Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-88-2014.pdf
PDF · 113.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: PLUS JOIN COMPANY s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 44 595 000, zast.: JUDr. Peter Kvasňovský, advokát s.r.o., Šancová 56, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, o zaplatenie 20.000 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.01.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 20.000 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 13.04.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len „zmluva“), ktorou sa zmluvné strany zaviazali uzavrieť v dobe určenej v článku II bode 3. zmluvy Kúpnu zmluvu v znení prílohy č. 1 zmluvy. Podľa článku II bod 3. zmluvy, zmluva bola uzavretá na dobu päť mesiacov odo dňa podpísania zmluvy, pričom článok II bod 4. zmluvy ako predpoklad uzavretia kúpnej zmluvy uvádza vydanie a právoplatnosť územného rozhodnutia o umiestnení stavby príslušným stavebným úradom v prospech žalobcu. Na základe predmetného rozhodnutia bude žalobca po získaní ďalších rozhodnutí potrebných na realizáciu rekonštrukcie budovy oprávnený vykonať plánovanú prestavbu budovy. V súlade s článkom III bod 1 zmluvy, žalobca uhradil žalovanému zálohu na kúpnu cenu vo výške 10.000 Eur, ktorá sa v prípade uzavretia kúpnej zmluvy započíta na dojednanú kúpnu cenu. Nakoľko do dňa uplynutia doby platnosti zmluvy nedošlo k splneniu predpokladov a vzhľadom na pretrvávajúci záujem zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu, zmluvné strany sa dňa 13.09.2012 dohodli na uzavretí dodatku k zmluve, ktorý trvanie zmluvy predĺžil do 28.02.2013. Podľa článku II bod 5. dodatku sa zmluvné strany zároveň dohodli na zvýšení preddavku na kúpnu cenu o 10.000 Eur. Žalobca preddavok riadne uhradil, čím celková výška zálohy zaplatenej žalovanému predstavuje sumu 20.000 Eur. Dňa 04.09.2013 Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie životného prostredia a územného plánovania, vydal nesúhlasné stanovisko k investičnému zámeru žalobcu, a to aj napriek tomu, že zámer je v plnom súlade s prijatým územným plánom. Predmetné rozhodnutie zmarilo zámer žalobcu uskutočniť po kúpe budovy jej plánovanú prestavbu a zároveň má v súlade s článkom II bod 4. zmluvy za následok nesplnenie predpokladu pre uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný trvá na tom, že spoločnosti žalobcu nevráti zálohu kúpnej ceny v celkovej výške 20.000 Eur, ktorú jej žalobca riadne uhradil, pričom sa odvoláva na ustanovenie článku II bod 3. dodatku, ktorým sa pôvodné znenie predmetného ustanovenia článku III bod 4. zmluvy zmenilo, a to vypustením podmienky, na základe ktorej ak predpoklad vydania a právoplatnosti územného rozhodnutia nebol naplnený z dôvodu nesúhlasného vyjadrenia mesta poskytnutého v rámci územného
konania, žalobca by nemal právo ponechať si zálohu. Žalobca má za to, že takéto konanie žalovaného je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka a zároveň poukazuje na skutočnosť, že pri prezentácii projektu s návrhmi možnej prestavby budovy bol uvedený do omylu, nakoľko plánovanú rekonštrukciu a prestavbu nie je možné zrealizovať tak, ako to prezentoval žalovaný. Žalobca uvádza, že počas predsporových rokovaní so žalovaným ho vyzval, aby vrátil uhradenú zálohu vo výške 20.000 Eur a súčasne sa dovolal neplatnosti zmluvy listom zo dňa 11.11.2013, ktorý si žalovaný prevzal a odpovedal naň nesúhlasne listom zo dňa 02.12.2013. Ku dňu podania žaloby však žalovaný uhradenú zálohu žalobcovi nevrátil.
2. Tunajší súd dňa 23.04.2014 vydal platobný rozkaz č. k. 27Rob/22/2014-47, ktorý bol zrušený podaním odporu zo dňa 13.05.2014. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že žalobca už pri prvých stretnutiach so žalovaným uvádzal, že má záujem uskutočniť prestavbu budovy na Vajnorskej ulici č. 21 v Bratislave. Keďže podľa svojho vtedajšieho vyjadrenia nemal istotu, či získa od kompetentných úradov povolenia potrebné na uskutočnenie prestavby, požiadal žalovaného o uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej by bolo uzavretie kúpnej zmluvy naviazané na získanie územného rozhodnutia. K podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve došlo dňa 13.04.2012, pričom bola uzavretá na dobu päť mesiacov, počas ktorých mal žalobca možnosť získať územné povolenie umožňujúce prestavbu budovy. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca sa pri uzatváraní zmluvy, ako aj počas trvania zmluvného vzťahu, prezentoval, že má za sebou viaceré úspešné projekty, preto ho žalovaný považoval za subjekt, ktorý bol schopný sám objektívne zhodnotiť realizovateľnosť svojho projektu vo vzťahu k všetkým stavebným, technickým a iným požiadavkám a s tým spojené podnikateľské riziko pri vydávaní územného rozhodnutia povoľujúceho prestavbu budovy podľa zámeru, ktorý mal žalobca záujem neskôr realizovať. Po zhodnotení situácie sa mohol slobodne rozhodnúť, či so žalovaným vstúpi do zmluvného vzťahu. Žalovaný uvádza, že sa vždy snažil vyjsť žalobcovi v ústrety, aby mohlo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, splnenie podmienok nastavených v zmluve však bolo výlučne v kompetencii žalobcu. Pri podpise zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli, že žalobca poskytne žalovanému zálohu vo výške 10.000 Eur. V prípade, že by došlo k riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy, bola by predmetná záloha započítaná do kúpnej ceny. Pre prípad, že by k naplneniu zmluvy nedošlo, bol si žalovaný oprávnený ponechať zálohu ako náhradu za nezrealizovanú transakciu. Táto skutočnosť bola žalobcovi známa od prvých rokovaní o zmluve, žalovaný teda neuviedol žalobcu pri podpise zmluvy do omylu. V zmluve boli jasne nastavené podmienky, za ktorých sa uzavrie kúpna zmluva a za ktorých si bude žalovaný oprávnený ponechať zálohu, ako aj práva a povinnosti zmluvných strán. V súvislosti s márnym uplynutím lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy žalovaný konštatuje, že žalobca počas trvania zmluvného vzťahu nepostupoval tak, aby bol predpoklad v stanovenej lehote splnený, hoci mu to prikazovala zmluva. Žalobcovi bola po podpísaní zmluvy poskytnutá lehota päť mesiacov na to, aby získal územné rozhodnutie. Takto dlhú lehotu si žalobca určil sám. Napriek dostatočne dlhej lehote však k vydaniu takéhoto rozhodnutia v pôvodne dojednanej lehote ani neskôr nedošlo. Po viacerých stretnutiach, na ktorých žalobca uviedol, že je v záverečnej fáze prípravy projektu, pristúpili na základe vzájomnej dohody žalovaný a žalobca k predĺženiu doby rezervácie nehnuteľností pre žalobcu. Dodatkom k zmluve uzavretom dňa 13.09.2012 sa zmluvné strany dohodli na predĺžení doby trvania zmluvy do 28.03.2013. Žalovaný považuje lehotu približne desať mesiacov za dostatočne dlhú na to, aby mohol žalobca získať potrebné územné rozhodnutie, pričom túto lehotu určoval sám žalobca. Z písomnej komunikácie so žalobcom však vyplýva, že ani tesne pred uplynutím predĺženého termínu nebol projekt vo fáze, že by vôbec mohlo byť začaté samotné územné konanie. Dňa 28.02.2013 uplynula doba trvania zmluvy, avšak v tomto termíne nebolo vydané územné rozhodnutie ani rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie územného rozhodnutia. Žalovaný uvádza, že počas celého trvania zmluvného vzťahu mal záujem predať nehnuteľnosti, a preto sa snažil vždy maximálne vyjsť v ústrety žalobcovi, aby mohla byť naplnená podmienka na uzavretie kúpnej zmluvy. Počas doby trvania zmluvy nemohol žalovaný aktívne rokovať s ostatnými záujemcami o kúpu nehnuteľností, znášal aj všetky náklady na údržbu nehnuteľností. Po uplynutí doby trvania zmluvy mal žalobca naďalej záujem o uzavretie novej zmluvy o budúcej zmluve. S ohľadom na dlhý časový úsek, ktorý bol žalobcovi poskytnutý na základe pôvodnej zmluvy o dielo, žalovaný už nemal záujem na tom, aby boli nehnuteľnosti rezervované pre jedného záujemcu. Žalobcu preto informoval, že môže požiadať priamo o uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobca, napriek tomu, že už nebol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, pokračoval na vlastné riziko v prípravných prácach na projekte prestavby budovy. V apríli 2013, teda dva mesiace po ukončení zmluvného vzťahu, požiadal o stanovisko k investičnému zámeru Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto. Koncom
mája 2013 miestny úrad vo svojom stanovisku, okrem iného, upozornil žalobcu, že nemá súhlas žalovaného s navrhovanou investičnou činnosťou. Žalobca preto oslovil žalovaného so žiadosťou o poskytnutie súhlasu. Žalovaný predmetný súhlas poskytol, upozornil však žalobcu na skutočnosť, že poskytnutie tohto súhlasu neznamená, že by nehnuteľnosti boli naďalej rezervované pre žalobcu. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že ak bol žalobca toho názoru, že ho žalovaný uviedol pri uzatváraní zmluvy do omylu, nie je potom vôbec zrejmé, z akého dôvodu požiadal žalovaného aj po ukončení zmluvného vzťahu, aby mu poskytol súhlas s jeho investičným zámerom. Žalobca totiž nikdy neuvádzal, že by ho žalovaný uviedol akokoľvek do omylu. Tieto argumenty prvý krát a účelovo použil v predžalobnej výzve zo dňa 11.11.2013. K podmienkam na vrátenie zálohy žalovaný uvádza, že predpokladom na uzavretie kúpnej zmluvy bolo vydanie a právoplatnosť územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Poukazuje tiež na ustanovenia článku II bod 4. zmluvy, pôvodné ustanovenia článku III bod 3. a 4. zmluvy a tiež na článok III bod 4. po jeho zmene dodatkom k zmluve, ktorý žalobca v žalobe hodnotí ako šikanózny. Žalovaný však v tejto súvislosti upozorňuje, že aj keby nedošlo k zmene jeho znenia, nemalo by to vplyv na právo žalovaného ponechať si oba zaplatené preddavky ako náhradu za nerealizovanú transakciu. Žalobca počas celého trvania zmluvného vzťahu nepodal na príslušnom stavebnom úrade žiadosť o vydanie územného rozhodnutia. Samotné územné konanie počas trvania zmluvného vzťahu vôbec nezačalo. Žalovaný je toho názoru, že neexistuje dôvod na vrátenie zaplatenej zálohy, nakoľko neboli splnené podmienky na jej vrátenie. V článku III bod 4. pôvodného znenia zmluvy, ako aj znenia zmeneného dodatkom je uvedený prípad, kedy si žalovaný nie je oprávnený ponechať zálohu. K naplneniu podmienky na jej vrátenie však v tomto prípade nedošlo. K porušeniu zásady poctivého obchodného styku žalovaný uvádza, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že by ho žalovaný uviedol pred začiatkom zmluvného vzťahu alebo počas jeho trvania akokoľvek do omylu. Žalovaný počas trvania celého zmluvného vzťahu vychádzal žalobcovi v ústrety, bol ochotný poskytnúť žalobcovi súčinnosť aj po ukončení zmluvného vzťahu. Uvádza, že žalobca sa javil ako seriózny zmluvný partner, ktorý má dostatočné skúsenosti na to, aby si uvedomoval riziko spojené s uzavretím zmluvy. V rámci obchodných vzťahov sa predpokladá určitá zdatnosť podnikateľa, jeho profesionálna úroveň a schopnosť znášať podnikateľské riziko. Žalovaný je toho názoru, že s prihliadnutím na tieto skutočnosti súd nemôže dospieť k uzáveru, že by z jeho strany došlo k šikane. Žalovaný postupoval výlučne v súlade so zmluvou, ktorú si sporové strany vzájomne dohodli. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol.
3. Dňa 04.08.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu podanému žalovaným. Žalobca opisuje skutočnosti ohľadom uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve so žalovaným a tiež, že mal záujem o uzavretie kúpnej zmluvy a riadne vykonával kroky smerujúce k vydaniu potrebného územného povolenia, čím by splnil predpoklad uzavretia kúpnej zmluvy. Aj z e-mailovej komunikácie so žalovaným vyplýva, že sa dohodli na uzavretí Dodatku č. 1 k zmluve, ktorým by predĺžili trvanie zmluvy. Tento zámer, účel uzavretia dodatku priamo vyplýva z ustanovenia článku I bod 4. Dodatku č. 1 k zmluve. Ani v predmetnom ustanovení Dodatku, ako ani v žiadnom inom listinnom dôkaze sa nenachádza vyjadrenie zámeru zmluvných strán o zmene alebo doplnení zmluvných podmienok dojednaných v zmluve. Podľa názoru žalobcu, žalovaný zámerne inkorporoval do dodatku ustanovenie meniace obsah záväzku žalovaného vrátiť zloženú zálohu vo výške 20.000 Eur tak, aby jeho obsah splýval s vopred vymienenými ustanoveniami, pretože predmetné ustanovenie začlenil medzi ustanovenia meniace dobu trvania zmluvy, znenie pôvodného článku III bod 4. zmluvy bolo dodatkom upravené tak, že bola vynechaná záverečná časť tohto ustanovenia a v zmysle článku II bod 3. dodatku povinnosť žalovaného vrátiť uhradenú zálohu nie je viazaná na nesúhlasné vyjadrenie Mesta poskytnutého v rámci územného konania. Týmto bola zo strany žalovaného jednoznačne vylúčená možnosť vrátenia zaplatenej zálohy z dôvodu, ktoré žalobca nijakým spôsobom nevie ovplyvniť. Žalobca má za to, že zmena ustanovenia článku III bod 4. zmluvy v znení článku II bod 3. dodatku podstatne mení okolnosti, na základe ktorých bola uhradená záloha. Žalobca ďalej uvádza, že vykonal všetky kroky potrebné k vydaniu územného rozhodnutia o umiestnení stavby a uhradil s tým súvisiace finančné náklady a mal jednoznačný záujem uzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu, preto podpísal dodatok k zmluve aj s preňho nepriaznivým znením článku II bod 3. a uhradil požadovanú zálohu. Žalobca teda dobrovoľne splnil to, čo do dodatku inkorporoval žalovaný v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pretože o uvedených skutočnostiach mal žalovaný vedomosť, išlo zjavne o šikanózne konanie zo strany žalovaného a ako také nepožíva právnu ochranu.
V tejto súvislosti žalobca poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/11/2008 zo dňa 18.06.2009. Okolnosti a podmienky, za ktorých vznikla zmluva a za ktorých bola uhradená záloha nepredstavovali pre žalobcu riziko spojené so stratou zaplatenej zálohy. Podpísaním dodatku sa podstatným spôsobom zmenilo znenie článku II bod 4. zmluvy, pričom v tomto prípade už žalobca znášal riziko nevrátenia vyplatenej zálohy. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 20.000 Eur titulom vrátenia zaplatenej zálohy spolu s príslušenstvom považuje za oprávnený a preukázaný, a preto navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného tak, ako je uvedené v žalobe.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 26.10.2017. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na všetkých písomných vyjadreniach. Je toho názoru, že vypustenie ustanovení o tom, že žalovaný nebude mať právo ponechať si zálohu, ak predpoklad nebude preukázateľne naplnený z dôvodu nesúhlasného vyjadrenia mesta, je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Je toho názoru, že žalovaný sa dopustil neférového a šikanózneho konania, ktoré smerovalo k poškodeniu a znevýhodneniu žalobcu. Žalovaný zámerne inkorporoval ustanovenie do dodatku, ktoré mení podstatným spôsobom zmluvu o budúcej zmluve. Žalobca nevedel o tom, že v dodatku sa nachádza takéto ustanovenie. Možnosť vrátenia zálohy tak bola viazaná na dôvody, ktoré žalobca nijakým spôsobom nevie ovplyvniť a žalovaný iba využil vývoj okolo povoľovania predmetnej rekonštrukcie, kedy vedomosť o tom, či mesto vydá alebo nevydá kladné stanovisko k rekonštrukcii bolo veľmi nejednoznačné. Uviedol tiež, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť nakoľko nebol naplnený predpoklad dohodnutý zmluvnými stranami k zmluve o budúcej zmluve. K vydaniu územného rozhodnutia resp. k celému územnému konaniu nemohlo dôjsť, lebo bolo naviazané na vydanie stanovísk z magistrátu hlavného mesta, miestneho úradu. Nesúhlasné stanovisko bolo vydané až dňa 29.05.2013, čo je po uplynutí účinnosti zmluvy. Žalobca preukázal svoju serióznosť nakoľko súhlasil so zaplatením zálohy v celkovej výške 20.000 Eur. Pri podpisovaní dodatku bol však uvedený do omylu nakoľko nevedel, že predmetom dodatku, ktorý bol spísaný v posledný deň účinnosti budúcej zmluvy sa nachádzajú ustanovenia, na základe ktorých je žalovaný oprávnený si ponechať zaplatenú zálohu. Ponechanie tejto zálohy považuje za konanie, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom a má za to, že žalovaný daným ustanovením prekročil medze zmluvnej voľnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že spoločnosť žalovaného sa nevenuje predaju nehnuteľností. Predmetnú budovu mal žalovaný záujem predať priamo bez uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, požiadavka na uzavretie takejto zmluvy vzišla od žalobcu. Na všetkých rokovaniach pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve ako aj dodatku sa zúčastňoval žalobca spolu s jeho právnym zástupcom JUDr. Kubíkom. Rokovania prebiehali dlhší čas, žalobca bol oboznámený s textom zmluvy a nikdy nemal voči jej textu námietky. Žalovaný mal záujem aj po skončení zmluvy o budúcej zmluve budovu žalobcovi priamo odpredať. Žalobca však nehnuteľnosť v dôsledku uzavretia zmluvy blokoval po dobu 10 mesiacov a žalovaný nikdy nemal záujem nijakým spôsobom šikanovať žalobcu pri výkone svojho práva. Uviedol tiež, že kúpnu zmluvu bolo možné so žalovaným uzavrieť kedykoľvek, a to aj po platnosti zmluvy o budúcej zmluve, ale už bez rezervácie nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Je pravdou, že nesúhlasné stanovisko bolo vydané až v roku 2013, avšak o jeho vydanie bolo taktiež požiadané až po ukončení zmluvy o budúcej zmluve. Dodatok k zmluve o budúcej zmluve považuje za dobrú vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu. Na základe uzavretej zmluvy o budúcej zmluve a dodatku odmietal iných záujemcov o kúpu nehnuteľnosti. Na pojednávaní bol vykonaný aj výsluch konateľa žalobcu - Patrika N., ktorý uviedol, že žalovaný mal na predaj budovu, o ktorú mal žalobca záujem. Na túto budovu existovala štúdia jej nadstavby, ktorú dostali k dispozícii od architektonickej kancelárie, ktorá ju vypracovala. Túto kanceláriu im odporučil žalovaný. Táto štúdia však nebola akceptovaná. Museli prekresliť dokumentáciu, prebehlo niekoľko jednaní na stavebnom úrade a je pravda, že nebola podaná žiadosť na územné rozhodnutie z dôvodu, že pred podaním tejto žiadosti bolo potrebné vyriešiť množstvo povolení. Práce na vydaní územného rozhodnutia však pokračovali dokonca aj po skončení zmluvy o budúcej zmluve a žalobca mal záujem na kúpe tejto nehnuteľnosti. Zálohu žalobca zaplatil na základe zmluvy o budúcej zmluve. Dodatok k tejto zmluve bol urobený v posledný deň platnosti zmluvy a bol v ňom zakomponovaný dodatok, na základe ktorého nemá žalovaný povinnosť vrátiť zálohu v prípade nevydania územného rozhodnutia. Toto rozhodnutie žiaľ žalobca nezískal avšak naďalej mal záujem o kúpu budovy a práce na získanie územného rozhodnutia sú dlhodobý proces. Žalobca je toho názoru, že zaplatená záloha na kúpnu cenu mu patrí.
5. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, a to najmä Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13.04.2012 (ďalej len „zmluva“), Dodatkom č. 1 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13.09.2012 (ďalej len „dodatok“), výpismi z
účtu žalobcu zo dňa 13.04.2012 a 21.09.2012, Stanoviskom Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava
- Nové Mesto zo dňa 04.09.2013, predsporovou výzvou zo dňa 11.11.2013, vyjadrením žalovaného k pokusu o mimosúdny zmier zo dňa 02.12.2013, e-mailovou komunikáciou sporových strán, žiadosťou žalobcu o vydanie stanoviska k stavebnej štúdii zo dňa 10.09.2012, vyjadrením žalovaného k žiadosti o poskytnutie súhlasu s investičným zámerom zo dňa 11.07.2013, odpoveďou Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 29.05.2013 a výpismi z obchodného registra.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Žalobca dňa 13.04.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len „zmluva“) v písomnej forme, ktorou sa zmluvné strany zaviazali uzavrieť v dobe určenej v článku II bod 3. zmluvy Kúpnu zmluvu v znení prílohy č. 1 zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu päť mesiacov odo dňa podpísania zmluvy, pričom článok II bod 4. zmluvy ako predpoklad uzavretia kúpnej zmluvy uvádza vydanie a právoplatnosť územného rozhodnutia o umiestnení stavby príslušným stavebným úradom v prospech budúceho kupujúceho, žalobcu, na základe ktorého bude žalobca po získaní ďalších rozhodnutí potrebných na realizáciu rekonštrukcie budovy oprávnený vykonať plánovanú prestavbu budovy. V súlade s článkom III bod 1. zmluvy žalobca dňa 13.04.2012 uhradil žalovanému zálohu na kúpnu cenu vo výške 10.000 Eur, ktorá sa v prípade uzavretia kúpnej zmluvy započíta na dojednanú kúpnu cenu. Nakoľko do dňa uplynutia doby platnosti zmluvy nedošlo k splneniu predpokladov a vzhľadom na pretrvávajúci záujem zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu, zmluvné strany sa dňa 13.09.2012 dohodli na uzavretí dodatku k zmluve, ktorý trvanie zmluvy predĺžil do 28.02.2013. Podľa článku II bod 5. dodatku sa zmluvné strany zároveň dohodli na zvýšení preddavku na kúpnu cenu o 10.000 Eur, ktorý žalobca uhradil dňa 21.09.2012, čím celková výška zálohy zaplatenej žalovanému predstavuje sumu 20.000 Eur. Na základe žiadosti žalobcu o vydanie stanoviska k investičnému zámeru zo dňa 25.03.2013, doplnená dňa 24.07.2013, vydal dňa 04.09.2013 Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto stanovisko, v ktorom vyjadril nesúhlas s navrhovaným zámerom v danej lokalite. Výpisom z obchodného registra žalobcu súd zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, poradenská činnosť v oblasti stavebníctva, sprostredkovateľská činnosť v oblasti stavebníctva. Výpisom z obchodného registra žalovaného súd zistil, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným predmetom činnosti je vykonávanie verejného zdravotného poistenia.
7. Podľa § 289 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) , zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.
8. Podľa § 289 ods. 2 ObZ, zmluva vyžaduje písomnú formu.
9. Podľa článku III bod 3. zmluvy, pre prípad zrušenia tejto zmluvy alebo Kúpnej zmluvy, alebo iného ukončenia tejto zmluvy alebo Kúpnej zmluvy z dôvodov, ktoré nespočívajú v protiprávnom konaní Budúceho predávajúceho, sa zmluvné strany dohodli, že Budúci predávajúci bude oprávnený si trvale ponechať Zálohu ako kompenzáciu za nerealizovanú transakciu a nebude ju povinný vrátiť Budúcemu kupujúcemu. Tým nie je dotknuté právo Budúceho predávajúceho na náhradu škody v celom rozsahu, ktorá bude spôsobená porušením tejto zmluvy alebo Kúpnej zmluvy. Podľa článku III bod 4. zmluvy, budúci predávajúci nebude mať právo ponechať si Zálohu v zmysle bodu 3. tohto článku v prípade, ak dôjde k zrušeniu tejto zmluvy márnym uplynutím lehoty na naplnenie Predpokladu, ktoré bude výlučne a preukázateľne v príčinnej súvislosti s odmietnutím súhlasu alebo nevyhnutného úkonu zo strany Budúceho predávajúceho bez toho, aby mal Budúci predávajúci na toto odmietnutie rozumný dôvod alebo ak Predpoklad nebude preukázateľne naplnený z dôvodu nesúhlasného vyjadrenia Mesta poskytnutého v rámci územného konania. Podľa článku II bod 4. zmluvy predpokladom na uzavretie Kúpnej zmluvy je vydanie a právoplatnosť územného rozhodnutia o umiestnení stavby príslušným stavebným úradom v prospech Budúceho kupujúceho, na základe ktorého bude Budúci kupujúci po získaní ďalších rozhodnutí potrebných na realizáciu rekonštrukcie Budovy oprávnený k plánovanej prestavbe Budovy pristúpiť. Podľa článku II bod 3. Dodatku č. 1 k zmluve, zmluvné strany sa dohodli, že sa mení článok III bod 4. zmluvy. Nové znenie článku III bod 4. zmluvy znie nasledovne: Budúci predávajúci nebude mať právo ponechať si Zálohu v zmysle bodu 3 tohto článku v prípade, ak dôjde k ukončeniu tejto zmluvy márnym uplynutím lehoty na naplnenie Predpokladu, ktoré bude výlučne a preukázateľne v príčinnej súvislosti s
odmietnutím súhlasu alebo nevyhnutného úkonu zo strany Budúceho predávajúceho bez toho, aby mal Budúci predávajúci na toto odmietnutie rozumný dôvod.
10. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktorí prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že v článku III bod 4. zmluvy boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté podmienky kedy budúci predávajúci, v predmetnom konaní žalovaný, nebude mať právo ponechať si zálohu zaplatenú žalobcom. Išlo o prípad ak dôjde k zrušeniu zmluvy márnym uplynutím lehoty na naplnenie predpokladu, ktoré bude výlučne a preukázateľne v príčinnej súvislosti s odmietnutím súhlasu alebo nevyhnutného úkonu zo strany budúceho predávajúceho bez toho, aby mal budúci predávajúci na toto odmietnutie rozumný dôvod alebo ak predpoklad nebude preukázateľne naplnený z dôvodu nesúhlasného vyjadrenia Mesta poskytnutého v rámci územného konania. Predpokladom na uzavretie kúpnej zmluvy bolo vydanie a právoplatnosť územného rozhodnutia o umiestnení stavby príslušným stavebným úradom v prospech budúceho kupujúceho, v predmetnom konaní žalobcu. Dodatkom č. 1, najmä jeho článkom II bod 3., sa zmenili podmienky, kedy žalovaný nebude mať právo ponechať si zálohu, a to vypustením druhej z podmienok, teda ak predpoklad nebude preukázateľne naplnený z dôvodu nesúhlasného vyjadrenia Mesta poskytnutého v rámci územného konania. Niet sporu, že žalobca riadne a včas zaplatil žalovanému zálohu v dohodnutej výške, dňa 13.04.2012 vo výške 10.000 Eur a dňa 21.09.2012 vo výške 10.000 Eur, spolu vo výške 20.000 Eur. Z vyjadrení žalovaného a tiež z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že práve žalobca navrhol lehotu desiatich mesiacov, pri ktorej mal za to, že z jeho strany dôjde k naplneniu všetkých predpokladov na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaný mal v úmysle nehnuteľnosť predať, a preto žalobcovi poskytol potrebnú súčinnosť pre splnenie predpokladov. Na druhej strane, žalobca mal vedieť aký dlhý čas je potrebný na splnenie predpokladu na uzavretie kúpnej zmluvy, a to vydanie a právoplatnosť územného rozhodnutia o umiestnení stavby príslušným stavebným úradom. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že predmetom činnosti žalobcu je okrem iného práve sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, poradenská činnosť v oblasti stavebníctva, sprostredkovateľská činnosť v oblasti stavebníctva. Žalobca v tejto oblasti podniká od roku 2009. Na tomto nič nemení ani uzavretie dodatku č. 1 k zmluve a jeho článok II bod 3., na ktorý poukazuje žalobca, a ktorý žalobca pokladá za šikanózny. Aj v tomto prípade platí, že žalobca, ako podnikateľ, v plnom rozsahu zodpovedá za svoje rozhodnutia. V prípade, že so znením dodatku nesúhlasil, mohol navrhnúť žalovanému iné jeho znenie, prípadne ho v navrhovanom znení nepodpísať. Ani táto skutočnosť však nič nemení na fakte, že žalobca nielenže nesplnil predpoklad na uzavretie kúpnej zmluvy, teda nedisponoval právoplatným územným rozhodnutím o umiestnení stavby, zo žiadneho predloženého listinného dôkazu ani nevyplýva a ani to netvrdí, že by o vydanie územného rozhodnutia vôbec požiadal príslušný stavebný úrad. Súd preto poukazuje na skutočnosť, že žalobca nesplnil dohodnutý predpoklad na uzavretie kúpnej zmluvy a zároveň nebola naplnená žiadna z podmienok, kedy nebude mať právo ponechať si zálohu zaplatenú žalobcom, a to bez ohľadu na uzavretie dodatku č. 1 k zmluve. Z citovaného § 35 ods. 1 stavebného zákona je zrejmé, že územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, v danom prípade však takýto návrh zo strany žalobcu podaný nebol. Z článku III bod 3. zmluvy vyplýva, že žalovaný bude oprávnený si trvale ponechať zálohu ako kompenzáciu za nerealizovanú transakciu a nebude ju povinný vrátiť žalobcovi.
12. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, keď mal za preukázané, že nedošlo k žiadnej situácii dohodnutej v samotnej zmluve alebo jej Dodatku č. 1, kedy by žalovaný nebol oprávnený ponechať si žalobcom zaplatenú zálohu, a preto žalobu zamietol.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Bratislava V, v dvoch vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.