Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-95-2016.pdf
PDF · 182.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/95/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: Taper, spol. s r.o., Bratislava, Bajkalská 715/22, Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr. Ľubica Masárová, PhD., Advokátska kancelária so sídlom Púchovská 12, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1603504/2015 z 28.10.2015, takto
rozhodol:
I. Žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 1603504/2015 z 28.10.2015, ktorým v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 1261783/2015 z 05.08.2015, ktorým v zmysle § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 v sume 28.849,94 Eur, t. j. znížil uplatnený nadmerný odpočet zo sumy 78.925,40 Eur na sumu 50.075,46 Eur daňovému subjektu Taper, spol. s r.o., t. j. žalobcovi.
2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že správca dane u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013, o výsledku ktorého vyhotovil protokol č. 9801403/5/4576752/2014 z 09. 10.2014, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie a jeho prerokovanie.
3. Žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie deklaroval dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v sume 336.007,32 Eur. Bolo zistené, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval vývoz drevnej hmoty do Českej republiky a najväčšia časť drevnej hmoty bola dodaná spoločnosti MAYR-MELNHOF Holz Paskov s.r.o., Staříč 544 a to faktúrami: č. XXXXXX, dátum dodania 10.01.2013 v sume 22.014,94 Eur, č. XXXXXX, dátum dodania 10.01.2013 v sume 2.546,39 Eur, č. XXXXXX, dátum dodania 20.01.2013 v sume 69.264,54 Eur, č. XXXXXX, dátum dodania 20.01.2013 v sume 6.808,59 Eur, č. XXXXXX, dátum dodania 31.01.2013 v sume 181.258,06 Eur, č. XXXXXX, dátum dodania 31.01.2013 v sume 23.150,10 Eur, č. XXXXXX, dátum dodania 20.01.2013 v sume 5.326,17 Eur. Z Českej republiky bola doručená odpoveď s tým, že odberateľ sa zaoberá spracovaním guľatiny. Na tento účel slúži areál v mieste sídla spoločnosti a prepravu zabezpečoval žalobca, ktorá bola ukončená v mieste sídla odberateľa
v Českej republike. Správca dane preveroval reálnosť uskutočnenia prepravy a zistil, že jedným z prepravcov bol Lignet, s.r.o. so sídlom v Žiline, ktorý v januári 2013 vykonal prepravu medzi dodávateľom VALTARI INVESTMENTS s.r.o. a odberateľom - žalobcom 18 - krát. Konateľ prepravcu Lignet, s.r.o. uviedol, že vykonával prepravu pre spoločnosť BA-HOLZ s.r.o. a v januári preprava bola vykonaná spolu 14 - krát, pričom bolo použité motorové vozidlo EČ: M. XXX D.. Nákladka sa uskutočňovala na rôznych miestach Ž. a jej okolí, kam prišiel kamión spoločnosti BA-HOLZ, s.r.o. s hydraulickou rukou, preložil drevo na ich prázdny kamión. Pri tejto prekládke za ich spoločnosť bol prítomný vodič, ale kto bol prítomný za spoločnosť BA-HOLZ s.r.o., nevie. Tovar mal byť odvezený do spoločnosti MAYR MELNHOF Holz s.r.o., so sídlom v Českej republike, ale kto tovar prebral v R. uviesť nevedel. Prepravu uskutočňoval na základe požiadavky spoločnosti BA-HOLZ s.r.o.. Vodič dostal konsignáciu na prepravu dreva, ale to, či mal naložené správne množstvo mal odhadnúť iba opticky. Hmotnosť dreva uvádzaná v m3 na preukazoch o pôvode dreva na prepravu a spracovanie sa mierne odlišovala od hmotností, ktoré prepravca fakturoval spoločnosti BA-HOLZ, s.r.o.. Prepravca Lignet, s.r.o. nepredložil k dôkazom o preprave tovaru žiadne CMR doklady. Prepravu drevnej hmoty - dreva do R. mala vykonávať aj spoločnosť MLYN K.M.K., so sídlom v Q. Š. a v januári 2013 mala vykonať päť prepráv medzi dodávateľom VALTARI INVESTMENTS s.r.o. a žalobcom ako odberateľom. Splnomocnený zástupca tohto prepravcu predložil správcovi dane, že v mesiaci január 2013 vystavil faktúru len pre žalobcu č. XXXXXXX z 08.01.2013 za dodanie guľatiny 28,614 kg a prepravu vozidlom O. XXXBP. Iné doklady o pôvode dreva a jeho preprave nepredložil. Prepravu drevnej hmoty do R., Česká republika mal vykonávať aj Š. E., ktorý v mesiaci január 2013 vykonal prepravu drevnej hmoty medzi dodávateľom VALTARI INVESTMENTS s.r.o. a žalobcom ako odberateľom. Sám prepravca Š. E. uviedol, že v januári 2013 uskutočnil prepravu tovaru pre spoločnosť BA-HOLZ prenajatým vozidlom EČ: O. XXXBZ. Drevná hmota mala byť naložená priamo v Q. U. na skládkach a prepravená do Českej republiky. O preprave žiadne CMR doklady nepredložil. Prepravu drevnej hmoty mala vykonávať aj spoločnosť HARRY, s.r.o. „v konkurze“ Č. XX a v januári 2013 väčšinu prepráv mal uskutočňovať medzi dodávateľom VALTARI INVESTMENTS s.r.o. a žalobcom ako odberateľom. JUDr. Y. B., správkyňa úpadcu HARRY, s.r.o. v konkurze uviedla, že je správkyňou od 26.09.2012 a nikdy počas výkonu funkcie správcu táto spoločnosť nevykonávala žiadnu prepravu. Spoločnosť vlastní motorové vozidlá, ktoré prenajímala spoločnosť BA- HOLZ, s.r.o. so sídlom v Bratislave a uviedla, ktoré konkrétne ťahače aj s prívesmi.
4. Preverovaním bolo zistené, že daňový subjekt VALTARI INVESTMENTS s.r.o. tovar nakúpil od spoločnosti BA-HOLZ, s.r.o., ktorá ho mala nakúpiť od spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o., DECURIO, s.r.o. a A. Š.. Konateľ spoločnosti BA-HOLZ, s.r.o. uviedol, že jeho spoločnosť nevyužíva žiadne skladovacie priestory, akurát parkovacie priestory na parkovanie dopravných nákladných vozidiel. Tovar mal byť naložený na jednotlivých miestach, ktoré určili dodávatelia a vyložený mal byť v sklade v R. v Českej republike spoločnosti MAYR-MELNHOF Holz, s.r.o.. Tovar dodáva priamo, to znamená, že ho naloží a hneď dodá. Drevná hmota od dodávateľov sa nakupuje s tým, že je meraná ručne a predaj sa realizuje po elektronickom meraní konečným odberateľom, ktoré množstvo musí aj akceptovať, pričom rozdiel v meraniach je do 8 %. Pri fyzickej prebierke tovaru v R. mal byť prítomný zamestnanec jeho spoločnosti. K okolnostiam obchodovania so spoločnosťou ADAMS CORP s.r.o. uviedol, že za túto spoločnosť konal konateľ O. Ó., ponúkal tovar, ktorý keď vyhovoval kvalitatívne a cenovo, tak ho jeho spoločnosť nakúpila. Tovar bol dovezený a preberaný zástupcami obidvoch spoločností. S. N. je zamestnancom jeho, vydával a preberal tovar pre neho, ale aj pre spoločnosť VALTARI INVESTMENTS s.r.o.. Predpokladá, že mal takúto dohodu na zastupovanie aj so spoločnosťou ADAMS CORP, s.r.o.. Nevedel sa vyjadriť od koho drevnú hmotu nakupovala spoločnosť ADAMS CORP, s.r.o.. Pri obchodovaní so spoločnosťou ADAMS CORP, s.r.o. mal prepravu tovaru zabezpečovať on priamo konečnému odberateľovi do R. v Českej republike. Tovar - ihličnatá guľatina sa následne predával spoločnosti VALTARI INVESTMENTS s.r.o., ktorá následne tento tovar predala žalobcovi, t. j. Taper spol. s r.o.. Pri dodaní tovaru od neho do spoločnosti VALTARI INVESTMENTS s.r.o. sa preprava nerealizovala. Platby prebiehali v hotovosti. Za spoločnosť ADAMS CORP, s.r.o. platby preberal konateľ O. Ó., resp. ním poverené osoby. K preprave tovaru - ihličnatej guľatiny z tuzemska, t. j. zo SR do R. v ČR, kde ako prepravca bola uvedená spoločnosť HARRY s.r.o. „v konkurze“ uviedol, že prepravu vykonala spoločnosť BA-HOLZ, s.r.o., ktorá od uvedeného subjektu mala prenajaté vozidlá EČ: R.-XXXBV a R.- XXXCB. Motorové vozidlá EČ: U.-XXXBD a U. sú majetkom spoločnosti BA-HOLZ, s.r.o. a prepravca - spoločnosť HARRY s.r.o. bola označená omylom. Jeho spoločnosť nepotrebovala licenciu na prepravu tovaru, pretože prepravovala vlastný tovar.
5. Na základe predložených listinných dokladov a preverovaním skutočnosti správca dane vydal rozhodnutie č. 1261783/2015 z 05.08.2015, ktorým za zdaňovacie obdobie január 2013 vyrubil žalobcovi rozdiel nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty v sume 28.849,94 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe predložených dokladov a vykonaného dokazovania sa preukázalo, že tovar (ihličnatá guľatina), ktorý žalobca deklaroval, že dodal daňovému subjektu MAYR-MELNHOF Holz R., s.r.o. nebol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. neboli splnené. Predmetný tovar, t. j. ihličnatá guľatina sa v čase dodania nachádzala na území Českej republiky, miesto dodania bolo tiež v Českej republike.
6. Správca dane preveroval aj splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2l písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Z dôvodu preverenia dodania tovaru dodávateľom VALTARI INVESTMENTS s.r.o. zistil, že spoločnosť nevlastní skladovacie priestory, nakúpený tovar je dodávaný priamo odberateľovi, t. j. žalobcovi. Konateľ spoločnosti uviedol, že vlastníkom skladovacích priestorov je jeho dodávateľ drevnej hmoty a to spoločnosť BA-HOLZ, s.r.o.. Spoločností VALTARI INVESTMENTS s.r.o. a BA-HOLZ, s.r.o. sú personálne prepojené spoločníkom a konateľom v jednej osobe J. W.. Výsluchom uvedeného konateľa bolo zistené, že spoločnosť BA-HOLZ, s.r.o. nadobudla drevnú hmotu od dodávateľa DECURIO, s.r.o., Raková 400, A.P. Š., Q. U. XXX a ADAMS CORP, s.r.o., Bratislava. Konateľ spoločnosti DECURIO, s.r.o. k obchodom vykonaným v januári 2013 zo spoločnosťou BA- HOLZ, s.r.o. ohľadne dodania drevnej hmoty uviedol, že drevná hmota bola dodaná na základe faktúry č. XXXXXXXX 25.01.2013 a úhrada v hotovosti bola uhradená do pokladne, o čom bol predložený doklad. Ohľadne obchodu medzi spoločnosťou BA-HOLZ, s.r.o. ako odberateľom a dodávateľom A. Š., tento pri výsluchu uviedol, že drevná hmota bola dodaná odberateľovi na základe faktúr č. XXXXX, XXXXXX G. Č.. XXXXXX v januári 2013 a úhrada za dodaný tovar bola uhradená bankovým prevodom na účet. Správca dane preveroval aj obchody uskutočnené medzi dodávateľom ADAMS CORP, s.r.o. a odberateľom BA-HOLZ, s.r.o. ohľadne drevnej hmoty v januári 2013. Správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť výsluch konateľa tejto spoločnosti O. Ó., pretože na adrese v Š.Í. je neznámy a podľa oznámenia OO PZ Š. sa má zdržiavať v Českej republike. Z odpovedi o žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vyplýva, že sa nepodarilo preveriť požadované skutočností, nakoľko nie je možné zistiť, či sa O. Ó. na adrese, ktorú správca dane uviedol zdržiava, nakoľko sa jedná o bytový dom. Skutočné miesto pobytu tohto svedka sa nepodarilo zistiť a na telefonické požiadanie o predloženie dokladov tieto nepredložil. Táto spoločnosť bola ako platiteľ DPH registrovaná od 01.01.2012 do 28.03.2014 a 28.03.2014 bola vymazaná v celom rozsahu z obchodného registra a zlúčená so spoločnosťou AVM, s.r.o., Rosinská cesta 4, Žilina, ktorej spoločnosti konateľom je D. F., občan Českej republiky. Z odpovede o medzinárodnú výmenu informácií z Českej republiky vyplýva, že nový konateľ nebol zastihnutý v mieste bydliska. K správcovi na územné pracovisko Ú. Q. S. sa nedostavil, z ktorého dôvodu nebolo možné preveriť požadované skutočností. Na predložených preukazoch o pôvode dreva na prepravu a spracovanie boli uvedené identifikačné údaje ciachy ŠL-0305 9301, ŠL-0305 8501 a ŠL-0305 8502, ktoré podľa odpovede Lesy Slovenská republika, štátny podnik Odštepný závod Čadca vyplýva, že preverované ciachy síce pochádzajú z ich expedičných skladov, ale v období rokov 2012-2013 neobchodovali so spoločnosťou ADAMS CORP, s.r.o.. Podľa preukazov o pôvode dreva na prepravu a spracovanie mali prepravu vykonávať prepravcovia a to spoločností Lignet, s.r.o. so sídlom v Žiline, MLYN K.M.K., s.r.o., Nižná Šuňava, Š. E., T. XXX, Q. U. a HARRY, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom v Šamoríne.
7. Správca dane pri kontrole odpočítania dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku v zmysle kontrolovaných dokladov zistil porušenie § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. a nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 001/2013 - 015/2013 od spoločnosti VALTARI INVESTMENTS s.r.o. a to konkrétne dodávky tovaru, ktoré mali byť nakúpené od spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o. z dôvodu, že žalobca porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. a uplatnil si právo na odpočítanie dane z tovaru, ktorého pôvod nebol preukázaný a z ktorého dôvodu neuznal žalobcovi ako platiteľovi dane odpočítanie dane z uvedených faktúr v rozhodnutí v celkovej výške 28.849,94 Eur.
8. Proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca, odvolanie je rozsiahle a jeho námietky možno zhrnúť ako neúplné a nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie - podmienky oslobodenia od dane (§ 43 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 1 zákona o DPH), kde predovšetkým namietal skutočností ohľadne dodania tovaru z tuzemska do členského štátu, t. j. do Českej republiky,
prepravu, ktorá mala byť uskutočňovaná na účet dodávateľa alebo odberateľa a že nadobúdateľ je platiteľom DPH v inom členskom štáte, t. j. v Českej republike. Ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie - podmienky odpočítania dane (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), v ktorej časti v súvislosti s dôkazným bremenom poukázal na judikatúru ESD C-354/03, C-355/03, C-484/03, z ktorého vyplýva, že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne a teda nemožno na neho prenášať ťaživo dôkazu, prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu. Poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to na rozsudky vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011, 3Sžf/1/2010 a v súvislosti s právom na odpočítanie dane na rozhodnutie vo veci C-642/2011, C-78/12. Zároveň žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné, arbitrárne a teda toto rozhodnutie je nezákonné, z ktorého dôvodu navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť.
9. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2013 správca dane postupoval v zmysle § 3 Daňového poriadku. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu, dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt k všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazná povinnosť pre platiteľa dane nie je len povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt v danom prípade nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v sporných faktúrach. V prvom rade malo byť v záujme žalobcu aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva využil, predložil relevantné dôkazy, riadne a nepochybne osvedčujúce splnenie všetkých podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť iba predložením listinných dôkazov ako faktúr, pokladničných dokladov a tvrdením, že k dodaniu fakturovaného tovaru došlo. Žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedená na faktúrach, ktoré predložil a nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení zdaniteľných obchodov. V zmysle rozhodnutia ESD (C-342/87 Genius Holding BV a C454/98 Schmeink a Strobel) zmienka o dani zodpovedajúcej dodávke tovaru a služieb je náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu, resp. oslobodenia od dane. Z toho vyplýva, že tento nárok nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu a to buď z titulu, že je daň vyššia ako tá právoplatne splatná alebo z titulu, že predmetné plnenie nepodlieha dani z pridanej hodnoty Právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre tak, ako je to v prípade žalobcu. Z rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sž-o-KS 262/2004 vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje, aby správca dane neprihliadal k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet (oslobodenie) dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet (oslobodenie) dane z priedanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. NS SR v rozsudku sp. zn. 5Sžf/97/2009 uvádza: „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.“ Podľa rozsudku ESD C-73/06, bodu 48 ak sa zistí, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky (čo sa udialo pri niektorých obchodných partneroch daňového subjektu ADAMS CORP, s.r.o.). Sloboda podnikania (umiestnenie sídla podnikania) predpokladá v oblasti DPH dostatočný stupeň stálosti, ako aj určitú štruktúru, ktorá umožňuje autonómne vykonávanie príslušnej činnosti. Podľa bodu 60 predmetného rozsudku sídlom ekonomickej činnosti je miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia súvisiace so všeobecným vedením tejto spoločnosti a vykonávajú sa činnosti centrálnej správy spoločnosti. Keďže žaloba daňový subjekt vierohodným spôsobom nepreukázal, že
vyššie citované zákonné podmienky boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane, resp. oslobodenie od dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. bol v súlade s platnými právnymi predpismi.
10. Správca dane netrestal daňový subjekt (žalobcu), ani ho neobvinil z podvodného konania, len na základe získaných dôkazov vyslovil právny záver, že k uskutočneniu (nadobudnutiu v tuzemsku a dodaniu tovaru do ČR) zdaniteľných obchodov nedošlo.
11. Závery rozsudky Súdneho dvora z 12.01.2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03, C-484/03 a rozsudku Súdneho dvora C-642/11, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní nie sú aplikovateľné na skutkový stav, ktorý bol zistený u neho z dôvodu, že v posudzovanej veci nebola spochybnená materiálna existencia plnenia, ktoré predchádzalo alebo nasledovalo po zdaniteľnom plnení, ktoré bolo predmetom posudzovania. Na základe zistených skutočností bolo konanie u daňového subjektu Taper, spol. s r.o. poznačené nedovoleným konaním priamo zdaniteľné plnenie, ktoré mal uskutočniť tento daňový subjekt, t. j. nie plnenie, ktoré tomu plneniu predchádzalo, alebo po ňom nasledovalo v reťazci dodávok. Daňový subjekt počas daňovej kontroly nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. pri dodaní tovaru od daňového subjektu VALTARI INVESTMENTS, s.r.o.. Odvolávanie sa na všeobecný princíp dôkazného bremena, že daňový subjekt nevedel alebo nemohol vedieť o prípadnom podvodnom konaní predchádzajúcich obchodníkov, nemá pre posúdenie správnosti režimu uplatneného platiteľom opodstatnenie, vzhľadom na to, že platiteľ, ktorý uplatňuje odpočítanie dane musí mať splnené (a vedieť preukázať) podmienky odpočítania dane. Ak bol tovar prepravený z tuzemska do iného členského štátu (zo SR do ČR) na účet, to znamená, že prepravu objednal a zaplatil jeden z účastníkov predchádzajúceho obchodného vzťahu, potom všetky ďalšie dodávky v reťazci boli dodávkami, ktoré podliehali dani v členskom štáte, v ktorom tovar skončil pri jeho preprave, t. j. v Českej republike.
12. K námietke nepreskúmateľnosti arbitrárnosti a nezákonnosti rozhodnutia uviedol, že daňovému subjektu (žalobcovi) bol dňa 14.10.2014 doručený protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. výzvy 9801403/5/4615573/2014 z 13.10.2014 v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Daňový subjekt v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote doručil správcovi dane vyjadrenie k skutočnostiam uvádzaným v protokole z daňovej kontroly. Prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených vo vyjadrení k protokolu boli s daňovým subjektom prerokované a spísané v zápisnici zo dňa 25.11.2014. Daňový subjekt vo svojom podaní vyjadril nesúhlas so skutočnosťami uvedenými v protokole, avšak nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dokazovanie a nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Odvolací orgán dospel k záveru, že nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie a daňový subjekt už nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, preto sa zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 25.11.2014 v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku považuje za poslednú zápisnicu. Daňový subjekt nesprávne uvádza v odvolaní, že žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/152975/2015/5098 z 09.04.2015 zrušilo rozhodnutie prvostupňového orgánu pre nesprávne vyhodnotenie dôkazu, pretože odvolací orgán toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne vyhodnotených dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. V súlade s týmto zrušujúcim rozhodnutím potom správca dane v ďalšom konaní vyhodnotil dôkazy získané počas priebehu daňovej kontroly v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, čím odstránil v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vadu predošlého konania. Konštatuje, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku odpočítania dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v predmetnom zdaňovacom období. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
13. Žalobca včas podanou žalobou navrhol rozhodnutie žalovaného č. 1603504/2015 zo dňa 28.10.2015 zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, uplatnil si náhradu trov konania vrátane trov právneho zastupovania a žiadal, aby súd vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a napadá ho z dôvodu nezákonnosti v celom rozsahu. Namieta, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane je tak vnútorne rozporné, že ani nie je možné určiť na aký skutkový stav žalovaný aplikoval príslušné ustanovenia zákona o DPH. Je zjavné, že tak ako správca dane, ani žalovaný nie sú schopní jasne, zrozumiteľne
a určito stanoviť aký skutkový stav považujú za preukázaný, ktoré skutočností považujú za sporné a ohľadom ktorých skutočností má on znášať dôkazné bremeno. Má za to, že skutkový stav nebol zistený správne. Rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane a ich závery týkajúce sa zistenia skutkového stavu sú rozporné a zmätočné, závery vychádzajú z nezákonných dôkazov a následne na takto zmätočne vymedzený skutkový stav sú nesprávne aplikované ustanovenia zákona o DPH. Ďalej namieta, že závery správcu dane ako aj žalovaného nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, nevyplývajú z nich, sú v rozpore s dôkazmi predloženými ním a dokonca aj prepravcami, ktoré však žalovaný vôbec nevyhodnocuje a najmä, že žalovaný v rozhodnutí výslovne uvádza dôkazy (s výnimkou zápisnice o výsluchu svedka z 27.06.2013), z ktorých žalovaný i správca dane majú za preukázané, že spoločnosť BA-HOLZ s.r.o. prepravovala svoj tovar a tento odovzdávala českému odberateľovi žalobcu a až následne tento dodala, sú nezákonné. Toto zároveň preukazuje že došlo k hrubému porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, pretože žalovaný neposudzoval zákonnosť dôkazov, na ktorých založil svoje rozhodnutie a nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, vôbec sa nevysporiadal s navzájom si odporujúcimi dôkazmi a nevysvetlil prečo dôkazy svedčiace v jeho prospech odmieta a prikláňa sa k dôkazom svedčiacim v jeho neprospech, pričom skutočnosť, že tieto sú nezákonné a tiež si navzájom zásadne odporujú ignoruje tak, že z nich účelovo vyberá tie časti, ktoré mu vyhovujú. Z tvrdeného vykonaného miestneho zisťovania u prepravcu je zrejmé, že bolo vykonané v súvislosti s daňovou kontrolou prebiehajúcou u neho a osoby na ňom zúčastnené sa vyjadrovali k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré im boli známe, pričom tieto osoby sa vyjadrovali vo vzťahu ku konkrétnym poznatkom vzťahujúcim sa k daňovému subjektu a ich výsluch bol vykonaný práve za účelom získania týchto poznatkov. V zmysle konštantnej judikatúry NS SR napr. rozsudok vo veci 6 Sžf/28/2011, 3 Sžf/12/2012, tiež nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 232/02 sa teda jednalo o výsluch svedka, o ktorom on nebol upovedomený a bolo mu tým odopreté jedno z jeho zákonných práv a to právo klásť svedkom otázky. Takéto nezákonné dôkazy preto nemôžu byť v konaní použité na spochybnenie dôkazov predložených daňovým subjektom. Zároveň ak je rozhodnutie založené na nezákonných dôkazoch, ide o takú zásadnú vadu konania, ktorá sama o sebe má v zmysle uvádzanej judikatúry za následok nezákonnosť rozhodnutia. Ďalej namieta, že žalovaný, ani správca dane nesprávne zistili skutkový stav, nimi tvrdené závery nemajú oporu v zákonom vykonaných dôkazov. Vykonané dôkazy svedčia v jeho prospech, sú úplne opomenuté, čím následne nesprávne právne posúdil obchodné transakcie medzi jeho dodávateľom a ním a následne ním a jeho odberateľom v inom členskom štáte.
14. Podľa ustáleného postupu Slovenských daňových orgánov tieto pri výklade pojmu „na účet“ uvedeného § 43 ods. 1 zákona o DPH pre splnenie predmetnej podmienky pre oslobodenie dodania tovaru zo SR do iného členského štátu EÚ požadujú, aby celé náklady na prepravu tovaru zo SR od predávajúceho do miesta v inom členskom štáte EÚ kupujúcemu znášal predávajúci alebo priamo kupujúci. Ohľadne prepravy tovaru zo SR do ČR daňovým subjektom BA-HOLZ by bez listín, ktoré za účelom prepravy pre svojho odberateľa žalobcu odovzdával osobe cez ktorú si prepravu ako samostatnú službu objednal do (VALTARI), nemohol ani vstúpiť do skladu spoločnosti MAYR MELNHOF Holz rovnako tak vozidlo prepravujúce jeho tovar. Ním tvrdené skutočnosti, ako aj predložené dôkazy sú v priamom rozpore s tvrdením žalovaného, že tovar odovzdával zamestnanec BA-HOLZ priamo českému odberateľovi. Nepopriera, že v R. pri prevberke tovaru medzi ním a jeho odberateľom bol prítomný napr. p. N. alebo p. A., tovar však predávali ako to účelovo uvádza žalovaný ako zamestnanci BA-HOLZ, ale aj ako poverené osoby spoločnosťou Taper, ktoré on nahlásil zástupcovi odberateľa. Poukazuje aj na to, že jeho dodávateľ VALTARI INVESTMENTS, s.r.o. mu dodával tovar, ale dodával aj pre jeho iných odberateľov, či už v zahraničí alebo SR. On nemal možnosť kedykoľvek zmeniť prepravnú dispozíciu, ktorou si objednával prepravu tovaru. Žalovaný účelovo spochybňuje prepravu tovaru tým, že neboli predložené k vykonanej prepravy doklady CMR a poukazuje, že zákon o DPH v § 43 ods. 5 písm. p) nevyžaduje preukazovanie prepravy výslovne CMR, ale hovorí len o kópii dokladu o preprave, na ktorom je potvrdené odberateľom alebo ním poverenou osobou prevzatie tovaru, resp. ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave nemá, prevzatie je povinný preukázať iným spôsobom. On poskytol takýto iný prepravný doklad, rovnako tak fotodokumentáciu zachytávajúcu vstup prepravovaného tovaru vozidlami osôb uskutočňujúcich prepravu do skladu odberateľa pri jeho meraní a preberaní.
15. Má za to, že žalovaný v danej veci nesprávne aplikoval zrejme kritéria SD EÚ uvedené v rozsudku C-245/02 EMAG a C-430/09 EURO TYRE, ak argumentuje vo svojom posudzovaním, ktorá z dodávok v reťazci dodávateľov bola pohyblivou dodávkou, tvrdiac, že v jeho prípade došlo k dodaniu tovaru s prepravou medzi prvým dodávateľom ADAMS CORP s.r.o. (hoci súčasne dodávku od tohto dodávateľa považuje za neexistujúcu a nereálnu) a prvým slovenským odberateľom BA-HOLZ, ktorý tovar prepravil
do iného členského štátu EÚ, t. j. následne dodávky medzi VALTARI INVESTMENT s.r.o. a ním a ním a jeho českým odberateľom sa uskutočnili v ČR, kde skončila preprava tovaru. Z rozsudku C-245/04 vyplýva len to, že ak je uskutočnený reťazový obchod s tovarom v rámci EÚ, prepravu je v takejto situácii možné priradiť iba jednej transakcii. Z tohto rozsudku ale nevyplývajú kritériá, na základe ktorých je možné prepravu tovaru priradiť prvej alebo druhej transakcii. Kritéria priradenia prepravy sú potrebné k transakcii pri obchodovaní s tovarom v rámci EÚ čiastočne upresnil SD EÚ v rozsudku C-430/09 EURO TYRE nasledovne: „Vo vzťahu k dvom po sebe nasledujúcim dodávkam toho istého tovaru medzi rozdielnymi zdaniteľnými osobami, ktoré konajú ako také, ktorý bol predmetom iba jednej prepravy v rámci spoločenstva, určenie transakcie, ktorej sa má pripísať táto preprava, t. j. prvá alebo druhá dodávka, sa vykoná na základe celkového posúdenia všetkých okolností veci samej na účely stanovenia, ktorá z týchto dvoch dodávok spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. ... Za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, v ktorých prvý nadobúdateľ, ktorý získal právo na nakladanie s tovarom ako vlastník na území členského štátu prvého dodania, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo na účely DPH pridelené týmto naposledy menovaným členským štátom, sa preprava v rámci Spoločenstva musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia prepravy v rámci Spoločenstva. Zdôraznil, že ich skutkové okolnosti nie sú úplné totožné so skutkovými okolnosťami v danom prípade, a preto nie je možné aplikovať toto rozhodnutie. Predovšetkým rozsudok C-430/09 stanovujúci kritéria vychádza zo skutočností, že prvý odberateľ si tovar objednal pod ID DPH iného členského štátu ako bol štát dodávateľa a v ktorom sa tovar nachádzal v čase jeho dodania, zabezpečoval sám prepravu predmetného tovaru z členského štátu dodania do členského štátu nadobudnutia, pričom neskôr bola práve táto preprava spochybnená, na základe čoho daňové orgány prvému dodávateľovi, ktorý konal dobromyseľne, že jeho odberateľ identifikovaný pre daň v inom členskom štáte si zabezpečuje prepravu tovaru z jeho skladov do tohto iného členského štátu, chceli dorubiť daň s odôvodnením, že nesplnil podmienky pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu. Z judikatúry SD EÚ je zrejmé, že smernica neobsahuje žiadne všeobecné pravidlo umožňujúce určiť, ktorá dodávka spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. Pri posudzovaní predmetného dodania je potrebné zohľadniť vždy aj úmysly kupujúceho v okamihu nadobudnutia tovaru, pokiaľ sú podopreté objektívnymi dôkazmi. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že ak je prvý dodávateľ po prenose práva na nakladanie s tovarom ako vlastník informovaný nadobúdateľom, že tovar je opätovne predaný inej zdaniteľnej osobe predtým, ako opustí členský štát dodania, potom toto je možné považovať na účely platby DPH za osobu povinnú zaplatiť daň v štáte, kde sa preprava začína uskutočňovať. Má za to, že podmienky v rozsudku C-430/09 EURO TYRE, aby práve jeho dodávka bola považovaná za pohyblivú dodávku v rámci Spoločenstva primerane splnil, lebo tovar bol dodaný na parite FCA žalobcovi v jednotlivých odberných miestach predávajúceho na území SR, kedy na neho zroveň prešlo aj vlastnícke právo tovaru a všetky riziká. Svoju vôľu nadobudnúť tovar na území SR v odberných miestach predávajúceho riadne deklaroval. V podmienkach kúpnej zmluvy deklaroval, že toto dodanie nepovažuje za dodanie s prepravou. Samotnú prepravu si objednával, hoci pri konkrétnych transakciách u tohto istého dodávateľa ako samostatnú službu pre svojho odberateľa do ČR, resp. pre iných odberateľov v SR a zahraničí.
16. K nemožnosti preverenia nadobudnutia tovaru od dodávateľa ADAMS CORP s.r.o. a tým spochybneniu samotnej dodávky v reťazci pre neho len z dôvodu nemožnosti preverenia dodania u nekontaktného subdodávateľa, čo má spochybňovať aj dodávku medzi ním a jeho dodávateľom. On len nakupoval guľatinu, ktorá mala ciachy patriace Lesom SR. To, že Lesy SR nedodali tovar priamo ADAMS CORP s.r.o. nemôže viesť k záveru, že sa nepreukázala dodávka a pôvod predmetného tovaru. Lesy SR uviedli, že majú veľké množstvo odberateľov, t. j. niekto z nich mohol tento tovar predať aj spoločnosť ADAMS CORP s.r.o..
17. Z relevatnej judikatúry SD EÚ, najmä vo veci C-78/12 Evita-K, C-18/13 Maks Pen EOOD, C-277/14 PPUK, ale aj C-285/11, C-642/11 a ďalšie, ako aj z rozhodnutí NS SR, napr. vo veci 3 Sžf/1/2011, 3 Sžf/1/2010 z hľadiska právneho posúdenia zistených skutočností vyplýva predovšetkým, že právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú na vstupe z tovarov a služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH. Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené, predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenie uskutočnené na vstupe. Na využívanie práva na odpočítanie je potrebné podľa článku 168 písm. a) Smernice 2006/112, aby dotknutá
osoba bola jednak zdaniteľnou osobou a jednak, aby využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobu, ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté.
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 citovaného zákona dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku odpočítania dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v predmetnom zdaňovacom období. Vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V rozhodnutí si nijako neprotirečí a jednoznačne uvádza prečo nedošlo k priznaniu žalobcom uplatneného nároku a ako prebiehal predmetný zdaniteľný obchod ohľadne vlastníctva a prepravy tovaru. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami. Na základe predložených dokladov a vykonaného dokazovania bolo preukázané, že tovar - ihličnatá guľatina, ktorý žalobca deklaroval, že dodal daňovému subjektu MAYR MELNHOF Holz Paskov, s.r.o. nebol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a podmienky pre oslobodenie dane pri dodaní tovaru stanovené v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. neboli splnené, nakoľko uvedený tovar sa v čase dodania nachádzal na území Českej republiky a miesto dodania bolo takisto v Českej republike.
Preverovaním splnenia podmienok nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. bolo zistené že žalobca mal nakupovať tovar od spoločnosti VALTARI INVESTMENTS s.r.o., pričom táto dodávka tovaru mala byť nepohyblivá. Táto spoločnosť mala tovar nakúpiť od spoločnosti BA-HOLZ, s.r.o., pričom aj táto dodávka tovaru mala byť nepohyblivá. Spoločnosť BA- HOLZ, s.r.o. mala nakúpiť tovar okrem iných dodávateľov aj od spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o.. Dodávka tovaru od spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o. odberateľovi Ba-HOLZ, s.r.o. mala byť pohyblivá, to znamená, že podľa zistení mala preprava začínať v spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o., ale preprava daného tovaru medzi týmito spoločnosťami potvrdená nebola a taktiež nebol potvrdený ani nákup predmetného tovaru od Lesov Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod Čadca. Ani jeden z troch prepravcov, ktorí mali vykonať prepravu tovaru a ktorí vyplývali z predložených listinných dôkazov nepreukázal, že preprava bola aj reálne uskutočnená tak, ako to bolo uvedené na predložených dokladoch. Naviac spoločnosť HARRY, s.r.o. v konkurze podľa vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty táto nikdy, odkedy je správkyňou nevykonávala žiadnu prepravu. Uvedeným spôsobom teda neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.. Všetky dôkazy, ktoré zadovážil správca dane v priebehu daňovej kontroly boli získané zákonným spôsobom pri výsluchu svedkov. O termíne výsluchu bol upovedomený aj žalobca, teda mal možnosť sa týchto výsluchov zúčastniť, prípadne niektoré skutočností boli získané prostredníctvom iných správcov dane a to na základe žiadosti o miestne zisťovanie. V odôvodnení rozhodnutia neuvádza, ani sa neopiera o rozsudky C-245/04 a C-430/09. Bolo preverované iba to, v rámci ktorej dodávky tovaru v deklarovanom obchodnom reťazci sa tovar prepravil z tuzemska na územie Českej republiky, teda ktorá dodávka bola pohyblivá a ktoré dodávky boli nepohyblivé. Za tým účelom bolo potrebné aj predložiť CMR, pretože z tohto medzinárodného nákladného listu musí okrem iných náležitostí byť jasné miesto a dátum prevzatia zásielky. V danom prípade reťazové obchody boli uskutočnené tak, že ten istý tovar na tom istom vozidle bez toho, aby bol vyložený z vozidla bol počas prepravnej cesty z miesta fyzickej náklady na vozidlo do miesta fyzickej výklady vozidla predmetom predaja odberateľovi v rámci konkrétneho reťazového obchodu.
19. K námietke ohľadne aplikácie rozhodnutí vo veciach ESD rozsudok C-78/12, C-18/13, C-277/14, C-285/11 uviedol, že žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo nejakým iným relevantným spôsobom, svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. K neuznaniu odpočítania dane došlo z dôvodu, že sám žalobca neprodukoval také dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru splnenia podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR vo veci č. 5 Sžf/122/2009, podľa ktorej dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočností, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, čo vyplýva aj z rozsudku NS SR vo veci sp. zn. 2 Sžf/4/2009, ako aj z rozhodnutia ÚS SR č. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011.
20. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v podstate zotrval na tom čo uviedol v žalobe a tak ako uviedol, že predmetnú argumentáciu nechce opakovať, aj čo sa týka odkazov na rozhodnutia, či už v citovanej judikatúre SD EÚ, alebo v judikatúre NS SR.
21. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu, obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
22. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. je dodanie tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.
23. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
24. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) citovaného zákona je miesto dodaniu tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa dodanie alebo preprava tovaru osobe ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať.
25. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) citovaného zákona je miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
26. Daňová povinnosť vzniká v tom štáte, kde je miesto dodania tovaru, preto je dôležité posúdiť dodávku tovaru z hľadiska miesta jeho dodania.
27. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že pri dodaní tovaru ihličnatej guľatiny v obchodnom reťazci ADAMS CORP, s.r.o. - >Ba-HOLZ - > VALTARI INVESTMENTS sr.o. - > žalobca (Taper, spol. s.r.o.) - > MAYR-MELNHOF Holz Paskov, s.r.o. bola v skutočnosti pohyblivá iba prvá dodávka tovaru medzi daňovým subjektom ADAMS CORP, s.r.o. a daňovým subjektom BA-HOLZ, s.r.o.. Ostatné dodania boli nepohyblivé, teda dodávky bez prepravy. Totiž z predložených dokladov, ako aj zo samotného vykonania dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tovar v danom prípade ihličnatá guľatiny, ktorý žalobca deklaroval, že dodal daňovému subjektu MAYR-MELNHOF Holz Paskov, s.r.o., t. j. do Českej republiky v skutočnosti nebol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru stanovené v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. neboli splnené, nakoľko je preukázané, že predmetný tovar sa v čase dodania nachádzal už na území Českej republiky a aj miesto dodania bolo v Českej republike.
28. Ustanovenie § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. upravuje podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, pričom tovar musí byť fyzicky odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu. Dodanie tovaru do iného členského štátu je platiteľ dane povinný preukázať dokladmi, ktoré sú uvedené v § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.. Miestnym zisťovaním, ktoré na dožiadanie správcu dane vykonali iní správcovia dane vyplynulo, že prepravná spoločnosť Lignet, s.r.o. nepredložila správcovi dani k dôkazom o preprave tovaru žiadne CMR doklady. Takisto prepravca spoločnosť MLYN K.M.K., s.r.o. nepredložil žiadny doklady CMR, z ktorých listinných dokladov by bolo možné preveriť, či skutočne došlo k preprave tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, v danom prípade do Českej republiky. Označený prepravca spoločnosť HARRY, s.r.o., ktorý je v konkurze a správkyňa konkurznej podstaty uviedla, že správkyňou úpadcu je od 26.09.2012 a nikdy počas výkonu funkcie správcu jej osobou táto spoločnosť nevykonávala žiadnu prepravu. Prepravu tovaru mala uskutočniť aj fyzická osoba Š. E., ale ani tento správcovi dane k dokladom o preprave žiadne CMR doklady nepredložil. Z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom pripojených administratívnych spisov a na ktoré poukazuje v odôvodnení rozhodnutia správca dane, ale aj samotný žalovaný pri dodaní tovaru ihličnatá guľatina v obchodnom reťazi bola pohyblivá iba prvá dodávka a to medzi spoločnosťou ADAMS CORP, s.r.o. a daňovým subjektom BA-HOLZ, s.r.o., ktorý naložil tovar na nákladné motorové vozidlá či už vlastné, prenajaté alebo prostredníctvom prepravcov a previezol tento tovar ihličnatú guľatinu na územie Českej republiky, kde tovar bol vyložený u daňového subjektu MAYR-MELNHOF Holz Paskov s.r.o., t. j. v Českej republike. Nebolo preukázané, že by počas prepravy z miesta fyzickej náklady na území Slovenskej republiky na miesto fyzickej výklady
v iných miestach sa fyzicky s tovarom manipulovalo. V mieste výklady mala tovar preberať spoločnosť BA-HOLZ, s.r.o., pričom mala byť prítomná aj jeho zamestnankyňa.
29. V ustanovení § 43 ods. 1 zákona č. 22/2004 Z. z. je uvedené, že oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
30. V § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. je uvedené, že platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 a 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou z faktúry
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o dodaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
31. Žalobca ako platiteľ dane v zdaňovacom období január 2013 si neoprávnene deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu, t. j. do Českej republiky, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania správcom dane nebolo preukázané, že išlo o reálne dodávky, nakoľko už v skôr uvedenom obchodnom reťazci bolo zistené, že pohyblivá bola iba prvý dodávka medzi spoločnosťami ADAMS CORP, s.r.o. a BA-HOLZ, s.r.o., dodávka tovaru medzi ostatnými spoločnosťami v obchodnom reťazci nebola pohyblivá a teda ani nebolo dostatočne preukázané, že dodávaný tovar ihličnatá guľatina bola prepravená z tuzemska do iného členského štátu, t. j. do Českej republiky tak, ako si to uplatňoval žalobca. Z uvedených dôvodov sa súd nestotožňuje s námietkou žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s uplatnením oslobodenia od dane, teda že z jeho strany boli splnené všetky podmienky stanovené v § 43 ods. 1, 5 zákona č. 222/2004 Z. z..
32. K námietke nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia podmienky odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. súd uvádza:
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. odpočítanie dane platiteľom (platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 1 a 7). Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
33. Odpočítanie dane v zmysle citovaného ustanovenia § 51 ods. 1 je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru na základe ktorého vznikla daňová povinnosť je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, prípadne službu, pri ktorej vznikla daňová povinnosť. Prijatie faktúry z formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatej faktúry, to znamená, že zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi dane z prijatých služieb alebo tovaru nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii predložení dokladov predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, ktoré musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - právnej skutočnosti, v objekte a subjekte.
34. Z predložených účtovných a daňových dokladov správca dane zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od viacerých dodávateľov a výberovým spôsobom preveril dodávky od daňových subjektov A. X. CYDA, s.r.o. Wood - Servis, s.r.o. DOLIDO, s.r.o., M&D REALM s.r.o., K
- FOREST, s.r.o., MARCOWOOD, s.r.o., LUDOSS, s.r.o. a u týchto dodávateľov, kde zistil porušenie zákona o DPH, ako aj preveroval predložené doklady u dodávateľa VALTARI INVESTMENTS s.r.o.. Dodávateľ drevnú hmotu nakúpil od spoločnosti BA-HOLZ, s.r.o., ktorá je personálne prepojená osobou J. W. (v jednej spoločnosti je spoločníkom a v druhej konateľom). Spoločnosť BA-HOLZ, s.r.o. nakupovala tovar drevnú hmotu od dodávateľov DECURIO, s.r.o., A. Š., ADAMS CORP, s.r.o.. Dodávka tovaru drevnej hmoty od dodávateľov DECURO, s.r.o. a fyzickej osoby A. Š. pre odberateľa BA-HOLZ, s.r.o. bola riadne preukázaná a za tovar bolo a je zaplatené. Dodávateľ spoločnosť ADAMS CORP, s.r.o. dňa 04.03.2014 zanikla a bola zlúčená so spoločnosťou AVM, s.r.o. a správca dane nevypočul bývalého konateľa spoločnosti O. Ó., ani konateľa spoločnosti AVM, s.r.o. pre ich nekontaktnosť. Z písomnej odpovede Lesy SR, Odštepný závod Čadca bolo zistené, že na dreve, ktoré mala dodať spoločnosť ADAMS CORP, s.r.o. bolo označené ciachami, ktoré sú registrované na nich, ale s uvedenou spoločnosťou v rokoch 2012 a 2013 neobchodovali. Žalobca teda mal nakúpiť tovar drevnú hmotu od spoločnosti VALTARI INVESTMENTS s.r.o., pričom táto dodávka, nebolo preukázané aby medzi žalobcom ako odberateľom a dodávateľom bola pohyblivá. Spoločnosť VALTARI INVESTMENTS s.r.o. tovar mala nakúpiť od spoločnosti BA-HOLZ, s.r.o., pričom nebolo preukázané, aby dodávka tohto tovaru bola pohyblivá. Spoločnosť BA-HOLZ, s.r.o. mala nakupovať tovar drevnú hmotu od rôznych dodávateľov, okrem iných aj od spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o.. Dodávka tovaru od spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o. odberateľovi BA-HOLZ, s.r.o. mala byť pohyblivá, z čoho teda vyplýva, že preprava mala začať u daňového subjektu ADAMS CORP, s.r.o.. Keďže táto spoločnosť bola nekontaktná a to prostredníctvom jej konateľa a ani po zlúčení so spoločnosťou AVM, s.r.o. nebola kontaktná prostredníctvom jej konateľa, nebolo preukázané, aby táto spoločnosť tovar drevnú hmotu reálne aj dodala spoločnosti BA-HOLZ, s.r.o., nakoľko z odpovede Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Čadca vyplýva, že i keď drevná guľatina bola označená ciachami, ktoré boli registrované na nich, s touto spoločnosťou v roku 2012 a 2013 neobchodovala, z čoho vyplýva, že nebolo potvrdené dodanie tovaru drevnej hmoty. Po zistení uvedených skutočností správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktoré sú uvedené v jeho rozhodnutí od dodávateľa spoločnosti VALTARI INVESTMENTS s.r.o., ktorá mala nadobudnúť tento tovar od spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o. z dôvodu porušenia ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s uvedenými ustanoveniami, a preto nebolo uznané ako platiteľovi dane odpočítanie dane z faktúr, ktoré sú uvedené v rozhodnutí od dodávateľa VALTARI INVESTMENTS, s.r.o..
35. Z uvedených dôvodov súd považuje námietku žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení podmienky odpočítania dane, lebo ak odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Samotné dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pričom nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie, pričom v danom prípade bolo preukázané, že dodanie tovaru drevnej hmoty tak, ako to vyplýva z predložených listinných dokladov žalobcom nebolo reálne uskutočnené, nakoľko tovar drevná hmota, ktorý mal pochádzať od spoločnosti ADAMS CORP, s.r.o., nebolo preukázané, aby táto spoločnosť v kontrolovanom období mohla reálne aj vykonať dodávku drevnej hmoty. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že skutočne žalobca tovar nakúpil, pri ktorej mu vznikla daňová povinnosť. Nárok na odpočet dane nespočíva len vo formálnej deklarácii v predložení dokladov predpísaným spôsobom, ale tieto doklady musia mať aj povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch. Žalobca síce predložil účtovné a daňové doklady ku daňovej kontrole za kontrolované zdaňovacie obdobie, ale nevedel preukázať, že reálne k danému obchodu aj došlo.
36. Súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že správca dane na neho preniesol zodpovednosť za iný daňový subjekt. Žalobca ako daňový subjekt pri svojej podnikateľskej činnosti je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, teda v každej situácii mal dostatočné podklady na to, aby vedel preukázať existenciu, resp. vznik nárokov a povinnosti v zmysle daňových zákonov. Správca dane pri daňovej kontrole skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného
stavu so stavom formálnym Listinné doklady, ktoré žalobca ku daňovej kontrole predložil, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú však na potvrdenie, že žalobca splnil všetky zákonom stanovené podmienky nároku na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od dane. Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou, ktorá je uvedená v predkladaných faktúrach, ak si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, resp. uplatňuje si oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru do iných členských štátov. Nie správca dane je povinný dokazovať uskutočnenie obchodov, pretože dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý je povinný mať a predkladať všetky doklady a v prípade nejakých povinností je povinný označiť dôkazy na ním tvrdené skutočnosti. Teda je povinnosťou daňového subjektu vyvrátiť pochybnosti správcu dane o reálnosti uskutočneného obchodu. Z judikatúry SD EÚ vyplýva, že pri uplatnení oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky odpočítania dane splnil. Nie je opodstatnená námietka žalobcu, že správca dane na neho neúnosne preniesol dôkazné bremeno, pretože žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt mal správcovi dane predložiť dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. Totiž daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly a to najmä vtedy, ak vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov je spochybnená. Ťažisko dôkazného bremena je preto na daňovom subjekte a ten v prípade existencií pochybnosti predložiť relevantné dôkazy preukazujúce v jeho prospech, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený skutočne tak, ako je to deklarované spornými faktúrami. Žalobca o výsluchu svedkov bol informovaný, mal možnosť zúčastniť sa ich výsluchu a klásť svedkom aj otázky. Pri miestnom zisťovaní iným správcom, o ktorý príslušný správca dane ich požiadal nešlo o výsluchy žiadnych svedkov, z ktorého dôvodu oznámenia o výsledku miestneho zisťovania nie sú dôkazom, ktorý bol získaný v rozpore s daňovým poriadkom. Pri hodnotení dôkazov ako správca dane, tak aj žalovaný postupovali v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t. j. so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, t. j. dôkazy hodnotili podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko čo pri správe dane vyšlo najavo. V rámci vykonávania dokazovania medzi povinností správcu dane nepatrí povinnosť vykonávať dokazovanie, resp. vyhľadávať dôkazy za tým účelom, aby sa potvrdili skutočností uvedené na predložených účtovných a daňových dokladov, teda správca dane aby preukázal, že došlo aj k reálnemu uskutočneniu obchodu.
37. K námietke žalobcu, že žalovaný sa opiera o rozsudky C-245/04 a C-430/09 súd uvádza, že uvedené rozsudky žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia neuvádza. Správca dane v priebehu daňovej kontroly len preveroval v rámci ktorej dodávky tovaru deklarovanom v obchodnom reťazci sa tovar prepravil z tuzemska, t. j. zo SR na územie Českej republiky, ktorá dodávka bola pohyblivá a ktorá dodávka nebola pohyblivá a to z dôvodu, že táto skutočnosť je podstatná pre určenie daňovej povinnosti. Zásadnou skutočnosťou bolo preverenie kto fyzicky prepravu daného tovaru vykonal a získanie všetkých faktúr za vykonanie prepravy a CMR dokladov, ktorými by bolo jednoznačne preukázané miesto skutočného naloženia tovaru a miesto skutočného vyloženia tovaru z vozidla a tak by bola jednoznačne preukázaná prepravná trasa. Totiž medzinárodný nákladný list musí okrem iných náležitostí obsahovať miesto a dátum prevzatia zásielky. V danom prípade však reťazové obchody boli uskutočnené tak, že ten istý tovar, na tom istom vozidle bez toho, aby bol vyložený z vozidla bol počas prepravnej cesty z miesta fyzickej náklady, ktorá bola na území Slovenskej republiky, na vozidlo do miesta fyzickej výklady z vozidla, s predmetom predaja odberateľovi v rámci konkrétneho reťazového obchodu. V danom prípade však bolo preukázané, že tovar - drevná hmota sa v čase dodania už nachádzala na území Českej republiky a aj miesto dodania bolo v Českej republike.
38. K námietke žalobcu vo veciach ESD rozsudok C-78/12, C-18/13, C-277/14 a C-285/11 je potrebné uviesť, že žalobca tvrdí, že k dodaniu tovaru došlo nejakým iným relevantným spôsobom, ale na toto svoje tvrdenie neoznačil, ani nepredložil žiaden dôkaz. Žalobca formálne preukázal listinnými dokladmi o dodaní tovaru od dodávateľa, ktorý bol uvedený na predložených dodávateľských faktúrach, ale nepreukázal materiálnu podstatu veci, t. j., že tovar bol aj reálne dodaný tým dodávateľom, ktorý je uvedený na dodávateľských faktúrach. Naopak správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonaním tuzemského i medzinárodného šetrenia spochybnil, že k deklarovaným tovarom reálne nedošlo takým spôsobom ako to žalobca preukazoval predloženými listinnými dôkazmi. Preto, ak žalobca tvrdí, že k dodaniu tovaru došlo nejakým iným relevantným spôsobom, bolo na ňom, aby na toto svoje tvrdenie predložil, resp. označil dôkazy, ktoré v prípade potreby by bol povinný zabezpečiť, resp. také dokazovanie vykonať správca dane, ale žalobca na toto svoje tvrdenie doposiaľ žiaden dôkaz neoznačil,
ani nepredložil. Žalobca si uplatnil nárok na dani z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr, a preto on aj musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako je to deklarované ním z predložených faktúr. Teda dôkazné bremeno je na žalobcovi, pretože on má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočností a správca dane dôkazy len vykonáva, čo vyplýva z ustálenej judikatúry NS SR napr. aj z rozsudku vo veci sp. zn. 5 Sžf 122/2009. Doklady musia mať povahu faktu, ale musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, čo vyplýva z ustálenej judikatúry NS SR, napr. vo veciach sp. zn. 2 Sžf 4/2009, ale aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorých vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočítanie DPH, resp. oslobodenie od dane, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje dôvodne za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie od DPH uznaný ako oprávnený.
39. Nie je opodstatnená námietka žalobcu, že mu bola pričítaná dôkazná núdza ohľadne takých skutočností, ktoré ho nezaťažujú ťarchou dokazovania alebo že neúnosne správca dane preniesol dôkazné bremeno na neho, lebo len od neho žiadal predložiť dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. Žalobca si uplatnil nárok na dani z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr a keďže správca dane spochybnil vierohodnosť údajov a predovšetkým nadobudol pochybnosť, či došlo aj k reálnemu dodaniu tovaru a jeho preprave do iného členského štátu, preto správca dane jeho vyzýval na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie ich vierohodnosti, správnosti alebo úplnosti. Správca dane od žalobcu nežiadal predkladanie dôkazov a takých skutočností, ktoré by ho nemali zaťažovať, ale by mali zaťažovať iný daňový subjekt.
40. Súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že správca dane, ani žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav, odôvodnenie ich rozhodnutí nemá náležitosti, ktoré vyžaduje Daňový poriadok, teda že v ňom nie je popísaný skutkový stav, aké bolo vykonané dokazovanie, ako jednotlivé dôkazy boli hodnotené, resp. že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, pretože rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje Daňový poriadok. V odôvodnení rozhodnutí správne orgány popísali skutkový stav, aké vykonali dôkazy, ako jednotlivé dôkazy hodnotili a žalovaný sa vysporiadal aj so všetkými námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní.
41. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu podanej žaloby a dospel k záveru, že žalobca nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol nepriznal právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.