Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-7C/280/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobkyne: Q. X., rod. C., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX Č. W. Č. XXX, zastúpená: JUDr. Štefan Strýček, advokát, so sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 58,- € z a s t a v u j e . II. Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. B. XXXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX. III. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca súdny poplatok za žalobu v sume 331,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Dňa 19.12.2014 bola súdu doručená žaloba žalobkyne v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) a písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorým sa vo vzťahu k žalovanému domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 58,00 € ako preplatok zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a zároveň i nahradiť trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. XC/XXX/XXXX X

2. V žalobe uviedla, že jej bol doručený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. B. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vydaný rozhodcom Q.. V. T., ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 80,27 Eur ako známy úrok, sumu vo výške 0,16 Eur, ako známy úrok, zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, poplatok za upomienky vo výške 4,00 Eura, trovy rozhodcovského konania vo výške l44,49 Eur a to všetko v mesačných splátkach vo výške 80,00 Eur vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Žalobu a návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podáva v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1, písm. c) a písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodca na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, nakoľko táto jej bola predložená na podpis so zmluvou o úvere, bez toho, aby jej bolo vysvetlené a umožnené si prečítať, o čo sa jedná a vyjadriť sa k tejto rozhodcovskej zmluve. Taktiež jej bola predložená dohoda o plnení v splátkach, ktorá jej bola daná na podpis bez toho, aby jej bolo ozrejmené o aký doklad sa jedná a tam uvedená výška RPMN 309,86 % má znaky nekalej obchodnej praktiky a úžery a zároveň

jej podľa všetkého bola predložená aj akási dohoda o splnomocnení pre ňu neznámeho občianskeho združenia ProHelp Bratislava, ktoré za ňu podpísalo pre ňu nevýhodné záložné zmluvy. Kópiu tohto údajného splnomocnenia jej žalovaný ani neodovzdal, takže toto konanie je čisto účelové zo strany žalovaného. Všetky listiny, ktoré jej boli predložené na podpis boli vopred naformulované v prospech žalovaného pričom ona bola znevýhodnená a nemala možnosť uvedené listiny meniť. Všetky listiny, na ktorých sú jej podpisy jej boli predložené pracovníčkou žalovaného ako súčasť zmluvy o úver, bez toho aby ju pracovníčka žalovaného oboznámila s týmito listinami, resp. aby jej dala aspoň možnosť si ich prečítať. Nesúhlasí s týmto rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu a s jeho odôvodnením. Dlhodobo sa zdržiava v zahraničí, kde pracuje ako chyžná v hoteli v Nemecku a tam som bola v čase od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX a opäť odchádza na uvedené pracovné miesto do zahraničia dňa XX.XX.XXXX a bude pracovať a zdržiavať sa v zahraničí minimálne do decembra 2015. Poštu jej preberá dcéra, ktorá nevedela posúdiť listiny, ktoré jej prišli od žalovaného, a preto nepodala ani žalobnú odpoveď. Je pravda, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej si požičala od žalovaného sumu 400,- Eur a v zmysle zmluvy spolu s poplatkom vo výške 392,- Eur mala vrátiť žalovanému sumu 792,- Eur do XX.XX.XXXX. K dátumu podania návrhu na začatie rozhodcovského konania žalovaným uhradila z predmetnej zmluvy sumu 750,- Eur a ku dňu podania tejto žaloby sumu 850,- Eur, čiže má zaplatenú celú požičanú sumu a dokonca aj preplatok. Aj napriek tejto skutočnosti žalovaný odo nej žiada sumu vo výške 1.225,40 Eur, ktorú bez bližšej špecifikácie jej oznámila e-mailovou poštou pani Q. D., pracovníčka žalovaného. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku nesprávne posúdil výšku úrokov, ktoré si uplatňoval žalovaný. Súd sa stotožnil s výškou úrokovej sadzby 39,15 % ročne, pričom tieto úroky boli už premietnuté do celkovej dlžnej sumy, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť v zmysle zmluvy o úvere a jednalo sa o úroky z úveru a nie o výšku úrokov z omeškania. Ak sa žalobkyňa dostala do omeškania, tak žalovaný mohol účtovať úroky v zmysle vyhlášky č. 87/1995 Z. z. a v žiadnom prípade nie vo výške 39,15% ročne. Je zarážajúce, že rozhodcovský súd posúdil výšku úrokov 39,15% ročne za úrok primeraný a v súlade s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd taktiež priznal žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur z titulu, že žalovaný vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu dlhu v podobe podania návrhu na zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti uviedla, že žalovaný podal dva návrhy na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam na Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor a to pod č.k. M. XXXX/XXXX P. M. XXXX/ XXXX, pričom konanie M. XXXX/XXXX bolo rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX zamietnuté, proti čomu podal žalovaný návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na Krajský súd Žilina, kde je vytýčené pojednávanie XC/XXX/XXXX X

na deň XX.XX.XXXX pod sp. zn. XXSp/XX/XXXX a konanie M. XXXX/XXXX Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX prerušil do právoplatného skončenia konania M. XXXX/XXXX. Nemá nemám žiadnu vedomosť o tom, že by som splnomocnila akúkoľvek tretiu osobu na podpis záložnej zmluvy, tak ako je uvedené vyššie. Uzatvorenie tejto záložnej zmluvy žalovaným s občianskym združením ProHelp Bratislava považuje za nekalé obchodné praktiky a poškodzovanie spotrebiteľa. Žalovaný sa protiprávnym konaním, nekalými obchodnými praktikami a poškodzovaním spotrebiteľa snaží získať jej nehnuteľnosti na základe akéhosi splnomocnenia, o ktorom ona nemá žiadnu vedomosť. Podľa zistení z tabuľky NBS úrokové sadzby spotrebiteľských úverov v mesiaci február 2013 pri splatnosti do 1 roka boli vo výške 9,44 % + poplatok za spracovanie sa pohybuje okolo l % v závislosti od sumy, prípadne sú poplatky aj nulové, čiže to je maximálne 10,44 % , avšak v žiadnom prípade nie je RPMN vo výške 309,86%, tak ako účtuje žalovaný, ktorý pod pojem „príslušný poplatok“ ukryl úroky a svoje poplatky, čo taktiež tvorí 98% z požičanej istiny. Konanie žalovaného vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaným vyúčtovaný poplatok vo výške 392,- Eur predstavuje 98% z požičanej sumy, čo možno nazvať aj konaním, ktoré hraničí a úžerou. Taktiež ročná percentuálna miera nákladov - RPMN vo výške 309,86% je v rozpore s dobrými mravmi a hraničí s úžerou a je v rozpore s platnými zákonmi SR. Žalobkyňa, ktorá je vdovou, pokiaľ by nebola v tiesni a v zlej sociálnej a finančnej situácii, nikdy by takéto pôžičky nezobrala. Keďže sa jednalo o okamžitú hotovosť, rozhodla sa takúto pôžičku zobrať, avšak konanie pracovníka žalovaného bolo bez akejkoľvek odbornej starostlivosti, žalobkyňu vôbec neoboznámil s podmienkami úveru, so všeobecnými obchodnými podmienkami ako aj listinami, ktoré žalobkyni predložil na podpis. Žalobkyňa bola konaním žalovaného jednoznačne uvedená do omylu. Keďže žalovaný nepostupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere striktne podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ani v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa ďalších právnych noriem, porušil základný princíp zmluvného vzťahu a to, že strany sú si rovné, čoho dôkazom je aj to, že žalobkyňa ako aj ostatní klienti žalovaného sú nútení podpísať rozhodcovskú zmluvu s vopred vybraným a určeným rozhodcovským súdom, ktorý určil

žalovaný a zároveň sú im podsúvané na podpis rôzne listiny ako súčasť zmluvy o úvere, ktoré však klienti nemôžu nijako zmeniť, nakoľko všetky listiny sú žalovaným vopred predtlačené a jeho pracovníkom podsunuté klientovi na podpis. Klient, ktorý je vo finančnej tiesni toto všetko podpíše, čím je zo strany žalovaného dotlačený do tiesne a proti slobodnej vôli toto všetko podpíše s cieľom zlepšenia finančnej situácie svojej a svojej rodiny. Zmluvu o úvere, ktorú žalobkyňa podpísala so žalovaným, považujem za zmluvu uzatvorenú v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o spotrebiteľských úveroch, ako aj v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nevýhodných podmienok pre žalobkyňu, pričom žalovaný využil jej finančnú a sociálnu tieseň. Pri uzatváraní úverových zmlúv medzi žalobkyňou a žalovaným, ale aj medzi inými klientmi žalovaného a žalovaným nedochádza k žiadnej dohode, ale žalovaný svojim postupom pri uzatváraní úverových zmlúv de facto núti svojich klientov k tomu, aby podpísali všetko, čo sa im predkladá, ak chcú získať finančnú hotovosť, vrátane rozhodcovskej zmluvy. Pritom klient žalovaného ani nevie, čo všetko podpísal. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu, že rozhodcu, resp. rozhodcovský súd a rozhodcovské konanie navrhuje žalovaný a žalobca sa mu musí nezvratne podrobiť, pričom takýto rozhodcovský súd nemôže považovať za nestranný a objektívny, keďže spolupracuje so žalovaným. Toto konanie žalovaného považuje za porušenie jej práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa ako aj zákonné ustanovenia o výške úrokov z omeškania a taktiež sa nevysporiadal s nárokom žalovaného na zmluvnú pokutu, na ktorú žalovaný nemá žiadne právo, nakoľko žalobkyňa nesplnomocnila žiadnu tretiu osobu na zastupovanie vo veci uzatvorenia záložných zmlúv so žalovaným, a to sú jasné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z úverovej zmluvy žalobkyňa zaplatila už celú istinu aj s poplatkom, dokonca túto sumu preplatila o 58,-Eur. Takže rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu je aj z tohto dôvodu XC/XXX/XXXX X

zmätočný a nevykonateľný, nakoľko plnením žalobkyne v zmysle tohto rozsudku SRS by vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie. 3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX. Uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobkyne uvedenými v žalobe. Žalovaný je toho názoru, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Preskúmanie veci z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Žaloba o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd totiž v rámci konania o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila zmysel. K dôvodom na podanie žaloby v prvom rade uviedol, že žalobkyňa ani len neuviedla deň doručenia rozsudku a preto nie je možné sa vyjadriť či vôbec bola žaloba podaná v lehote, ktorá je určená na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. podať účastník rozhodcovského konania, len ak existuje jeden z taxatívne uvedených dôvodov, ktorých výpočet obsahuje § 40 citovaného zákona a účastník rozhodcovského konania tak musí stihnúť urobiť do uplynutia zákonnej 30 dňovej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 41 vyššie citovaného zákona. Na to, aby žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyvolala zmýšľané následky, musí dôjsť ku kumulatívnemu splneniu oboch vyššie uvedených zákonom stanovených požiadaviek. V prípade, ak absentuje čo len jedna z nich, účinok zmýšľaný žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku nenastane. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že žalovaný so žalobkyňou dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mala žalobkyňa možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalobkyňa sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy nevzdala práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je platná. Žalovaný je toho názoru, že predmetná rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ani v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že zakázané sú iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania nie je výlučná. Je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Podľa dôvodovej správy k Zákonu o rozhodcovskom konaní má zákonodarca záujem na udržaní rozhodcovského konania

aj vo vzťahu k spotrebiteľom (všeobecná časť dôvodovej správy k zákonu č. XX/XXXX Z.z.). Je teda zrejmé, že podľa slovenského práva prejednanie spotrebiteľských sporo v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej zmluvy (dokonca aj v spotrebiteľských sporoch) bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa X. V. XXXX, sp. zn. XX E. XX/XXXX, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia Z. Č.. E.-XXX/XX vo veci Z. V. V. E. proti E. V. V. B.. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských zmlúv v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa XX. Y. XXXX, sp. zn. XX E. XXXX/XXXX, ako aj Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa X. V. XXXX, sp. zn. XXCo XXX/XXXX. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa XX. Q. XXXX, sp. zn. XX E. XXXX/XXXX bolo popri pripustení rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská zmluva bola písaná XC/XXX/XXXX X

dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú zmluva, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. To isté platí aj v predmetnej právnej veci, keď sa žalobkyňa (hoci mala na to možnosť) nijako nebránila v rozhodcovskom konaní. Prípustnosť rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo dňa XX. P. XXXX, sp. zn. XX E. XXXX/XXXX. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa XX. V. XXXX, sp. zn. XX E. XXXX/XXXX s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené, bolo publikované pod číslom E. XXXX v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR. Použitie rozhodcovských zmlúv v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva. Záver o prípustnosti rozhodcovského konania vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. XXXX/ XX/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. XX/XXX/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byt' uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu). V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská zmluva) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská zmluva výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, v prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. S poukazom na vyššie uvedené, keďže nie je daný žiadny zákonný dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, žalovaný navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. 4. Okresný súd Čadca Rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa XX. X. XXXX zrušil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. B. XXXXX/ XX zo dňa XX. XX. XXXX. Krajský súd v Žiline Uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. X. XXXX rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a bolo potrebné, aby pri prejednaní a rozhodnutí veci aplikoval ustanovenia Zákona č. 335/2014 Z. z. a skúmal dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle už tejto platnej právnej úpravy. Zároveň uviedol, že okresný súd sa nevysporiadal hlavne s dôvodmi uvádzanými žalobkyňou v žalobe a nevykonal dôkazy, ktoré žalobkyňa ako spotrebiteľka síce nenavrhla, ale boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom takým bol najmä výsluch žalobkyne. 5. Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne, ktorá uviedla, že v čase, keď si vzala pôžičku, bola vo veľmi zlej finančnej situácii, pretože jej prišli nedoplatky za plyn a elektriku, ktoré potrebovala zaplatiť. Predtým jej zomrel manžel a ona zostala s pôžičkou, ktorú si predtým zobrali na strechu, s dvomi deťmi a príjmom 300,- €. Na odporúčanie kamarátky zašla na pobočku Pohotovosti v Čadci, kde jej dali papiere,

povedali jej, aby išla s nimi dať si overiť podpis a do pol hodiny mala už aj peniaze, s ktorými bežala na poštu XC/XXX/XXXX X

nedoplatky zaplatiť. Povedali jej, že nie je žiaden problém peniaze jej požičať, len z občianskeho preukazu odpísali jej údaje a povedali jej, že má podpísať zmluvu a overiť podpis, to bolo všetko. Celé to bolo rýchle, len jej dali papiere, aby ich podpísala a to bolo všetko. Vôbec nevedela, že podpísala nejakú rozhodcovskú zmluvu. Nevedela to až doteraz, kým jej advokát nepovedal, čo všetko s tými papiermi podpísala. Nikto jej o rozhodcovskej zmluve nepovedal, nepovedali jej ani, čo znamená a aké má následky. Ani nevedela, že rozhodcovskú zmluvu uzavrela. Nikto jej k tomu nič nepovedal, ani k možnosti odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Stále jej však chodili rôzne upomienky, že nemá niečo zaplatené, hoci už veľa zaplatila, tak sa obrátila na advokáta, ktorý jej to potom vysvetlil, ale aj tak tomu úplne nechápe. Nevšimla si, že by podpisovala niečo iné okrem zmluvy o pôžičke, oni jej ešte povedali, že toto sú ich papiere, toto sú jej papiere, nech to všetko popodpisuje a to bolo všetko, čo jej k tomu povedali. Akurát vedela, aké splátky bude musieť platiť, ktoré aj platila. Keď zaplatila poslednú splátku, povedala si, že už to bude mať z krku. Po pol roku jej však volala nejaká pani, že má ešte nedoplatky a aj úroky a jej to nešlo do hlavy, keď už všetko splatila. Keď jej chodili dopisy, aby niečo zaplatila, tak aj niečo zaplatila, nejakých 200,- €, aby mala pokoj, myslela si, že už bude pokoj a potom zase prišlo zaplatiť ďalšie peniaze. Potom už aj exekúcia a stále dookola. Ešte teraz to neskončilo, držia jej pozemky, aj hotovosť, keďže je exekúcia. 6. Podaním doručeným súdu dňa X. X. XXXX vzala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie sumy 58,- € späť a žiadala, aby súd konanie v časti o zaplatenie 58,- € zastavil. 7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 CSP, (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 73 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon č. 335/2014 Z.z.), (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. (2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, (1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. (2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany XC/XXX/XXXX X

v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, (1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. (3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Súd rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 58,- €, keďže žalobkyňa v uvedenej časti žalobu v súlade s jej dispozičným oprávnením vzala späť a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil Podaním doručeným súdu elektronicky dňa XC/XXX/XXXX X

X. XX. XXXX (čl. 151). Vzhľadom k uvedenému súd považoval podmienky pre rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania v zmysle § 145 a § 146 za splnené. 9. Dňa XX. X. XXXX bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 400,- €, ktorý sa pri dojednanej RPMN 98 % žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 392,- €, t. j. v celkovej výške 792,- € v 1 splátke po 792,- € do XX. X. XXXX. Dňa XX. X. XXXX bola medzi stranami sporu zároveň uzavretá Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. 508501918, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhradiť žalovanému celkovú čiastku 792,- € v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 66,- € vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom XX. X. XXXX. Zároveň vzala na vedomie, že výška RPMN je 309,86 %. V ten istý deň, XX. X. XXXX, uzavreli strany sporu rozhodcovskú zmluvu, v ktorej si zmluvné strany dojednali, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX. X. XXXX, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek, zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde, bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane. Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava, Oddiel: Sa, Vložka č. 3530/B. 10. Z Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. B. XXXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi známy úrok vo výške 80,27 €, známy úrok z omeškania vo výške 0,16 €, zmluvnú pokutu vo výške 312,- €, poplatok za upomienky vo výške 4,- € a zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo výške 144,49 € v mesačných splátkach vo výške 80,- €. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX a vykonateľnosť dňa XX. XX. XXXX. 11. Je zrejmé, že žalobkyňa v tomto vzťahu vystupuje ako fyzická osoba - spotrebiteľ a žalovaný vystupuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, ide o štandardnú formulárovú zmluvu. XC/XXX/XXXX X

12. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. 13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere zo dňa XX. X. XXXX boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, že úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené je žalobkyni dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. 14. Podľa uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde. 15. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci bola otázka, či Rozhodcovská zmluva zo dňa XX. X. XXXX, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi. Ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko- právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. 16. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris non excusat" XC/XXX/XXXX XX

(neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, že žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa vo svojej výpovedi dokonca uviedla, že ani nevedela, že medzi predloženými listinami na podpis bola aj rozhodcovská zmluva, že by rozhodcovskú zmluvu vôbec podpísala a ani nebola s jej obsahom a právnymi následkami oboznámená. 17. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od XX. XX.XXXX, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od XX. XX. XXXX). Občiansky zákonník účinný od XX.XX.XXXX za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od XX.XX.XXXX len demonštratívne vymenováva niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. 18. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie XC/XXX/XXXX XX

iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú

veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. 19. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu. 20. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - v danom prípade žalobkyňa, si individuálne vyjednali rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobca má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si žalobca individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy. Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. V tomto prípade však súd nemá preukázané, že neprijatím, odmietnutím rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne. Súd sa neuspokojil so skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri, že v zmluve bolo uvedené, že žalobca má právo do 10 dní odstúpiť od zmluvy resp. vôbec ho nemusí podpísať. Zo súdnej praxe v obdobných sporoch považuje súd za pravdepodobné, že neuzatvorením rozhodcovskej zmluvy by žalobkyni úver poskytnutý nebol. Nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by žalobkyňa v prípade, nepodpísania rozhodcovskej zmluvy získala žiadaný úver. Predmetná rozhodcovská zmluva podľa názoru XC/XXX/XXXX XX

súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žalobného návrhu dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred štátnym súdom. V rozhodcovskej zmluve je síce uvedené, že svoje právo môžu strany uplatniť aj pred všeobecným súdom, čo však už po podaní návrhu na rozhodcovský súd nie je možné. Z praxe je zrejmé, že návrhy na začatie konanie podávajú výlučne dodávatelia, čím je spotrebiteľ zbavený možnosti obrátiť sa na všeobecný súd. 21. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXCo/X/ XXXX). 22. Pokiaľ sa jedná o žalovaným uvádzanú skutočnosť, že žalobca aj po podpise rozhodcovskej zmluvy mal možnosť ju ukončiť a to formou odstúpenia, súd poukazuje, že ustanovenie § 48 Občianskeho

zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od zmluvy, ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. Základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch je súd povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a to neplatnosť absolútnu. Preto nie je možné odstúpiť od neplatného právneho úkonu, ktorý nikdy nenastal. 23. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd predloženú rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne neplatnú a preto zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Zákona č. 335/2014 Z.z.. V záujme zachovania zásady hospodárnosti konania nezaoberal ďalším dôvodom uvádzaným žalobkyňou na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým namietala, že boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. V zmysle § 47 ods. 1 tohto zákona môže žalobkyňa alebo žalovaný podať na súd návrh na pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobkyňa, ktorá mala v spore úspech má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 25. Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola od súdneho poplatku osobne oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. z/ Zákona č. 71/1992 Zb., preto poplatková povinnosť prešla na žalovaného ako neúspešnú stranu v spore podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb.. Žalovanému súd vyrubil súdny poplatok vo výške 331,50 € podľa položky č. 3, písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko žalovaný bol v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci. 7C/280/2014 13

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu. Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu. Podľa §125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.