovaná predložila Pracovný poriadok Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, ktorý nadobudol účinnosť 1.9.2007. Podľa článku 8 uvedeného poriadku - porušenie pracovnej disciplíny, bod 3 a 5, porušenie pracovnej disciplíny a jeho závažnosť skúma knižnica vždy individuálne, v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. Ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, môže s ním knižnica okamžite zrušiť pracovný pomer.
33. Podľa článku 6, bod 5, písm.k) poriadku zamestnanci sú povinní, okrem iného neodkladne, najneskôr do troch dní, oznamovať knižnici osobné zmeny a nové údaje, ktoré sa týkajú nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru a okolnosti významné pre zdravotné, sociálne poistenie, daň z príjmu, povolanie na výkon služby v ozbrojených silách a predložiť doklad o nariadenom výkone rozhodnutia o zrážkach z platu.
34. Podľa článku 22, bod 7 knižnica prerokuje s odborovou organizáciou okrem iného aj výpoveď danú knižnicou, okamžité zrušenie pracovného pomeru. Súčasťou tohto poriadku sú dodatky. Dodatok č.3 zo dňa 4.6.2009 doplnil článok 8 -porušenie pracovnej disciplíny, v ktorom charakterizuje aj závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, za ktoré porušenie môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď, výnimočne môže zamestnávateľ skončiť podľa § 68 Zákonníka práce pracovný pomer so zamestnancom pri porušení pracovnej disciplíny, okrem iného pri neospravedlnenej absencii pri činnostiach, kde v jej dôsledku je ohrozená prevádzka, resp. ochrana majetku, opakované požitie alkoholických nápojov, právoplatné odsúdenie zamestnanca, opakované závažné porušenie pracovnej disciplíny, resp. preukázané úmyselné poškodenie, či odcudzenie majetku knižnice, alebo inej osoby, alebo pokus o takéto konanie. V uvedených prípadoch ide o okamžité skončenie pracovného pomeru a to v lehote do dvoch mesiacoch odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenia knižnica dozvedela, najneskôr do jedného roka, kedy dôvod vznikol.
35. Aj Dodatok č.4 z 20.10.2010 k pracovnému poriadku ŠVK v Košiciach, platného od 1.7.2009 upravuje znenie článku 8 týkajúce sa porušenia pracovnej disciplíny, podľa ktorého dodatku dôvody, pre ktoré môže organizácia okamžite skončiť pracovný pomer sa dopĺňali a to o neospravedlnenú neprítomnosť v práci počas stanovenej pracovnej doby, svojvoľného opustenia pracoviska počas pracovnej doby bez súhlasu nadriadeného, plus ďalšie dôvody.
36. Žalobkyňa predložila súdu listinné doklady preukazujúce skutočnosť, že dňa 4.4.2011 podala sťažnosť na Ministerstvo kultúry SR týkajúce sa porušenia Zákonníka práce, odpoveď ministerstva kultúry, ktorý orgán postúpil sťažnosť na vybavenie Inšpektorátu práce Košice, i oznámenie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 8.6.2011. Uvedená sťažnosť sa týkala porušovania pracovnoprávnych predpisov u zamestnávateľa, Štátna vedecká knižnica v Košiciach.
37. Predložila aj Úradný záznam Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Obvodné oddelenie PZ Košice - Staré mesto zo dňa 13.12.2011 potvrdzujúci skutočnosť, že V. V. v uvedený deň prevzala zdravotný záznam v čase o 14:50 hod., čo potvrdila vlastnoručným podpisom (čl.113 spisu), aj lekárske nálezy Neštátnej psychiatrickej ambulancie zo dňa 23.5.2011, 7.6.2011 a 11.7.2011. Na čl.114-125 sa nachádzajú listinné doklady predložené žalobkyňou, preukazujúce jej vyšetrenia u W..Z. v dňoch 18.3.2010, 19.3.2010, 9.6.2010, 20.10.2010, 31.1.2011, 1.2.2011, 7.2.2011, 4.3.2011, 7.3.2011 i 2.5.2011 (lekárske správy, výmenné listy, resp. listina Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach
- poučenie a písomný informačný súhlas pacienta, ktorej sa poskytla zdravotná starostlivosť). Uvedené doklady žalobkyňa predložila vo fotokópii.
38. Súčasťou spisu - na čl.143 sa nachádza lekárska správa spoločnosti ProCare Košice, a.s., preukazujúca skutočnosť, že dňa 2.5.2011 sa žalobkyňa zúčastnila gynekologického vyšetrenia - akútne, ktoré vyšetrenie vykonal W..N. s tým, že výsledky vyšetrenia žalobkyňa prekryla, keďže nesúhlasila, aby boli jej súčasťou.
39. Súd vyžiadal z Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Obvodné oddelenie OO PZ Staré - mesto vyšetrovací spis číslo: ČVS: ORP-2855-SM-KE-2011, z obsahu ktorého zistil následovné skutočnosti:
40. Na základe trestného oznámenia na neznámeho páchateľa Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach zo dňa 14.6.2011 poverený príslušník policajného zboru dňa 3.11.2011 vydal uznesenie, ktorým vzniesol obvinenie voči W..W. Z. ako obvinenému z prečinu podvodu podľa § 221 ods.1 Trestného zákona, lebo na základe zistených skutočností bol odôvodnený záver, že v dňoch 18.3.2010, 19.3.2010, 9.6.2010, 20.10.2010, 31.1.2011, 1.2.2011, 7.2.2011, 4.3.2011, 7.3.2011, 2.5.2011 a 3.5.2011 na presne nezistenom mieste v Košiciach neoprávnene vydal potvrdenie o celodennom ošetrení pracovníčke Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach pani V. V., nar.27.4.1959 z Košiciach, s pečiatkou Fakultnej nemocnice L.Pasteura, ktorá sa nachádzala na výmenných lístkoch - poukazoch, pričom tento lekár túto pečiatku odovzdal 27.9.2010 a proti svojmu podpisu v ten istý deň obdŕžal pečiatku s názvom Univerzitná nemocnica L.Pasteura Košice. Taktiež nebol oprávnený poskytovať ambulantnú starostlivosť na Neurologickom oddelení, nakoľko nemal ukončené špecializačné štúdium v odbore Neurológia. Uvedeným konaním W..Z. vznikla škoda na základe neoprávneného poskytnutia mzdových prostriedkov pani V. za 11 dní vo výške 276,55 €.
41. Žalovaná strana žiadala, aby sa súd oboznámil s výsluchom W..H. a W..Č., ktoré výpovede sú súčasťou vyšetrovacieho spisu.
42. Z obsahu Zápisnice o výsluchu svedkyne W..Č. zo dňa 8.8.2011, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že táto v rozhodnom období pracovala na personálnom oddelení, W..Z. pracoval v nemocnici do 3.8.2011, kedy bol s ním ukončený pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uvedený lekár bol zaradený ako lekár Neurologického oddelenia zaradený na lôžkovú časť, keďže nemal ukončené špecializačné štúdium v odbore Neurológia, takže nebol oprávnený poskytovať ambulantnú starostlivosť na neurologickom oddelení. Pečiatka nachádzajúca sa na výmennom lístku vystavených pre pani Janíkovú so starým názvom nemocnice bola uvedeným lekárom odovzdaná 27.9.2010, čo potvrdil vlastnoručným podpisom a zároveň prehlásil, že pečiatku aj fyzicky odovzdal a prevzal pečiatku s novým názvom nemocnice. Uviedla aj to, že W..Z. 2.5. a 3.5.2011 nebol prítomný v práci z dôvodu PN, pričom do práce nastúpil až 31.5.2011, že pani V. na neurologickej ambulancii nemala žiadnu zdravotnú dokumentáciu, nebola v uvedených dňoch na neurologickej ambulancii, ani na inom pracovisku nemocnice ošetrená, ani žiadne výkony za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jej osobe neboli v zdravotnej poisťovni účtované.
43. Zo Zápisnice o výsluchu svedkyne W..H. zo dňa 14.10.2011 vyplýva, že bola priamou nadriadenou W..Z., ktorý na Neurologickom oddelení UNLP v Košiciach pracoval ako sekundárny lekár. Vykonával prácu na lôžkovom oddelení, nevykonával pohotovostné služby, ani ambulantnú činnosť na neurologickom oddelení, nakoľko mal štatút lekára pracujúceho na lôžkovom oddelení. V máji 2011 bola kontaktovaná v súvislosti s vyšetrením pani Janíkovej, následne zistila, že uvedená pacientka nebola na ambulancii vyšetrená, ktorú informáciu poskytla aj kontrolnému oddeleniu. W..Z. bol PN od 2.5.2011, ktorú skutočnosť jej oznámil v ranných hodinách, cca o 7:30 hod.. Vyjadrovala sa aj k dotazu štátnej vedeckej knižnice, k vystaveným celodenným ošetreniam pre pani V. tak, že na ich ambulancii vyšetrená nebola. Podľa tejto svedkyne, W..Z. mohol vykonávať vyšetrenia len s jej súhlasom, k celodenným vyšetreniam 2.5. a 3.5.2011 sa vyjadriť nevedela. Rovnako sa nevedela vyjadriť k výmenným lístkom zo dňa 18. a 19.3.2010, keďže v tom čase uvedený lekár vykonával povinnú predatestačnú stáž na psychiatrickej klinike v Košiciach. Ani k dátumu 20.10.2010, keďže v tom čase bol na cirkulácii na Internej klinike, obdobe k dokladu z 31.1.2011, v tom čase bol na Neurochirurgickej klinike v Košiciach, v dňoch 1.2. a 7.2.2011, v tom čase pracoval na neurologickom oddelení na lôžkovej časti, k dňom 4. a 7.3.2011 bol na predatestačnej stáži na klinike Detskej neurológie v Košiciach, na Triede SNP. K dátumu 9.6.2010 bol v práci na neurologickom oddelení na lôžkovej časti.
44. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané Univerzitnou nemocnicou L.Pasteura v Košiciach, Rastislavova 43, Košice dňa 15.7.2011 W..W. Z. z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce.
45. Z obsahu uvedeného skončenia pracovného pomeru je zrejmé, že nemocnica obdŕžala od Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach dožiadanie o prešetrenie potvrdenia o celodennom ošetrení pani V., zamestnankyne vedeckej knižnice v dňoch 2.5. a 3.5.2011, na ktorých sa nachádzala pečiatka Fakultnej
nemocnice L.Pasteura s uvedením mena uvedeného lekára. Ďalším podaním sa Štátna vedecká knižnica v Košiciach obrátila na nemocnicu s dožiadaním o prešetrenie ďalších potvrdení o celodennom ošetrení pre uvedenú pracovníčku. Šetrením oddelenia kontroly a sťažností nemocnice bolo zistené, že pani V. nemá zdravotnú dokumentáciu na neurologickej ambulancii, Neurologického oddelenia Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach, na uvedenej ambulancii v uvedených dňoch nebola ošetrená. Na základe týchto podaní bol menovaný lekár požiadaný o vyjadrenie k vystaveniu potvrdení o celodennom ošetrení pre pani V.. Dňa 3.6.2011 na stretnutí u námestníka riaditeľa, za prítomnosti vedúcej právneho oddelenia i ostatných pracovníkov sa uvedený lekár k vyššie uvedenej veci odmietol vyjadriť. Z uvedeného dôvodu nemocnica podala na prokuratúru trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Konanie uvedeného lekára vyhodnotila ako závažné porušenie pracovnej disciplíny tým, že porušil základnú povinnosť zamestnanca, vyplývajúcu z § 81, písm.c) Zákonníka práce dodržiavať právne predpisy. Povinnosti dotknutý lekár porušil svojim konaním tým, že potvrdenia v uvedených dňoch vystavil pre pani Janíkovú v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi, keďže nebola ošetrená na neurologickej ambulancii, ani na inom pracovisku nemocnice, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Keďže nemal štatút ambulantného lekára, nebol oprávnený poskytovať ambulantnú starostlivosť na Neurologickom oddelení nemocnice, keďže nezískal špecializáciu v príslušnom špecializačnom odbore. Navyše v dňoch 2. a 3.5.2011 nemohol poskytnúť zdravotnú starostlivosť uvedenej pracovníčke, keďže bol v práci neprítomný z dôvodu práceneschopnosti. Navyše potvrdenia o vyšetrení vystavil s pečiatkou Fakultnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach napriek tomu, že dňa 27.9.2010 prevzal novú pečiatku s novým názvom nemocnice.
46. Súčasťou uvedeného vyšetrovacieho spisu - čl.29 sú výmenné listy pre pani Janíkovú zo dňa 2.5.2011 a 3.5.2011 s poznámkou celodenné ošetrenie, vystavené lekárom W..Z..
47. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj Zápisnica o výsluchu W..Z. zo dňa 18.8.2011, v ktorej výpovedi uviedol, že pracoval ako lekár Neurologického oddelenia od 28.12.2007, kde pracoval do 3.8.2011, kedy obdŕžal okamžité skončenie pracovného pomeru. Pani V. poznal ako študent, ktorý chodil do vedeckej knižnice vypožičiavať knihy a do študovne študovať. Z tohto prostredia sa poznali cca 15 rokov. K zdravotnému stavu žalobkyne pani V. sa nevyjadroval, keďže si to sama nepriala. Karta tejto pacientky založená bola, založil ju sám v začiatkoch, keď ho oslovila ako lekára. Problém vo výmenných lístkoch pre pani Janíkovú nastal v tom, že tieto vypisoval na vopred opečiatkované výmenné listy, kde použil pôvodnú pečiatku s menom a prideleným kódom a názvom Fakultná nemocnica L.Pasteura Košice. Takéto výmenné lístky, aj keď ich už nepoužíval, predložil vyšetrovateľovi pre ilustráciu, že názov Fakultná nemocnica, i pečiatky sa používajú doposiaľ. Predložil upravené fotokópie bez mien a rodných čísel z jednotlivých konkrétnych prípadov - príklad zo dňa 4.7.2011, kde s neurologického oddelenia na prepúšťacej správe sa nachádza na hlavičkovom papieri označenie Fakultná nemocnica L.Pasteura Košice, predložil ďalšie listinné doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Predložil aj doklady o tom, že hlavičkový papier na určitých dokladoch bol síce univerzitnej nemocnice - listinný doklad z júna 2011, ale pečiatka lekára bola pôvodná, čiže išlo o lekára Fakultnej nemocnice L.Pasteura. Uvedenú situáciu považoval za vykonštruovanú, keďže vzťahy na pracovisku pod vedením primárky boli napäté z rôznych dôvodov. On osobne uvedenú záležitosť pociťoval ako osobný útok, keďže o rok mal byť atestovaný a primárka pri získavaní praxe ho vystavila rôznych problémom a obštrukciám. Pacientka V. bola so zdravotnou starostlivosťou spokojná, ošetroval ju osobne a závery robil na základe objektívnych zistení. V rozhodnom období bol v predatestačnej príprave, ktorej súčasťou boli aj ambulantné vyšetrenia pacientov a konziliárne neurologické vyšetrenia pacientov, na ktoré bol primárkou poverený, alebo jej zástupkyňou. Tie boli realizované na príslušnej klinike buď UNLP alebo FNLP, kde pri týchto vyšetreniach žiadne pochybenia zistené neboli, pacienti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou boli spokojní, rovnako vedenie nemocnice o tejto činnosti vedelo. W..Z. potvrdil podpisy na výmenných lístkoch v počte 11 kusov, ktoré mu boli predložené na nahliadnutie. Potvrdil aj to, že pani Janíková v uvedených dňoch, ktoré sú na výmenných lístkoch uvedené na vyšetrení u neho bola. Rovnako bola vyšetrená 2.5.2011, v ktorý deň jej dal aj potvrdenie na 3.5.2011, keďže jej odporučil absolvovanie ďalších vyšetrení, ktoré vedel, že absolvovala v súkromnej nemocnici a Leteckej vojenskej nemocnici v Košiciach. Dňa 2.5.2011 sa stal práceneschopným, bolo to však od obedňajších hodín, pani Janíkovú vyšetroval v ranných hodinách.
48. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je Špecializovaný študijný program pre špecializačný odbor Neurológia W..Z., ktorý študijný program okrem iného obsahuje aj rozsah praktických zručností a skúseností potrebných na výkon špecializovaných pracovných činností. Na získanie špecializácie v
neurológii školenec v rámci špecializačného štúdia musel získať praktické zručnosti na vykonávanie činností v tomto programe uvedených, okrem iného sa vyžadovali aj následovné počty samostatných výkonov, ktoré museli byť zdokumentované v záznamníku uchádzača, a to: prijatie, vyšetrenie, liečenie a prepustenie 400 pacientov s neurologickými ochoreniami, ambulantné neurologické vyšetrenie 300 pacientov, plus ďalšie počty samostatných výkonov v tomto programe uvedené. Podľa písmena e) uvedeného programu odborná zdravotnícka prax W..Z. mala trvať minimálne 60 mesiacov, z toho minimálne 40 mesiacov na lôžkovom neurologickom oddelení, 5 mesiacov na neurologickej jednotke intenzívnej starostlivosti, jeden mesiac na neurologickej ambulancii, plus ďalšie obdobia na tom, ktorom oddelení. Súčasťou špecializovaného študijného programu je pracovná náplň a potvrdenia X.. W.. Q. zo dňa 31.1.2011 o tom, že W..Z., lekár neurologického oddelenia počas cirkulácie v mesiaci január 2011 vykonával neurologické vyšetrenia z poverenia primárky neurologického oddelenia, potvrdenie zástupcu prednostu W..W. M., III.internej kliniky, že uvedený lekár v mesiaci október 2010 počas cirkulácie vykonával neurologické vyšetrenia vrátane konzílií na III.internej klinike UNLP Košice, potvrdenie W..M., zástupcu prednostu II.psychiatrickej kliniky, že uvedený lekár v mesiacoch február, marec 2010 vykonával neurologické konziliárne vyšetrenia v počte cca 120 pacientov na uvedenej klinike. W..Z. predložil aj lekárske správy rôznych pacientov, ktorých vyšetroval, t.j. pečiatka W..Z., avšak ide o vyšetrenie z poverenia W..Z. (čl.43 až 45 vyšetrovacieho spisu).
49. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 14.12.2011 trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin podvodu podľa § 221 ods.1 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť W..Z. bola postúpená Obvodnému úradu Košice na prejednanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods.1 zák.č.372/90Zb., v znení neskorších noviel, keďže výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o prečin, ale o priestupok proti majetku.
50. Svedok MUDr.Baranovič bol na návrh žalovanej vypočutý aj v tomto konaní.
51. Ten vo svojej výpovedi potvrdil, že po ukončení vysokej školy bol zamestnancom Fakultnej nemocnice L.Pasteura, pracoval aj vo vojenskej nemocnici, po delimitácii sa stal opäť zamestnancom fakultnej nemocnice. Pôsobil ako lekár v predatestačnej príprave na neurológii, na ktorom oddelení pracoval až do skončenia pracovného pomeru v júli roku 2011. Pri tomto zaradení mal vypracovaný špecializačný študijný program v trvaní päť rokov, ktorého dĺžka mohla byť predĺžená. Podľa tohto rozpisu jeho odborná prax mala trvať 60 mesiacov s rozpísaním konkrétnych mesiacov na tom, ktorom oddelení. Jednotlivé obdobia však neboli vždy v súlade s plánom, pretože cirkuloval podľa potreby. V tomto smere uviedol aj konkrétne prípady. O tom, na ktorom oddelení bude pôsobiť rozhodovala W..H., ktorá o jeho pôsobení viedla evidenciu. Od marca 2010 do júla 2011 pracoval na všetkých možných pracoviskách. Podľa atestačného indexu bol oprávnený vykonať 300 ambulantných vyšetrení pacientov, lôžkových pacientov, tých bolo 400. Pokiaľ však vykonával vyšetrenia pacientov, vždy to bolo pod kódom iného lekára, keďže nie všetci lekári z toho ktorého oddelenia kód obdŕžali. V takomto prípade, keďže bolo na oddelení viac kolegov, ktorí pridelený kód nemali, sa ambulovalo na primára. Táto okolnosť mala vplyv na preplácanie úkonov poisťovňou, keďže nie všetky úkony poisťovňa akceptovala. Orientačne evidenciu viedol aj sám, t.j. koľko pacientov, v ktorý deň odambuloval, ktoré podklady odstúpil primárke a tá danú skutočnosť potvrdila v atestačnom indexe. Svedok poukázal na potvrdenia jednotlivých oddelení, na ktorých z poverenia W..H. pracoval, a ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. Vyšetrenia vykonával buď z poverenia primárky, alebo iného kolegu, ktorý ho na daný úkon poveril, o ktorých skutočnostiach rovnako sú listinné doklady a sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. Predložil však len niekoľko z nich, nie všetky. Niekedy sa stalo, že poverený lekár mu pečiatku dal, niekedy k tomuto nedošlo, boli to len ústne poverenia na konkrétny úkon. Nie každé vyšetrenie bolo potvrdené pečiatkou poverujúceho lekára. Aj keby dané vyšetrenia boli preplácané poisťovňou, boli by to úkony iných lekárov. V tomto smere poukázal na listinný doklad zo dňa 28.5.2010, založený vo vyšetrovacom spise, kedy došlo k vyšetreniu pacienta na neurologickej ambulancii s tým, že sám, z vlastnej iniciatívy dopísal z poverenia W..Z., ktorá mu dala poverenie, len ústne. Z uvedeného dôvodu jeho pečiatka obsahovala názov neatestovaný lekár, mnohé ďalšie vyšetrenia realizoval pod kódom iného lekára.
52. Žalobkyňu poznal ako pracovníčku knižnice, do ktorej chodil ako študent vypožičiavať knihy, študovať a bolo to aj v období, keď pôsobil ako lekár. Pokiaľ pacientov vyšetroval na ambulancii, nebolo to celý deň, mohlo sa stať, že pôsobil na lôžkovom oddelení a pacientov vyšetril v ambulancii, ktorá je súčasťou oddelenia. Pokiaľ vyšetroval žalobkyňu, v tomto smere uviedol, že jej poskytol výmenný lístok,
na vydanie ktorého bol oprávnený, bol to štandardný postup v nemocnici. Podľa právnych predpisov pacient má nárok na sedem dní v roku na celodenné ošetrenie a sedem dní ako doprovod.
53. Pokiaľ ide o zdravotnú kartu žalobkyne v tomto smere uviedol, že na jej žiadosť kartu založil, oficiálne ale úkony, ktoré vykonával sa nevykazovali. Bola to výslovná požiadavka žalobkyne, ktorá mala narušené vzťahy s nadriadenou, a ktorej sa nechcela so zdravotnými problémami zdôverovať. Pokiaľ ide o vyšetrenie žalobkyne 2.5. a 3.5.2011 v tomto smere doplnil, že po telefonickom dohovore sa dohodli na vyšetrení 2.5.2011 v ranných hodinách. Po vyšetrení jej doporučil ďalšie chirurgické a gynekologické vyšetrenie. V uvedený deň jej vystavil aj výmenné lístky na celodenné ošetrenie na 2.5. a 3.5.2011, keďže predpokladal, že bude potrebovať ďalšie vyšetrenia. Po následnom telefonickom kontakte sa dozvedel, že bola u W..W. vo vojenskej nemocnici, aj v zariadení ProCare na gynekológii. Dňa 2.5.2011 mal zdravotné problémy aj on sám, nepredpokladal, že zostane práceneschopný. Ani vyšetrenie zo dňa 2.5.2011 poisťovni preplatiť nedal. Uvedený svedok potvrdil všetky ďalšie vyšetrenia v období od marca 2010 do mája 2011, pri každom vyšetrení jej poskytol výmenný lístok na celodenné ošetrenie s tým, že výkon poisťovni nehlásil. Pri týchto úkonoch súhlas nadriadenej potrebný nebol, keďže mal povolenie na vyšetrenie 300 pacientov, do ktorého počtu žalobkyňa spadala. Zdravotnú kartu mal založenú na lekárskej izbe na neurológii a bola tam až do skončenia pracovného pomeru. Pri jednotlivých vyšetreniach žalobkyni žiadne lieky predpisovať nemohol, vykonal len vyšetrenie a doporučil ďalší postup. Pokiaľ potrebovala lieky, musela ísť k obvodnému lekárovi. Z obsahu zdravotnej karty je zrejmá správa z 2.5.2011, kde žalobkyni doporučil chirurgické a gynekologické vyšetrenie, s čím súhlasila. Podľa telefonického oznámenia, okrem výmenných lístkov jej celodenné vyšetrenie poskytol aj W..W. a gynekológ v spoločnosti ProCare, i obvodná lekárka. Všetky vyšetrenia, ktoré žalobkyni poskytol sú zaznamenané buď na výmenných lístkoch, alebo lekárskej správe. Výmenné lístky žalobkyni vždy poskytol pri vyšetrení, nikdy sa nestalo, aby jej ich poskytol bez toho, aby si ich sama pečiatkovala. Pri všetkých vyšetreniach žalobkyne svedok vykonal záznam, nie vždy ju bolo potrebné posielať na ďalšie vyšetrenia. Keďže 2.5.2011 mala úraz, odporučil jej takéto vyšetrenia. Ako lekár bol oprávnený vykonať vyšetrenie pacientov a bol oprávnený vystavovať výmenné lístky.
54. Zákaz používať pečiatku lekára svedkovi nikto nedal. Mohlo sa však stať, že pred oficiálnou zmenou na univerzitnú nemocnicu, aj po zmene používali pečiatky fakultnej nemocnice, keďže všetkým lekárom nevedeli pečiatky zmeniť hneď a mnohé lístky boli predpečiatkované. K zmene názvu nemocnice došlo niekedy v lete roku 2010, pričom ešte v roku 2011 nemocnica žiadala o vrátenie neaktuálnych pečiatok, o čom svedčí meil z 20.5.2011, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Poukázal aj na nález neurochirurga W.X..Y. z júna 2011, ktorý použil starú pečiatku napriek tomu, že išlo už o univerzitnú nemocnicu. Ešte v októbri 2011 bola používaná stará pečiatka nemocnice, používali staré papiere s hlavičkou fakultnej nemocnice. Svedok potvrdil, že dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru bol práve postup pri vyšetrovaní žalobkyne, so súhlasom nemocnice mal možnosť atestáciu v nemocnici, za určitých podmienok, ukončiť.
55. Na dotaz právnej zástupkyne žalovanej doplnil, že zdravotnú kartu mal uloženú na inšpekčnej izbe, v prípade vyšetrovania ju odovzdal polícii. Uvedená karta slúžila pre jeho potreby, pre atestáciu, keďže obsahovala všetky nálezy, ktoré boli súčasťou vyšetrení.
56. Na návrh žalovanej strany všeobecná zdravotná poisťovňa prípisom zo dňa 9.5.2014 predložila súdu výpis z karty poistenca - žalobkyne s požadovanými údajmi. Z obsahu jednotlivých úkonov, preplácaných poisťovňou je zrejmé, že žalobkyňa dňa 2.5.2011 sa podrobila vyšetreniu v spoločnosti ProCare, a.s. Košice u W..N. - chirurgia, gynekológia, ako aj v Leteckej vojenskej nemocnici u W..W. - pôrodníctvo, čl.158 spisu.
57. Na návrh žalovanej bola v konaní vypočutá svedkyňa Petercová. U žalovanej od roku 1997 pracovala na oddelení vonkajších a vnútorných vzťahov, žalobkyňa bola jej kolegyňou, 7.3.2011 sa stala vedúcou oddelenia výpožičných služieb a študovní, čiže žalobkyňa jej bola podriadenou. Pri nástupe do uvedenej funkcie ju predchodkyňa upozornila na skutočnosť, že žalobkyňa predkladá výmenné lístky, ktorých pravosť na prvý pohľad bola pochybná. Boli to lístky zažltnuté, pečiatka nesedela, navyše boli toho názoru, že boli písané rukou žalobkyne. Tá jej 2.5. a 3.5.2011 takéto výmenné lístky predložila odôvodňujúc, že bola na vyšetrení. Sama sa rozhodla, že pravosť tejto skutočnosti v nemocnici overí. Nemocnicu žiadala o overenie pečiatky, následne pristúpila k ďalšiemu dožiadaniu, na ktoré jej nemocnica odpovedala prípisom zo dňa 20.5.2011, kedy jej oznámila, že žalobkyňa nemá založenú
kartu na neurologickej ambulancii. Medzitým však žalobkyňa 10.5.2011 jej predložila lístky z odborných vyšetrení zo dňa 2.5. a 3.5.2011, ktoré však neakceptovala, keďže neboli predložené v lehote troch dní, v zmysle pracovného poriadku. Súd rozobral situáciu 2.5. a 3.5.2011, keď uvedené dni pripadli na pondelok, utorok a tri dni uplynuli 6.5.2011. V tomto smere svedkyňa potvrdila, že žalobkyňa lístky z odborných vyšetrení predložila skôr, a teda predtým, ako obdŕžala správu z univerzitnej nemocnice a nebrala ich do úvahy preto, lebo výmenné lístky na tieto dni už predložila. Bolo to napriek tomu, že o pravosti výmenných lístkov nemala dôvod pochybovať, keďže informáciu z nemocnice obdŕžala až 20.5.2011. Prvý prípis zo dňa 10.5.2010 žalovaná obdŕžala 18.5.2011, čo je zrejmé z pečiatky na tomto doklade. Lístky z odborných vyšetrení žalobkyne dovtedy spochybnené neboli. Svedkyňa potvrdila aj to, že určitý čas potom, čo od žalobkyne obdŕžala výmenné lístky od W..Z. bola na služobnej ceste, na konkrétne dátumy si nespomenula. Potvrdenia z odborných vyšetrení žalobkyni vrátila bez toho, aby ich brala do úvahy. Nakoniec situáciu riešili s odbormi, s právnym oddelením, kedy sa rozhodlo, že s uvedenou pracovníčkou skončia pracovný pomer. Po skončení práceneschopnosti žalobkyni oznámili skončenie pracovného pomeru. Pri prejednávaní skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou odbormi, ktorého zasadnutia sa svedkyňa sama zúčastnila, prítomných informovala aj o listinných dokladoch predložených žalobkyňou dodatočne, to znamená o potvrdeniach z odborných vyšetrení zo dňa 2.5. a 3.5.2011.
58. V priebehu konania sa súd na návrh strán sporu pokúsil o mimosúdne riešenie, avšak k mimosúdnej dohode nedošlo.
59. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že priestupkové konanie v prípade W..Z. bolo zastavené. Na pojednávaní dňa 25.5.2017 právna zástupkyňa žalovanej oznámila súdu, že žalovaná strana dala vypracovať súkromný znalecký posudok za účelom posúdenia, či výmenné lístky podpisovala jedna a tá istá osoba, W..Z.. Podaním zo dňa 16.10.2017 oznámila súdu, že súkromný znalecký posudok vo veci nepredkladá, ďalšie návrhy na dokazovanie nemá s tým, že predložila záverečné vyjadrenie. Právna zástupkyňa žalovanej potvrdila prevzatie podania žalobkyne zo dňa 26.5.2017, ktorým jej bolo doručené upovedomenie Obvodného úradu Košice zo dňa 29.5.2012 o odložení veci z dôvodu, že skutok, o ktorom sa malo konať nie je priestupkom v zmysle priestupkového konania. Konajúci úradník skutok posúdil podľa § 50 ods.1 zák.č.372/90 Zb., t.j. ako priestupok proti majetku.
60. Uvedené upovedomenie Obvodného úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 29.5.2012 sa nachádza na čl.213 spisu - druhá strana, svedčiaci o tom, že vec MUDr.Baranoviča bola dňa 21.3.2012 podľa § 66 ods.2 písm.a) priestupkového zákona odložená, nakoľko skutok, o ktorom sa malo konať nie je priestupkom v zmysle priestupkového konania.
61. Podľa ust. § 68 ods.1,2 Zákonníka práce amestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
62. Podľa ust. § 81 Zákonníka práce Zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
63. Podľa ust. § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
64. Okamžité skončenia pracovného pomeru podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zo strany zamestnávateľa zákonník práce zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre obidve strany sporu, v praxi by sa tento dôvod mal uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Aj závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zákonník práce nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu. V konkrétnom prípade by sa malo prihliadať nielen k osobe zamestnanca, k pracovnej pozícii, ktorú zastáva, k miere zavinenia, spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, ale aj k času a situácii, v ktorom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Aj keď zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise, súd pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je viazaný takýmto vymedzením zo strany zamestnávateľa. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Ide o porušenie právnych povinnosti zo strany zamestnanca, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy, alebo kolektívnej zmluvy. Pri uplatnení okamžitého skončenia pracovného pomeru je nevyhnutné, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku dôvodu. Ak ide o subjektívnu prekluzívnu lehotu na strane zamestnávateľa stačí, ak sa o tomto dôvode dozvie bezprostredne, alebo vyššie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý je oprávnený tomuto podriadenému zamestnancovi ukladať pracovné úlohy a dávať mu záväzné pokyny.
65. O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti, vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku, a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna, alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
66. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce sa teda vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer medzi zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo
jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
67. Je samozrejmosťou, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené. Zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 Zákonníka práce). Platnosť právnych úkonov, vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chce účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.
68. Žalovaná v priebehu konania, písomným podaním zo dňa 25.5.2015 z opatrnosti a v záujme právnej istoty podala vzájomný návrh postupom podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce a podľa ust. § 97 ods.1 O.s.p. a v prípade, ak by súd dospel k právnemu názoru, že pracovný pomer so žalobkyňou bol ukončený neplatne, z dôvodov, že nie je možné od knižnice spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnávala navrhli, aby konajúci súd po vyslovení výroku, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej zo dňa 7.6.2011 je neplatné zároveň rozhodol a určil, že pracovný pomer, založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.1988 medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovanou ako zamestnávateľom končí dňom právoplatnosti rozhodnutia.
69. Tento návrh žalovaná odôvodnila tým, že v priebehu konania boli preukázané tzv. neospravedlniteľné dôvody, na základe ktorých by bolo v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé žiadať od zamestnávateľa, aby prideľoval prácu žalobkyni potom, čo súd vysloví neplatnosť rozviazania pracovného pomeru. Podľa žalovanej nie je možné spravodlivo žiadať, aby naďalej zamestnávali osobu, ktorej nedôveruje a nemôže sa spoľahnúť na jej lojálne konanie, keďže klame a jej konanie nie je v súlade so základnými zásadami právneho poriadku. Navyše nezákonným konaním spôsobuje zamestnávateľovi a tretím osobám škodu. Žalobkyňa konala v rozpore s článkom 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, alebo spoluzamestnancov. Základným zmyslom správať sa v súlade s dobrými mravmi je vylúčiť pri výkone práva hrubé porušenie morálky, zabezpečiť elementárnu slušnosť pri výkone subjektívnych práv, resp. dodržať určité etické minimum pri výkone subjektívnych práv. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny ustálená judikatúra považuje aj morálne delikty na pracovisku. Žalobkyňa protiprávnym spôsobom vytvorila fakticky stav odporujúci zákonu, a preto je vylúčené, aby takémuto konaniu bola poskytnutá ochrana. O krivde ani vo všeobecnom, ani v právnom zmysle nejde tam, kde domnele sa cítiaci žalobca si tento stav, ako dôsledok konania v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi privodil sám. V tomto smere poukázala na judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 21Cdo/3227/2007.
70. Podľa ust. § 79 ods.1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
71. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru vyplýva podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení z toho, že právny úkon smerujúci k jeho skončeniu je neplatný. O neplatnosti musí rozhodnúť súd. Až do právoplatného rozhodnutia súdu sa pracovný pomer považuje za platne skončený. V prípade neplatnosti skončenia pracovného pomeru ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa môže dovolávať len ten z účastníkov, ktorý je dôvodom neplatnosti postihnutý. V prípade, že zamestnávateľ skončí pracovný pomer okrem iného aj okamžitým skončením a zamestnanec je presvedčený, že ide o neplatné
skončenie pracovného pomeru, až do rozhodnutia súdu sa musia obidve zmluvné strany spravovať osobitnými ustanoveniami zákonníka práce o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré má povahu le specialis vo vzťahu k iným ustanoveniam zákonníka práce o pracovnom pomere. Ak právny úkon ku skončeniu pracovného pomeru vyšiel od zamestnávateľa a jeho adresátom bol zamestnanec, ktorý príslušný zrušovací úkon považuje za neplatný, jeho ďalšie správanie závisí od toho, či chce u zamestnávateľa ďalej pracovať, alebo sa rozhodne, že bude pracovať pre iného zamestnávateľa. V prípade, ak sa zamestnanec rozhodne zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, k tomu, aby pracovný pomer pokračoval, musí zamestnanec oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a v dvojmesačnej prekluzívnej dobe podať na príslušný súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Po oznámení zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, zamestnávateľ mu buď začne prideľovať prácu až do právoplatného rozhodnutia súdu, alebo mu prácu neprideľuje. V takýchto situáciách zamestnávateľ zamestnancovi poskytuje náhradu mzdy. Tým, že mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci ešte neznamená, že súhlasí so zamestnancom v názore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Prácu zamestnávateľ prideľuje podľa pracovnej zmluvy. Za čas práce až do vyriešenia súdneho sporu prislúcha zamestnancovi mzda. V prípade, žeby zamestnanec nenastúpil do práce, aj keď ho zamestnávateľ vyzval, porušuje pracovnú disciplínu, za čo je zamestnávateľ oprávnený uplatniť voči nemu výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, alebo aj okamžite s ním skončiť pracovný pomer. Až do rozhodnutia súdu výkon práce zamestnanca na tomto právnom základe končí a v závislosti od toho, ako sa pracovný spor skončí, v plnej miere pokračuje trvanie pracovného pomeru, alebo zo zákona končí.
72. Ku skončeniu pracovného pomeru môže dôjsť aj na základe súdneho rozhodnutia, ak súd rozhodne, že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Súd však nemôže rozhodnúť o skončení pracovného pomeru spätne, napríklad ku dňu nadobudnutia účinnosti výpovede, ale ku skončeniu pracovného pomeru by malo dôjsť až ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
73. V tomto smere súd poukazuje na to, že ust. § 79 ods.1 Zákonníka práce vo svojej druhej časti, prvej vety, z ktorej vyplýva výnimka z neskončenia pracovného pomeru pri jeho neplatnom skončení zamestnávateľom, pokiaľ zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní, kedy súd môže na návrh zamestnávateľa rozhodnúť, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Nejde však o úvahu úplne neobmedzenú, lebo právny predpis tým, že taxatívne určuje dôvody, pre ktoré zamestnávateľ môže so zamestnancom jednostranne rozviazať pracovný pomer, určuje zároveň hľadiská, ku ktorým je potrebné prihliadať, a ktorými je táto úvaha usmerňovaná. Súd môže prihliadnuť zároveň ku akýmkoľvek skutočnostiam, ktoré majú vzťah k výkonu práce dotknutého zamestnanca, predovšetkým k jeho osobe, k jeho doterajším pracovným výsledkom, ku schopnostiam spolupráce a podobne. Spravodlivosťou tu treba rozumieť niečo, čo by za takéto mohli považovať obe strany vzťahu.
74. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa V. V. bola pracovníčkou žalovanej na základe predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.1988, naposledy od 1.9.1999 v pracovnej pozícii referent - knihovník. Preukázané a nesporné bolo aj to, že žalovaná so žalobkyňou skončila pracovný pomer okamžitým skončením v zmysle oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 7.6.2011, podľa ust. § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa žalobkyňa mala dopustiť nedodržaním základných právnych povinností formulovaných v § 81 ZP, konkrétne povinnosti byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Tieto povinnosti žalobkyňa mala porušiť tým, že v dňoch 2.5. a 3.5.2011 svoju celodennú neúčasť na pracovisku ospravedlnila výmennými lístkami opatrenými pečiatkou FNLP Košice W..Z., pričom šetrením žalovaná zistila, že v uvedených dňoch, v tomto nemocničnom zariadení žalobkyňa na žiadnom vyšetrení nebola a W..Z. nebol oprávnený používať pečiatku FNLP Košice. Ďalším dôvodom pre okamžité skončení pracovného pomeru bola aj neospravedlnená účasť na pracovisku v ďalších dňoch a to 18.3.2010, 19.3.2010, 9.6.2010, 20.10.2010, 31.1.2011, 1.2.2011, 7.2.2011, 4.3.2011 a 7.3.2011, keďže podľa zistenia žalovanej ani v týchto dňoch na celodennom
ošetrení v zdravotníckom zariadení žalobkyňa nebola, ktorú skutočnosť rovnako ospravedlnila výmennými listami opatrenými pečiatkou FNLP Košice W..Z.. Toto konanie žalovaná považovala za vedomé podvodné konanie žalobkyne smerujúce k poškodeniu majetkových práv zamestnávateľa, keďže za uvedené dni jej bola vyplatená náhrada mzdy.
75. V prvom rade sa súd zaoberal zákonnými podmienkami skončenia pracovného pomeru, keď posúdil, či okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej bolo žalobkyni uplatnené v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalovaná dozvedela o dôvode zakladajúcom možnosť skončenia pracovného pomeru takýmto spôsobom. Keďže žalovaná sa o skutočnostiach, ktoré boli dôvodom pre skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou dozvedela až s oznámenia UNLP v Košiciach zo dňa 10.5.2011, ktoré obdŕžala 18.5.2011 a z oznámenia zo dňa 20.5.2011, ktoré obdŕžala 24.5.2011 a skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni dané podaním zo dňa 7.6.201, zákonná lehota v danom prípade dodržaná bola. Rovnako bola dodržaná dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby na súd o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany žalobkyne (lehota bola dodržaná aj v prípade tvrdenia žalovanej o doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni dňa 7.7.2011 poštovým podnikom, aj osobným prevzatím 25.7.2011, keďže žaloba bola podaná na súd 2.9.2011).
76. V danom konaní súd skúmal dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré boli podnetom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej a to ospravedlnenie neúčasti žalobkyne na pracovisku v dňoch 2.5. a 3.5.2011 ako aj v ďalších dňoch uvedených v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru. V tomto smere súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že žalobkyňa v dňoch 2.5. a 3.5.2011 na vyšetrení v UNLP v Košiciach bola a to u W.. Z., rovnako sa zúčastnila na ďalších odborných vyšetreniach a to v Leteckej vojenskej nemocnici dňa 2.5.2011 u chirurga W. W. a 3.5.2011 u W.. B. v spoločnosti SANMed s.r.o., resp. na gynekologickom vyšetrení v spoločnosti ProCARE Košice, a.s.. O tom, že v uvedených dňoch tieto vyšetrenia absolvovala preukazujú aj výmenné lístky W.. Z. z uvedených dní, ktoré boli predložené žalovanej, a ktoré skutočnosti boli týmto svedkom potvrdené pri vyšetrovaní, ako aj jeho výpoveďou. Nakoniec o tom svedčí aj lekárska správa spoločnosti ProCare, a.s. Košice preukazujúca gynekologické vyšetrenie žalobkyne dňa 2.5.2011 a potvrdenia z odborných vyšetrení.
77. Ambulantné neurologické vyšetrenie 300 pacientov lekára W..Z. je zrejmé z obsahu Špecializačného študijného programu špecializačný odbor Neurológia, ktorý študijný plán je súčasťou vyšetrovacieho spisu, a ktorý umožňoval uvedenému lekárovi vykonanie samostatných výkonov na získanie špecializácie v neurológii v rámci uvedeného špecializačného štúdia, do ktorého počtu podľa jeho vyjadrenia spadala aj žalobkyňa. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že žalobkyňa v dňoch 2.5. a 3.5.2011 sa zúčastnila vyšetrení tak u W..Z., ktorý jej vystavil výmenný lístok na celodenné ošetrenie a bol na to oprávnený, rovnako sa zúčastnila odborných vyšetrení, ktoré preukázala listinnými dokladmi. Rovnako bola preukázaná poskytnutá zdravotná starostlivosť žalobkyni v dňoch 18.3.2010, 19.3.2010, 9.6.2010, 20.10.2010, 31.1.2011, 1.2.2011, 7.2.2011, 4.3.2011 a 7.3.2011, o ktorej skutočnosti svedčia listinné doklady založené tak vo vyšetrovacom spise, ktoré sú súčasťou aj tohto spisu. Uvedené doklady preukazujú vyšetrenia žalobkyne MUDr. Z. a účasť na vyšetreniach je preukázaná nielen výmennými lístkami, ale aj lekárskymi správami, prípadne ďalšími listinnými dokladmi. Nakoniec poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobkyni v uvedených termínoch potvrdil aj samotný MUDr. Z., ktorý potvrdil, že žalobkyňu v uvedených dňoch vyšetroval, doporučil jej ďalší postup.
78. Skutočnosti uvádzané v okamžitom skončení pracovného pomeru žalovanej neboli preukázané, to znamená, nebolo preukázané, že žalobkyňa sa nezúčastnila na vyšetreniach v uvedených dňoch, z ktorého dôvodu žalovaná považovala jej celodennú neúčasť na pracovisku za neospravedlnenú. V tomto smere súd dopĺňa, že aj výpoveď svedkyne B. potvrdzuje, že výmenné lístky žalobkyne na dni na 2. a 3. mája 2011 zo strany zamestnávateľa neboli akceptované napriek tomu, že o pravosti týchto dokladov sa žalovaná dozvedela až následným šetrením nemocnice, pričom žalobkyňa medzičasom zamestnávateľovi predložila listinné doklady preukazujúce odborné vyšetrenia.
79. Aj keď žalovaná má v pracovnom poriadku konkretizované a uvedené, že zamestnanec je povinný najneskôr do 3 dní oznamovať zamestnávateľovi okrem iného aj okolnosti významné pre zdravotné, sociálne poistenie, touto lehotou súd pri rozhodovaní o platnosti skončenia pracovného pomeru nie je takýmto vnútorným vymedzením zo strany zamestnávateľa právne viazaný. Napokon praktiky
nemocnice v používaní pečiatky FNLP Košice, resp. UNLP Košice v rozhodnom období boli ozrejmené a preukázané v rámci vyšetrovacieho konania. Pokiaľ ide o evidenciu jednotlivých zdravotných úkonov, a teda poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobkyni, resp. vedenie zdravotnej karty W..Z., v tomto smere súd konštatuje, že poskytnutá zdravotná starostlivosť žalobkyni zo strany uvedeného lekára sa neuskutočnila štandardným, zákonným, spôsobom, keďže zdravotná karta nebola evidovaná, rovnako neboli zaznamenané úkony, ktoré skutočnosti však nie sú dôvodom porušenia zákona zo strany žalobkyne, aj keď to bolo na jej žiadosť a výslovené prianie, ale zo strany ošetrujúceho lekára, ktorý bol napokon riešený v rámci pracovnoprávnych vzťahov, a ktoré skutočnosti boli rovnako preukázané v rámci vyšetrovania.
80. Keďže v danom prípade nebolo preukázané konanie žalobkyne, ktoré bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď tá žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona ani interného predpisu neporušila, súd žalobe vyhovel, a vyslovil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 7.6.2011 s tým, že pracovný pomer medzi stranami sporu trvá.
81. Pokiaľ žalovaná žiadala v prípade vyhovenia žaloby rozhodnúť o skončení pracovného pomeru na základe súdneho rozhodnutia v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu, že nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala poukazujúc na jej správanie, k tomu súd dodáva nasledovné.
82. Žalovaná uvedený návrh odôvodnila dôvodmi, na základe ktorých žalobkyňa konala v rozpore s dobrými mravmi, pričom za takýto postup a konanie považovala práve jej účasť na vyšetreniach v dňoch uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré vyšetrenia dokladovala svojmu zamestnávateľovi formou výmenných lístkov. Súd poukazuje, že žalobkyňa sa týchto vyšetrení zúčastnila v čase, keď mala zdravotné potiaže, ktoré skutočnosti preukázala, a v prípade, ak ošetrujúci lekár nedodržal zákonný postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nemožno hovoriť, že žalobkyňa konala v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa ako pracovníčka žalovanej nebola do uvedeného obdobia svojim zamestnávateľom v pracovnej oblasti riešená, ktorá skutočnosť žalovanou nebola preukázaná a ani tvrdená, naopak predložila súdu ďakovný list zo dňa 27. apríla 2009, ktorým jej zamestnávateľ v zastúpení riaditeľa i celého pracovného kolektívu blahoželal k významnému životnému jubileu, v ktorom okrem iného riaditeľ ocenil pracovitosť a dôslednosť žalobkyne, s jej prácou bol spokojný. Tým, že sa zúčastnila lekárskych vyšetrení v prípade zdravotných ťažkostí, nemožno jej konanie považovať za vedomé a podvodné, smerujúce k poškodeniu majetkových práv zamestnávateľa z dôvodu, že za uvedené dni jej bola vyplatená náhrada mzdy.
83. Z uvedených dôvodov súd protinávrh žalovanej zamietol.
84. Nárok žalobkyne na náhradu mzdy v súlade s ust. § 166 CSP vylúčil na samostatné konanie.
85. O nároku na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí v súlade s ust. § 262 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.