Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/25/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Diners Club CS, s.r.o. so sídlom Námestie slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO: 35 757 086, právne zastúpený JUDr. Júliusom Brichtom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie BRICHTA & PARTNERS, Grösslingova 8, 811 09 Bratislava proti žalovanému: V. M., nar. X.XX.XXXX, zastúpený R.. S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Č.. XX, XXX XX N., opatrovníkom, zastúpený JUDr. Silviou Sovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Diamantová 10, 040 11 Košice, o zaplatenie 2.263,34 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.045,54 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.045,54 Eur od 24.11.2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach 15 Eur, splatných vždy k 15- temu dňu toho ktorého mesiaca, so splatnosťou prvej splátky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 7,62 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.1.2015 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 2.263,34 Eur s úrokom vo výške 13,9 % zo sumy 1.863,24 Eur od 24.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.863,24 Eur od 24.11.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je najmä vydávanie a správa nebankových platobných kariet a vykonávanie obchodných transakcií z použitia nebankových platobných kariet, pričom podnikanie žalobcu pri správe a vydávaní platobných kariet je poskytovanie platobných služieb a žalobca je platobná inštitúcia. Poukázal na zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, § 98 ods. 10. Uviedol, že žalovaný na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty WHITE zo dňa 23.9.2011 navrhol žalobcovi uzavretie zmluvy, na základe ktorej sa za podmienok uvedených v žiadosti žalobca zaviazal vydať žalovanému kartu a umožniť mu vykonávať prostredníctvom karty transakcie u zmluvných partnerov žalobcu a poskytnúť žalovanému doplnkovú službu úveru do výšky revolvingového limitu a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi všetky záväzky súvisiace s vydaním a používaním karty, osobitne sumu všetkých transakcií vykonaných prostredníctvom karty, ako aj poplatky, na ktoré vznikol žalobcovi v súvislosti s vydaním a používaním karty podľa sadzobníka poplatkov nárok, ako aj vrátiť poskytnutý a čerpaný úver žalobcovi a zaplatiť úrok. Obsah zmluvy o vydaní karty bol tvorený žiadosťou, všeobecnými obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie platobných kariet Diners Club ( ďalej VOP ), revolvingovými obchodnými podmienkami ( ďalej ROP ), potvrdením o prijatí žiadosti a príslušným sadzobníkom poplatkov. Uviedol, že žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so znením VOP, ROP a aktuálneho sadzobníka poplatkov a zaviazal sa svoje povinnosti uvedené v týchto dokumentoch ako aj v žiadosti v plnom rozsahu dodržiavať. V nadväznosti

na prijatie žiadosti žalovaného zo strany žalobcu bola žalovanému vydaná kreditná karta Diners Club č. XXXX.XXXXXX.XXXX, prostredníctvom ktorej žalovaný následne realizoval transakcie, ktoré žalobca v zmysle bodu 5.9. VOP zúčtovával prostredníctvom karty v spolupráci so svojimi zmluvnými partnermi na kartový účet držiteľa karty - žalovaného. Žalovaný vykonával prostredníctvom kreditnej karty v jednotlivých zúčtovacích obdobiach transakcie, ktoré boli žalovanému vyúčtované mesačne v príslušných výpisoch transakcií, pričom obsahovali výšku vykonaných transakcií realizovaných prostredníctvom kreditnej karty žalovaného, výšku platby žalovaného, a to v prípade, ak žalovaný v zúčtovacom období vykonal platbu povinnej úhrady, prípadne vyššiu platbu ako bola samotná výška povinnej úhrady, výšku úroku a výšku poplatkov, vyplývajúcich zo zoznamu poplatkov, pokiaľ žalobcovi vznikol nárok na tieto poplatky. Žalobca uviedol, že v deviatom zúčtovacom období v roku 2013 vykonal žalovaný platbu vo výške 300 Eur dňa 18.9.2013. Súčasne v tomto zúčtovacom období žalovaný vykonal transakcie vo výške 288,98 Eur, bol povinný zaplatiť ročný poplatok vo výške 59 Eur a úrok vo výške 10,99 Eur. Poukázal na výpis zo dňa 23.9.2013, podľa ktorého bol žalovaný povinný vykonať povinnú úhradu vo výške 140,12 Eur do dňa 21.10.2013, ktorú žalovaný nevykonal. V desiatom zúčtovacom období v roku 2013 žalovaný vykonal transakcie vo výške 360,59 Eur a bol povinný zaplatiť úrok vo výške 13,07 Eur. V zmysle výpisu zo dňa 23.10.2013 bol žalovaný povinný vykonať povinnú úhradu vo výške 237,85 Eur do dňa 18.11.2013. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou povinnej úhrady vyplývajúcej z výpisu zo dňa 23.9.2013, žalovanému bola zo strany žalobcu zaslaná upomienka č. 1, v ktorej bol žalovaný vyzvaný na vykonanie úhrady a zároveň v predmetnej upomienke bol žalovaný informovaný aj o tom, že mu podľa platných obchodných podmienok žalobcu bude účtovaný poplatok za omeškanie platby podľa platného sadzobníka poplatkov a poplatok za vystavenie upomienky. Na predmetnú upomienku reagovala matka žalovaného s tým, že informovala žalobcu, že žalovaný je nezvestný od 30.8.2013 a v mieste bydliska sa od uvedeného dátumu nezdržiava. V jedenástom zúčtovacom období v roku 2013 nevykonal žalovaný žiadne transakcie, bol však povinný zaplatiť poplatok za upomienku č. 1 vo výške 7 Eur, sankčný poplatok vo výške 1,81 Eur a úrok vo výške 16,39 Eur. Podľa výpisu zo dňa 23.11.2013 bol žalovaný povinný vykonať povinnú úhradu vo výške 350,58 Eur do 19.12.2013. Žalobca dodal, že nakoľko ku dňu 28.11.2013 žalovaný neuhradil povinnú úhradu v zmysle výpisu zo dňa 23.10.2013 a bol v omeškaní viac ako 30 dní po dátume splatnosti, bola žalovanému zaslaná upomienka č. 2, v ktorej bol žalovaný informovaný, že jeho kreditná karta bola zablokovaná. Súčasne bol žalovaný informovaný, že k dlžnej sume bude v zmysle ROP a VOP mesačne pripisovaný sankčný úrok podľa platného sadzobníka poplatkov a poplatok za vystavenie upomienky vo výške 17 Eur. Žalovaný bol súčasne vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky do 15 dní od doručenia upomienky. V následných zúčtovacích obdobiach žalobca vystavoval mesačné výpisy, v ktorých od žalovaného požadoval zaplatiť splatné pohľadávky a vyčíslil úroky, poplatky za zaslanie výpisu poštou, prípadne poplatky za upomienky a sankčné poplatky za ten ktorý mesiac. Výzvou na zmier zo dňa 22.1.2014 bol žalovaný upozornený, že k uvedenému dňu žalobca neeviduje povinnú úhradu, na ktorú sumu bol žalovaný upozornený v upomienkach. Na výzvu opätovne reagovala matka žalovaného dňa 3.2.2014, ktorá žalobcu informovala, že žalovaný je naďalej nezvestný. Dodal, že žalovaný bol v omeškaní s plnením si svojich povinnosti po dobu viacej ako dva mesiace a žalobca vypovedal dňa 5.3.2014 v zmysle bodu 4.3. ROP žalovanému zmluvu a úver žalovaného ako aj ostatné dlžné sumy sa stali splatnými. Žalobca vyčíslil dlh žalovaného ku dňu 23.11.2014, a ktorý činí výšku 2.263,34 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 1.863,24 Eur - jedná sa o transakcie vykonané prostredníctvom kreditnej karty žalovaného vo výške 1.763,24 Eur + ročný poplatok vo výške 59 Eur, + poplatky za upomienky a výzvu na zmier vo výške 41 Eur, úrokov vo výške 178,05 Eur a sankčných poplatkov vo výške 222,05 Eur.

3. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil žiadosť o vydanie kreditnej karty WHITE zo dňa 23.9.2011, štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere - WHITE, potvrdenie o prijatí žiadosti o vydanie kreditnej karty Diners Club WHITE zo dňa 30.9.2011, všeobecné obchodné podmienky pre vydávanie a používanie platobných kariet Diners Club platné od 1.5.2011, revolvingové obchodné podmienky, sadzobník poplatkov platný od 8.5.2013, výpisy z bodového konta žalovaného, špecifikáciu pohľadávky, upomienku č. 2 adresovanú žalobcom žalovanému zo dňa 28.11.2013, upomienku č. 1 zo dňa 4.11.2013, výzvu na zmier zo dňa 22.1.2014, odpoveď matky žalovaného W.. S. M. na upomienku č. 1 zo dňa 18.11.2013.

4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.

5. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 1.10.2014 sp. zn. 21Ps/3/2014 pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu za a opatrovníka mu súd ustanovil otca R.. S. M., nar. XX.X.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.11.2014.

6. K žalobe sa vyjadril ustanovený opatrovník žalovaného písomným podaním zo dňa 24.6.2015, v ktorom uviedol, že dňa 1.9.2011 žalovaný sa zamestnal v spoločnosti T-Systems s.r.o. v Košiciach a uviedol, že v zmluvnom vzťahu nebol so žalobcom žalovaný, ale jeho zamestnávateľ a dodal, že karta Diners Club bola automaticky dávaná všetkým zamestnancom spoločnosti T- Systems s.r.o. a slúžila ako platobný prostriedok napr. na jedlo do ich jedálne. Poukázal na to, že žalovaný žiadnu zmluvu so žalobcom dobrovoľne neuzatváral, so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu sa ani neoboznámil. Poukázal na to, že od 30.8.2013 bol žalovaný nezvestný a dodal, že je tu predpoklad, že použil aj kartu žalobcu, avšak dôsledky použitia karty v tom čase pre prepuknutie závažnej fázy jeho ochorenia vonkoncom nevedel posúdiť, preto nemohli platne nastať také účinky jeho konania, ktoré prezentuje žalobca v žalobe. Poukázal na § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Opatrovník poukázal na to, že má za to, že zmluva je neplatná a žalobca má nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. len na nezaplatený zostatok čerpanej istiny. Uviedol, že toho času je žalovaný umiestnený v zariadení sociálnych služieb v Šemši, je poberateľom invalidného dôchodku v sume 295 Eur. Navrhol, v prípade, ak by bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, aby túto splácal v splátkach a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

7. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.6.2015.

8. K neplatnosti zmluvy namietanej opatrovníkom žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že má za to, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu je platná, v tom čase žalovaný netrpel duševnou poruchou, ktorá by spôsobila neplatnosť zmluvy.

9. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: dňa 23.9.2011 žalovaný podpísal žiadosť o vydanie kreditnej karty WHITE, kde uviedol svoje osobné údaje a požiadal o revolvingový limit vo výške 2.000 Eur. Žiadosť o vydanie kreditnej karty v bode 1 obsahovala vyhlásenie žiadateľa, ktorým žiadateľ navrhol žalobcovi uzavretie zmluvy o vydaní karty, na základe ktorej žiadateľovi Diners Club vydá kartu a umožní vykonať prostredníctvom karty transakcie u zmluvných partnerov žalobcu a poskytne doplnkovú službu úveru do výšky revolvingového limitu a zároveň žiadateľ sa zaviazal uhradiť žalobcovi všetky záväzky súvisiace s vydaním a používaním karty, osobitne sumu všetkých transakcií vykonaných prostredníctvom karty, ako aj poplatky, na ktoré vznikol žalobcovi v súvislosti s vydaním a používaním karty podľa sadzobníka poplatkov nárok, ako aj vrátiť poskytnutý a čerpaný úver žalobcovi a zaplatiť úrok. Obsah zmluvy o vydaní karty je tvorený touto žiadosťou, všeobecnými obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie platobných kariet Diners Club, revolvingovými obchodnými podmienkami, potvrdením o prijatí žiadosti a príslušným sadzobníkom poplatkov. Potvrdením o prijatí žiadosti o vydanie kreditnej karty Diners Club WHITE zo dňa 30.9.2011 žalobca potvrdil prijatie žiadosti o vydanie kreditnej karty 26.9.2011 a prijal návrh žalovaného na uzavretie zmluvy za podmienok uvedených v priloženej kópii žiadosti a taktiež vyplývajúcich z obchodných podmienok pre používanie revolvingových kreditných kariet Diners Club a aktuálneho zoznamu poplatkov. Žalobca v súlade s návrhom žiadateľa - žalovaného schválil revolvingový limit vo výške 2.000 Eur. Uvedené potvrdenie tiež obsahovalo aj ďalšie údaje a to výšku RPMN 14,78 %, celkovú čiastku, ktorá mala byť zaplatená spotrebiteľom 2.128,76 Eur, pričom uvedené hodnoty boli vypočítané pre prípad jednorazového čerpania úveru do plnej výšky revolvingového limitu bezhotovostnou transakciou a následnom splatení úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach vo výške 177,40 Eur pri úrokovej sadzbe 13,9 % ročne a ročnom poplatku za kartu 0 Eur, aktuálna výška priemernej RPMN kreditnej karty zverejnená nebola, ročný poplatok pre vydanie karty bol stanovený na 59 Eur, minimálna splátka úveru činila 5 % revolvovateľnej sumy, najmenej 20 Eur, úroková sadzba bola stanovená 13,9 % ročne, sankčný úrok na 9 % ročne a poplatok za vystavenie upomienky č. 1

- 5 Eur, č. 2 - 15 Eur, č. 3 - 15 Eur. Žalobca v predmetnom potvrdení zároveň uviedol, že pokiaľ by žiadateľ z vyššie uvedenými náležitosťami zmluvy nesúhlasil, má v zmysle uzavretej zmluvy v súlade s bodom 6. 4. obchodných podmienok pre používanie revolvingových kreditných kariet Diners Club právo od nej odstúpiť do 14 dní od doručenia potvrdenia prijatí žiadosti. Z bodu 2.1. všeobecných obchodných podmienok pre vydávanie a používanie platobných kariet Diners Club vyplynulo, že zmluva o vydanie karty sa uzatvára výlučne na základe žiadosti o vydanie karty podanej žalobcovi žiadateľom,

pripadne žiadateľom a spolužiadateľom. Žiadosť sa považuje za návrh na uzavretie zmluvy. V bode 2.2. bolo stanovené, že zmluva je uzavretá akceptáciou žiadosti, ktorú žalobca oznámi žiadateľovi jedných z nasledovných spôsobov: - doručením Diners Club vydanej karty spolu s fotokópiou akceptovanej žiadosti alebo - oznámením o prijatí návrhu zmluvy a o aktivácii karty doručenej elektronickými prostriedkami. Zmluva sa uzatvorila na dobu neurčitú, čo vyplýva z bodu 2.8. s tým, že zmluvu je žiadateľ oprávnený vypovedať bez udania dôvodu výpoveďou s mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť nasledujúcim dňom po doručení žalobcovi a žalobca je oprávnený vypovedať zmluvu z dôvodov hodných osobitného zreteľa s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovedi žiadateľovi. Výpoveď žalobcu musí byť doručená žiadateľovi osobne alebo kuriérskou službou alebo písomne doporučeným listom na adresu uvedenú v zmluve, pričom výpoveď držiteľa musí byť doručená osobne alebo písomne doporučeným listom na adresu žalobcu (bod 2.9. VOP). Z bodu 3.1. revolvingových obchodných podmienok žalobcu platných od 1.5.2011 vyplýva, že v prípade výpovede zmluvy zaniká s účinnosťou výpovede oprávnenie žiadateľa a prípadného spolužiadateľa čerpať ďalej úver a vykonávať prostredníctvom karty transakcie. Úver ako aj ostatné dlžné sumy sa stávajú v celom rozsahu splatnými v dátume splatnosti nasledujúceho výpisu potom, čo výpoveď nadobudla účinky. Z bodu 4.3. ROP vyplýva, že v prípade, ak žiadateľ nezaplatí povinnú úhradu za dve zúčtovacie obdobia, prípadne nebude niektorá povinná úhrada uhradená riadne po dobu dvoch mesiacov, je žalobca podľa vlastného uváženia oprávnený vypovedať zmluvu alebo zvýšiť žiadateľovi úrokovú sadzbu o rizikovú prirážku. Žalobca žalovaného upomienkami č. 1 a č. 2 upozornil na neuhradenie dlžnej čiastky a určil splatnosť príslušnej výšky dlhu. Výzvou na zmier žalobca žalovaného upozornil na omeškanie s platením, ktorá činí viac ako 60 dní a zároveň ho vyzval na úhradu sumy vo výške 367,58 Eur. Z výpisov doložených žalobcom a špecifikácie pohľadávky vyplynulo, že žalovaný za obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje dlžnú sumu, vykonal transakcie kreditnou kartou vo výške 1.763,24 Eur, vykonal platbu v sume 717,70 Eur.

7. Súd vykonal dokazovanie hore uvedenými dôkazmi a to ich oboznámením, z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav tak ako bolo vyššie uvedené.

8. Žalobca argumentoval tým, že k uzatvoreniu zmluvy medzi stranami sporu došlo v písomnej forme poukazujúc na Občiansky zákonník, konkrétne § 40 ods. 3, § 43a ods. 1, § 44 ods. 2, § 46 ods. 1, 2 a tiež poukázal na bod 2.2. všeobecných obchodných podmienok. Tvrdil, že listina označená ako potvrdenie o prijatí žiadosti o vydanie kreditnej karty Diners Club WHITE zo dňa 30.9.2011 je vzhľadom na jej obsah riadnym prijatím návrhu, hoci vymedzujúcim obsah navrhovanej zmluvy, navyše takýto spôsob vymedzenia pozná zákon o spotrebiteľských úveroch, ak je zmluva uzatvorená prostriedkami diaľkovej komunikácie, pričom dáva spotrebiteľovi právo na odstúpenie od zmluvy v lehote 14 dní, čo v danom prípade žalovaný mal a nevyužil ho. Tiež poukázal na § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch majúc zato, že všetky náležitosti zákonom vyžadované zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahovala. Následne žalobca argumentoval popretím sprostredkovateľského vzťahu medzi žalobcom a bývalým zamestnávateľom žalovaného poukazujúc na to, že zamestnávateľ žalovaného poskytoval svojím zamestnancom tzv. zamestnanecké benefity spočívajúce v tom, že zamestnávateľ platil za zamestnanca tzv. ročný poplatok za používanie karty žalobcu, pričom používanie karty zamestnancom nebolo podmienkou uzavretia pracovnej zmluvy a ani podmienkou trvania pracovného pomeru. Ďalej argumentoval, že zamestnávateľ žalovaného neuzatváral za žalobcu zmluvu so žalovaným a nie je teda možné posudzovať vzťah medzi žalobcom a zamestnávateľom žalovaného podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona o finančnom sprostredkovaní. Argumentoval, že v prejednávanom prípade sa jedná o uzavretie zmluvy medzi stranami na diaľku, pričom najneskôr pri doručení potvrdenia o uzavretí zmluvy boli žalovanému známe všetky údaje, kedy mal možnosť od zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní, čo žalovaný neučinil. Nestotožnil sa s právnou argumentáciou žalovaného ohľadom nevyžiadaného plnenia poukazujúc na to, že konkludentné správanie žalovaného spočívajúce v použití karty pre platobné operácie sú právnym úkonom žalovaného.

9. Žalovaný spočiatku neuznal nárok žalobcu a to v celom rozsahu poukazujúc na to, že má zato, že zo strany žalobcu sa jedná o nevyžiadané plnenie, na ktoré žalobca nemá nárok s poukazom na § 53ods. 8 Občianskeho zákonníka. Taktiež mal zato, že zmluva medzi stranami sporu uzavretá nebola a mal zato, že zo strany žalobcu mu nebol poskytnutý spotrebiteľský úver poukazujúc na to, že absentovali podmienky pre jeho poskytnutie. Uviedol, že karta žalobcu mala slúžiť zamestnancom spoločnosti T-Systems na zúčtovanie stravovania, zúčtovanie pracovných ciest, ubytovania v súvislosti s pracovnými

cestami a jednalo sa v podstate o platobný prostriedok zamestnávateľa. Uviedol, že ak by aj bol žalobcovi niečo dlžný, žiada o úhradu dlhu v splátkach maximálne vo výške 15 Eur mesačne poukazujúc na to, že je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, nie je schopný uhrádzať splátky vo vyššej výške s poukazom na to, že je poberateľom invalidného dôchodku v súčasnosti vo výške 326 Eur, je umiestnený v zariadení sociálnych služieb, pričom mesačná úhrada predstavuje 295 Eur.

10. Advokátka žalovaného poukázala na to, že medzi žalobcom a medzi matkou žalovaného prebiehala komunikácia v písomnej forme a žalobca mal vedomosť o tom, že od 30.8.2013 bol žalovaný nezvestný a o tom, že tento nebol osobou spôsobilou posúdiť následky svojho konania a v prípade jeho návratu na Slovensko a získania príjmu zo sociálneho zabezpečenia prisľúbila vyvinutie maximálneho úsilia, aby žalovaný začal bezodkladne aspoň v splátkach vracať to, čo spotreboval. Advokátka žalovaného poukázala na to, že žalobca podľa názoru žalovaného má nárok iba na priznanie istiny bez zmluvných úrokov a sankcii. O komunikácii matky žalovaného so žalobcom boli predložené advokátkou žalovaného listinné dôkazy, z ktorých skutočnosti, tvrdenia prezentované advokátkou žalovaného vyplynuli. Advokátka žalovaného tiež poukázala na to, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorého povinnosťou je preukázať, že žalovaný v deň nástupu do práce žiadal o spotrebiteľský úver pre seba na vlastné použitie a neobdŕžal iba kartu určenú na úhradu nákladov spojených s výkonom práce, ktorá mu bola nekalým spôsobom nanútená zamestnávateľom a jej vydanie a poskytnutie malo poslúžiť záujmom zamestnávateľa. Advokátka žalovaného odmietla právnu argumentáciu žalobcu ohľadom dodržania písomnej formy zmluvy a tiež odmietla tvrdenie o zmluve uzatvorenej prostriedkami diaľkovej komunikácie. Prezentované tvrdenia žalobcom o uzavretí zmluvy prostriedkami diaľkovej komunikácie žalobca nepreukázal žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Zároveň poukázala na princípy ochrany spotrebiteľov, na ustálenú súdnu judikatúru Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR. Poukázala na to, že nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu ohľadom náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch, takéto náležitosti zo žiadosti nevyplývajú alebo nie sú zjavné a to aj pre miniatúrne písmo použité na predtlači žiadosti. Poukázala na zákon č. 129/2010 Z.z., § 11 majúc zato, že údajná zmluva, ktorá mala byť uzavretá medzi stranami sporu, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k), y).

11. Súd vec právne posúdil nasledovne:

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej citovaný zákon ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

15. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 9 ods. 10 citovaného zákona, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

20. Podľa § 9 ods. 11 citovaného zákona, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1.

22. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

23. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

24. Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

25. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

26. Podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

27. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

29. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

33. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35. Podľa § 53 ods. 8 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.

36. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

37. Podľa § 53 ods. 12 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

38. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

39. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

40. Z dôkazov doložených žalobcom vyplynulo, že žalovaný ako zamestnanec spoločnosti T-Systems svojim podpisom dňa 23.9.2011 potvrdil iba žiadosť o vydanie kreditnej karty a podal návrh na poskytnutie revolvingového limitu vo výške 2.000 Eur. Na uvedenú žiadosť reagoval žalobca potvrdením o prijatí žiadosti dňa 30.9.2011, v ktorom potvrdil prijatie žiadosti žalovaného

a prijal návrh žalovaného na uzavretie zmluvy za podmienok uvedených v priloženej kópii žiadosti, vyplývajúcich z obchodných podmienok pre používanie revolvingových kreditných kariet žalobcu a aktuálneho zoznamu poplatkov. Potvrdenie obsahovalo aj výšku revolvingového limitu 2.000 Eur, obsahovalo ďalšie náležitosti týkajúce sa ročnej percentuálnej miery nákladov 14,78 %, úrokovej sadzby 13,9 % ročne, sankčného úroku vo výške 9 % ročne, výška ročného poplatku za vydanie karty činila 59 Eur a minimálna splátka úveru činila 5 % z revolvovateľnej sumy, najmenej 20 Eur. Prílohou potvrdenia bola žiadosť o vydanie kreditnej karty. Súd konštatuje, že žiadosť síce možno chápať ako určitý návrh uzavretia zmluvy, avšak vzhľadom na špeciálnu úpravu v oblasti spotrebiteľských práv, úverov táto žiadosť nezodpovedala návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože neobsahovala podstatné obsahové náležitosti vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľskom úvere. Akceptačný list žalobcu, ktorým reagoval na žiadosť žalovaného o poskytnutie revolvingového limitu nemožno považovať za prijatie návrhu ani len podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, pretože obsahoval dodatky v otázke celkových nákladov, výšky splátok, ročnej percentuálnej miery nákladov, v sankčnom úroku, poplatkov, ktoré žiadosť žalovaného ako spotrebiteľa neobsahovala. Súd má zato, že toto potvrdenie nemožno považovať za prijatie návrhu, možno uvažovať o odmietnutí návrhu, prípadne o predložení nového návrhu podľa citovaných ustanovení OZ. Súd ďalej uvádza, že v prípade žiadosti o vydanie kreditnej karty sa jednalo o listinu formulárového typu - predtlačové tlačivo, vopred naformulované, kde boli do jednotlivých časti koloniek vpisované ručne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom miniatúrnym písmom obsahovala táto žiadosť aj vyhlásenie žiadateľa a je otázne, či možno hovoriť o nejakých zmluvných podmienkach, článkoch, ktoré boli taktiež vopred naformulované fakticky bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa individuálne tieto ovplyvniť. Súd má zato, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že žiadateľ - žalovaný obdŕžal písomnú formu zmluvy o revolvingovom úvere obsahujúcu podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. relevantným spôsobom nepreukázal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Za tento zistený nedostatok žalobca v plnom rozsahu zodpovedá.

41. Súd teda uzatvára, že strany sporu síce uzatvorili zmluvu, ktorú súd charakterizuje ako zmluvu spotrebiteľskú poukazujúc na to, že v prejednávanom prípade žalovaný je spotrebiteľom, pretože pri uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a teda na daný právny vzťah založený zmluvou o vydaní karty je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia a zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Charakteristické pre spotrebiteľskú zmluvu je, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť si tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie ponúkaný tovar, služby koná profesionálne v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Zákon 129/2010 Z. z. taxatívne vymenúva náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Pre zachovanie právnej istoty vo vzájomných vzťahoch strán zmluvného dojednania je požiadavka písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere významná taktiež v dobe po jej uzavretí. Tak ako bolo vyššie konštatované, žalovaný ako spotrebiteľ svojím podpisom potvrdil iba žiadosť o vydanie kreditnej karty, v zmysle ktorej navrhol žalobcovi poskytnúť mu revolvingový limit vo výške 2.000 Eur. Žalovaný ako spotrebiteľ má právo disponovať písomnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere obsahujúcou všetky zákonom predpokladané podstatné náležitosti. Skutočnosť, že žiadosť, ktorá podľa názoru súdu, nemá zákonom predpokladané podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obsahuje podmienku, podľa ktorej spotrebiteľ vyhlasuje, resp. navrhuje žalovanému uzavretie zmluvy o vydaní karty, na základe ktorej žalobca mu vydá kartu a umožní mu prostredníctvom karty vykonávať transakcie u zmluvných partnerov žalobcu a poskytne mu doplnkovú službu úveru do výšky revolvingového limitu (žalovanému inak nepredloženú za podmienok uvedených v žiadosti) nespĺňajúci požiadavku § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. doručením „ akceptačného listu“ obsahujúceho zmeny a dodatky dochádza k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľského úveru je neakceptovateľná.

42. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

43. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

44. V prejednávanom prípade neobstojí ani tvrdenie žalobcu o uzavretí predmetnej zmluvy na diaľku podľa zákona č. 266/2005 Z. z. Žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal tieto svoje tvrdenia a súd má za to, že podľa predložených dôkazov stranami sporu, najmä žalobcom, neboli splnené podmienky pre uzavretie zmluvy na diaľku žalobcom ako veriteľom, ktorý poskytol spotrebiteľský úver žalovanému v rámci svojho podnikania, tak ako si to vyžaduje citovaný zákon.

45. Súd má zato, že nedržaním zákonom požadovanej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o spotrebiteľský úveroch. Keďže súd uzatvára, že zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu je potrebné vyhodnotiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá formou vydania kreditnej karty neobsahovala náležitosti zmluvy o spotrebiteľského úveru tak ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods.1 citovaného zákona, a to najmä nemala písomnú formu, zmluvou v konečnom dôsledku žalovaný ako spotrebiteľ nedisponoval, čo môže mať nepriaznivé následky pri uplatňovaní si spotrebiteľských práv z takto vzniknutého záväzku a žalovaný ako spotrebiteľ je vystavený značnému riziku v prípade preukazovania existencie takejto zmluvy, súd s poukazom na absenciu tejto náležitosti, úver poskytnutý žalobcom žalovanému s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

46. Z dôkazov predložených žalobcom, ktoré žalovaným rozporované neboli, vyplynulo, že žalovaný vykonal prostredníctvom kreditnej karty transakcie v sume 1.763,24 Eur, zaplatil sumu 717,70 Eur a rozdiel, ktorý má žalovaný žalobcovi tak zaplatiť činí sumu 1.045,54 Eur, čo je rozdiel medzi vykonanými transakciami kreditnou kartou a úhradami učinenými žalovaným. Tak ako bolo vyššie citované a konštatované súdom, súd nepriznal žalobcovi žiadne úroky, poplatky ani iné náklady na vymáhanie uplatnenej pohľadávky, či zmluvné pokuty, poplatky za upomienky.

47. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

49. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Žalobca si uplatnil aj zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 8,25 %. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo súdom priznanej sumy vo výške 8,05 % ročne, pričom mal zato, že žalovaný sa dostal do omeškania skôr, ako to žiadal žalobca, poukazujúc na výzvu žalobcu zo dňa 22.1.2014 a na výzvu zo dňa 5.3.2014, ktorou žalobca žalovanému oznámil ukončenie zmluvného vzťahu a zablokovanie kreditnej karty. Súd určil výšku úroku z omeškania v súlade s § 3 ods. 1 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 poukazujúc na to, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pre 1. februárom 2013.

51. Zhrnúc vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

52. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

53. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

54. Spravidla lehota na plnenie je 3 dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie, tzv. paličná lehota môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote 3 dní objektívne nemožné. Súd môže napr. s poukazom na finančnú situáciu strany sporu tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.

55. Súd vyhovel návrhu žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy určenej súdom v splátkach poukazujúc na to, že žalovaný je invalidným dôchodcom pozbaveným spôsobilosti na právne úkony, v súčasnosti je umiestnený v Domove sociálnych služieb Šemša, kde zo svojho invalidného dôchodku vo výške 326 Eur uhrádza sumu 294,21 Eur, z čoho vyplýva, že nie je v možnostiach a schopnostiach žalovaného žalobcovi súdom určenú výšku dlhu splatiť naraz.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. V spore bol žalovaný úspešný v rozsahu 53,81 % (uvedené percento činí neúspech žalobcu), jeho neúspech predstavuje 46,19 % (uvedené percento činí úspech žalobcu). Žalovaný má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 7,62 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 . Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávne skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ako ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).