Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-163-2017.pdf
PDF · 80.46 KB
Case nature
Subarea
23Cb/163/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci žalobcu: ENERGOTEAM, s.r.o, so sídlom M. R. Štefánika 3560/109, 010 01 Žilina, IČO: 36401960, zastúpeného: JUDr. Anna Kokavcová, advokátka so sídlom Predmestská 90, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hraničná 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35740655, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.8.2017 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 35. 927,31 € s príslušenstvom titulom neuhradenia ceny za vykonané stavebné práce na akcii "A. Y. O. - O. X.. N. v zmysle zmluvy o dielo. Spor je vedený pod spis. zn. 42Cb/174/2017. Samotná nevyvážená zmluva o dielo, problematická spolupráca žalobcu a žalovaného v priebehu výstavby a nakoniec obštrukcie s úhradou vykonaných prác vyvoláva u žalobcu dôvodnú obavu , že žalovaný urobí všetko pre to, aby zmaril výkon rozhodnutia ak súd žalobe vyhovie. 2/ Podaním zo dňa 12. 10. 2017 doručeným súdu dňa 13. 10. 2017 sa žalobca domáhal , aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie , ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na majetok žalovaného
- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území F., P. N. - O..Č.. F., P. N. L., a to pozemok A. Y.-G. Č.. XXXX/XX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok A. Y.-G. Č.. XXXX/XX - Ostatné plochy o výmere XXXXX m2, pozemok A. Y.-G. Č.. XXXX/XX
- Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavbu - C. C. súpisné číslo XXXXX postavenú na pozemku parcele Y.-G. Č.. XXXX/XX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. 3/ Svoj návrh odôvodnil skutočnosťami , že výsledky hospodárenia žalovaného za r. 2016 jednoznačne preukazujú, že hodnota majetku žalovaného, ktorú možno postihnúť výkonom rozhodnutia, sa rapídne znižuje a je dôvodný predpoklad, že tento trend pokračuje v r. 2017. Z účtovnej závierky žalovaného k XX.XX.XXXX vyplýva, že pri tržbách čistý obrat je pokles o cca XX% a pri hospodárskom výsledku je pokles o cca XXX % ako aj pri hnuteľnom majetku je predaj alebo vyradenie v hodnote X.XXX.XXX,- € oproti roku XXXX. 4/ Podľa posledných informácií žalobcu žalovaný zrejme obmedzuje podnikateľskú činnosť, nakoľko znižuje stavy zamestnancov. Podľa údajov v Poznámkach k účtovnej závierke k XX.XX.XXXX mal žalovaný XX R., oproti stavu k 31.12.2015 kedy mal XX zamestnancov (vid' str. 1. časť A. bod 6. Poznámok k účtovnej závierke k 31.12.2016). Prepúšťanie zamestnancov pravdepodobne pokračuje aj v tomto roku, nakoľko už na samotnej predmetnej stavbe je evidentný úbytok zamestnancov. 5/ Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F., P. N. - O..Č.. F., P. N. L. , vyplýva, že voči žalovanému je vedené exekučné konanie v prospech oprávneného - spoločnosti O., Z.. Z. F..P.., so sídlom H. XX, N.. Podľa poznámky uvedenej na predmetnom liste vlastníctva bolo voči žalovanému vydané upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností pozemkov A.. Č.. XXXX/XX, 20, 21 a stavby súp. č. XXXXX
postavenej na A. XXXX/XX. V súčasnosti exekúciu vedie súdny exekútor JUDr. Vojtech Markovič, PhD., Bratislavská cesta 4303, Komárno. 6/ Samotný výkon exekúcie vyvoláva dôvodné obavy, že môže dôjsť k zmenšeniu majetku žalovaného. Na predmetný nehnuteľný majetok žalovaného nie je zriadené exekučné záložné právo a ani žiadne iné záložné právo. Ak by v rámci exekučného konania boli pohľadávky oprávneného uspokojené inak ako predajom nehnuteľností, alebo by bola predaná len časť nehnuteľností, potom by nehnuteľnosti, s ktorými má momentálne žalovaný zakázané nakladať z dôvodu začatia exekúcie, boli okamžite voľné a žalovaný by ich mohol v krátkej dobe scudziť alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťami spôsobiť zhoršenie alebo vylúčenie vymožiteľnosti pohľadávok žalobcu. Žalobca podotýka, že exekúcia je vedená od r. 2013 a je predpoklad, že bude v krátkej dobe ukončená. 7/ Nakoľko žalovaný neplatí žalobcovi jeho splatné pohľadávky a jeho konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery, a tiež, že žalobca má ako podnikateľ negatívnu skúsenosť so žalovaným, považuje za nevyhnutné zabezpečiť svoje splatné peňažné pohľadávky, ktoré má voči žalovanému. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, je tu preukázaná existencia obavy na strane žalobcu, že by exekúcia voči žalovanému po skončení súdneho sporu spis. zn. 42Cb/174/2017 mohla byť ohrozená. Preto žalobca navrhuje, aby súd podľa § 343 C.s.p. vydal navrhované zabezpečovacie opatrenie. 8/ Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 9/ Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 10/ Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11/ Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12/ Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13/ Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14/ Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15/ Podľa § 332 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 16/ Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. 17/ Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd , ktorý rozhoduje o návrhu , musí mať osvedčené , že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená . Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy , ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. 18/ Aj pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie , musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka , a to aj vo vzťahu k pohľadávke , na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer . Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
19/ Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 20/ V danom prípade žalobca neosvedčil také konanie žalovaného , dôsledkom ktorého je znižovanie majetku a reálna hrozba . Nepredložil žiaden konkrétny dôkaz o tom, že konanie žalovaného spôsobuje alebo je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, ktorá mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného bezprostredne hrozí, rovnako ako nepreukázal , že žalovaný sa správa spôsobom vzbudzujúcim reálnu obavu zo zmarenia možnosti výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. 21/ Skutočnosť, že z účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2016 vyplýva pokles hospodárskeho výsledku o cca 500% a tržby čistý obrat o cca 58 % a pri hnuteľnom majetku predaj alebo vyradenie v hodnote 1.146.376,-€ samo osebe neosvedčuje dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená . V tejto súvislosti je okrem iného potrebné vziať do úvahy aj očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku žalovaného, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku žalovaného/ ďalšej podnikateľskej činnosti / , ktoré sa však z účtovnej závierky zistiť nedajú. Z uvedených dôvodov preto tvrdenia žalobcu založené výlučne na domnienkach a predpokladoch nemožno považovať za relevantný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 22/ Oprávnenosť nároku žalobcu bude predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej. Samotný dlh bez splnenia ďalších podmienok nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 23/ S poukazom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky v danom prípade nie sú naplnené, keďže žalobca v konaní neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery sporových strán zabezpečovacím opatrením. 24/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli , súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).