Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5P-115-2017.pdf
PDF · 111.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/115/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci mal. S. U., F.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky O.. S. U., F.. X.X.XXXX, T. J. F. R., Q. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom, Košice, Thurzova 6, a otca O.. D. J., F.. X.X.XXXX, T. J. XXX, v konaní o zníženie výživného na návrh otca, takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého S. U., F.. X.X.XXXX, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.3.2017 domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15P/180/2010-142 zo dňa 22.5.2012 tak, aby súd rozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému S. zo sumy 250 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, počnúc dňom 14.3.2017. V návrhu uviedol, že od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Od 29.4.2016 do 7.11.2016 bol nezamestnaný, jeho pracovné miesto bolo z organizačných dôvodov zrušené. Počas doby nezamestnanosti poberal dávky podpory v nezamestnanosti vo výške 28,20825 Eur na deň. Od 8.11.2016 sa zamestnal v spoločnosti I. J., J..S..Z.. J. J. R. P. so základným mesačným platom vo výške 1.100 Eur. Pracovnú zmluvu má na dobu určitú do 7.5.2017. Okrem maloletého S. má vyživovaciu povinnosť k dcére P. J., F.. XX.X.XXXX, ktorú vychováva v spoločnej domácnosti s manželkou.
2. Matka maloletého S. sa k návrhu písomne vyjadrila dňa 28.9.2017 prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože na strane navrhovateľa nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výšky výživného. Naopak pomery na strane maloletého sa od posledného rozhodnutia o výživnom zmenili v súvislosti s jeho vekom, nárastom životných potrieb a výdavkov na vzdelávanie. Poukázala na to, že navrhovateľ mal v súvislosti so skončením pracovného pomeru vyplatené odstupné vo výške 7 násobku priemernej mzdy, a teda disponoval dostatočnými prostriedkami na úhradu výživného. Navrhovateľ ihneď po uplynutí týchto siedmich mesiacov nastúpil do nového zamestnania. Okrem výživného neprispieva navrhovateľ na výdavky maloletého žiadnym spôsobom. Všetky náklady na zabezpečenie potrieb maloletého presahujúce výživné hradí navrhovateľka sama zo svojho príjmu, ktorý predstavuje v priemere v čistom sumu 600 Eur mesačne. Značne zvýšené výdavky vynakladá na ošatenie syna a v súvislosti s jeho zdravotným stavom, keďže je astmatik a má problémy s chrupom. Navrhla preto návrh otca zamietnuť.
3. Súd maloletému S. ustanovil na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská nová Ves, ktorého požiadal o prešetrenie pomerov v rodine maloletého.
4. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom boli vypočutí obaja rodičia maloletého, bol zistený názor kolízneho opatrovníka maloletého, boli oboznámené listinné dôkazy predložené účastníkmi a oboznámený podstatný obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15P/180/2010 a sp. zn. 5P/142/2016.
5. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu z dôvodu, že isté obdobie bol nezamestnaný a potom sa síce zamestnal, ale dosahuje výrazne nižší príjem ako predtým. Mal za to, že ním navrhnutá výška výživného 120 Eur zodpovedá jeho súčasným pomerom. Matka maloletého na pojednávaní taktiež zotrvala na svojom písomnom vyjadrení a žiadala návrh otca zamietnuť. Uviedla, že výživné v sume 250 Eur spotrebuje na potreby dieťaťa, ale zvýšenie výživného nežiada. Kolízny opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť.
6. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15P/180/2010-142 zo dňa 22.5.2012, právoplatného 20.6.2012 mal súd preukázané, že súd schválil rodičovskú dohodu rodičov ohľadne maloletého S., v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným v sume 250 Eur mesačne. Zároveň bolo rozhodnuté aj o dlžnom výživnom za obdobie od 4.6.2009. Styk otca s dieťaťom súd neupravoval. Matka maloletého v tom čase bývala so synom s podnájme v P., kde s ňou bývala aj jej sestra. Na náklady v súvislosti s bývaním matka mesačne uhrádzala sumu 260 Eur, zvyšok do sumy 400 Eur uhrádzala jej sestra. Jej príjmom bol rodičovský príspevok v sume 256 Eur a rodinné prídavky na syna. Dieťa bolo v celodennej starostlivosti matky, bolo zdravé s výnimkou alergie na kravské mlieko, preto naďalej užívalo nutrilon. Otec bol ženatý, jeho manželka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 256 Eur. Otec bol zamestnaný s priemerným mesačným príjmom v sume okolo 1.800 Eur netto.
7. Z lustrácie súdnych spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že pod sp. zn. 5P/142/2016 bolo na základe návrhu otca maloletého uplatneného dňa 28.6.2016 vedené konanie o zníženie výživného na maloletého S. z dôvodu skončenia pracovného pomeru otca a jeho následnej nezamestnanosti. Z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom bolo konanie zastavené, právoplatne dňom 3.3.2017. Obsahom spisu sú aj informácie týkajúce sa dávky v nezamestnanosti, odstupného a mimoriadnych odmien otca maloletého uvádzané v bode 15. odôvodnenia tohto rozsudku.
8. Otec maloletého vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s manželkou a ich dcérou narodenou v D. XXXX bývajú v dome, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Dom zakúpili v hotovosti asi pred desiatimi rokmi. Dcéra navštevuje 2. ročník základnej školy a výdavky na ňu sú minimálne v tej istej výške, ako má matka na maloletého S.. Dcéra je zdravá. Cestovné pre dcéru je mesačne 20 Eur v rámci košickej MHD a ďalších 20 Eur na SAD. V súvislosti s bývaním má mesačné výdavky na elektrinu v sume asi 50-60 Eur, na plyn v sume 20 Eur a za internet a televíziu 30 Eur. Raz ročne zakupuje drevo v sume 600 Eur. S bývaním v dome má aj iné výdavky, tohto roku napríklad zakúpil radiátor v sume 100 Eur. Platí si životné poistenie v sume 70 Eur mesačne. Poistenie má aj dcéra, a to v sume 30 Eur mesačne, ktoré niekedy uhrádza on a niekedy manželka. Poistenie má aj manželka, platí si ho sama. Má k dispozícii služobné auto, ktoré používa aj na cestu do práce a domov. Asi štvrtinu v mesiaci používa vlastné auto, pretože služobné potrebuje niekto iný. Vtedy na cestovné minie asi 20 Eur mesačne. Auto s manželkou majú jedno, manželka však nešoféruje. On ju ráno vozí do práce a z práce chodieva autobusom. Auto zakúpili v novembri 2016 v hotovosti za sumu 8.000 Eur. Ide o Volkswagen Touran, rok výroby 2010. Predchádzajúce auto predali za 2.800 Eur. S vlastníctvom auta sú spojené aj výdavky ako poistky a podobne. Okrem domu a auta iný majetok nevlastnia. Manželka pracuje v štátnej správe na P. S. U. W. W. ako O.. Výšku jej príjmu nepozná, nepovažuje to za potrebné vedieť. S manželkou majú vlastné účty a manželka má svoju výplatu k dispozícii pre seba. Tiež z nej uhrádza niektoré potreby pre dcéru, iné uhrádza on. Výdavky spojené s bývaním a výdavky spojené s nákupmi do domácnosti uhrádza výlučne on. S manželkou majú jednu pôžičku na vysávač, ktorý kúpili tento rok za sumu 270 eur a splácajú ho mesačne po 20 Eur. Iné pôžičky nemajú. Mesačne si platí mobil v sume 24 Eur. Má však aj služobný mobil, ktorý ale na súkromné účely nevyužíva. Od podania návrhu prispieva na výživu syna sumou 120 Eur, ktorú si určil sám. Nad rámec výživného na syna ničím neprispieva. So synom sa nestretáva, nie je s ním ani v telefonickom kontakte. Naposledy videl syna asi pred piatimi rokmi. Na otázku ako použil finančné prostriedky v sume 17.585 Eur, ktoré mal vyplatené pri skončení predchádzajúceho pracovného pomeru, uviedol, že 4.000 Eur ho stála oprava kúrenia v dome, ďalšie peniaze minul v súvislosti s výmenou auta, za 3.500 Eur postavil záhradný domček a doplatil dlh na výživnom asi 1.700
Eur (čo matka maloletého upresnila, že bola suma 1.030 Eur, čo otec pripustil). Na otázku súdu, či bol s rodinou na dovolenke, uviedol, že v lete boli na týždňovom pobyte v hoteli v Liptovskom Jáne.
9. Matka maloletého vo svojej výpovedi uviedla, že oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom sa u nej zmenilo to, že sa so synom presťahovali z P. do J. F. R.. V P. bývali v podnájme. V J. F. R. kúpila byt na hypotéku, ktorú spláca mesačne v sume 220 Eur. Mesačný nájom je v sume 118 Eur. Za energie spojené s bývaním a televíziu s internetom uhrádza mesačne spolu v sume 50 Eur. V byte s ňou býva aj jej sestra, ktorá je zamestnaná s príjmom v sume minimálnej mzdy. Tá sa na nákladoch spojených s bývaním (okrem hypotéky), ako aj na nákladoch na stravu, podieľa 1/3-inou nákladov. V skutočnosti však zakupuje potraviny aj vo vyššej hodnote. Častokrát sa stáva, že jej to finančne nevychádza a hypotéku za ňu uhradí jej otec, ktorý napriek tomu, že má 71 rokov, stále pracuje. Je zamestnaná s priemerným čistým príjmom vo výške 603,53 Eur mesačne vrátane daňového bonusu a poberá prídavok na syna. Syn navštevuje 3. ročník základnej školy a v škole navštevuje športový aj informačný krúžok. Mimo školy sa venuje plávaniu, kde hodina s trénerkou stojí 2 Eur plus sa platí vstup na plaváreň. Tréning je 1x za týždeň. Okrem toho syn už tri roky chodí na kung fu, kde poplatok za 3 mesiace je 80 Eur. Syn je alergik, od marca do konca októbra užíva pravidelne lieky, antihistaminiká, čo mesačne stojí 15-20 Eur. Býva častejšie prechladený, čo je uňho spojené s tým, že kašle a dusí sa. Dva až tri krát do roka má zápal priedušiek, čo súvisí s alergiou. Od troch rokov navštevuje zubára, má tzv. syndróm medových zubov. Znamená to, že mu odumiera sklovina. Preto minimálne dvakrát do roka chodí k zubárovi a plus dvakrát na preventívnu prehliadku. Teraz v auguste u zubára platila 40 Eur a za preventívnu prehliadku 12 Eur. Syn bol v škole v prírode, čo stálo 120 Eur plus vreckové. V lete bol dvakrát v tábore, čo stálo 280 Eur plus vreckové. Výživné v sume 250 Eur celé spotrebuje na syna, avšak takéto výživné je postačujúce, nežiadala o jeho zvýšenie. Matka uviedla, že syn má založené stavebné sporenie, ale nesporí mu pravidelne. Okrem hypotéky iné dlhy nemá. Okrem bytu iný majetok nevlastní. Mesačne minie na mobil sumu 29,99 Eur.
10. Zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom v rodine maloletého vyplynulo, že matka maloletého je zamestnaná ako referent zákazníckeho centra v H. R. H. J., I..J.., J. F. R. s mesačným príjmom okolo 570 Eur vrátane daňového bonusu. Okrem toho poberá prídavok na dieťa. So synom býva v J. F. R. v trojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Matka uhrádza mesačne nájomné vo výške 118 Eur, poplatok za energie, TV a internet sú v sume 50 Eur. Splátka hypotéky predstavuje sumu 220 Eur mesačne. V spoločnej domácnosti býva aj jej sestra, ktorá je zamestnaná a na domácnosť finančne prispieva. Maloletý S. má samostatnú izbu, ktorá je prispôsobená jeho potrebám. Je žiakom 3. ročníka Základnej školy, ulica A., J. F. R.. Za stravu v škole uhrádza matka mesačne 20 Eur, za školský klub 4 Eur, školské potreby 10 Eur a náklady na iné aktivity a voľný čas 15 Eur. Poplatok za ZRPŠ, hygienické potreby a učebnice vo výške 54 Eur za rok. Školskú tašku a potreby matka zakúpila v sume 150 Eur. Ďalej matka uhrádza synovi poplatky za krúžky kung fu a plávanie, pobyt v škole v prírode a letný tábor. Náklady na oblečenie a kozmetiku predstavujú sumu 165 Eur mesačne. Maloletý S. je dispenzarizovaný v alergologickej ambulancii v P.. Zvýšené náklady na lieky sú v sume 25 Eur. Časté ošetrenia u stomatológa tvoria ďalšie náklady v sume 120 Eur ročne. Otec maloletého má trvalé bydlisko J. XXX, T.. Pohovor s otcom nebol vykonaný. Podľa uvedenia matky, otec maloletého pracuje vo firme I. J., J..S..Z.., P.. Dobrovoľne prispieva na výživu syna v sume 120 Eur mesačne. O syna sa nezaujíma, nemá s ním vytvorený žiaden vzťah, nemajú vytvorené citové väzby. Matka ďalej uviedla, že okrem ich spoločného syna S. má otec ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére P. J., F.. XX.X.XXXX. Kolízny opatrovník vzhľadom na náklady matky na syna so znížením výživného nesúhlasil. 11. Podľa potvrdenia o príjme matky, jej priemerný príjem z pracovného pomeru u H. I. R. H. J., I..J.. J. J. R. H. za obdobie posledných 12 kalendárnych mesiacov je sume 603,53 Eur netto vrátane daňového bonusu.
12. Matka maloletého v konaní predložila prehľadný zoznam výdavkov na syna za jednotlivé mesiace od apríla 2017 do septembra 2017 vrátane príslušných potvrdení. Výdavky sa týkajú zabezpečenia potrieb maloletého syna počnúc bývania, stravy, oblečenia, kozmetiky, liekov, hračiek a športových potrieb až po zabezpečenie školských potrieb a iných mimoškolských aktivít dieťaťa. Celková výška výdavkov matky na maloletého predstavuje v priemere na mesiac sumu 503 Eur. Otec maloletého požiadal, aby mu bolo umožnené si ich preštudovať a za týmto účelom žiadal pojednávanie odročiť. K výdavkom sa následne vyjadril na pojednávaní dňa 26.10.2017 v zhode s predloženým písomným vyjadrením na č. l. 34 - 36 spisu. K výdavkom, ktoré otec spochybňoval, sa matka maloletého vyjadrila ihneď na pojednávaní.
13. Z matkou predložených potvrdení týkajúcich sa zdravotného stavu maloletého vyplynulo, že u dieťaťa sú už od jeho batolivého veku časté respiračné infekcie, je dispenzarizovaný na imunoalergologickej ambulancii s potvrdenou alergiou, ktorá si nevyhnutne vyžaduje takmer celoročnú antihistamínovú liečbu. Aj v posledných troch rokoch je u neho chorobnosť cca 3 x ročne s nutnosťou antibiotík a bronchodilatačnej liečby. Taktiež dispenzár na gastroenter. ambulancii pre gastroesofageálny reflux a nutnosť antirefluxnej diéty. Z uvedeného vyplývajú zvýšené náklady na liečbu dieťaťa. Maloletý tiež pravidelne absolvuje preventívne prehliadky a sanáciu chrupu v zubnej ambulancii, s čím súvisia zvýšené finančné náklady na ošetrenie chrupu a zvýšenú starostlivosť v oblasti profesionálnej aj domácej dentálnej hygieny.
14. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca, spoločnosti I. J. J..S..Z.. J. J. R. P., je otec maloletého ich zamestnancom od 8.11.2016. Pracovný pomer mu bol dňa 5.5.2017 predlžený na dobu neurčitú. Mzda je stanovená na sumu 1.100 Eur brutto mesačne plus prémie a odmeny, ktoré sú považované za variabilnú zložku mzdy. Podľa potvrdenia o príjme otca, jeho hrubá mzda bola každý mesiac vyššia než stanovená mzda a v priemere dosiahla sumu 1.356,70 Eur. Od mája 2017, odkedy je otec v pracovnom pomere na dobu neurčitú, bol jeho priemerný príjem z pracovného pomeru v sume 1.180,77 Eur netto. Otcovi ako zamestnancovi sú zamestnávateľom poskytované benefity: mobilný telefón, notebook a služobné motorové vozidlo, ktoré využíva nepretržite aj na cestu do a z práce. Otec nie je poberateľom daňového bonusu.
15. Pred nástupom do pracovného pomeru k súčasnému zamestnávateľovi bol otec dieťaťa od 10.5.2016 poberateľom dávky v nezamestnanosti vo výške 28,20825 Eur denne, čo na mesiac predstavuje sumu cca 846 Eur. Jeho predchádzajúci pracovný pomer skončil dňom 28.4.2016 z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca. V súvislosti so skončením tohto pracovného pomeru bolo otcovi vyplatené odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku a tiež mimoriadna odmena vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku. Za mesiac apríl 2017 (mesiac skončenia pracovného pomeru) bola podľa potvrdenia bývalého zamestnávateľa otcovi vyplatená suma 17.585,27 Eur netto.
16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
19. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného na maloletého S. nie je možné vyhovieť.
26. Zákon o rodine a obdobne aj Civilný mimosporový poriadok uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. V prípade návrhu na zmenu výšky výživného sa tak súd musí zaoberať predovšetkým otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Súd pri posudzovaní danej otázky postupuje v súlade so zásadami úpravy výživného vyjadrenými v zákone o rodine (body 20. - 24. odôvodnenia tohto rozsudku).
27. V zmysle uvedeného súd aj v danom prípade preskúmal dôvody, z ktorých vychádzal súd pri vyhlasovaní jeho rozsudku č. konania 15P/180/2010-142 zo dňa 22.5.2012 so skutočnosťami, ktoré sú na strane účastníkov konania v súčasnosti. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tieto sa vo svojej podstate nezmenili. Otec naďalej žije v manželstve, naďalej má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére, ktorá je vo veku maloletého S.. Otec je napokon aj naďalej zamestnaný. Je pravda, že jeho súčasný mesačný príjem je nižší než v čase pôvodného rozhodnutia, a to o približne 620 Eur (1.800 mínus 1.180). Aj takto znížený príjem však podľa názoru súdu umožňuje otcovi aj naďalej plnenie vyživovacej povinnosti vo výške určenej súdnym rozhodnutím. Nezanedbateľnou skutočnosťou je vyplatenie sumy 17.585,27 Eur (mesačná mzda + odstupné + mimoriadna odmena) v mesiaci apríl 2016. Otec nemá žiadne dlhy (s výnimkou úveru na vysávač, ktorý spláca mesačne v sume 20 Eur). Žije v rodinnom dome, ktorý s manželkou kúpili ako novostavbu v hotovosti pred desiatimi rokmi. Naďalej vlastní auto, ktoré ale v novembri 2016 vymenil za novšie, ktoré kúpil v hotovosti za 8.000 Eur. Otec napriek tomu, že je ženatý a s manželkou žijú v spoločnej domácnosti, v spoločnom dome, výlučne sám uhrádza všetky výdavky spojené s bývaním (v sume cca 150 Eur mesačne vrátene dreva, tv a internetu) a výlučne sám uhrádza všetky nákupy do domácnosti (ich výšku nešpecifikoval). Otec ani nemá vedomosť o výške príjmu jeho manželky zo zamestnania, ktorý, ako uviedol, si táto ponecháva pre svoje potreby (majú oddelené účty), resp. z neho financuje niektoré potreby ich dieťaťa. V čase pôvodného rozhodnutia bola pritom manželka otca poberateľkou rodičovského príspevku. Súd poukazuje na povinnosť oboch manželov starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny podľa ich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov (§ 19 ods. 1 Zákona o rodine), ako aj na povinnosť oboch manželov spoločne uhrádzať náklady vynaložené na veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, či náklady spojené s užívaním a udržiavaním týchto vecí (§ 144 Občianskeho zákonníka). Z uvedených dôvodov nepovažoval súd výdavky otca, ktoré uhrádza nad rámec jeho zákonných povinností za nevyhnutné, resp. za také, ktoré by sa mali prejaviť na úkor maloletého v znížení výšky vyživovacej povinnosti otca. Obdobne súd posúdil aj výdavky otca v súvislosti s vlastníctvom osobného motorového vozidla, resp. samotné jeho vlastníctvo. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca má tento k dispozícii služobné motorové vozidlo, ktoré má k dispozícii nepretržite. Ide o zamestnanecký benefit. Nevyhnutným výdavkom nie je ani poistenie otca, ktoré mesačne uhrádza vo výške 70 Eur. Napokon nevyhnutným nebolo ani zaobstaranie si záhradného domčeka v sume 3.500 Eur.
28. K zmene pomerov od poslednej úpravy výživného však nepochybne došlo na strane maloletého S.. Kým tento v čase poslednej úpravy výživného bol vo veku necelých troch rokov a bol v celodennej starostlivosti matky, toho času je žiakom 3. ročníka základnej školy. V súvislosti s plnením školskej dochádzky vznikajú matke výdavky, ktoré pôvodne vôbec neexistovali. S vekom maloletého súvisia aj jeho rýchlejší rast, zmena stravovacích potrieb, zmena záujmových činností, čo so sebou prináša ďalšie zvýšené náklady. Novými oproti poslednej úprave sú aj výdavky vznikajúce v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa. Podľa predložených lekárskych potvrdení má S. zvýšenú kazivosť chrupu, je alergik s nutnosťou takmer celoročnej medikamentóznej liečby a častejšie sa u neho vyskytujú ochorenia s potrebou užívania antibiotík.
29. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Spochybňovanie niektorých výdavkov matky na maloletého otcom dieťaťa považoval súd za neopodstatnené z dôvodu ich náležitého preukázania v konaní. Medzi potreby dieťaťa patria nielen výživa vo vlastnom zmysle slova, ale aj hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom. Starostlivosť o dieťa v pravom zmysle slova je zabezpečovaná výlučne jeho matkou. Príjem matky maloletého je pritom o polovicu nižší v porovnaní s príjmom otca. Naopak jej výdavky, a to hlavne výdavky spojené s bývaním, sú vyššie ako u otca dieťaťa. Tieto sa matka snaží znížiť tým, že v spoločnej domácnosti býva so svojou sestrou, ktorá sa primerane na výdavkoch z toho plynúcich pomerne podieľa. Otec S. sám uviedol, že syna nevidel posledných 5 rokov a za rovnaký čas s ním nebol ani v inom kontakte (telefonickom či písomnom, a to ani pri príležitosti sviatkov). Jedinou formou participácie otca ako rodiča na starostlivosti o dieťa je zasielanie výživného matke dieťaťa. O to zarážajúcejšie potom vyznieva spochybnenie výdavkov preukazovaných matkou v konaní, ako aj svojvoľné zníženie výživného na navrhovanú sumu počnúc podaním návrhu.
30. Záverom súd poukazuje aj na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu povinnosť zohľadnil aj vývoj životných nákladov, čo je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe nesvedčí v prospech návrhu otca na zníženie výživného.
31. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, matkou prezentované a preukázané náklady na maloletého, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, čo musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzované, berúc do úvahy, že otec dobrovoľne sám znáša všetky výdavky spojené s bývaním a domácnosťou, súd ustálil, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný a ako taký ho zamietol.
32. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
35. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala o priznanie náhrady trov konania. Poukázala na skutočnosť, že posledné pojednávanie vo veci bolo odročené na žiadosť otca, ktorý si chcel preštudovať ňou predložené doklady o výdavkoch na maloletého a vyjadriť sa k ním. Otec tak napriek tomu urobil až v úvode ďalšieho pojednávania po tom, čo bol na to zástupcom matky upozornený. Rovnako poukazovala na zrejmú bezúspešnosť návrhu otca. Otec s uvedeným nesúhlasil a uviedol, že odmieta znášať trovy právneho zastúpenia matky. Poukázal na to, že on sa v konaní zastupuje sám a právnu pomoc si nemôže dovoliť.
36. V civilnom mimosporovom konaní platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Táto zásada môže byť prelomená v prípade, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Z uvedenej zákonnej koncepcie vyplýva, že pôjde skôr o výnimku, ktorú treba vykladať reštriktívne. V danom prípade súd existenciu osobitných dôvodov pre uplatnenie tejto výnimky nevzhliadol. Je pravdou, že u otca skutočne došlo k poklesu jeho príjmu, preto sa mohol laicky domnievať, že so svojim návrhom môže byť úspešný. Skutočnosť, že otec požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu preštudovania si dokladov predložených matkou, mu nemožno pričítať na ujmu. Išlo o realizáciu jeho práva. Súd návrhu na odročenie vyhovel z dôvodu množstva predložených dokladov, pričom tieto boli predložené až na pojednávaní. Napokon nešlo o jediný dôvod odročenia, druhým bolo aj doplnenie dokazovania súdom vo vzťahu k preukázaniu skutočností uvádzaných matkou týkajúcich sa zvýšených výdavkov v súvislosti so zdravotným stavom maloletého. Z uvedených dôvodov súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi. Vo veciach maloletých detí, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.