Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9T/24/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Dolný Kubín v zložení z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a z prísediacich R. a J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.10.2017 v Dolnom Kubíne takto

rozhodol:

Obžalovaný

H. T., nar. XX.XX.XXXX v D. X., trvale bytom R. č. XXX je vinný, že dňa 06.09.2016 okolo 19:30 hod. v pohostinstve „U gazdu“ v obci Párnica po predchádzajúcej slovnej hádke udrel päsťou pravej ruky do nosa J. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý stál pri barovom pulte a následne ho udrel päsťou do ľavej oblasti sánky, čím mu spôsobil tržnú ranku chrbta nosa, zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, zlomeninu sánky v oblasti jej ramena vľavo a kĺbového výbežku vľavo bez posunu kostných úlomkov s dobou liečenia podľa odborného lekárskeho vyjadrenia v trvaní 60 dní, teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil tým ťažkú ujmu na zdraví

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal

- prečin „Ublíženie na zdraví“ podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

- prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a za to mu súd ukladá podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky.

Súd podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu na tri roky. Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. zakazuje obžalovanému v skúšobnej dobe:

- požívať alkoholické nápoje v akomkoľvek množstve

- navštevovať pohostinské zariadenia a organizované podujatia umožňujúce priamu konzumáciu alkoholu. Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. prikazuje obžalovanému v skúšobnej dobe:

- písomne sa ospravedlniť poškodenému

- nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému J. H., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom R. č. XXX škodu vo výške 1.370,- €. Súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkazuje poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody voči obžalovanému na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 26.05.2017 obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 24.10.2017 a 26.10.2017 (č.l. 83, 87) vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 84) v zhode s prípravným konaním (č.l. 6) potvrdil, že dňa 06.09.2016 bol vo večerných hodinách v pohostinstve „U gazdu“ v Párnici, kde konzumoval alkohol. Po chvíli tam prišiel aj poškodený, s ktorým mal spor z minulosti, keďže poškodený mu riadne nevyplatil mzdu za vykonanú prácu. Pri odchode z baru obžalovaný túto tému opäť otvoril a došlo medzi nimi k hádke. Obžalovaný chcel chytiť poškodeného pod krk, avšak poškodený bol rýchlejší a stihol ho udrieť dva až tri krát do tváre, pričom obžalovaný mu to vrátil tak, že tiež poškodeného udrel dvakrát do tváre. Bitku medzi nimi nikto nevidel, keďže v bare bol prítomný len čašník, ktorý však bol práve v tom čase niekde v sklade a prišiel až po skončení bitky. Obžalovaný si všimol, že poškodený má „buchnutý“ nos, zatiaľ čo on mal natrhnuté ucho. Obžalovaný však nevyhľadal lekárske ošetrenie. Obžalovaný uviedol, že poškodenému nechcel takto ublížiť a prejavil nad svojím činom ľútosť. Poškodený na hlavnom pojednávaní (č.l. 83) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 13). V ten deň podvečer prišiel do pohostinstva „U gazdu“ v Párnici, kde sa už nachádzal aj obžalovaný, ale poškodený sa spočiatku rozprával len s čašníkom. Keď čašník odišiel do skladu, obžalovaný prišiel k poškodenému, ktorý stál pri barovom pulte a začal mu niečo vykrikovať. Poškodený ho však ignoroval. Poznal totiž obžalovaného a vedel, že pod vplyvom alkoholu býva agresívny, a preto sa nechcel púšťať s ním ani do slovného konfliktu. Napriek tomu obžalovaný na neho zaútočil a udrel ho päsťou pravej ruky do nosa. Poškodenému začala tiecť z nosa krv, cítil sa omráčený a vtom ho obžalovaný udrel päsťou do sánky z ľavej strany. Poškodený na to obžalovaného rukou odtlačil a odišiel na toaletu umyť sa od krvi, pričom ho bolel nos aj sánka.

Potom sa ešte vrátil späť do baru a oznámil obžalovanému, že pôjde na ošetrenie do nemocnice a následne odišiel. Keďže mal silné bolesti, hneď ráno navštívil svoju obvodnú lekárku, ktorá ho poslala na chirurgickú ambulanciu, kde sa dozvedel, že má zlomený nos aj sánku. Následne absolvoval vyšetrenie v Martine, kde mu sánku zdrôtovali. Na kontrole dňa 28.09.2016 mu drôty odstránili a mohol už prijímať aj tuhšiu stravu. Okrem bolesti a problémov s prijímaním potravy mal aj problémy s dýchaním. Uviedol, že práceneschopný bol len tri týždne, keďže však pracuje manuálne (stavebné práce), reálne pracovať nemohol až do začiatku novembra 2016. Poškodený si uplatnil aj náhradu škody, a to bolestné vo výške 1.370,- € a ušlú mzdu za obdobie šiestich týždňov od 07.09.2016 vo výške 2.000,- €. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Z lekárskych správ (č.l. 30 - 35) mal súd preukázané, že poškodený utrpel zranenia tak, ako sú opísané v opise skutku vo výroku rozsudku. Poškodenému bolo poskytnuté lekárske ošetrenie dňa 07.09.2016 v ORL ambulancii a chirurgickej ambulancii v Dolnom Kubíne, následne dňa 09.09.2016 v chirurgickej stomatologickej ambulancii v Martine. Poškodený bol práceneschopný od 07.09.2016 do 30.09.2016. Z odborného lekárskeho vyjadrenia znalca MUDr. Jelenčíka (č.l. 20), vrátane bodového hodnotenia zranení (č.l. 17), je preukázané, že poškodený utrpel v dôsledku napadnutia inou osobou zranenia tak, ako sú opísané vo výroku rozsudku. Najpravdepodobnejším spôsobom vzniku zranenia sánky sa javí priamy úder päsťou, príp. kopnutie nohou, na uhol sánky. Toto zranenie nemohlo byť spôsobené pasívne, t.j. v dôsledku pádu alebo nárazu do tvrdého predmetu. K zraneniu nosa došlo pravdepodobne pôsobením priameho tupého násilia (strednej intenzity) na bočnú stenu nosa, ktoré taktiež mohlo byť spôsobené úderom päsťou, príp. kopnutím alebo úderom čelom, lakťom a pod. Poškodený bol pre tieto zranenia obmedzený v obvyklom spôsobe života nutnosťou lekárskych vyšetrení a kontrol, v dôsledku fixácie čeľuste mal sťažené dýchanie, sťaženú hygienu ústnej dutiny, komunikáciu, prijímanie nápojov a potravy len cez hadičku, prijímanie len tekutej a mixovanej stravy. Adekvátnou dobou trvania liečby a práceneschopnosti poškodeného je obdobie 60 dní, vzhľadom na rozsah a charakter zranenia a priebeh jeho liečby. Znalec ohodnotil rozsah bolestného hodnotou 80 bodov. Zo správ o povesti obžalovaného, vrátane pripojených spisov, mal súd preukázané, že jeho doterajšie odsúdenia sú už zahladené (č.l. 71). Z rozhodnutí Okresnej prokuratúry Dolný Kubín (č.l. 64, 67) mal súd preukázané, že obžalovaný bol opakovane obvinený zo spáchania prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., avšak tieto trestné stíhania boli opakovane zastavené, pretože zanikla trestnosť tohto činu. V súčasnosti voči nemu neprebieha žiadne trestné konanie (č.l. 72, 73). Je voči nemu vedených viacero exekučných konaní (č.l. 81), ale od apríla 2017 je riadne zamestnaný (č.l. 78). Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.

Medzi obžalovaným a poškodeným nebolo sporné, že v danom čase a mieste došlo medzi nimi ku konfliktu, v priebehu ktorého došlo k zraneniu poškodeného. Obžalovaný nenamietal ani rozsah utŕžených zranení na tele poškodeného, akurát namietal, že ako prvý začal fyzicky útočiť poškodený a on sa len bránil. Hoci priebeh deja okrem priamo zúčastnených strán nesledovala žiadna iná osoba, je nepochybné, že poškodený utŕžil zranenia opísané v skutkovej vete výroku rozsudku a tieto mu spôsobil obžalovaný.

Existencia a rozsah zranení poškodeného sú spoľahlivo preukázané lekárskymi správami o realizovaných ošetreniach a medicínskych zákrokoch (č.l. 30-35), ktoré následne zhrnul a opísal aj znalec v svojom odbornom vyjadrení (č.l. 20). Príčinná súvislosť medzi vznikom týchto zranení a zavineným konaním obžalovaného je preukázaná výpoveďou poškodeného, priznaním obžalovaného a záverom znalca, ktorý potvrdil takýto mechanizmus vzniku týchto zranení (úder päsťou) nielen ako možný, ale zároveň aj ako najpravdepodobnejší. Zároveň znalec potvrdil, že zlomenina sánky je ťažkou ujmou, keďže okrem práceneschopnosti obžalovaného vyžadovala dobu liečenia 60 dní, počas ktorej toto zranenie závažným spôsobom ovplyvňovalo obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 4 Tr. zák.). Obrana obžalovaného spočívala v tvrdení, že na poškodeného zaútočil len v sebaobrane, keď reagoval na predchádzajúci (iniciatívny) útok poškodeného. Takáto obhajoba však neobstojí, keďže toto tvrdenie obžalovaného zostáva v komplexe zhromaždených dôkazov osamotené. Prvotný útok zo strany poškodeného nie je ničím preukázaný, rovnako ako údajné utŕžené zranenia na tele obžalovaného. Naopak, je preukázané, že to bol práve obžalovaný, kto iniciatívne pristúpil k poškodenému a začal s ním komunikovať ohľadom ich nevyriešeného sporu z minulosti. Poškodený dovtedy stál osamotený pri bare a nejavil záujem o komunikáciu s obžalovaným. Absencia dôkazov o prvotnom útoku poškodeného je pritom dôležitou skutočnosťou, keďže existencia priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku je vždy základnou podmienkou pre uplatnenie tzv. nutnej obrany v zmysle § 25 ods. 1 Tr. zák. Odhliadnuc od toho však súd pripomína, že nepôjde o nutnú obranu, ak by obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku (§ 25 ods. 2 Tr. zák.). V situácii, keď na tele obžalovaného neboli objektívne zistené žiadne zranenia, zatiaľ čo na tele poškodeného došlo k viacerým zraneniam (zlomenina nosa, zlomenina sánky), ktoré možno právne kvalifikovať ako tzv. ťažkú ujmu na jeho zdraví, by bolo otázne, či taká obrana nebola celkom zjavne neprimeraná. Možno teda ustáliť záver, že obžalovaný úmyselne napadol poškodeného, keď ho dvakrát udrel päsťou do tváre, čím mu spôsobil zlomeninu nosa a pomerne komplikovanú zlomeninu sánky, ktorú (vzhľadom na závery znalca) možno hodnotiť ako ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 4 Tr. zák. Z predložených dôkazov však nebolo preukázané, že úmysel obžalovaného smeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Skutočný úmysel obžalovaného vo vzťahu k zamýšľanému následku na tele poškodeného nebol v priebehu prípravného konania zvlášť skúmaný. Žiaden z vykonaných dôkazov nesvedčí o úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Naopak, je preukázané, že zo strany obžalovaného nešlo o nijako vopred plánovaný útok, ale o spontánnu reakciu vyvolanú nečakaným príchodom poškodeného do pohostinstva. V priebehu útoku poškodený od obžalovaného utŕžil „len“ dva údery päsťou do tváre, pričom išlo o údery holou rukou a bez použitia zbrane. Po týchto dvoch úderoch obžalovaný dobrovoľne upustil od ďalšieho útoku bez toho, aby mu niečo objektívne bránilo v jeho pokračovaní. Poškodený síce uviedol, že poškodeného po útoku „odtlačil“ a šiel sa umyť, ale obžalovaný už potom v útokoch nepokračoval, ani poškodeného (odchádzajúceho na WC) neprenasledoval. V útoku nepokračoval ani potom, ako sa poškodený vrátil z WC späť do priestorov pohostinstva.

Je pravdou, že aj tieto samotné dva údery stačili na to, aby nimi obžalovaný privodil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, možno však prisvedčiť obžalovanému, že išlo o prekvapujúci (nečakaný) následok. Obžalovaný (podľa vykonaného dokazovania) nedisponuje ani žiadnymi zvláštnymi (neobvyklými) schopnosťami, ktoré by intenzitu jeho útoku zvyšovali nad obvyklú mieru. Vysvetlenie možno nájsť vo vyjadrení znalca, ktorý uviedol, že zlomeniny sánky v oblasti jej uhla patria k častým zlomeninám práve preto, že v oblasti uhla sánky je hustota kostného tkaniva najredšia a preto býva najviac oslabená (č.l. 22).

Možno teda ustáliť, že úmyselné konanie obžalovaného smerovalo „len“ k spáchaniu prečinu „Ublíženie na zdraví“ podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., zatiaľ čo ťažší následok v zmysle § 156 ods. 3 písm. c) Tr. zák. možno pričítať jeho nedbanlivostnému konaniu (§ 18 písm. a) Tr. zák.). Súd preto zmiernil právnu kvalifikáciu tohto činu oproti právnej kvalifikácii uvedenej v obžalobe a uznal obžalovaného vinným z prečinu „Ublíženie na zdraví“ podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. Okrem toho však súd konštatuje, že obžalovaný súbežne spáchal aj prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže poškodeného napadol bezdôvodne v pohostinstve, ktoré je nepochybne miestom, ktoré je verejnosti prístupné. Súbeh týchto dvoch prečinov je možný. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného možno konštatovať, že existuje jedna priťažujúca okolnosť, keďže obžalovaný spáchal jedným skutkom viac trestných činov. Oproti tomu nebola u obžalovaného zistená existencia žiadnej poľahčujúcej okolnosti. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (0:1) súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (2 až 5 rokov) a zvýšil dolnú hranicu o jednu tretinu. Následne uložil obžalovanému za obidva prečiny úhrnný trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (3 až 5 rokov). Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale určil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Obžalovanému tak poskytol priestor, aby počas tohto obdobia svojím životom preukázal, že je schopný (ochotný) viesť v budúcnosti riadny život a prejavil snahu po náprave spôsobenej škody. Vzhľadom k tomu, že súd uložil obžalovanému probačný dohľad, uložil mu v zmysle § 51 ods. 2 Tr. zák. aj niektoré z povinností a obmedzení. Keďže obžalovaný spáchal skutok v pohostinstve a pod vplyvom alkoholu, súd mu uložil obmedzenia spočívajúce v zákaze požívať alkoholické nápoje a navštevovať pohostinské zariadenia. Vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu a na zmiernenie utrpenia poškodeného súd uložil obžalovanému aj povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenému a nahradiť mu spôsobenú škodu. Probačný dohľad nad správaním obžalovaného, ako aj kontrolu dodržiavania uložených povinností a obmedzení bude priebežne vykonávať probačný a mediačný úradník. Ak by sa po skončení skúšobnej doby (alebo počas nej) predsa len ukázalo, že obžalovaný si uložené povinnosti neplnil riadne a včas alebo inak neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene uloženého trestu odňatia slobody a nariadiť jeho nepodmienečný výkon. Práve a len obžalovaný môže teda svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody nakoniec vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu.

O nároku poškodeného na náhradu škody súd rozhodol tak, že poškodenému priznal tento nárok len v rozsahu riadne preukázaného bodového ohodnotenia náhrady na bolesť (č.l. 17) v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. Poškodenému však nepriznal tzv. bolestné podľa hodnoty bodu platnej pre rok 2016 (17,66 €/bod), ale len v ním požadovanej výške. Súd bol totiž viazaný uplatneným nárokom poškodeného, ktorý si uplatnil menej, ako mu prináleží. Súd však poškodenému nepriznal nárok na náhradu tzv. ušlej mzdy, keďže súdu nebol predložený žiadny doklad (dôkaz) o výške mzdy poškodeného ani o jej reálnej strate. Ohľadom zostávajúcej časti uplatnených nárokov bude teda potrebné vykonať bližšie dokazovanie, ktorého rozsah by už prekračoval rámec adhézneho konania a hlavný účel trestného konania (§ 1 Tr. por.).

- prečin „Ublíženie na zdraví“ podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

- prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.