Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10Csp-49-2017.pdf
PDF · 132.1 KB
No categories available
10Csp/49/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: X. T., W.. XX.XX.XXXX, F. C. XXXX/ X, Prešov, o zaplatenie 4.194,10 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 687,70 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 5 % ročne zo sumy 68,77 EUR od 21.1.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 68,77 EUR od 21.2.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 68,77 EUR od 21.3.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 68,77 EUR od 21.4.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 68,77 EUR od 21.5.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 68,77 EUR od 21.6.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 68,77 EUR od 21.7.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 68,77 EUR od 21.8.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 68,77 EUR od 21.9.2017 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 68,77 EUR od 21.10.20.17 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 EUR splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to pod hrozbou straty výhody splátok.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.5.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 4.194,10 EUR spolu s úrokom vo výške 161,29 EUR, úrokom z omeškania vo výške 1,89 EUR, úrokom vo výške 10,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.194,10 od 27.4.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.194,10 EUR od 27.4.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 161,29 EUR od 27.4.2017 do zaplatenia, nezaplatenými poplatkami za poistenie vo výške 3,36 EUR, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.7.2016 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. 326747, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4.400 EUR. Bonita žalovaného bola zo strany žalobcu overená pred poskytnutím úveru v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 20.6.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru
žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 26.4.2017. Žalovaná po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnila žiadnu úhradu.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že si je vedomá svojho dlhu proti žalobcovi. Poukázala však na to, že jej manžel od roku 2015 do roku 2016 maródoval, od 14.12.2016 bol na úrade práce a 3.4.2016 mu schválili invalidný dôchodok. Uviedla tiež, že jej staršia dcéra Patrícia má detskú mozgovú obrnu a mladšia dcéra Veronika nastúpila na vysokú školu. Vzhľadom na to, že jej jediný príjem za rok 2015 a 2016 nestačil ani na inkaso, lieky a internát, nezvládala pôžičku platiť. Žiadala súd o zníženie splátky na 30 EUR.
4. Žalobca v replike navrhol, aby súd považoval výšku uplatneného nároku za nespornú, keďže žalovaná dlh uznala. Vyjadril súhlas so zaplatením dlhu v splátkach, ak žalovaná uhradí istinu aj príslušenstvo do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 30 EUR by postupoval súd v rozpore so zákonom. Žalovaná by tak získala možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, v sume viac než dvojnásobne nižšej ako mala pôvodnú splátku.
5. Na výzvu súdu, aby žalobca preukázal, na základe akých dokladov skúmal bonitu žalovanej a aby uviedol, na základe akého zmluvného dojednania došlo k predčasnému zosplatneniu úveru s tým, aby zároveň preukázal doručenie opakovaného upozornenia a výzvy na predčasné splatenie úveru, žalobca uviedol, že bonitu žalovanej posúdil pred poskytnutím úveru vychádzajúc zo žiadosti o poskytnutie úveru, lustrácie v SRBI, z reportu zo Sociálnej poisťovne a kreditnými obratmi na výpisoch z účtu žalovaného. K predčasnej splatnosti uviedol, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok splatných dňa 20.1.2017, 20.2.2017 a 20.3.2017.Teda vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky splatnej k 20.1.2017 bola ku dňu zosplatnenia 26.4.2017 v omeškaní so zaplatením tejto splátky dlhšie než 3 mesiace. Na uplatnenie práva na zosplatnenie úveru žalobca žalovanú upozornil listom Opakované upozornenie z 21.2.2017, teda v lehote dlhšej než 15 dní. Vzhľadom na to, má za to, že bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 OZ. Doručenku k výzve na predčasné splatenie priložil v prílohe.
6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnila iba žalovaná. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi, t.j. zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 326747 zo dňa 14.7.2016, všeobecnými obchodnými podmienkami a obchodnými podmienkami pre úvery, opakovaným upozornením zo dňa 21.2.2017, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 26.4.2017, sadzobníkom poplatkov, prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia, stavom omeškaných plátok na úvere, prepočtom zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, vyjadrením žalovanej, potvrdením o návšteve školy dcéry žalovanej, preukazmi fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo vzťahu k manželovi a dcére žalovanej, potvrdením Sociálnej poisťovne, rozhodnutím o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, vyjadrením žalobcu zo dňa 28.7.2017 a 9.8.2017, žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru, výpismi z účtu žalovanej od 1.7.2015 do 31.10.2016, doručenkou a zistil tento skutkový stav veci:
8. Žalobca uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 14.7.2016 zmluvu o spotrebiteľskou úvere č. 326747, predmetom ktorej bol bezúčelový úver vo výške 4.400 EUR. V zmluve bola ako celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 6.821,92 EUR, čo mala žalovaná zaplatiť v 96 anuitných splátkach po 68,77 EUR v 20. deň kalendárneho mesiaca počnúc 20.7.2016. RPMN v zmluve bola uvedená ako 13,36 %, ročná úroková sadzba 10,9 % a priemerná hodnota RPMN 15,19 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený 20.6.2024. V zmluve boli zároveň dohodnuté poplatky (poplatok za poskytnutie úveru vo výške 220 EUR, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 1,68 EUR mesačne, poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet 2,50 EUR, poplatok za predčasné splatenie úveru 0,5 %, resp. 1 % z predčasne splatenej čiastky, poplatok za žiadosť o zmenu podmienok 40 EUR, zmluvná pokuta za omeškanie splátky / po upozornení 15 EUR, poplatok za výzvu na splatenie úveru 30 EUR, poplatok za potvrdenia a súhlasy k úverom 25 EUR a poplatok za potvrdenia o zostatku úver 50 EUR)
9. Z prehľadu splácania predloženého žalobcom je zrejmé, že žalovaná do 27.12.2016 uhradila z titulu úveru 422,70 EUR.
10. V bode 2.9.1 Obchodných podmienok pre úvery je upravená možnosť predčasnej splatnosti úveru v prípade, ak nastane akákoľvek zmena okolností (skutočnosti, ktoré zakladajú zmenu okolností sú upravené v bode 2.8. obchodných podmienok pre úver).
11. Z opakovaného upozornenia zo dňa 21.2.2017 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok, celkovo v sume 171,18 EUR do 26.2.2017 a zároveň upozornil na uplatnenie práva v zmysle § 565 OZ.
12. Z výzvy na predčasné splatenie úveru súd zistil, že žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru s tým, že požiadal žalovanú o úhradu celého dlhu vo výške 4.420,64 EUR do 6.5.2017. Predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa 3.5.2017.
13. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 14.7.2016 vyplýva, že žiadateľ o úver (žalovaná) je zamestnaná ako robotník v potravinárskom priemysle od 1.1.2010. Typ príjmu, priemerný čistý mesačný príjem, ani názov a adresa zamestnávateľa uvedené nie sú.
14. Z výpisu z účtu vedeného u žalobcu v období od 1.7.2015 do 30.6.2016 (obdobie bezprostredne predchádzajúce poskytnutiu úveru) je zrejmé, že jediné kreditné operácie predstavujú čerpanie úveru vo výške 3.686 EUR, 2 x vklad v hotovosti žalovanou v sume 500 EUR a prijaté úhrad od Telervis Prevody v sume 1.277,86 EUR, od Pohotovosti v sume 600 EUR, od Consumer finance holding vo výške 1.000 EUR a 50 EUR, od Friendly Finance Slovakia s.r.o. vo výške 700 EUR, 200 EUR, 400 EUR a 1.510 EUR. Iné príjmy (napr. zo zamestnania) preukázateľne na účet žalovanej prijaté neboli. Okrem toho z výpisu ďalej vyplýva, že žalovaná v tom období splácala úvery s mesačnou splátkou vo výške 29,79 EUR a 68,01 EUR.
15. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že žalobkyňa je dlhodobo zamestnaná v spoločnosti LIDL s príjmom 410 EUR mesačne. Jej manžel je na invalidnom dôchodku s príjmom 274,20 EUR (od 1.1.2017 bol zvýšený invalidný dôchodok na 278,20 EUR, čo vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 3.4.2017 predloženého žalovanou). Žalovaná má dve dcéry, obe študujú na vysokej škole. Platí hypotéku na byt vo výške 330 EUR, inkaso predstavuje 170 EUR. Pokiaľ ide o jednotlivé úhrady od Telervis Prevody, od Pohotovosti, od Consumer finance holding, od Friendly Finance Slovakia s.r.o. vyplývajúce z výpisov z účtov za obdobie od januára 2016 do júna 2016, tie predstavujú krátkodobé pôžičky. Tieto pôžičky priebežne splatila. Z jej výsluchu ďalej vyplynulo, že keď brala úver od žalobcu, žalobca sa na jej príjem v danom období nepýtal. Mal za to, že je bonitný klient, pretože mala účet v tejto banke a predtým mala aj úver v tejto banke, ktorý splatila. Sám žalobca jej ponúkol predmetný úver vo výške 4.400 EUR.
16. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 14.7.2016 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
19. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
24. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa 1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
25. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
26. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16.
27. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
28. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
29. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
30. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ) . Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
32. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere žalobcom a žalovanou spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované ZoSÚ. Súd preto ustálil, že nie je možné prijať záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.
33. Žalobca vychádzal zo záveru, že úver predčasne zosplatnil dňa 26.4.2017. Súd sa však s týmto názorom nestotožnil s ohľadom na to, že žalobca ako veriteľ nekonal podľa názoru súdu s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, v dôsledku čoho nie je oprávnený vyžadovať od žalovanej ako spotrebiteľky jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).
34. V tomto smere poukazuje súd na to, že cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 ZoSÚ je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jednak existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, jednak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
35. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
36. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
37. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť zadlženiu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
38. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.
39. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
40. V tejto súvislosti žalobca na výzvu súdu špecifikoval, že schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver posúdil na základe lustrácie v Spoločnom registri bankových informácií (SRBI), z ktorého ale, okrem osobných údajov žalovanej, žiadne relevantné skutočnosti nevyplývajú. Pokiaľ poukázal žalobca aj na report zo Sociálnej poisťovne, je potrebné uviesť, že predmetný dôkaz v konaní predložený nebol.
41. Za ďalšie podstatné údaje pre posúdenie bonity považoval žalobca kreditné obraty na výpisoch z účtu žalovanej za obdobie od 1.7.2015 do 31.10.2016. V tomto smere je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že príjmy zo zamestnania žalovanej (pracovala v spoločnosti LIDL) na predmetný účet vkladané neboli, preto nie je zrejmé, z čoho žalobca usúdil schopnosť žalovanej predmetný úver vo výške 4.400 EUR splácať. Ako vyplynulo z výsluchu žalovanej, na jej príjem sa pritom ani sám nedopytoval. Rovnako nebolo v konaní preukázané zisťovanie akýchkoľvek výdavkov zo strany žalovanej. Žalovaná pritom uviedla, že v období, keď jej bol žalobcom ponúknutý predmetný úver, bola v zložitej finančnej situácii, pretože jej manžel bol od roku 2015 do roku 2016 práceneschopný, následne od 30.11.2016 mu bol schválený invalidný dôchodok vo výške 274,20 EUR. Žalovaná mala v tom čase vyživovaciu povinnosť k dvom študujúcim dcéram. Jej jediný príjem vo výške 410 EUR nestačil ani na inkaso, lieky a internát. Naviac z preložených výpisov z účtu je zrejmé, že žalovaná s ohľadom na svoju finančnú situáciu bola nútená vziať si krátkodobé pôžičky (konkrétne od Telervis prevody v sume 1.277,86 EUR, od Pohotovosti v sume 600 EUR, od Consumer finance holding vo výške 1.000 EUR a 50 EUR, od Friendly Finance Slovakia s.r.o. vo výške 700 EUR, 200 EUR, 400 EUR a 1.510 EUR). Tieto pôžičky predstavovali nosnú časť kreditných operácií na účte žalovanej. Pokiaľ žalobca považoval tento druh príjmov na účte žalovanej za relevantný pre posúdenie jej bonity, nemožno jeho konania hodnotiť inak ako postup v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorú mal ako banka v zmysle § 7 ZoSÚ nesporne zachovať.
42. Súd nepopiera, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
43. Je zrejmé, že žalobca spôsobom vyššie uvedeným nepostupoval, čoho výsledkom je poskytnutie úveru osobe, ktorá zaplatila iba 6 splátok z celkového počtu 96 splátok a s ktorou sa žalobca pokúsil ukončiť zmluvný vzťah vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, ktorý mal trvať do roku 2024.
44. So zreteľom na to, že žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
45. Keďže nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, žalobca by mal nárok len na zaplatenie dohodnutých splátok, pričom išlo celkovo o 96 splátok, posledná sa má stať splatnou až 20.6.2024. Žalovaná do podania žaloby uhradila 6 splátok (od 20.7.2016 do 20.12.2016). Žalobcovi teda možno priznať len doposiaľ nezaplatené splatné splátky, to znamená, že ku dňu rozhodovania súdu išlo o splatné splátky do 20.10.2017 v počte 10 mesačných splátok (od 20.1.2017 do 20.10.2017), čo predstavuje 687,70 EUR. V prevyšujúce časti súd žalobu zamietol.
46. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
47. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
48. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením celej prisúdenej sumy až splatnosťou poslednej splátky, ktorá bola splatná ku dňu rozhodnutia súdu, t.j. 20.10.2017. Súd preto priznal úroky z omeškania až od nasledujúceho dňa a vzhľadom na to, že žalobca uplatňoval úroky z omeškania za skoršie obdobie súd žalobu v časti výšky úrokov z omeškania zamietol.
49. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
50. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
51. Súd zohľadnil zlú sociálnu situáciu žalovanej a preto, aby sa predišlo ohrozeniu živobytia žalovanej a jej rodiny, súd jej povolil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
52. Podľa názoru súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu ako bankovej spoločnosti, ktorá má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov, a ktorej pohľadávky jej dlžníci splácajú bežným spôsobom v splátkach. Súd zastáva názor, že slabšia strana, ktorou žalovaná ako spotrebiteľka nesporne je, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitla v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre ňu devastujúce. Žalovaná i prejavila snahu dlh splácať. Povolenie splátok je vzhľadom na sociálnu a majetkovú situáciu žalovanej (žalovaná má príjem vo výške 410 EUR, jej invalidný manžel 278,20 EUR, z ktorého musia uhrádzať potreby na živobytie aj ich dvoch dcér a súčasne splácať splátky tohto úveru, ako aj hypotéky vo výške 330 EUR mesačne) v súlade so zásadou spravodlivosti uvedenou v čl. 2 ods. 1 CSP.
53. Na margo návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku súd uvádza, že v prejednávanej veci síce žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že si je vedomá svojho dlhu, avšak uvedenú okolnosť s ohľadom na samotný výsluch žalobkyne nepovažoval súd za podklad pre vyhovenie návrhu žalobcu na rozhodnutie o uplatnenom nároku rozsudkom pre uznanie. Na nariadenom pojednávaní žalovaná totiž ozrejmila, že žalobca jej ponúkol predmetný úver bez toho, aby zisťoval jej akýkoľvek príjem. Bola v zložitej finančnej situácii, preto s poskytnutím úveru súhlasila. Uviedla, že má nedostatočný príjem, zvažuje preto vyhlásenie osobného bankrotu, ako aj nájdenie práce v zahraničí s potenciálnym vyšším zárobkom. Chce len, aby jej dlh bolo povolené uhradiť v splátkach, pretože jej finančná situácia nedovoľuje zaplatiť ho celý naraz. Ak by súd vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol o žalobe rozsudkom na základe uznania bez toho, aby podrobil ex offo uplatnený nárok súdnej kontrole podľa § 7 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ, konal by v rozpore s cieľom ochrany práv spotrebiteľa. Navyše by tak urobil za existencie vážnych pochybností o skutočnom význame prejavenej vôle žalovanej uznať uplatnený nárok. Súd nevylučuje, že zo strany žalovanej ako nedostatočne
informovaného spotrebiteľa (či už vo vzťahu k hmotnoprávnemu základu uplatneného nároku, ale aj procesným právnym predpisom upravujúcim konanie pred súdom, zmyslu uznania nároku a pod.) došlo k rezignácii, či už zo strachu z toho, že bola voči nej podaná žaloba (súdu je známe z jeho činnosti, že ľudia neznalí právnych predpisov majú často až prehnaný rešpekt voči súdu a sú ochotní uznať aj nedôvodné nároky, len aby voči nim nebolo vedené súdne konanie a to najmä v prípadoch, ak proti nim stojí spoločnosť s právnym zastúpením, prípadne vlastným právnym oddelením), obavy z vyhovenia žaloby a uloženia povinnosti zaplatiť celú žalovanú sumu naraz (žalovaná požiadala o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, a tak nie je vylúčené, že nárok uznala ako ústupok, aby jej bolo vyhovené), nedostatku argumentačných dôvodov odporujúcich podanej žalobe (žalovaná sa vyjadrila k žalobe na výzvu súdu, a teda si vyjadrením len splnila uloženú povinnosť. Pokiaľ ale nedisponovala dostatočnými informáciami a dôkazmi, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok, boli jej možnosti rozporovať uplatnený nárok obmedzené.).
54. Súd týmto nekonštatuje, že by bolo nevyhnutné pri rozhodovaní rozsudkom na základe uznania zakaždým skúmať (a dokazovať) vôľu žalovaného pri jeho uznávacom prejave, avšak považoval za potrebné na vyššie uvedené skutočnosti poukázať s ohľadom na špecifické postavenie spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch ako „slabšej zmluvnej strany“, ktoré sa nepochybne prenáša aj do sféry procesnoprávnej (postavenia spotrebiteľa v súdnom konaní). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na bod 54 vyššie uvedeného rozsudku Banco Espaňol, podľa ktorého cit. "vzhľadom na celkovú podobu, priebeh a osobitosti konania o platobnom rozkaze uvedené v bodoch 50 až 52 tohto rozsudku existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutí spotrebitelia nepodajú požadovaný odpor buď z dôvodu mimoriadne krátkej lehoty stanovenej na tento účel, alebo z dôvodu, že ich od výkonu práva na obranu môžu odradiť trovy spojené so súdnou žalobou, ktoré vzniknú v pomere k výške napadnutého dlhu, alebo z dôvodu, že nepoznajú alebo si neuvedomujú rozsah svojich práv, alebo napokon z dôvodu, že návrh na vydanie platobného rozkazu má obmedzený obsah, a teda nemajú kompletné informácie". Aj keď sa uvedený rozsudok týkal konania o platobnom rozkaze, podľa názoru súdu je možné závery o neznalosti alebo neuvedomovaní si svojich práv, ako aj nedostatku informovanosti vzťahovať aj na spotrebiteľov v štádiu konania, v ktorom sa spotrebitelia (ako žalovaní) vyjadrujú k podanej žalobe.
55. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Žalovaná bola úspešná v rozsahu 83,60 %, neúspešná v rozsahu 16,40 %, a preto podľa zásady pomeru úspechu v spore by jej mal patriť nárok náhradu trov konania v rozsahu 67,20 %. Keďže však žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli súd jej ich náhradu aj s poukazom na uznesenie NSSR sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25.1.2017 nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.