Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/76/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený: Mgr. Veronika Navrátilová, advokátka so sídlom Osuského 7, Bratislava, proti žalovanej: R. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, L., v konaní o zaplatenie 1144,07 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 546,11 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 546,11 eura od 30.05.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 23.03.2021 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zaplatenia sumy 1144,07 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. -121 zo dňa 24.11.2021, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 597,96 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 597,96 eura od 30.05.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

3. Žalobca podal proti výrokom II. a III. rozhodnutia odvolanie o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením, č. k. -157 zo dňa 17.03.2022 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) a výroku o náhrade trov konania (III.) zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že prvoinštančný súd nesprávne žalobcovi vytkol neexistenciu skutkového tvrdenia v žalobe, ktorú povinnosť si žalobca splnil, avšak sa dopustil zrejmej nesprávnosti v nepredložení v žalobe označeného dodatku zo dňa 07. 11. 2018, keď omylom pripojil dodatok z iného dátumu. Vo všeobecnosti by súd v prípade neúplnej žaloby rozhodovať vôbec nemal, pred pokusom na odstránenie jej vady, keď za vadu predstavujúcu neúplnosť podania treba považovať aj nepripojenie listinného dôkazu k žalobe, na ktorý sa žalobca v podanej žalobe odvoláva a ktorú listinu ako za dôkazný prostriedok i označuje, keď na tomto právnom závere podľa názoru odvolacieho súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že žaloba bola podaná osobou s povinnosťou konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (advokátom). Konajúci súd by sa nemal snažiť profitovať zo zrejmej nesprávnosti konania žalobcu a jeho nárok

mu len z tohto dôvodu nepriznať, keď si sám nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. a keď naviac sám v predchádzajúcom konaní - pri vydaní platobného rozkazu uvedené za problém nepovažoval, keď neprihliadol ani k obsahu faktúry a procesnej obrane žalovanej strany (k nej). Rozhodnutie prvoinštančného súdu sa tak stalo pre žalobcu i prekvapivé a nenapĺňajúce tak znaky spravodlivého konania a rozhodovania súdu. Zmyslom a účelom princípu kontradiktórnosti je, aby strana mala možnosť vyvrátiť, resp. spochybniť konkrétne vyjadrenie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 23.5.2019) a splnenie si zákonnej povinnosti súdu vyzvať stranu (žalobcu) na doplnenie neúplného podania - na predloženie v žalobe riadne označeného listinného dôkazu nie je porušením princípu rovnosti zbraní, ale naplnením povinnosti súdu konať spravodlivosť. V ďalšom postupe v zmysle pokynu odvolacieho súdu sa mal súd prvej inštancie opätovne vysporiadať so žalobou uplatneným nárokom v zostávajúcom predmete konania aj s ohľadom na už doplnený dodatok zo dňa 07. 11. 2018.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili strany sporu ani právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu Súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu, pretože nato mal splnené podmienky podľa . Žalovanej bolo predvolanie doručené podľa a to dňom 27.04.2022, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila.

5. Žalobca súdu písomným podaním oznámil, že trvá na uplatnenom nároku v zmysle žaloby a podaného odvolania. Predmetom odvolacieho konania bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 546,12 eur vyplývajúci zo Zmluvy zo dňa 17.03.2014 a k nej uzavretého Dodatku dňa 07.11.2018. Na základe Dodatku sa žalobca zaviazal vo vzťahu k uvedenej SIM karte poskytovať žalovanému program služby „ÁNO XL“. V súvislosti s prevzatím záväzku viazanosti žalovaný zároveň využil možnosť kúpy mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy S9+ 64GB za akciovú kúpnu cenu 28,99 eur s mesačným doplatkom (t. j. doplnková časť mesačného poplatku) počas doby viazanosti 21 eur /mesačne. Žalovaný sa zaviazal, že počas doby viazanosti 24 mesiacov bude využívať služby žalobcu podľa Dodatku a riadne a včas platiť cenu za poskytované služby (t. j. záväzok viazanosti - ods. 4 Dodatku). Zmluvná pokuta dohodnutá za porušenie záväzku viazanosti mala DEGRESÍVNY charakter, tzn. že dohodnutý základ zmluvnej pokuty sa pomerne znižoval za každý uplynutý deň z doby viazanosti. V súlade s rozhodovacou praxou súdov si žalobca nárok na zmluvnú pokutu v zníženej (degresívnej) výške 546,12 eur oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške 1020 eur (základ zmluvnej pokuty uvedený v tab. č. 1 Dodatku). Žalobca u žalovaného zohľadnil počet dní, ktoré uplynuli zo záväzku viazanosti, a naviac zohľadnil aj obdobie, počas ktorého bol žalovaný v omeškaní a neuhrádzal faktúry za poskytnuté služby. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti žalovaného podľa ods. 4 písm. c) Dodatku v spojení s ods. 5 - keď žalovaný nezaplatil cenu za služby do 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu poskytovania služieb. Prílohou podania bol Dodatok zo dňa 07.11.2018, z ktorého základ zmluvnej pokuty vyplýva.

6. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne preskúmal dôvodnosť podanej žaloby, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v zostávajúcej časti sumy 546,11 eur, ktorá bola uplatnená titulom zmluvnej pokuty.

7. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 17.03.2014 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb ( ďalej len ako „ zmluva č. 1“). Žalobca aktivoval žalovanej SIM kartu s tel. č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy č. 1 žalobca poskytol žalovanej program služby „ÁNO XL“ s cenou mesačného poplatku vo výške 40 eur mesačne počas doby viazanosti 24 mesiacov. K zmluve bol dňa 07.11.2018 uzatvorený dodatok na základe ktorého bol žalovanej aktivovaný program „ÁNO XL“ s cenou mesačného poplatku 40 eur/ mesačne. Žalovaná tiež využila možnosť kúpy mobilného telefónu Samsung Galaxy S9 Plus 64 GB za akciovú kúpnu cenu 28,99 eur ( jednorázovo). Základ zmluvnej pokuty - počiatočná suma, ktoré bude klesať predstavovala sumu vo výške 1020 eur.

8. Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2020, splatnú dňa 29.05.2020 vo výške 834,07 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2019, splatnú dňa 31.10.2019 vo výške 109,00 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2019, splatnú dňa 30.09.2019 vo výške 109,00 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2019, splatnú dňa 30.08.2019 vo výške 127,90 eur. Žalobca si neuplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných poplatkov vo výške 18,90 eur ( náklady vymáhania ) a vo výške 4,99 eur ( poplatok za upomienku, resp. náklady vymáhania ).

9. Žalobca vyzval žalovanú upomienkami na uhradenie dlžných faktúr, a keď ani v dodatočnej lehote neuhradila dlžné faktúry, žalobca dňa 15.10.2019 prerušil poskytovania služieb. Žalovaná je so zaplatením v omeškaní, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania a to od 30.05.2020 čo je deň nasledujúci po dni splatnosti najneskôr vystavenej faktúry.

10. Zmluvná pokuta uplatnená žalobcom za porušenie zmluvy má degresívny charakter. V súlade s rozhodovacou praxou súdov má žalobca nárok na zmluvnú pokutu v zníženej (degresívnej ) výške 546,12 eur oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške 1020 eur. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti žalovanou podľa ods. 4 písm. c) zmluvy č. 1 v spojení s ods. 5.

11. Podľa písmeno a) o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2,3 cit. zák. podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení.

13. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) cit. zák. podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

14. Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

18. Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

20. Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

22. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

23. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. Súd v tomto rozhodnutí postupoval v intenciách odvolacieho súdu a oboznámil sa so žalobou uplatneným nárokom v zostávajúcom predmete konania aj s ohľadom na už doplnený dodatok zo dňa 07.11.2018. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb a to dňa 17.03.2014 na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanej služby, za ktoré žalovaná riadne a včas neuhradila sumy, vyúčtované žalobcom. K zmluve strany konania uzavreli dodatok zo dňa 07.11.2018. Žalobca jednoznačne preukázal, že žalovaná tým, že riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, porušila zmluvné povinnosti. Keďže žalovaná si nesplnila svoj dlh voči žalobcovi a to ani napriek upomienkam ako aj zo strany žalobcu preukázaného dodatku, ktorý so žalovanou uzatvoril a na základe ktorého si žalobca uplatnil voči žalovanej zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy súd žalobe vyhovel, čo sa týka nároku v časti degresívnej pokuty zo zmluvy a to z dôvodu, že žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku platiť cenu za poskytnuté služby. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti žalovanej podľa ods. 4 písm. c) a ods. 5 uzavretého dodatku, keď žalovaná nezaplatila ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti. Ide o typ degresívnej zmluvnej pokuty, ktorá bola vypočítaná podľa zmluvných podmienok, ktoré súd nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa . V tomto smere súd odkazuje na ustanovenia o zmluvnej pokute, keď z hľadiska funkcie zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie popoháňa dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody. Zabezpečovaný záväzok v čase uzavretia Zmluvy č. 2 bol 1464 eur, t.j. 24 mesiacov x (40 + 21) eur. Základ zmluvnej pokuty vo výške 1020 eur nebol neprimerane vyšším zabezpečením než výška zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokuty, a preto nie je možné hovoriť o neprijateľnej zmluvnej podmienke. Žalovaná, i keď vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomá svojich povinností a jej konanie v rozpore s uzatvorenou zmluvou a zákonom nemôže požívať zvýšenú ochranu na úkor osoby, ktorá mu poskytla služby, za ktoré žalovaná nezaplatila dohodnutú cenu.

27. Žaloba bola dôvodná v časti uplatneného nároku v zostávajúcom predmete konania, t.j. zmluvnej pokuty v sume 546,11 eur a to s ohľadom na doloženie sporného dodatku zo dňa 07.11.2018 do spisu. Súd ale v súlade so zásadou ,,ne ultra petitum,“, nakoľko súd prvej inštancie je viazaný žalobným návrhom žalobcu a môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, čo znamená, že súd prvej inštancie nemohol prekročiť žalobný petit a prisúdiť žalobcovi nad rámec ním uplatnenej sumy 1144,07 eura v dôsledku čoho sa súdu javí priznať sumu 546,11 eura, pretože v prípade ak by priznal žalobcom uplatnenú sumu vo výške 546,12 eur prekročil by žalobný petit ( 597,96 eur + 546,12 eur = 1144,08 eur ).

28. Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej dlžnej sumy, t.j. 546,11 eura a to od 30.05.2020, čo predstavuje deň nasledujúci po dni splatnosti najneskôr vystavenej faktúry v súlade s a nariadenia vlády č. 87/1995 Zb, kedy už bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku.

29. Podľa (ďalej len ) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. Keďže v predmetnom prípade súd vo veci rozhodol rozhodnutím, ktorým sa konanie končí bolo jeho povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle s poukazom na v spojení s a v konaní úplne úspešnému žalobcovi (ktorý bol neúspešný len v nepatrnej, mizivej časti konania), priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). V uvedenom kontexte súd na podporu svojej argumentácie poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , v ktorom odvolací súd uviedol, že aj keď výslovne nerieši situáciu ak strana mala v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti (pôvodne ust. v znení do 30.6.2016) a na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris), nič to nemení na tom, že aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o čo i len čiastočnom, ale úspechu jednej zo strán. Keďže v posudzovanom prípade nemožno použiť žiadne ustanovenie (ktoré upravuje obdobnú situáciu) pod ktoré by bolo možné vzniknutú procesnú situáciu analogicky aplikovať, súd pristúpil k aplikácií , ktorý precizuje dotváranie práva súdom. Súd preto vzhľadom na absenciu normy upravujúcej konkrétnu vzniknutú situáciu, použil normu fiktívnu, teda takú, ktorú by zvolil, ak by bol zákonodarcom, keďže v predmetnom prípade úspech žalovanej bol takmer žiadny, respektíve zanedbateľný. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že pre zákonodarcu je nesplniteľnou úlohou každý jeden všeobecný zákonný princíp vyjadriť vo vete s takou jasnosťou a jednoznačnosťou, aby bolo možné odvodiť z tejto vety jednoduchým úsudkom dôsledky pre všetky osobitne uspôsobené, dotknutým princípom ovládané prípady. Nevyhnutnosť dotvárania práva súdom vyplýva najmä z toho, že v právnej realite neexistuje zákon, ktorý by na každú mysliteľnú právnu otázku dával uspokojivú odpoveď a v každom jednotlivom prípade nachádzal záujmovo spravodlivé riešenia. Súd tiež uvádza, že žalobcovi priznal nielen nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštnacie, ale aj v konaní pred odvolacím súdom, z dôvodu aplikácie s poukazom na . Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa súd v prejednávanom spore nevzhliadol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.