Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Co-357-2016.pdf
PDF · 115.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/357/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu Okresná prokuratúra Považská Bystrica, so sídlom Považská Bystrica, ul. Ľ. Štúra 1 proti žalovaným 1/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, 2/ W.. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., M. R. E. XXX/XX, 3/ C.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., C. XXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom, so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1131/51, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné, o odvolaní žalovaných 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 1. júna 2016 č.k. 7C/240/2015-57, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca n e m á proti žalovaným 1/ - 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie určil, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 30.04.2015, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva parcely KN C XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2 a parcely č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2, v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX k. ú. G. J. vytvorených geometrickým plánom č. 34/2015 R. E. zo dňa 14.04.2015, overeného Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor dňa 20.04.2015 č. 220/2015 z pôvodnej parcely KN C XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2 k. ú. G. J. z predávajúcej žalovanej 1/ do bezpodielového spoluvlastníctva kupujúcich manželov žalovaného 2/ a žalovanej 3/ je neplatný. Súd prvej inštancie ďalej určil, že žalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 1/1 parc. KN C XXXX/ X - orná pôda o výmere 3 265 m2 k. ú. G. J.. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodil podľa § 35 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 39 Obč. zák., § 21 ods. 1, § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníckeho práva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Vychádzal zo zistenia, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní odôvodnil ustanovením § 35 ods. 1 písm. f) O.s.p., podľa ktorého prokurátor je oprávnený domáhať sa určenia neplatnosti prevodu, prechodu vlastníctva, resp. určenia vlastníctva, ak preukáže, že pri nadobudnutí vlastníctva bol porušený všeobecne záväzný právny predpis. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 30.04.2015 uzavrela žalovaná 1/ ako predávajúca so žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, v ktorej v článku I, označenom ako predmet zmluvy uviedla, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere 3 265 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. G. J. s tým, že táto nehnuteľnosť bola geometrickým plánom č. 34/2015 geodeta R. E. overeného Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor dňa 20.04.2015 pod č. 220/2015 rozdelená na parcelu č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2 a parcelu č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere 1 XXX m2. Z článku I uvedenej kúpnej zmluvy ďalej vyplýva, že žalovaná 1/ ako predávajúca
odpredáva do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/ parcelu č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2 a parcelu. č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere 1 XXX m2 k. ú. G. J. spolu s príslušenstvom a vecným bremenom. V deň uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. 30.04.2015, žalovaná 1/ v zastúpení JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o. Považská Bystrica podala na Okresný úrad Považská Bystrica, katastrálny odbor na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.04.2015 návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných 2/ a 3/, ku ktorému okrem kúpnej zmluvy pripojila geometrický plán geodeta R. E. č. 34/2015 na rozdelenie parc. č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2. Na základe uvedeného návrhu Okresný úrad Považská Bystrica, katastrálny odbor zapísal na LV č. XXXX k. ú. G. J. žalovaných 2/ a 3/ ako bezpodielových spoluvlastníkov v spoluvlastníckom podiele 1/1 k nehnuteľnostiam parcely č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2 a KN C XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2 a súčasne listom zo dňa 19.05.2015 vykonal Okresnej prokuratúre Považská Bystrica, t.j. žalobcovi, oznámenie, že kúpnou zmluvou, ktorú uzavreli žalovaní dňa 30.04.2015, autorizovanou advokátom JUDr. Dušanom Divkom, ktorej vklad bol povolený dňa 19.05.2015 pod č. V 1111/2015, došlo k porušeniu ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníckeho práva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná 1/ pristúpila k vyhotoveniu geometrického plánu č. 34/2015 zameraného na rozdelenie parcely č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere 3 265 m2, ktorej bola výlučnou vlastníčkou na dve menšie parcely č. KN C XXXX/ X - orná pôda o výmere X XXX mX a KN C XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2 s cieľom obísť povinnosť vlastníka poľnohospodárskeho pozemku pri prevode vlastníckeho práva určenú § 4 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hoci uvedený geometrický plán geodeta R. E. č. 34/2015 bol dňa 20.04.2015 bol úradne overený Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor pod č. 220/2015, zo strany žalovanej 1/ ako vlastníka nedošlo k podaniu žiadosti na zápis tohto geometrického plánu ako technického podkladu do katastra nehnuteľností tak, ako to má na mysli ustanovenie § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy medzi žalovanými dňa 30.04.2015 neexistovali parcely č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere 1 631 m2 a č. KN C XXXX/ X - orná pôda o výmere 1 634 m2 ako samostatné veci v právnom slova zmysle a preto nemohli byť predmetom občiansko-právneho vzťahu, v danom prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými dňa 30.04.2015. V čase uzavretia uvedenej kúpnej zmluvy existovala len parcela č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere 3 265 m2, ktorej výlučnou vlastníčkou bola žalovaná 1/ a len táto nehnuteľnosť mohla byť skutočným predmetom kúpnej zmluvy, teda predmetom k prevodu vlastníckeho práva zo žalovanej 1/ na žalovaných 2/ a 3/. Samotnou kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovanými dňa 30.04.2015, ktorá bola predložená na zápis do katastra nehnuteľností spolu s geometrickým plánom geodeta R. E. č. 34/2015 a ktorý tvoril prílohu k návrhu na vklad vlastníckeho práva, došlo v podstate k rozdeleniu parcely č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere 3 265 m2 k. ú. G. J. na dve menšie parcely zamerané uvedeným geometrickým plánom, ktorých výmera bola nižšia ako 2 000 m2, čo je v rozpore s ustanovením § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal súd za preukázané, že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá dňa 30.04.2015 medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi svojím obsahom, ako aj účelom odporuje ustanoveniu § 21 ods. 1, § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., čo má v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu súd žalobe žalobcu v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu v plnom rozsahu vyhovel a zároveň vzhľadom na záväznosť zápisov v katastri nehnuteľností vyjadrenú v § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, v zmysle žaloby žalobcu podľa § 80 písm. c) O.s.p. určil, že žalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou parcely č. KN C XXXX/X - orná pôda o výmere 3 265 m2 k. ú. G. J.. Žalobca bol v konaní proti žalovaným úspešný, preto podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 01.06.2016 uviedla, že uvedené právo na náhradu trov konania si žalobca v prípade jeho úspešnosti v konaní neuplatňuje. Preto súd v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/, 3/.
3. Žalovaná 1/ sa podaným odvolaním domáhala zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Namietala tvrdenia súdu prvej inštancie, že by ona ako predávajúca porušila právne záväzné pravidlá, ktoré obsahujú opatrenia proti drobeniu pozemkov popísané v tretej časti zákona č. 180/1995 Z.z. účinného od 01.09.1995. Poukázala na to, že v súlade s platným právnym
stavom si objednala geometrický plán u geodeta R. E., tento autorizačne overil dňa 14.04.2015 W.. G. B. a dňa 20.04.2015 tento geometrický plán úradne overil Okresný úrad Považská Bystrica, odbor katastrálny, kde na základe jej požiadavky a nie žiadneho právneho úkonu boli z parcely KN C XXXX/ X orná pôda o výmere 3 265 m2 vytvorené nové samostatné parcely KN C XXXX/X a XXXX/X. Toto bolo v jej dispozičnom práve ako vlastníčky a nemohla byť v tomto obmedzená v žiadnej miere, pretože tu proti tomuto jej postupu nestál ani verejný záujem, ani zákon, ako sa mylne domnieva žalobca. Kupujúcim odpredávala tieto pozemky ako samostatné veci v zmysle § 118 ods. 1 a § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda im odpredala dva pozemky a nie jeden. Zdôraznila, že predmetom kúpnej zmluvy nebola parcela KN C XXXX/X orná pôda o výmere 3 265 m2, ale samostatné novovytvorené parcely KN C XXXX/X orná pôda o výmere 1 637 m2 a KN C XXXX/X orná pôda o výmere 1 631 m2. Uvedené parcely, hoci sú evidované ako orná pôda už dlhé obdobie slúžili jej podnikateľskej činnosti v oblasti maloobchodu - záhradníctva, pričom v susednej časti z jednej aj z druhej strany sa nachádzajú rodinné domy a uvedené parcele v rámci nového územného plánu budú v roku 2016 využité na individuálnu bytovú výstavbu. Mala za to, že neporušila žiadne práva, žiadne záujmy, či už verejné alebo súkromné a disponovala bez obmedzenia so svojim vlastníctvom k dvom samostatným platným pozemkom. Rozdelenie svojej parcely vykonala v záujme, že na uvedených parceliach sa plánuje individuálna bytová výstavba rodinných domov a o územnom pláne malo byť rozhodnuté už v prvom kvartáli roku 2016 mestským zastupiteľstvom Považská Bystrica. Odôvodnenie súdu prvej inštancie, že nepožiadala o zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností a že v čase uzatvárania zmluvy dňa 30.04.2015 neexistovali parcely KN C XXXX/X a XXXX/X ako samostatné veci, považovala za právne mylné. Zdôraznila, že geometrický plán sa zapísal na základe jej návrhu na vklad spolu s kúpnou zmluvou do katastra nehnuteľností, čo v tomto smere umožňuje § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Vyslovila názor, že parcely v čase úkonu dňa 30.04.2015 právne existovali, veď inak by kúpna zmluva nemohla byť zavkladovaná a ona a ani kupujúci neporušili § 39 Občianskeho zákonníka a ani ust. § 21 ods. 1 a § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z.. Mala za to, že určovací výrok súdu prvej inštancie, že je výlučnou vlastníčkou parcely KN C XXXX/X je nadbytočný, vzhľadom na § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z., nakoľko správa katastra v prípade neplatnosti právneho úkonu vyznačí stav v katastri nehnuteľností pred týmto právnym úkonom, alebo dobrovoľnou dražbou, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa zmena týka. Uplatnila si náhradu trov konania.
4. Žalovaní 2/, 3/ v podanom odvolaní uviedli, že žalovaná 1/ ako vlastníčka KN C parc. č. XXXX/ X v k.ú. G. J. si dala vyhotoviť geometrický plán, nakoľko mala v úmysle predmetnú parcelu predať a to každú samostatne. Na základe týchto skutočností boli presvedčení, že keď geometrický plán, ktorým došlo k rozdeleniu predmetnej parcely, bol overený správou katastra, je všetko v poriadku a nedochádza k porušeniu zákona č. 180/1995 Z.z.. Predmetná parcela v skutočnosti bola žalovanou 1/ už dlhé roky využívaná na podnikanie, nachádza sa na hranici intravilánu a extravilánu a podľa vypracovaného územného plánu, ktorý zatiaľ nie je schválený, je táto parcela určená na individuálnu bytovú výstavbu. Vyslovili názor, že ani zákonodarca zákonnou úpravou nemal v úmysle brániť takýmto prevodom, ale úmysel predmetného zákona bol zamedziť drobeniu poľnohospodárskych pozemkov. Ani ďalšie pozemky smerom k extravilánu nie sú využívané na poľnohospodárske účely a je predpoklad, že v krátkom čase budú zastavané formou individuálnej bytovej výstavby. Pokiaľ súd prvej inštancie určil, že žalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou, neexistujúcej parcely KN C XXXX/X, tento výrok považovali za nadbytočný, pretože, ak by právny úkon, ktorého neplatnosť je predmetom tohto konania, bol vyhlásený za neplatný, musel by byť príslušným katastrom vykonaný zápis, aký bol pred vykonaním neplatného úkonu. Zároveň uviedli, že žalobou prokurátora sa prakticky nič nevyrieši, maximálne v prípade úspechu takejto žaloby vzniknú ďalšie žaloby na súd, pretože žalovaná 1/ sa vyjadrila, že kúpnu cenu za predané pozemky už minula a nie je schopná ju vrátiť. Na základe tejto skutočnosti boli toho názoru, že výkon práva by bol v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Navrhli žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/, 3/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na ust. § 67 ods. 1 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého si žalovaná 1/ mohla dať uvedený geometrický plán zapísať do katastra nehnuteľností na základe žiadosti o zápis. Tým by ale nemohli byť taktiež dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o drobení pozemkov podľa zák. č. 180/1995 Z.z.. Takáto žiadosť zo strany žalovanej 1/ nikdy nebola podaná a preto ani nedošlo k prevedeniu (zapísaniu) geometrického plánu do katastra nehnuteľností. Geometrický plán č. 34/2015 bol súčasťou návrhu na vklad vlastníckeho práva až pod číslom V
1111/2015 a nebol zapísaný do stavu katastra nehnuteľností pred povolením uvedeného vkladu, tak ako to uvádza žalovaná 1/. K prevedeniu, čiže zápisu geometrického plánu došlo teda až na základe toho, že tento geometrický plán bol podkladom vkladovej listiny. Základným merným kritériom, od ktorého sa posudzuje prípustnosť drobenia, je výmera pozemku. Porušenie zákazu drobenia spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor so zákonom. Z ústavného hľadiska sa opatrenia proti rozdrobenosti pozemkového vlastníctva týkajú vlastníckeho práva, ktorý je ako majetok chránený článkom 20 Ústavy SR, ako i článkom 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého tretia veta umožňuje členským štátom prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom. Podľa Ústavného súdu SR ide o verejný záujem, pretože túto skutočnosť možno odvodiť z cieľov a celkového zmyslu a podstaty daného zákona. Poukázal na to, že v danom prípade bol obídený aj zákon č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. K odvolacím námietkam žalovaných 1/, 2/, 3/ o nadbytočnosti výroku o určení vlastníckeho práva žalovanej 1/ k predmetným nehnuteľnostiam poukázal na to, že i keď sa jedná o žalobu svojou povahou určovaciu, prokurátor nepreukazuje naliehavý právny záujem na jej podaní, jednak preto, že súd by nerozhodoval o jeho právach a povinnostiach, ale predovšetkým z dôvodu, že prokurátor pri výkone svojej pôsobnosti koná priamo zo zákona vo verejnom záujme, ako ochranca objektívneho práva. Z toho dôvodu je preto akceptovateľný aj taký petit žaloby, ktorým sa navrhuje samostatne určiť neplatnosť prevodu a samostatne určiť aj vlastníctvo, a to jednak s akcentom na naplnenie výchovnej funkcie občianskoprávneho konania, ako i z dôvodu prípadného ďalšieho prevodu dotknutých nehnuteľností. Účelom podanej žaloby bolo dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a to na základe výroku súdu o určení vlastníctva. Petitom smerujúcim k určeniu neplatnosti kúpnej zmluvy sa zase prokuratúra domáhala toho, aby táto skutočnosť bola explicitne vyslovená priamo v záväznom výroku rozhodnutia, a teda nevyplývala ako predbežná otázka len z jeho odôvodnenia.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/, 3/, nie je dôvodné.
7. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, 2) CSP stanovil, že, ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá dňa 30.04.2015 medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi svojím obsahom ako aj účelom odporuje ustanoveniu § 21 ods. 1, § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., čo má za následok v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Konštatoval, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovanými dňa 30.04.2015, ktorá bola predložená na zápis do katastra nehnuteľností spolu s geometrickým plánom geodeta R. E. č. 34/2015, a ktorý tvoril prílohu k návrhu na vklad vlastníckeho práva, došlo v podstate k rozdeleniu parcely č. KN C XXXX/ X orná pôda o výmere 3 265 m2 k.ú. G. J. na dve menšie parcely, ktorých výmera bola nižšia ako 2 000 m2, čo je v rozpore s ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z.. Z týchto dôvodov žalobe žalobcu, ktorý mal aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní v zmysle ust. § 35 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu v plnom rozsahu vyhovel a zároveň vzhľadom na záväznosť zápisov v katastri nehnuteľností určil, že žalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou parcely č. KN C XXXX/X orná pôda o výmere 3 265 m2 k.ú. G. J..
9. Odvolací súd považuje právny názor súdu prvej inštancie v danom spore za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaných 1/, 2/, 3/ uvádza nasledovné:
10. Podľa ust. § 21 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 180/1995 Z.z.) v záujme zamedzenia drobenia
poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
11. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonuhttp://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-180 - f2252819 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/1995-180> alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
12. Účelom zákona č. 180/1995 Z.z. vo všeobecnosti je zamedzenie nežiaducemu stavu, ktorý spočíva v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Dôvodom tejto úpravy je snaha vedúca k zabezpečeniu funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby; preto v zmysle vyššie citovaných ustanovení zák. č. 180/1995 Z.z. dochádza k obmedzeniu nielen vlastníkov takýchto pozemkov v podobe obmedzenia ich zmluvnej voľnosti v rámci ich právnych úkonov, ale aj k obmedzeniu súdu v spôsobe rozhodnutia, či už v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, alebo v konaní o dedičstve. Toto obmedzenie spočíva v tom, že ani právnym úkonom vlastníka takejto nehnuteľnosti, ani rozhodnutím súdu, ktorý o takejto nehnuteľnosti rozhoduje, nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 2 000 m2 a lesný pozemok menší ako 5 000 m2.
13. V preskúmavanej veci sa žalobca (prokurátor), ktorý mal aktívnu legitimáciu v konaní podľa ust. § 35 ods. 1 písm. f/ O.s.p. platného v čase podania žaloby, domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu
- kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/, 3/ a určenia vlastníctva s poukazom na to, že pri nadobudnutí vlastníctva bol porušený všeobecne záväzný právny predpis. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že žalovaná 1/ bola zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. G. J. ako výlučná vlastníčka parcely registra C XXXX/X orná pôda o výmere 3 265 m2. Na základe geometrického plánu č. 34/2015 vyhotoveného geodetom R. E. došlo k rozdeleniu pôvodného pozemku parcely č. XXXX/X orná pôda o výmere 3 265 m2 a to na pozemok parcela registra C č. XXXX/X orná pôda o výmere 1 634 m2 a parcela registra C č. XXXX/X orná pôda o výmere 1 631 m2. Geometrický plán overil Okresný úrad Považská Bystrica, katastrálny odbor dňa 20.04.2015 pod č. 220/2015. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.04.2015 žalovaná 1/ predala žalovaným 2/, 3/ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov novovytvorený pozemok - parcelu registra C č. XXXX/X orná pôda o výmere 1 634 m2 a novovytvorený pozemok parcelu registra C č. XXXX/X orná pôda o výmere 1 631 m2 v k.ú. Považská Bystrica. Geometrický plán tvoril prílohu návrhu na vklad, z ktorého vyplývali zmenené údaje. Kúpna zmluva bola podľa § 1a ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácií opatrená advokátom doložkou o jej autorizácii a Okresný úrad Považská Bystrica, katastrálny odbor, rozhodnutím č. V 1111/2015 dňa 19.05.2015 povolil na jej základe vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V zmysle § 31 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností, katastrálny odbor nebol oprávnený pri zmluve o prevode nehnuteľností autorizovanej advokátom skúmať platnosť zmluvy z hľadiska jej súladu so zákonom, ale len jej súlad s katastrálnym operátom a naplnenie procesných podmienok pre vklad. Po zavkladovaní vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných 2/, 3/, katastrálny odbor oznámil Okresnej prokuratúre Považská Bystrica, že predmetnou kúpnou zmluvou došlo k porušeniu § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z.. 14. Vo vzťahu k prvému žalobnému petitu súd prvej inštancie správne posúdil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 30.04.2015 medzi žalovanými 1/, 2/, 3/ je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ustanoveniu § 21 ods. 1, § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. o zákaze drobenia pozemkov. Odvolací súd zdieľa tento právny názor súdu prvej inštancie, že predmetnou kúpnou zmluvou došlo k porušeniu zákona o zákaze drobenia pozemkov, keď predmetom kúpnej zmluvy boli poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce, ktorých výmera bola menšia ako 2 000 m2. Na základe uvedeného je nesporné, že kúpnou zmluvou boli porušené ust. § 21 ods. 1 a § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. a preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka pôsobí od samého začiatku a nemožno ju nijakým spôsobom konvalidovať. Z týchto dôvodov boli neopodstatnené odvolacie námietky žalovaných 1/, 2/, 3/, že predmetné parcely majú byť v rámci nového územného plánu využité na individuálnu bytovú výstavbu, keď pre rozhodnutie súdu v danej veci bola právne významná tá skutočnosť, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy (30.04.2015) sa pozemky, ktoré boli predmetom prevodu, nachádzali v extraviláne.
15. Pokiaľ žalovaná 1/ v podanom odvolaní namietala, že uzavretím kúpnej zmluvy neporušila žiadne práva, žiadne záujmy, či už verejné alebo súkromné a disponovala bez obmedzenia so svojim vlastníctvom k dvom samostatným pozemkom, odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. V odpovedi na ňu je potrebné vychádzať z toho, že ako Ústava Slovenskej republiky, tak aj medzinárodné dokumenty (najmä Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - čl. 1) umožňujú prijatie zákona, ktorým sa upravuje užívanie majetku, ak je splnený všeobecný záujem na prijatí takéhoto zákona. Keďže obmedzenia vyplývajúce z ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. nemajú povahu vyvlastnenia (lebo zasahujú do vlastníckeho práva len v podobe obmedzenej dispozície s ním), možno vyvodiť záver, že nie sú v rozpore s ústavnými zásadami upravujúcimi samotnú ochranu vlastníckeho práva. Rovnako nie je v rozpore ani s ustanoveniami upravujúcimi jeho obmedzenia, lebo je daná existencia verejného záujmu spočívajúca v nadmernom a neúnosnom stupni rozdrobenosti pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike; tento stav si nepochybne vyžaduje obmedzenie ďalšieho drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy nachádzajúcej sa mimo zastavaného územia obce a zabezpečenia funkčnosti poľnohospodárskej výroby. Konkurenciu ochrany dispozičného práva vlastníka s predmetom vlastníctva so zabezpečením funkčnosti poľnohospodárskych pozemkov treba vyriešiť v prospech zabezpečenia funkčnosti uvedených pozemkov, lebo v tomto prípade ide o ochranu verejného záujmu, ktorý prevyšuje individuálny záujem vlastníka veci.
16. Pokiaľ žalovaná 1/ v podanom odvolaní namietala nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy novovytvorené parcely ako samostatné veci právne neexistovali, nakoľko geometrický plán nebol pred uzavretím kúpnej zmluvy zapísaný ako technický podklad do katastra nehnuteľností, túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd za dôvodnú, ktorá však v konečnom dôsledku nemohla ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Kúpna zmluva ohľadne prevodu nehnuteľností - časti pozemku, ktorý ešte nie je definovaný v katastri nehnuteľností je určitá len vtedy, ak táto časť pozemku je označená na pripojenom geometrickom pláne, potvrdenom katastrálnym úradom, ktorý musí tvoriť s ňou jedinú listinu. Pre zmluvy o prevode nehnuteľností Občiansky zákonník požaduje, aby prejavy vôle účastníkov boli na tej istej listine (§ 46 ods. 2). Znamená to, že pokiaľ je zmluva napísaná na viac ako jednom liste a jej súčasťou je i geometrický plán, všetky tieto jednotlivé hárky musia byť pevne spojené tak, aby tvorili technickú jednotu listiny a to už pred podpísaním zmluvy. Z ust. § 67 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam, pričom údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Z uvedeného je zrejmé, že zákon č. 162/1995 Z.z. v § 67 ods. 1 umožňuje geometrický plán zapísať samostatne a tiež aj spolu s právnym úkonom. V danom prípade si žalovaná 1/ nedala zapísať geometrický plán do katastra nehnuteľností pred uzavretím kúpnej zmluvy, ale geometrický plán bol súčasťou návrhu na vklad vlastníckeho práva spolu s právnym úkonom - uzavretou kúpnou zmluvou. Podľa názoru odvolacieho súdu, novovytvorené parcely vzniknuté na základe geometrického plánu v čase uzavretia právneho úkonu - kúpnej zmluvy dňa 30.04.2015 právne existovali a mohli byť predmetom prevodu vlastníckeho práva.
17. Žalovaní 1/, 2/, 3/ v odvolaní ďalej namietali, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení, že žalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou parcely KN C XXXX/X orná pôda o výmere 3 265 m2 je nesprávny, nakoľko tento výrok považovali za nadbytočný s poukazom na § 34 ods. 2 katastrálneho zákona.
18. Odvolací súd túto odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú. Podľa § 35 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účinného v čase podania žaloby, prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenia vlastníctva, ak pri nadobudnutí vlastníctva boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. I napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu, prokurátor nepreukazuje naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., nakoľko v danom prípade sa nerozhoduje o jeho právach a povinnostiach, ako účastníka konania, ale prokurátor pri výkone svojej pôsobnosti koná priamo zo zákona (§ 3 ods. 2, § 5 písm. b/ zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) vo verejnom záujem ako ochranca objektívneho práva. Vzhľadom na špecifické postavenie prokurátora v tomto konaní, kedy priamo zákon dával prokurátorovi právo v § 35 ods. 1 písm. f/ O.s.p. podať návrh na začatie konania o vyslovenie neplatnosti prevodu vlastníctva a taktiež aj o určenie vlastníctva, potom v danom prípade súd môže rozhodovať samostatne o oboch petitoch návrhu, t.j. o určení neplatnosti prevodu vlastníctva, ako aj o určení vlastníckeho práva. Odvolacie námietky žalovaných 1/, 2/, 3/ boli preto nedôvodné.
19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/, 3/ bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, nakoľko mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).