Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csp-71-2016.pdf
PDF · 96.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému T. Q., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom F.Á. XXX/XX, C. L., o zaplatenie 232,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 2,30 eur od 21.7.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 12,76 eur od 21.8.2014 do zaplatenia.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 14.12.2016 sa právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, IČO: 35923130 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 232,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 20.2.2014 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil právny predchodca žalobcu nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili 13.2.2012 zmluvu o pôžičke ev.č.: 20180045, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 612,90 eur, a to na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve (kancelárska a výpočtová technika - registračná pokladňa.) Podľa tejto zmluvy mal žalovaný splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných 30 mesačných splátkach po 20,43 eur. K dátumu spísania žaloby (13.12.2016) žalovaný uhradil na splnenie záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy sumu 367,74 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom z 1.1.2014 označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného k úhrade všetkých dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celej dlžnej sumy. Nakoľko k úhrade dlžných splátok žalovaným nedošlo, právny predchodca žalobcu 19.2.2014 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 232,28 eur. Právny predchodca si súčasne uplatnil nárok na zákonné úroky z omeškania z tejto sumy. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení právny predchodca žalobcu ako dôkazy označil vyššie uvedenú zmluvu o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, prehľad splátok a úhrad žalovaného v prospech právneho predchodcu žalobcu (vyhotovený k 3.11.2016), predžalobnú upomienku právneho predchodcu žalobcu z 1.1.2014 adresovanú žalovanému (spolu s príslušnou doručenkou). 2. Žalovaný sa k žalobe (napriek písomnej výzve súdu) písomne nijako nevyjadril.
3. Uznesením tunajšieho súdu z 2.8.2017, č.k.: 5Csp/71/2016 - 44 súd pripustil, aby do konania namiesto dovtedajšieho žalobcu - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (právny predchodca žalobcu) ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 (žalobca.) Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.8.2017. 4. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko vzhľadom na absenciu vyjadrenia žalovaného možno skonštatovať, že skutkové vyjadrenia strán nie sú sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 19.9.2017 podľa § 219 ods. 3 CSP súd oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na verejnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Rozsudok bol následne na tunajšom súde verejne vyhlásený 26.10.2017. 5. Zo zmluvy o pôžičke č.1024384178 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 13.2.2012 súd zistil, že suma poskytnutej pôžičky predstavovala 382,80 eur (a nie ako tvrdil právny predchodca žalobcu 612,90 eur.) Zmluva neobsahuje údaj o tom, aké čiastky zo súm jednotlivých splátok pripadajú na istinu, na úroky a na poplatky, hoci z bodu 6.3 všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu príslušných k tejto zmluve vyplýva, že súčasťou splátky je okrem istiny tiež úrok a poistenie (poistenie v tejto konkrétnej zmluve však nebolo dojednané.) Z tejto zmluvy tiež vyplynulo, že výška splátok bola 20,43 eur, počet splátok bol 30 a kúpna cena spotrebného tovaru predstavovala 382,80 eur. Termín konečnej splatnosti bol určený iba uvedením mesiaca a roku v podobe „8/2014“. Zo zmluvy súd tiež zistil ročnú úrokovú sadzbu vo výške 48,54%.
6. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného uskutočnených v prospech právneho predchodcu žalobcu (vyhotovenom k 3.11.2016) vyplynulo, že celková žalovaným uhradená suma v prospech právneho predchodcu žalobcu bola 367,74 eur.
7. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
11. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html>.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/1964/40/> musí obsahovať aj túto náležitosť - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zmluva o spotrebiteľskom úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> musí obsahovať aj túto náležitosť - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke, ďalej len „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 OZ,ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba V. K.C. Q. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Predmetná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 13.2.2012 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme pôžičky, žalobcom ako veriteľom, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovanému ako spotrebiteľovi, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania, a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. V uvedenej zmluve však nie je obsiahnuté rozčlenenie výšky splátok na istinu a úroky, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok právny záver súdu o bezúročnosti tohto spotrebiteľského úveru, a to od počiatku. Z bodu 6.3 všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu pritom vyplýva, že v jednotlivých splátkach bol okrem príslušnej časti istiny zahrnutý aj úrok a poistenie (poistenie však nebolo v rámci tejto konkrétnej zmluvy dohodnuté.)
20. V zmluve ďalej nie je uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vo forme konkrétneho dátumu, ktorú náležitosť zmluvy vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo takisto vedie k záveru súdu o bezúročnosti tohto spotrebiteľského úveru podľa §11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenie mesiaca a roku konečnej splatnosti, súd totiž nepovažuje za splnenie si povinnosti uviesť „termín“ konečnej splatnosti, pretože mesiac ako určité dlhšie časové obdobie nenapĺňa význam slova „termín“.
21. Keďže súd považoval tento spotrebiteľský úver za bezúročný, pričom poistenie nebolo dohodnuté, dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na úroky, a v zásade má nárok len na poskytnutú istinu spotrebiteľského úveru (po zohľadnení doteraz žalovaným vrátenej sumy (bez ohľadu na to, či bola žalovaným určená na zaplatenie istiny alebo úrokov), ako aj po zohľadnení (prípadného) premlčania nároku na vrátenie sumy poskytnutej istiny, na ktoré musí súd prihliadať ex offo (aj bez námietky premlčania), pretože ide o spotrebiteľský spor.))
22. Dojednanie o úrokoch vo výške 48,54% ročne je navyše v rozpore s dobrými mravmi, čím je podľa § 39 OZ absolútne neplatné, a takéto úroky žalobcovi preto nemožno priznať. V rozpore s dobrými mravmi je totiž v zmysle judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 21Cdo 1484/2004) taká výška zmluvných úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v čase ich dojednania obvyklú, stanovenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Keďže si v tomto prípade právny
predchodca žalobcu resp. žalobca neuplatňoval nárok na poplatky (uplatňoval si len nárok na poskytnutú istinu a zmluvné úroky), výsledkom tohto právneho posúdenia (keby súd nedospel k záveru o bezúročnosti spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch) by bol záver, ktorý je vo svojich následkoch pre žalobcu prakticky totožný so záverom o bezúročnosti spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, teda k záveru, že žalobca má (v zásade) nárok len na poskytnutú istinu spotrebiteľského úveru (po zohľadnení doteraz žalovaným vrátenej sumy (bez ohľadu na to, či bola žalovaným určená na zaplatenie istiny alebo úrokov), ako aj po zohľadnení (prípadného) premlčania nároku na vrátenie sumy poskytnutej istiny, na ktoré musí súd prihliadať ex offo (aj bez námietky premlčania), pretože ide o spotrebiteľský spor.))
23. Keďže celková poskytnutá suma spotrebiteľského úveru (vo forme pôžičky) žalovanému predstavovala 382,80 eur, a túto sumu mal (spolu so zmluvnými úrokmi) vrátiť žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu v 30 splátkach, možno povedať, že v každej splátke, ktorej výška bola v zmluve určená na 20,43 eur, predstavoval suma istiny výšku 12,76 eur (382,80 eur / 30), a teda vo zvyšnej časti išlo o zmluvný úrok.
24. Keďže žalovaný doteraz zaplatil na úhradu záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy v prospech právneho predchodcu žalobcu sumu 367,74 eur, a keďže spotrebiteľský úver sa považuje od počiatku za bezúročný, má súd za to, že žalovaný vlastne zaplatil (sumou 367,74 eur) 28,82 splátok istiny.
25. Vzhľadom na to, že splatnosť (v zmluve dojednaných) mesačných splátok bola (v zmluve) určená od nasledujúceho mesiaca po mesiaci, kedy došlo k uzavretiu zmluvy až do zaplatenia, vždy k 20. dňu v mesiaci, tak boli (sumou 367,74 eur) zaplatené splátky istiny (vo výške po 12,76 eur) až k splátke istiny splatnej 20.7.2014, ktorá splátka istiny bola zaplatená sčasti, v rozsahu 82%, ako v poradí 29. splátka istiny. Splatnosť splátok istiny je totiž totožná so splatnosťou (pôvodných v zmluve dojednaných) splátok zahŕňajúcich splátky aj úroky.
26. Z uvedeného tiež vyplýva, že v tomto prípade nemožno uvažovať o premlčaní (nejakých) nezaplatených splátok istiny, pretože premlčanie by sa týkalo len nezaplatených splátok istiny splatných pred 14.12.2013 (žaloba bola podaná na súd 14.12.2016, pričom premlčacia lehota podľa § 101OZ je 3 roky), avšak žalovaný mal zaplatené splátky istiny až k 20.7.014. Preto má žalobca nárok na celú poskytnutú sumu istiny úveru, ktorá mu doteraz nebola vrátená, teda na sumu 15,06 eur (382,80 eur
- 367,74 eur.)
27. Z uvedeného tiež vyplýva, pokiaľ ide o úroky z omeškania zo sumy súdom priznanej (poskytnutej a nevrátenej) istiny (15,06 eur), že nebolo možné priznať žalobcovi nárok na úroky z omeškania za uplatnené obdobie od 20.2.2014 (deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) do zaplatenia. Právny predchodca žalobcu totiž vyhlásil mimoriadnu splatnosť k 19.2.2014, avšak k tomuto dňu mal žalovaný (prostredníctvom zaplatenia sumy 367,74 eur) uhradené všetky splátky istiny (mal ich totiž zaplatené až k 20.7.2014), takže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti (dlžnej sumy) právnym predchodcom žalobcu nebolo platné, keďže žalovaný nebol v omeškaní so splatením žiadnej zo splátok istiny. Keďže nedošlo k (platnému) mimoriadnemu zosplatneniu, nedošlo tým ani k zrušeniu (zo zmluvy vyplývajúcej) splatnosti jednotlivých splátok resp. splátok istiny splatných po dni (neplatného) vyhlásenia mimoriadnej splatnosti istiny (po 19.2.2014), a preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z (nezaplatenej) časti 29. splátky istiny (vo výške 2,30 eur), a to odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti (21.7.2014) až do zaplatenia, ako aj z (celej) 30. (nezaplatenej) splátky istiny (poslednej) odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti (21.8.2014) do zaplatenia. Úroky z omeškania priznal súd v úrokovej sadzbe 8,15% ročne (a nie ako si uplatnil právny predchodca žalobcu vo výške 8,25% ročne) podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia, pretože základná úroková sadzba V. K. Q. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu - súdom priznaných nezaplatených splátok istiny = k 20.7.2014 a 20.8.2014, predstavovala 0,15 % ročne.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. Porovnaním žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 232,28 eur s príslušenstvom a rozsudkom žalobcovi priznanej sumy vo výške 15,06 eur s príslušenstvom totiž súd dospel k záveru, že úspešnejšou stranou v spore je žalovaný, a mal by teda podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP mať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (v príslušnom pomere, ktorého konkrétna výška je v danom prípade irelevantná), avšak keďže z obsahu spisu je zrejmé, že
žalovanému žiadne trovy konania v tomto konaní nevznikli, keďže výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe ignoroval, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, že tento žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.