Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-49-2011.pdf
PDF · 262.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-4C/49/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobcov: 1/ G.. G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. L.U., G.. T. XXXX/X, zastúpený spoločnosťou JUDr. Dušan Serek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nižná, Nová Doba 489/15, IČO: 47 258 781, 3/ G. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., E.A. XX, 4/ G.. T. L., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., G. U. XX, žalobkyne v 3/ a 4/ rade zastúpené JUDr. Dušanom Serekom, advokátom so sídlom v Nižnej, Nová Doba 489/15, proti žalovanej: Slovenská republika, orgán konajúci za štát: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, za účasti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o žalobe žalobcu v 1. rade na zaplatenie náhrady škody z titulu trov právneho zastúpenia v sume 666,50 eura z a s t a v u j e.
II. Súd konanie v časti o žalobe žalobkyne v 3. rade na zaplatenie náhrady škody z titulu trov právneho zastúpenia v sume 666,50 eura z a s t a v u j e.
III. Súd konanie v časti o žalobe žalobkyne v 4. rade na zaplatenie náhrady škody z titulu trov právneho zastúpenia v sume 666,50 eura a z titulu podielu na zisku z hospodárenia pozemkového spoločenstva v sume 217,61 eura z a s t a v u j e.
IV. Súd žalobu žalobcov v 1. rade, 3. rade a 4. rade z a m i e t a.
V. Žalobcovia v 1. rade, 3. rade a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 31.01.2011, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 02.02.2011, tunajšiemu súdu postúpenou dňa 17.10.2011, sa právna predchodkyňa žalobcu 1/ G.. N. L., rod I., spolu s G.. B.. K.. Q. I., V.. a žalobkyňami 3/ a 4/ voči žalovanému domáhali, aby im spoločne a nerozdielne zaplatil sumu 13.062,64 eura pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, zo súdnych poplatkov v sume 205,64 eura, z podielov na zisku z hospodárenia pozemkového spoločenstva v sume 2.191,- eura a primeraného finančného zadosťučinenia v sume 8.000,- eur. 2. Žalobu odôvodnili tým, že ako navrhovateľky, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním označeným ako „návrh na prejednanie dedičstva“ zo dňa 04.02.2005, ktorý bol podaný na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 07.02.2005 navrhli Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, aby prejednal nehnuteľný majetok vedený v katastri nehnuteľností ešte na meno poručiteľky Q. I., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom vo H. Č.. XXX. Jednalo sa o prejednanie všetkých nehnuteľností - pozemkov vedených na meno poručiteľky ešte v pozemnoknižných protokoloch pre k.ú. H., M. L., D., H. a Š. D.. K predmetnému návrhu na prejednanie dedičstva poškodené prostredníctvom svojho právneho zástupcu priložili potrebné podklady, ktorými boli fotokópie príslušných pozemnoknižných protokolov,
ktoré žiadali v dodatočnom dedičskom konaní prejednať, ako aj identifikáciu pozemnoknižných parciel vyhotovenú Správou katastra M. G. na aktuálny E KN alebo C KN stav. V tejto identifikácii parciel, ktorá bola vyhotovená 16.12.2004 sa konštatovalo, že zbytky pozemnoknižných parciel z k.ú. H., D. a M. L. boli pričlenené do k.ú. Š. D., ktoré už ale spadalo pod Správu katastra D.. Na základe žiadosti zo dňa 14.03.2005 právny zástupca poškodených požiadal Správu katastra D. o vyhotovenie identifikácie zbytkových častí pozemnoknižných parciel nachádzajúcich sa v k.ú. Š. D., ktoré boli pôvodne odčlenené od k. ú. H., D. a M.Á. L.. Identifikácia pozemnoknižných parciel pre k.ú. Š. D. bola Správou katastra D. vyhotovená dňa 23.03.2005, 24.03.2005 a 23.05.2005. Právny zástupca poškodených sa telefonicky informoval dňa 17.05.2005 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš ohľadne postupu v tomto dedičskom konaní. Zo strany súdu bol ubezpečený, že spisový materiál je u súdnej tajomníčky na posúdenie, či návrh má všetky predpísané náležitosti. Následne bude podľa počítača pridelený notárovi ako súdnemu komisárovi na ďalšie prejednanie. Dňa 15.06.2005 bolo právnemu zástupcovi poškodených doručené uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. 4D/214/2005 zo dňa 09.06.2005, na základe ktorého súd vyzval právneho zástupcu poškodených, aby tento v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnil návrh na konanie o novoobjavenom majetku. Súd požadoval doplnenie návrhu s uvedením čísla listu vlastníctva, katastrálneho územia, čísla parcely, kultúry, výmery a vlastníckeho podielu poručiteľa, prípadne údajmi podľa pozemkovej knihy v spojení s identifikáciou parciel a taktiež doplnenie identifikačných údajov jednotlivých dedičov patriacich do okruhu dedičov po poručiteľke. Nakoľko k návrhu na prejednanie dedičstva boli priložené príslušné výpisy z pozemkovej knihy, vrátane identifikácie pozemnoknižných parciel nie je technicky možné zaslať súdu aktuálne výpisy z LV, na ktorých by bola uvedená ako podielová spoluvlastníčka poručiteľka, nakoľko táto bola ešte vedená v pozemkových knihách, pričom k pozemnoknižným parcelám bola priložená príslušná identifikácia parciel. Vzhľadom na veľké množstvo týchto identifikovaných parciel právny zástupca poškodených v návrhu na prejednanie dedičstva označil iba pozemnoknižné protokoly, ktoré bolo potrebné dedičsky prejednať a jednotlivé E KN a C KN parcely, ktoré im zodpovedali boli uvedené v priložených originálnych identifikáciách z pozemnoknižných protokolov. Ohľadne bližšie identifikačných údajov ostatných dedičov, tieto boli uvedené už v samotnom návrhu (okruh dedičov, ako aj dátumy úmrtí zomrelých dedičov) na prejednanie dedičstva v takom rozsahu, v akom boli poškodeným známe a z listín im dostupných. Uvedené uviedol právny zástupca poškodených v odpovedi na výzvu zo dňa 22.09.2005 a to po telefonickej konzultácii s príslušnou súdnou tajomníčkou OS Liptovský Mikuláš. Dňa 02.01.2006 si Okresný súd Liptovský Mikuláš vyžiadal z Okresného súdu Martin oznámenie o okruhu dedičov po neb. B.. C. I.. Dňa 01.02.2006 Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal poverenie JUDr. Soni Šuvadovej, notárke ako súdnej komisárke, pričom táto si dňa 16.03.2006 vyžiadala zo Správy katastra Liptovský Mikuláš výpisy z pozemnoknižných vložiek, ako aj identifikáciu parciel. Tieto podklady navrhovateľky priložili k samotnému návrhu, preto nebolo potrebné duplicitne žiadať ich vyhotovenie. Dňa 07.11.2006 Správa katastra M. G. odpovedala, že z dôvodu prebiehajúceho ROEP v k.ú. H. nie je možné žiadosť notárky vybaviť. Dňa 20.09.2007 notárka urgovala Správu katastra M. G. vo veci vybavenie jej žiadosti. Dňa 25.09.2007 Správa katastra M. G. odpovedala, že na základe notárskych zápisníc U., U., U., U. boli predmetné urbárske podiely vydržané. Dňa 27.09.2007 žiadala notárka lustráciu majetku poručiteľky v k.ú. Š. D. zo Správy katastra D.. Dňa 12.11.2007 notárka urgovala Správu katastra D. vo veci vybavenia jej žiadosti. Dňa 28.11.2007 Správa katastra D. zaslala notárke odpoveď na jej žiadosť s tým, že na meno poručiteľky nie sú vedené žiadne listy vlastníctva. Dňa 17.09.2008 notárka vrátila spisový materiál Okresnému súdu Liptovský Mikuláš. Dňa 03.10.2008 vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesenie č. 4D/214/2005, na základe ktorého konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľke zastavil a to z dôvodu, že bolo zistené, že poručiteľka nie je vlastníčkou majetku, ktorý žiadali navrhovateľky dedičsky prejednať. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateliek dňa 13.10.2008. Po zápise diel ROEP pre k.ú. H., D., H. a M. L. boli tieto pozemky ako spoločné nehnuteľnosti zapísané na nasledovné LV: LV č. XXXX, k.ú. a obec H.Ž., LV č. XXXX, XXXX k.ú. a obec H., LV č. XXXX, k.ú. a obec D. a LV č. XXX, k.ú. Š.F. D., obec H. F., pričom podľa aktuálnych výpisov z citovaných listov vlastníctva je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, G. - príbuzný poškodených titulom nasledovných notárskych osvedčení o vydržaní spísaných formou notárskych zápisníc: č. U. U., U. XXX/XXXX U. XXXXX/XXXX, U. XXX/ XXXX U. XXXXX/XXXX, U. XXX/XXXX U. XXXXX/XXXX a U. XXX/XXXX zo dňa 08.11.2006. Z toho vyplýva, že k osvedčeniu tohto majetku došlo zo strany Y. I. v priebehu roku 2006, pričom poškodené si návrh na prejednanie dedičstva podali ešte začiatkom roka 2005, t.j. v dostatočnom časovom predstihu. V prípade, ak by Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci konal bez zbytočných prieťahov mohol byť predmetný majetok dedičsky prejednaný ešte v priebehu roku 2005, nakoľko k návrhu boli priložené aj identifikácie parciel a príslušné výpisy z pozemnoknižných vložiek, ktoré preukazovali vlastníctvo a
po doplnenom okruhu dedičov neexistovala žiadna prekážka, aby mohol byť takýto urbársky majetok riadne v dedičskom konaní prejednaný. Zo strany Okresného súdu Liptovský Mikuláš došlo k zbytočným prieťahom vo veci, ktoré spôsobili, že medzitým došlo k zmene vlastníka a majetok preto už nebolo možné v dedičskom konaní prejednať. V konaní boli nasledovné obdobia nečinnosti: od 23.09.2005 do 02.01.2006, od 16.03.2006 do 20.09.2007, od 27.09.2007 do 17.09.2008 a to v celkovej dĺžke až 33 mesiacov. Taktiež konanie bolo podľa ich názoru v istých štádiách zmätočné, keďže boli žiadané výpisy z pozemnoknižných vložiek, identifikácie pozemnoknižných parciel, aj napriek tomu, že tieto boli priložené k pôvodnému návrhu. Podklady zo Správy katastra D. boli žiadané až s odstupom takmer 2 rokov od vydania poverenia. Poškodené týmto boli ukrátené na svojich právach, nakoľko poručiteľka v čase smrti bola preukázateľne vlastníčkou lesných pozemkov predstavujúcich spoločnú nehnuteľnosť bývalých urbarialistov obce H.. V súvislosti s prebiehajúcim konaním o registri obnovenej evidencie pozemkov pre k.ú. H. odkázali na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého konanie ROEP nemôže byť zdôvodnením toho, že v konaní vznikli bezdôvodné prieťahy. Nekonaním zo strany súdu poškodené boli bezdôvodne ukrátené na svojich základných právach a v súčasnosti sa môžu domôcť svojho práva len v sporovom konaní prostredníctvom žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a následnom (ďalšom) dedičskom konaní. Nakoľko predmetné konania sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Liptovský Mikuláš (k.ú. H., H. a D.), ako aj v okres Poprad (k.ú. Š. D.) bolo nevyhnutné vo veci podať 2 žalobné návrhy. Žalobný návrh na Okresný súd Liptovský Mikuláš zo dňa 10.11.2009 bol doručený dňa 18.11.2009 a žalobný návrh na Okresný súd Poprad zo dňa 10.11.2009 bol doručený dňa 19.11.2009. Spoločne týmito návrhmi poškodené ako navrhovateľky zaplatili aj súdne poplatky a to z neurčitej hodnoty veci. Konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš je vedené pod sp. zn. 4C/150/2009 a na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C/177/2009. Poškodeným vznikla 1) škoda predstavujúca nemalé náklady, najmä trovy právneho zastúpenia a to tak v dedičskom konaní, ako aj trovy právneho zastúpenia súvisiace s už podanými žalobami na OS Liptovský Mikuláš a Poprad, súdne poplatky, ktoré v prípade, ak by dedičské konanie prebiehalo tak ako malo, nemuseli vôbec vzniknúť a taktiež aj 2) ušlý zisk. Poškodené nemôžu predmetné nehnuteľnosti užívať v príslušných zákonných podieloch, nemôžu sa účastniť na podiele zo zisku pozemkového spoločenstva H., ktoré obhospodaruje predmetné pozemky v k.ú. H., H., D. a Š. D. a to všetko iba preto, že nie sú podielovými spoluvlastníčkami týchto nehnuteľností. Škoda žalobkýň pozostáva z: a) trov právneho zastúpenia v sume 166,- eura, ktorá predstavuje odmenu, ktorá bola medzi poškodenými a ich zástupcom dohodnutá v dedičskom konaní a v sume 2.500,- eura (2 žaloby x 1.250,eura), ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia všetkých štyroch poškodených podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v súvislosti so žalobami podanými na Okresný súd Liptovský Mikuláš a Poprad (prevzatie a príprava zastúpenia 171,16 eura + 6,95 eura, vypracovanie a podanie žalobného návrhu 171,16 eura +6,95 eura, účasť na pojednávaní OS Liptovský Mikuláš 21.09.2010, 14.10.2010 a 16.12.2010 513,48 eura + 21,63 eura, náhrada za stratu času (min. 9 hodín) 11,59 eura/polhodina 208,62 eura, náhrada hotových výdavkov - pohonné látky 150,- eura), b) súdne poplatky za návrh na dedičské konanie (6,64 eura) a za obe žaloby (199,- eura), c) podiel na zisku z hospodárenia pozemkového spoločenstva H. za roky 2006 až 2010 v sume 2.191,- eura - na daný podiel pripadajú 3 hlasy: v novembri roku 2004 bola v F. kalamita, pričom v priebehu rokov 2005, 2006, 2007 pozemkové spoločenstvo bolo oprávnené ťažiť v F. kalamitné drevo, preto podiel na zisku v tomto období bol vysoký. Približný ročný podiel na 3 hlasy predstavuje 18 000,- Sk, t.j. za 3 roku (2006-2008) sumu 54 000,- Sk a 6 000,- Sk ročný podiel (od roku 2009-2010) t.j. za 2 roky sumu 12 000,- Sk - 66 000,- Sk, t.j. 2.191,-eura. Navrhli, aby si súd vyžiadal z pozemkového spoločenstva Bývalý urbarialisti obce H. presnú informáciu o výške vyplácaného Y. I.L. v priebehu rokov 2006-2010. Poškodené taktiež požadovali z dôvodu vzniku bezdôvodných prieťahov spôsobených Okresným súdom Liptovský Mikuláš, čím došlo k zásahu do ich základných práv a slobôd garantovaných tak Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (čl. 6, ods.1) Ústavou SR (čl. 48 ods. 2) ale aj ostatnými právnymi predpismi priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej výške 8 000,- eura. Navrhovateľky dňa 11.01.2010 podali na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa ust. § 15 zákona č. 514/2003 z.z., pričom Ministerstvo spravodlivosti SR o žiadosti navrhovateliek v zákonnej 6 mesačnej lehote nerozhodlo, pričom platí fikcia negatívneho rozhodnutia. Navrhovateľky sú teda oprávnené svoj nárok žiadať prostredníctvom žalobného návrhu na všeobecnom súde SR podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ďalej poukázali na § 9 ods. 1 zákon ač. 514/2003 Z.z. a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Konaním zo strany Okresného súdu Liptovský Mikuláš vedenom pod sp. zn. 4D/214/2005 došlo k bezdôvodným prieťahom v konaní a to aj napriek tomu, že návrh na prejednanie dedičstva obsahoval všetky prílohy potrebné k identifikovaniu pozemkov na účely dedičského konania a následného zápisu do KN, a po doplnení aj náležitosti týkajúce sa okruhu dedičov. Okresný súd Liptovský Mikuláš spôsobenými prieťahmi v konaní pripravil poškodených o vlastníctvo, keďže toto bolo medzitým
notársky osvedčené podľa ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb. na inú osobu. Zo strany súdu teda došlo k nesprávnemu úradnému postupu čím boli poškodené ukrátené o vlastníctvo, ktoré v čase podania návrhu na prejednanie dedičstva preukázateľne prislúchalo poručiteľke - ich právnej predchodkyni. Týmto došlo k vzniku škody, ktorá je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Žalovaný nárok žalobkyne opreli o ust. § 19 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. 3. K žalobe žalobkyne pripojili žiadosť, ktorú prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali na Ministerstvo spravodlivosti SR a ktorá bola tomuto Ministerstvu doručená dňa 11.01.2010, keď išlo o žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., a to v sume pre každú z poškodených 2.817,- eura (z toho 2.000,- eur predstavuje primerané finančné zadosťučinenie), spolu v sume 11.268,- eura (č.l. 13 až 18 spisu) 4. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 21.10.2011 a žalovaná sa k nej v danom štádiu nijako nevyjadrila. 5. Podaním, súdu doručeným dňa 19.10.2011 okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Dolný Kubín súdu oznámila, že podľa v tom čase účinného § 35 ods. 2 písm. k) OSP vstupuje do konania (č.l. 40 spisu). Po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku súd v spore konal s okresným prokurátorom uvedenej prokuratúry s poukazom na jeho ust. § 93 ods. 2 a 3 v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP. 6. Podaním zo dňa 31.10.2011 žalobkyne oznámili, že dňa 26.04.2011 vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudok č. 4C/150/2009-688, ktorým určil, že nehnuteľnosti - pozemky zapísané na LV č. XXXX, k.ú. a obec H. pod R. v podiele 1852/631620-ín a pod R. v podiele 270/631620- ín, na LV č. 2597, k.ú. a obec Pribylina pod B22 v podiele 1852/637380-ín a pod R. v podiele 270/637380-ín, na LV č. XXXX, k.ú. a obec H. pod R. v podiele 1852/637380-ín a pod R. v podiele 270/637380-ín patria do novoobjaveného dedičstva po poručiteľke Q. I., rod. L., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom vo H. (ďalej len ako „poručiteľka“). Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil. Súd v odôvodnení rozsudku vychádzal zo skutočnosti, že poručiteľka Q. I. bola zapísaná ako vlastníčka spoločného majetku (spoločné lesy) v PK vložke č. XXX, k.ú. H. a to v nasledovnom spoločnom majetku zapísanom v PK vložke č. X, k.ú. H., PK vložke č. XXXX, k.ú. D. a PK vložke č. X, k.ú. H. v spoluvlastníckych podieloch 1852/631620 - ín, 1852/637380-ín, resp. 270/631620 -ín, 270/637380-ín. Vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam (predstavujúcim spoločné lesy) poručiteľka nestratila s poukazom na zákon č. 2/1958 Sb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov a teda bola ich vlastníčkou ku dňu svojej smrti. Predmetné nehnuteľnosti (po ROEP pre k.ú. H.V., D. K. H. už identifikované ako KN-E, resp. KN- C parcely) v predmetných spoluvlastníckych podieloch podľa aktuálnych výpisov z príslušných listov vlastníctva však poručiteľke nesvedčili, vlastníkmi týchto spoluvlastníckych podielov boli Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. a G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. titulom vydržania vlastníckeho práva osvedčeného notárskymi zápisnicami U., U., U., U. K. U.. Súd mal za to, že menovaní Y. I. a G. R. nenadobudli vlastnícke právo vydržaním a teda poručiteľka je naďalej vlastníčkou týchto nehnuteľností. Predmetný rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2011. O trovách konania rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. 4C/105/2009-710 zo dňa 14.06.2011 tak, že navrhovateľkám v rade 1/ až 4/ náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2011, okrem I. výrokovej časti, voči ktorej navrhovateľky 1/ až 4/ podali podaním zo dňa 04.10.2011, odvolanie. V prílohe vyjadrenia zaslali aj špecifikáciu trov konania, ktoré vznikli navrhovateľkám v rade 1/ až 4/ v konaní 4C/105/2009 predstavujúcim skutočnú škodu, ktoré museli navrhovateľky v rade 1/ až 4/ vynaložiť na určenie vlastníckeho práva ich predchodkyne, ktoré jej preukázateľne ku dňu smrti svedčilo. Predmetný nehnuteľný majetok navrhovateľky v rade 1/ až 4/ v predmetných spoluvlastníckych podieloch navrhovali prejednať v konaní o novoobjavenom majetku vedenom na OS Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4D/214/2005, ktorého bola poručiteľka ku dňu svojej smrti vlastníčka, avšak konanie bolo zastavené, keďže nehnuteľnosti boli prevedené na listy vlastníctva predmetnými notárskymi zápisnicami v novembri roku 2006, avšak už nie vlastnícky na poručiteľku. Ohľadne nehnuteľného majetku - spoločné hory zapísané v PK vložke č. XXX, k.ú. M. L., tieto nehnuteľnosti boli identifikované v k.ú. Š. D., obec H. F. ohľadne tohto majetku sa ešte vedie na Okresnom súde D. pod sp. n.: 9C/117/2009 konanie, že nehnuteľnosti - pozemky zapísané na LV č. XXX, k.ú. Š. D. pod R. v spoluvlastníckom podiele 270/637380-ín a pod R. v spoluvlastníckom podiele 1852/637380-ín patria do novoobjaveného dedičstva po poručiteľke. Konanie do dnešného dňa nie je právoplatne skončené, posledným procesným úkonom Okresného súdu Poprad je uznesenie č. 9C/177/2009-329 zo dňa 28.07.2011, ktorým súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu. Ohľadne nehnuteľného majetku, ktorý Okresný súd Liptovský Mikuláš určil, že patrí do dedičstva po poručiteľke navrhovateľky v rade 1/ až 4/ podali na Okresnom súde Liptovský Mikuláš opäť návrh na začatie
konania o novoobjavenom majetku podľa § 175x, ods. 1 O.s.p. a to návrhom zo dňa 22.07.2011. Návrhu bola pridelená sp. zn. 6D/712/2011 a konaním vo veci bola poverená C.. E. Š., notárka ako súdna komisárka so sídlom v M. T.. V prílohe vyjadrenia priložili fotokópiu rozsudku OS Liptovský Mikuláš č. 4C/150/2009-688, fotokópiu informatívnych výpisov z pozemnoknižných vložiek č. XXX, XXX, X, k.ú. H., č. XXXX, k.ú. H. č. X, k.ú. H. a č. XXX, k.ú. M. L., ďalej fotokópiu uznesenia OS Poprad č. 9C/177/2009-239, fotokópiu odvolania zo dňa 04.10.2011, fotokópiu návrhu na konanie o novoobjavenom majetku zo dňa 22.07.2011. V čase od 07.02.2005 kedy bol podaný návrh na konanie o novoobjavenom majetku poručiteľky na OS Liptovský Miluláš sp. zn. 4D/214/2005 do novembra 2006, kedy došlo k notárskemu osvedčeniu majetku poručiteľky bolo v tomto konaní Okresným súdom Liptovský Mikuláš spôsobených viacero období nečinnosti a neefektívnosti, ktoré v konečnom dôsledku viedli k zmareniu možnosti „dedičsky prejednať“ majetok poručiteľky v tomto konaní. Za účelom zistenia presnej výšky ušlého zisku navrhli, aby súd vyžiadal z Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce H., informáciu o výške vyplácaných podielov na zisku zo spoločného lesného majetku z PKV č. X, k.ú. H., č. XXXX, k.ú. D. a č. X, k.ú. H. v spoluvlastníckych podieloch 1852/631620-ín, 1852/637380- ín, resp. 270/631620-ín, 270/637380-ín z PKV č. XXX a XXX, k.ú. H. vedených pôvodne na členov Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. a G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. za roku 2005-2010. 7. Uznesením 4C/49/2011-123, zo dňa 19.12.2011, právoplatným dňa 10.01.2012 súd, na základe návrhu pôvodných žalobkýň rozhodol o prerušení konania až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Poprad sp. zn. 9C/177/2009. 8. Konanie sp. zn. 9C/177/2009, vedené na Okresnom súde Poprad sa skončilo rozsudkom sp.zn. 9C/177/2009-573, zo dňa 12.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.2014.
9. Dňa 02.12.2014 právny zástupca žalobkýň súdu doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na podklade rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/150/2009 zo dňa 26.04.2011, právoplatného dňa 30.06.2011, sa na Okresnom súde Liptovský Mikuláš viedlo konanie o novoobjavenom majetku pod sp. zn.: 6D/712/2011, pričom na základe uznesenia o dedičstve zo dňa 19.04.2012 právoplatného dňa 07.06.2012 sa tento majetok odovzdal v 1/4-ine žalobkyni v rade 3/ G. I. a ďalej v 1-ine do dedičstva po neb. B.. C. I., zomr. XX.XX.XXXX, v Ľ-ine do dedičstva po neb. Y. I., zomr. XX.XX.XXXX v 1/4- ine do dedičstva po neb. Š. R., zomr. XX.XX.XXXX. V súčasnosti je žalobkyňa v rade 3/ vedená ako spoluvlastníčka na urbárskych LV č. XXXX, k.ú. H. pod R. v podiele 1061/1263240-ín, LV č. XXXX, k.ú. H. pod R. v podiele 1061/1263240-ín, LV č. XXXX, k.ú. D. pod R. v podiele 1061/1274760-ín a na LV č. XXXX, k.ú. H. pod R. v podiele 1061/1274760-ín. Po poručiteľovi B.. C. I., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v G. sa následne na vyššie uvedený nehnuteľný majetok viedlo na OS Martin konanie o novoobjavenom majetku pod sp. zn.: 18D 480/2012, pričom konanie bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstvo zo dňa 09.11.2012. Preberateľkou tohto majetku sa stala žalobkyňa 1/ G.. N. L.. V súčasnosti je žalobkyňa v rade 1/ vedená ako podielová spoluvlastníčka na urbárskych LV č. XXXX, k.ú. H. pod R. v podiele 1061/1263240-ín, LV č. XXXX, k.ú. H.V. pod R. v podiele 1061/1263240-ín, na LV č. XXXX, k.ú. D. pod R. v podiele 1061/1274760-ín, na LV č. XXXX, k.ú. H. pod R. v podiele 1061/1274760-ín. Po poručiteľovi Y. I., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v L. sa následne na vyššie uvedený nehnuteľný majetok viedlo na OS Kežmarok konanie o novoobjavenom majetku pod sp. zn.: 3D/213/2002, pričom konanie bolo právoplatne ukončené vydaním uznesenia o dedičstve zo dňa 04.11.2013. Preberateľkou tohto majetku sa v podiele 1/5-ina stala žalobkyňa v rade 4/ G.. T. L.. Predmetné dedičské rozhodnutie nebolo zatiaľ evidenčne zapísané do KN. Urbárske nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Š. D. (pôvodne v pk vložke č. XXX, k.ú. M. L.) boli predmetom konania vedeného na OS Poprad pod sp. zn.9C/177/2009. Okresný súd právoplatne určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. Š. D. v podiele 270/637380- ín a 1852/637380-ín patria do dedičstva po neb. Q. I., rod. L.. Poručiteľka je v súčasnosti zapísaná ako spoluvlastníčka na LV č. XXX, k.ú. Š. D. pod R. v podiele 2122/637380-ín titulom rozsudku OS Poprad sp. zn.: 9C/177/2009-573 zo dňa 12.06.2014, právoplatnom dňa 12.08.2014. Konanie o novoobjavenom majetku na predmetných nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXX, k.ú. Š. D. je v súčasnosti vedené na OS Liptovský Mikuláš pod sp. zn.: 4D/310/2014. Predmetný súdny spis bol súdu zapožičaný z OS Liptovský Mikuláš, pričom v súdnom spise sa nachádza kópia návrhu na začatie konania o novoobjavenom majetku.
10. Uznesením sp. zn. 4C/49/2011-321, zo dňa 09.01.2015, právoplatným dňa 31.01.2015, súd, na základe návrhu pôvodných žalobkýň rozhodol o prerušení konania až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4D/310/2014.
11. Konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa právoplatne skončilo na základe uznesenia sp. zn. 4D/310/2014-90, zo dňa 02.07.2015, právoplatného dňa 12.09.2015.
12. Dňa 09.09.2015 pôvodná žalobkyňa 1/ G.. N. L. zomrela a súd konanie uznesením č.k. 4C/49/2011-350 zo dňa 11.01.2016 prerušil do právoplatného skončenia dedičskej veci po tejto poručiteľke, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7D/152/2015. Konanie tunajšieho súdu sp. zn. 7D/152/2015 bolo právoplatne skončené dňa 31.03.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 7D 152/2015-98, I Dnot 15/2016 zo dňa 31.03.2016. Dňa 06.04.2016 bol súdu doručený návrh na náhradné dedičské konanie, na základe ktorého bolo pod sp. zn. 6D/57/2016-116, IV Dnot 76/2016 dňa 28.06.2016 vydané Osvedčenie o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2016.
13. Dňa 02.07.2016 zomrela pôvodná žalobkyňa 2/ G.. B.. Q. I., V..
14. Uznesením zo dňa 21.03.2017 súd konanie ohľadne nároku žalobkyne 1/ (v danom čase G.. N. L.) na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 2.000,- eura a ohľadne nároku žalobkyne 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 2.000,- eura zastavil. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2017.
15. Predmetným uznesením súd súčasne rozhodol, že ohľadne zvyšného nároku žalobkyne 1/ (G.. N. L.) v konaní pokračuje s G.. G. L. (aktuálny žalobca1/) a ohľadne zvyšného nároku žalobkyne 2/ (v danom čase G.. B.. Q. I., V..) v konaní pokračuje na jej mieste s N.. B.. Q. I., nar. XX.XX.XXXX. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2017.
16. Uznesením zo dňa 20.06.2017 súd konanie o žalobe žalobkyne 2/ zastavil, pretože v priebehu konania došlo postupne k späťvzatiu všetkých nárokov, ktoré pôvodná žalobkyňa 2/ (a následne jej právna nástupkyňa) v spore uplatňovala. Súčasne súd týmto uznesením rozhodol o náhrade trov konania v pomere medzi žalobkyňou 2/ a žalovanou. Uznesenie v týchto výrokoch nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2017.
17. Zároveň súd predmetným uznesením pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: “Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.719,26 eura pozostávajúcu zo súdnych poplatkov vo výške 68,55 eura a podielu na zisku z hospodárenia pozemkového spoločenstva vo výške 1.650,71 eura. “Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 3.719,26 eura pozostávajúcu zo súdnych poplatkov vo výške 68,55 eura, podielu na zisku z hospodárenia pozemkového spoločenstva vo výške 1.650,71 eura a finančného zadosťučinenia vo výške 2.000,- eura. “Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 4/ sumu 2.398,69 eura pozostávajúcu zo súdnych poplatkov vo výške 68,55 eura a podielu na zisku z hospodárenia pozemkového spoločenstva vo výške 330,14 eura a finančného zadosťučinenia.
18. V podaní, v ktorom zástupca žalujúcej strany navrhol zmenu žaloby, zároveň došlo zo strany žalobcov k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a to vo vzťahu k žalobcovi 1/, ako aj vo vzťahu ku žalobkyniam 3/ a 4/ čo do nároku na náhradu škody z titulu trov právneho zastúpenia v sume 666,50 eura u každého z nich a vo vzťahu k žalobkyni 4/ aj čo do nároku na náhradu škody z titulu podielu na zisku hospodárenia pozemkového spoločenstva v sume 217,61 eura.
19. Nakoľko k uvedenému čiastočnému späťvzatie žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu, súd konanie v takto späťvzatej časti v tomto rozsudku zastavil bez toho, aby zisťoval prípadný nesúhlas žalovanej s tým späťzatím (ktorý ale žalovaná vyslovila). Súd pri tomto rozhodovaní postupoval podľa § 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 CSP.
20. Zhrnúc doteraz uvedené v čase vyhlásenia rozsudku na žalujúcej strane vystupovali tri subjekty, a to právny nástupca pôvodnej žalobkyne 1/ a pôvodné žalobkyne 3/ a 4/, ktorých číselné označenie súd zachoval, aj potom, čo konanie o žalobe žalobkyne 2/ (resp. jej právnej nástupkyne) bolo právoplatne zastavené, a to z dôvodu zachovania prehľadnosti veci.
21. Pokiaľ ide o predmet konania, v čase vyhlásenia rozsudku ho tvorili nároky, o ktorých bolo konanie zastavené a ktoré sú uvedené v odseku 16 tohto odôvodnenia a ďalej nároky, vo vzťahu ku ktorým bola pripustená zmena žaloba v znení, aké je uvedené v odseku 15 tohto odôvodnenia.
22. Z uvedeného je zrejmé, že všetci žalobcovia (v rade 1/,3/,4/) uplatňujú voči žalovanej
- náhradu škody z titulu súdnych poplatkov, každý zo žalobcov 1/, 3/ a 4/ v sume 68,55 eura,
- náhradu škody (ušlého zisku) v podobe podielu na hospodárení pozemkového spoločenstva, žalobcovia 1/ a 3/ v sume 1.650,71 eura a žalobkyňa 4/ v sume 330,14 eura,
- finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- eura, a to každá zo žalobkýň 3/ a 4/.
23. Žalovaná sa k veci samej vyjadrila v priebehu konania tak, že žalobný návrh obsiahnutý v žalobe zo dňa je 31.01.2011 je v rozpore s ustanovením § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej uplynutia neskôr. Z vyššie citovaného ustanovenia, tak jednoznačne vyplýva povinnosť poškodeného subjektu v prípade, ak sa domáha náhrady škody na súde, požadovať náhradu len v rozsahu, ktorý bol príslušným orgánom predbežne prerokovaný. Zo skutkových okolností prípadu žalobcov je zrejmé, že podali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 11.01.2010, pričom v predmetnej žiadosti si uplatnili okrem iného nárok na náhradu majetkovej škody v celkovej výške 3.268,- €, pozostávajúcej z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 2.564,34 €, ďalej súdnych poplatkov vo výške 205,64 € ako aj podielu na zisku z hospodárenia pozemkového spoločenstva vo výške 498,- €. V žalobe zo dňa 31.01.2011 doručenej Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 02.02.2011 si však žalobcovia uplatnili náhradu majetkovej škody v časti podielu na zisku z hospodárenia pozemkového spoločenstva vo výške 2.191,- € t. j. v inom rozsahu ako v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 04.01.2010, čo je contra legem a teda neprípustné. V podaní na tunajší súd doručenom dňa 17.07.2017 žalovaná uviedla, že žalobcovia si žalobou uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá im mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom v podobe zbytočných prieťahov Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 4D/214/2005. Žalobcovia pôvodne požadovali náhradu majetkovej škody v celkovej výške 5.062,64 € a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- eur pričom v priebehu konania realizovali viaceré úpravy žalobného petitu, kedy po poslednej úprave vyplývajúcej zo zápisnice o výsluchu zo dňa 18.05.2017 možno ustáliť, že žalobcovia si uplatňujú nárok na náhradu majetkovej škody v celkovej výške 3.837,21 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur V rámci postupu predchádzajúceho podaniu žaloby na súd si žalobcovia uplatnili svoj nárok na náhradu škody žiadosťou o predbežné prerokovanie zo dňa 04.01.2010, doručenou dňa 11.01.2010 Ministerstvu spravodlivosti SR. Nakoľko v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo žiadosť ako nedôvodnú a nárok žalobcov neuspokojilo. „Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.“ (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 467/08). Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Zodpovednosť štátu za škodu, upravená v zákone č. 514/2003 Z. z., je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: existencia škody, nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu resp. nesprávnym úradným postupom. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a
nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodených. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z., za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zákon síce bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje, avšak vychádzajúc z ustálenej judikatúry môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. K žalobcami namietanému nesprávnemu úradnému postupu vo forme nečinnosti a prieťahov Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní sp. zn. 4D/214/2005 v období od 23.09.2005 do 02.01.2006, od 16.03.2006 do 20.09.2007 a od 27.09.2007 do 17.09.2008 t. j. v celkovej dĺžke 33 mesiacov žalovaná uvádza, že v súvislosti s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov si mali žalobcovia uplatňovať primerané zadosťučinenie sťažnosťou pred Ústavným súdom SR, nakoľko otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie strán a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Systém súdnej ochrany ústava rozdeľuje medzi ústavný súd a všeobecné súdy. Prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je základné ľudské právo a procesný postup, ktorý má garantovať širšie ústavné právo na súdnu a právnu ochranu (právo na spravodlivý proces). Nie je možné, aby všeobecný súd v rámci konania o náhrade škody konštatoval porušenie ústavného práva strany sporu na bezprieťahové konanie. Žalobcovia teda mohli porušenie práva na konanie bez prieťahov namietať sťažnosťou na ústavnom súde. V prípade, ak by ústavný súd sťažnosti vyhovel, mohol by zároveň v súlade s § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov priznať aj primerané finančné zadosťučinenie. Rovnako žalobcovia počas konania mali k dispozícii aj ďalšie účinné prostriedky, ktorými sa mohli domáhať nápravy nežiaduceho stavu a odstránenia údajných prieťahov v konaní sp. zn. 4D/214/2005. Žalobcovia mohli podať sťažnosť na postup súdu v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo však žalobcovia neurobili. S odkazom na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ má žalovaná za to, že žalobcovia nevyužili všetky zákonom predpokladané prostriedky na zabezpečenie svojho práva na prerokovanie veci bez prieťahov, kedy sa naopak snažia na žalovanú preniesť bremeno svojej pasivity, čo je však neprípustné. Na tomto mieste žalovaná zdôrazňuje, že zo skutkových okolností v konaní sp. zn. 4D/214/2005 jednoznačne vyplýva, že dĺžka konania bola do značnej miery determinovaná správaním samotných žalobcov. In concreto návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke Q. I. zo dňa 07.02.2005 v konaní sp. zn. 4D/214/2005 bol Okresným súdom Liptovský Mikuláš posúdený ako neúplný, nakoľko neobsahoval náležité vymedzenie nehnuteľného majetku, ktorý mal byť v dedičstve prerokovaný, pričom dodatočné dedičské konanie je konaním návrhovým a predmet dedenia predstavuje len to, čo účastníci v návrhu za predmet označia. V podanom návrhu taktiež nebol riadne označený okruh dedičov. Z dôvodu, že podľa právnej úpravy platnej do 15.10.2008 bol súd povinný odstraňovať vady návrhu na začatie dedičského konania, pokiaľ bolo predmetom prerokovanie novoobjaveného majetku, Okresný súd Liptovský Mikuláš nemohol tento návrh ihneď postúpiť notárke, ale uznesením zo dňa 09.06.2005 bol právny zástupca navrhovateľov (žalobcov) vyzvaný na presné označenie novoobjaveného majetku, ktorý má byť predmetom dedičského konania,
a to uvedeným čísla listu vlastníctva, katastrálneho územia, čísla parcely, kultúry, výmery a vlastníckeho podielu poručiteľa, prípadne údajmi podľa pozemkovej knihy v spojení s identifikáciou parciel alebo údajmi z komasačného hárku a identifikácie. Právny zástupca navrhovateľov reagoval na výzvu súdu písomným podaním zo dňa 22.09.2005, doručeným dňa 23.09.2005. Vzhľadom k tomu, že dedičské konanie po poručiteľovi C. I. vedené pod sp. zn. 4D/213/2005 súviselo s dedičským konaním po Q. I. (sp. zn. 4D/214/2005), Okresný súd Liptovský Mikuláš súbežne vykonával úkony v obidvoch spisoch, kedy dňa 28.12.2005 bolo do spisu sp. zn. 4D/213/2005 doručené potvrdenie notára JUDr. Stanislava Dugasa zo dňa 08.11.2005, ktoré obsahovalo oznámenie okruhu dedičov po neb. Y. I. a súčasne bolo predložené aj osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi B.. C. I., zomr. XX.XX.XXXX, pričom tieto listiny si súd sám zabezpečil do obidvoch spisov (sp. zn. 4D/213/2005 a 4D/214/2005) prostredníctvom notárky JUDr. Soni Šuvadovej. Dňa 01.02.2006 boli navrhovatelia vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý uhradili dňa 08.02.2006 a následne dňa 17.02.2006 bola notárka JUDr. Soňa Šuvadová poverená vo veci sp. zn. 4D/214/2005 úkonmi súdnej komisárky. Na základe oznámenia Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra M. G. zo dňa 25.09.2007, že po zápise pozemkových úprav ROEP v k. ú. H., D. a H. (ani v ostatných katastrálnych územiach v okrese Liptovský Mikuláš) nie sú na poručiteľku Q. I. zapísané žiadne nehnuteľnosti, notárka JUDr. Šuvadová vrátila Okresnému súdu Liptovský Mikuláš spis dňa 29.09.2008. Následne Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č. k. 4D/214/2005- 63 zo dňa 03.10.2008 konania zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2008. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že bolo vecou samotných navrhovateľov podať riadny návrh, o ktorom by Okresný súd Liptovský Mikuláš mohol konať. Nakoľko mal návrh vady, bolo povinnosťou Okresného súdu Liptovský Mikuláš tieto vady odstrániť a až potom mohla byť vec postúpená notárke JUDr. Šuvadovej. Navyše bez ohľadu na to, či by bola vec postúpená v roku 2005 alebo v roku 2006, notárka JUDr. Šuvadová by nemohla vykonávať žiadne úkony, keďže v tomto období prebiehali práce na pozemkových úpravách ROEP a správa katastra v tomto období výpisy neposkytovala. Ak by bol majetok prejednaný, bez ohľadu na pozemkové úpravy, takéto dedičské rozhodnutie by nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. Zároveň žalovaná zdôrazňuje, že už v čase podania návrhu na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 07.02.2005, prebiehali v katastrálnych územiach H., D. a M. L. pozemkové úpravy ROEP (v k. ú. H. od roku 1996 do roku 2007, v k. ú. M. L. od roku 2001 do roku 2006 a v k. ú. D. od roku 1996 do roku 2009), kedy počas spracovania projektu ROEP správa katastra nevydávala výpis z pozemkovoknižných vložiek, čo Katastrálny úrad Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš aj oznámila notárke JUDr. Šuvadovej listom zo dňa 07.11.2006. Vyššie uvedená argumentácia podľa názoru žalovanej neguje špekulatívne tvrdenia žalobcov o tom, že „v prípade, ak by Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci konal bez zbytočných prieťahov mohol byť predmetný majetok dedičsky prejednaný ešte v priebehu roka 2005, nakoľko k návrhu boli priložené aj identifikácie parciel a príslušné výpisy z pozemkovoknižných vložiek, ktoré preukazovali vlastníctvo a po doplnenom okruhu dedičov neexistovala žiadna prekážka, aby mohol byť takýto urbársky majetok riadne v dedičskom konaní prejednaný. Zo strany OS Liptovský Mikuláš došlo k zbytočným prieťahom vo veci, ktoré spôsobili, že medzitým došlo k zmene vlastníka a majetok preto už nebolo možné v dedičskom konaní prejednať“. Žalovaná zastáva názor, že Okresný súd Liptovský Mikuláš sa nedopustil v konaní sp. zn. 4D/214/2005 nečinnosti resp. zbytočných prieťahov, ktoré by bolo možné definovať ako nesprávny úradný postup, pričom nie každá nečinnosť či každý prieťah v konaní majú nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobcovia v tomto smere ani nepredložili dôkaz v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., z ktorého by bolo možné dospieť k opačnému záveru. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaná za to, že žalobcom identifikovanú činnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní sp. zn. 4D/214/2005 nemožno subsumovať pod nesprávny úradný postup, pričom žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, kedy nepreukázali existenciu spôsobilého titulu v súvislosti s uplatneným právom na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu. Žalobcovia sa po úprave žalobného petitu domáhajú náhrady majetkovej škody v nasledovnej výške: 1) žalobca 1/ požaduje náhradu škody titulom súdnych poplatkov vo výške 68,55 eura ako aj náhradu škody v podobe podielu na zisku vo výške 1 650,71 eura, t.j. náhradu majetkovej škody v celkovej výške 1 719,26 eura, 2) žalobkyňa 3/ rovnako požaduje náhradu škody titulom súdnych poplatkov vo výške 68,55 eura, ako aj náhradu škody v podobe podielu na zisku vo výške 1 650,71 eura, t.j. náhradu majetkovej škody v celkovej výške 1 716,26 eura, 3) žalobkyňa 4/ požaduje náhradu škody titulom súdnych poplatkov vo výške 68,55 eura ako aj náhradu škody v podobe podielu na zisku vo výške 330,14 eur, at. j. náhradu majetkovej škody v celkovej výške 398,69 eura. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je povinnosťou žalobcov preukázať existenciu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. V časti požadovanej náhrady majetkovej škody titulom súdnych poplatkov v sume 205,64 € (6,64 € + 199,- €), žalovaná
v súvislosti so súdnym poplatkom vo výške 6,64 € poukazuje na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4D/214/2005-63 zo dňa 03.10.2008, v ktorom je okrem iného uvedené, že „pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku za návrh, ktorý zaplatila G.. N. L.Á. na výzvu súdu dňa 8.2.2006 vo výške 200,-Sk, vo forme kolku, tento jej nie je možné vrátiť, aj keď nárok na jeho vrátenie vznikol podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, avšak tento by súd musel podľa odseku 4 pri jeho vrátení krátiť o sumu 200,-Sk“. Z citovaného odôvodnenia tak vyplýva, že G.. N. L.Á. nemohol byť vrátený zaplatený súdny poplatok vo výške 200,- Sk, nakoľko bol krátený v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Inak povedané, hoci G.. L.L. vznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku vo výške 200,- Sk (6,64 €), tento bol následne v súlade so zákonom krátený o sumu 200,- Sk, preto nemožno dospieť k záveru o vzniku škody v tomto prípade. Navyše z citovaného odôvodnenia je zrejmé, že súdny poplatok vo výške 200,- Sk (6,64 €) uhradila G.. N. L. (matka žalobcu 1/), preto si predmetný nárok na náhradu škody môže uplatňovať (za predpokladu, že došlo k vzniku škody) výlučne žalobca 1/ a nie aj žalobkyne 3/ a 4/. Požadovanú náhradu majetkovej škody titulom súdnych poplatkov vo výške 199,- € (súdny poplatok 99,50 € za návrh v konaní sp. zn. 4C/150/2009 a súdny poplatok 99,50 € za návrh v konaní sp. zn. 9C/177/2009) považuje žalovaná za nedôvodnú, kedy z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4C/150/2009-710 zo dňa 14.09.2011 vyplýva, že navrhovateľky 1./ - 5./ nemajú právo na náhradu trov konania a z rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 9C/177/2009 zo dňa 12.06.2014 vyplýva, že žiadnemu z účastníkov konania nebola priznaná náhrada trov konania. Z uvedeného je zjavné, že žalobcom resp. ich právnym predchodcom nevzniklo právo na náhradu trov resp. bolo rozhodnuté, že nemajú právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré iniciovali svojimi návrhmi (konania sp. zn. 4C/150/2009 a sp. zn. 9C/177/2009), preto absentuje primárny predpoklad pre vznik práva na náhradu škody, a to existencia škody. Žalovaná zároveň zdôrazňuje, že skutočnosť, že žalobcovia vynaložili v súdnych konaniach sp. zn. 4D/214/2005, sp. zn. 4C/150/2009 a sp. zn. 9C/177/2009 peňažné prostriedky za účelom úhrady súdnych poplatkov, neznamená že ich náhradu si môžu automaticky dôvodne uplatňovať ako škodu. Nie je možné (a podľa žalovanej ani akceptovateľné) osvojiť si záver, že štát by mal zodpovedať za akékoľvek vynaložené trovy, obzvlášť ak vznikli ako dôsledok slobodného rozhodnutia žalobcov resp. ich právnych predchodcov iniciovať predmetné súdne konania a takýmto spôsobom disponovať so svojím majetkom. Argumentácia žalovanej zároveň reflektuje zásadu alteri stipularis nemo potest (nikto nemôže založiť povinnosť druhého jednostranne), inak povedané štát nemôže zodpovedať za škodu, ktorá žalobcom vznikla ako dôsledok ich slobodného rozhodnutia iniciovať súdne konania, s ktorými je spojená poplatková povinnosť v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. V časti požadovanej náhrady majetkovej škody titulom podielu na zisku, žalovaná uvádza, že tento nepovažuje za dôvodný. Zo skutkových okolností prípadu žalobcov, ako aj listín vyžiadaných Okresným súdom Dolný Kubín (konkrétne písomnej odpovede Pozemkového spoločenstva Bývalí urbarialisti obce H. zo dňa 19.11.2014) vyplýva, že podiel na zisku z hospodárenia Pozemkového spoločenstva Bývalí urbarialisti obce H. (ďalej len „pozemkové spoločenstvo“) za roky 2006 až 2010 predstavoval sumu v celkovej výške 6.602,84 €, ktorá bola vyplatená G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. (podiel vo výške 5.762,70 €) a Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. (podiel vo výške 840,14 €). V zmysle ustálenej judikatúry, „škodou sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu škody tak na žalobcovi leží dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Aby bol splnený tento zákonný predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje“ (viď rozsudok NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 2601/2010). V situácii, keď sa žalobcovia domáhajú náhrady škody titulom nevyplatenia podielu na zisku z hospodárenia zo strany pozemkového spoločenstva, je nevyhnutné podľa názoru žalovanej primárne skúmať existenciu škody ako primárneho predpokladu pre vznik práva na náhradu škody. V tejto súvislosti má žalovaná za to, že je nemysliteľné, aby žalobcovia požadovali od žalovanej náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku konania tretej osoby t. j. pozemkového spoločenstva resp. osôb, ktoré bez právneho dôvodu prijali peňažné plnenie od pozemkového spoločenstva v podobe podielu na zisku z hospodárenia pozemkového spoločenstva za roky 2006 až 2010, keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania je zjavné, že podiel na zisku z hospodárenia pozemkového spoločenstva za roky 2006 až 2010 bol pozemkovým spoločenstvom vyplatený G. R. a Y. I. bez ingerencie orgánu verejnej moci. Pri skúmaní vzniku škody uplatnenej na základe zákona č. 514/2003 Z. z. je jednou zo základných podmienok aj tá skutočnosť, že za túto škodu nenesie zodpovednosť iný subjekt, ktorý je priamym dlžníkom poškodeného, veriteľa. Podľa názoru žalovanej sú tak žalobcovia oprávnení uplatniť si požadovanú náhradu škody z titulu podielu na zisku žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia výlučne voči osobe G. R. a Y. I., prípadne realizovať príslušné právne kroky voči pozemkovému spoločenstvu. Za súčasného stavu teda nie je možné
konštatovať vznik škody (v časti požadovanej náhrady majetkovej škody titulom podielu na zisku) ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Je pritom potrebné zdôrazniť, že štát nie je univerzálny sukcesor za akúkoľvek vzniknutú škodu a nemôže vstupovať do práv a povinností tretích osôb. Žalovaná má za to, že žalobkyne 3/ a 4/ doposiaľ neuniesli dôkazné bremeno, kedy vôbec nepreukázali vznik nemajetkovej ujmy v požadovanej celkovej výške 4 000,- eur (žalobkyňa 3/ požaduje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 000,- eur, rovnako aj žalobkyňa 4/ požaduje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 000,- eur). Žalobkyne 3/ a 4/ si doposiaľ splnili výlučne elementárnu povinnosť tvrdenia o zásahu do ich práv, avšak bez toho, že by súčasne spoľahlivo preukázali zásah v takej intenzite, ktorá by spoľahlivo preukazovala existenciu nemajetkovej ujmy a zároveň odôvodňovala nevyhnutnosť peňažnej satisfakcie nemajetkovej ujmy. V súlade s ustálenou judikatúrou zákon nezakladá prezumpciu vzniku nemajetkovej ujmy t. j. že by v prípade nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu automaticky dochádzalo k vzniku práva osoby, ktorá bola poškodená nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom, na náhradu nemajetkovej ujmy: „Nemajetkovou újmu je třeba v případě nezákonného rozhodnutí nebo nesprávného úředního postupu co možno určitě pojmenovat a vysvětlit, tudíž tvrdit a prokázat, že k ní zásahem orgánu veřejné moci skutečně došlo. Pro závěr o vzniku nemajetkové újmy nepostačuje žalobkyní učiněná právní kvalifikace, že došlo k zásahu do některého z jejích ústavně garantovaných práv, neboť zásah do práv žalobkyně představuje možnou příčinu vzniku újmy, nikoliv újmu samotnou, jakož ani nepostačuje abstraktní právní kvalifikace újmy jako nemajetkové.“ (porov. rozsudok Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 30 Cdo 1684/2010 zo dňa 29. 6. 2011). Naopak ako vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky je povinnosťou žalobkýň 3/ a 4/ uniesť dôkazné bremeno a spoľahlivo preukázať tak vznik konkrétnej nemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom ako aj jej presne verifikovateľnú výšku. Uvedenú premisu precizuje aj rozhodovacia prax slovenských súdov, v zmysle ktorej: „Práve naopak, odvolací súd poukazuje na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého možno nemajetkovú ujmu v peniazoch priznať iba v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a nie je ju možné uspokojiť inak. Nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch teda v prípade, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo nezákonnému rozhodnutiu pri výkone verejnej moci nevzniká automaticky. Žalobca, ktorý sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha, musí uniesť jednak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva. Nemajetková ujma má byť určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v majetkovej sfére dotknutej osoby, pričom je podstatné v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby, resp. dobré meno a povesť právnickej osoby. Žalobca v prejednávanej veci neoznačil a už vôbec nepreukázal, že v prípade existencie ním tvrdeného základu nároku by vznikli následky takej intenzity, ktorá by zakladala jeho právo na priznanie požadovanej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy. Zadosťučinenie v peniazoch má pritom byť prostriedkom spravodlivej nápravy a nemá predstavovať prostriedok slúžiaci na obohatenie sa. Odvolací súd poznamenáva, že zo znenia zákona č. 514/2003 Z. z. nevyplýva možnosť súdu poskytnúť primeranú nemajetkovú ujmu len na základe konštatovania porušenia práva účastníka konania bez negatívneho prejavu v jeho sfére, a to na rozdiel od čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich práv a slobôd.“ (porov. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. novembra 2014, sp. zn. 6Co/14/2013 a z 21. mája 2014, sp. zn. 4Co/129/2014). Súd musí brať zreteľ na prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej čiastky, ktorou je zabezpečiť primerané zmiernenie reálne preukázanej vzniknutej nemajetkovej ujmy. V situácii, keď žalobcovia namietajú, že došlo k údajnému nesprávnemu úradnému postupu v podobe zbytočných prieťahov zo strany Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní sp. zn. 4D/214/2005, je potrebné najskôr skúmať existenciu škodovej udalosti ako primárneho predpokladu pre vznik škody (vrátane nemajetkovej ujmy). V prípade žalobcov však neexistuje škodová udalosť, ako žalovaná uviedla na predchádzajúcich stranách (v bode II), preto nemožno hovoriť o vzniku nemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom ani len v teoretickej rovine. Žalovaná zastáva názor, že žalobkyne 3/ a 4/ neuniesli dôkazné bremeno, kedy nepreukázali existenciu nimi tvrdenej nemajetkovej ujmy. Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné založiť na prezumpcii jej dôvodnosti, naopak žalujúca strana je povinná preukázať existenciu nemajetkovej ujmy v požadovanej výške pri rešpektovaní zásady primeranosti. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie niektorého zo zásahov podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a vzniku škody, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (porov. napr. uznesenie NS SR zo dňa 31.01.2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2010, uznesenie ÚS SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. III. ÚS 328/09). Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade je preto významné, či žalobcami namietaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Liptovský Mikuláš bol podstatnou, rozhodujúcou a hlavnou príčinou toho, že žalobcom vznikla nimi uplatnená škoda (vznik, ktorej však žalovaná spochybňuje). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (akým následkom) a akou skutočnosťou (aká príčina) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada žalobcami v tejto veci požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou žalobcov ako poškodenými a konkrétnym žalobcami identifikovaným nesprávnym úradným postupom sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je teda potrebné posúdiť všeobecné súvislosti vzniku škody a skúmať, ktorá príčina škodu vyvolala. (porov. rozsudok NS SR zo dňa 29.03.2007, sp. zn. 3 Cdo 32/2007, R 28/2008 i nález ÚS SR zo dňa 29.01.2009, sp. zn. I. ÚS 177/08). Z dôvodu, že v prípade žalobcov neexistuje nesprávny úradný postup ako ani škoda, žalovaná má za to, že v prejednávanej veci nie je možné dospieť ani k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou. Záverom žalovaná podotkla, že zodpovednosť štátu nie je možné robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, tak ako to robia samotní žalobcovia, ktorí bezdôvodne a v rozpore s objektívnym právom delegovali zodpovednosť za škodu na žalovanú. Základnou vlastnosťou príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo a bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v podobe zbytočných prieťahov a uplatnenou škodou, keď neuniesli dôkazné bremeno (porov. napr. uznesenie ÚS SR zo dňa 14.09.2010, sp. zn. II. ÚS 361/2010), preto žalovaná považuje žalobu za neopodstatnenú. Uplatneniu základného práva strany na súdnu ochranu zodpovedá jej povinnosť splniť podmienky zákonom ustanoveného postupu uplatnenia nároku na všeobecnom súde. Okrem povinnosti tvrdenia majú žalobcovia aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. S ohľadom na uvedené žalovaná zastáva názor, že v danej veci nie sú naplnené zákonom požadované podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaná s ohľadom na absenciu zákonom stanovených podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcom nepriznal náhradu trov konania. Žalovaná si uplatnila náhradu trov konania.
24. Na vyjadrenie žalovanej reagovala strana žalobcov vyjadrením zo dňa 09.08.2017, v ktorom uviedla, že ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho okrem iných aj v zbytočných prieťahov možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorým Ústavný súd konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, bolo prijaté do zákona č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou od 01.01.2013 a to novelou č. 412/2012 Z.z., t.j. v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (11.01.2010), ako aj v čase podania samotného žalobného návrhu (02.02.2011) ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. splnenie vyššie uvedenej podmienky nestanovovalo. Práve naopak zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9, ods. 1 v znení platnom a účinnom v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ako aj v čase podania žalobného návrhu, dával príslušnému súdu právomoc konať a rozhodnúť o nároku na náhradu škody, vrátane nároku na úhradu nemajetkovej ujmy fyzickej, resp. právnickej osoby, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval v porušení povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, ako aj v zbytočných prieťahoch v konaní. Ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom k 11.01.2010, resp. 02.02.2011 stanovovalo, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Zo žiadneho ustanovenia zákona 514/2003 Z.z. v znení účinnom k vyššie uvedeným dátumom nemožno vyložiť povinnosť žiadateľa, resp. žalobcu preukázať predchádzajúce podanie individuálnej sťažnosti na prieťahy v konaní, resp. podanie ústavnej sťažnosti. Subsidiarita v rozhodovaní o nároku z porušenia práva na konanie bez zbytočných prieťahov je podľa Ústavy SR upravená
práve vo vzťahu k Ústavnému súdu SR, kedy Ústavný súd v danej veci rozhoduje, len ak o takejto otázke nemá právomoc rozhodnúť iný orgán. Konajúci súd teda v zmysle predmetných ustanovení má právomoc posúdiť existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní vo väzbe na posúdenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Tvrdenie žalovanej ohľadom potreby podania predchádzajúcej individuálnej, resp. ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní teda nie je právne opodstatnené. Ďalej sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovanej ohľadom neúplnosti samotného návrhu žalobcov na začatie konania o novoobjavenom majetku po neb. Q. I., rod. L., ktorým konaním aj samotní žalobcovia mali spôsobiť vznik prieťahov v konaní. K predmetnej otázke sa žalobcovia vyjadrili už v samotnom žalobnom návrhu. To, že konanie o novoobjavenom majetku podľa § 175x O.s.p. bolo v zásade návrhovým konaním (návrh, resp. podnet mohli podať príslušnému súdu aj iné osoby, ak osvedčili právny záujem), neznamená, že notár nemá povinnosť aj samostatne vyhľadávať a získavať informácie potrebné k prejednaniu dedičstva v rámci novoobjaveného majetku (aj toto konanie je riadené vyšetrovacou zásadou). Žalobcovia (resp. ich právni predchodcovia) podľa nášho názoru podali v roku 2005 dostatočne kvalifikovaný návrh na začatie konania o novoobjavenom majetku. K návrhu priložili aktuálne výpisy z príslušných PK vložiek, čísla týchto PK vložiek, vrátane príslušného katastrálneho územia, žalobcovia označili ešte v pôvodnom návrhu na začatie konania o novoobjavenom majetku a taktiež k návrhu priložili aj písomnú identifikáciu PK parciel evidovaných v jednotlivých PK protokoloch. V samotnom návrhu na začatie konania boli dostatočne určito uvedení aj dedičia po poručiteľke (ak niektoré identifikačné údaje uvedené neboli - napr. dátum narodenia, nič nebránilo notárovi ako súdnemu komisárovi v rámci uplatňovania vyšetrovacej zásady prípadne doplňujúce osobné údaje o dedičoch zistiť dopytom na Registri obyvateľov SR). Predmet návrhu na začatie konania o novoobjavenom majetku bol teda podľa nášho názoru označený v samotnom návrhu dostatočne určito s uvedením, že predmetom sú všetky PK parcely z tých ktorých PK protokolov. Formalistické označovanie všetkých parciel v samotnom návrhu (keď aj tak tieto parcely pojme notár ako súdny komisár do prípadného osvedčenia o dedičstve - vychádzajúc z predloženej, resp. účastníkom dodanej písomnej identifikácie parciel) nie je opodstatnené. Žalovaná nepreukázala, že by prebiehajúce konania ROEP pre jednotlivé k.ú., v ktorých územiach sa nachádzali jednotlivé časti spoločnej nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom dedenia spôsobili pozastavenie zápisov k právam k nehnuteľnostiam, resp. mali za následok nevydávanie príslušných podkladov z pozemkovej knihy. Navyše pokiaľ by tomu tak bolo, tak v rozhodných dobách, kedy prebiehal ROEP, v tej ktorej obci by Správa katastra Liptovský Mikuláš nevydala jednotlivé PK vložky, vrátane písomnej identifikácie PK parciel, ktoré k návrhu na začatie novoobjavenom majetku priložili práve žalobcovia. Navyše ak by aj boli v čase prejednávania dedičstva po uvedenej poručiteľke „pozastavené" zápisy do KN, nie je táto skutočnosť na prekážku pre prejednanie dedičstva príslušným súdom. Vlastnícke právo sa nadobúda smrťou poručiteľa a v prípade prejednaného dedičstva za daných podmienok, po doručení takejto verejnej listiny príslušný správny orgán vyznačí v KN plombu o zmene práva k nehnuteľnostiam a po zápise diela ROEP pre konkrétne katastrálne územia sa vykoná zápis všetkých takto prerušených záznamových konaní. V súvislosti s namietaným nárokom žalobcov spočívajúcom z náhrady trov konania (súdne poplatky), poukazujeme na skutočnosť, že to, že súd v konečnom dôsledku strane sporu nárok na náhradu trov konania neprizná, neznamená, že strana sporu tieto finančné prostriedky vynaložiť musela a teda, že jej týmto mohla vzniknúť škoda. Žalobcovia finančné prostriedky za súdne poplatky (2x 99,50 €) za podané žalobné návrhy zaplatiť museli, nakoľko v čase, kedy bolo konanie o novoobjavenom majetku zastavené, už poručiteľka nebola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré žiadali žalobcovia v pôvodnom návrhu dodatočne dedičsky prejednať (a v ktorom čase ešte poručiteľka vlastníčkou tohto majetku preukázateľne bola). Ohľadom uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy a námietok prezentovaných žalovanou v jej vyjadrení poukázali na skutočnosť, že tejto náhrady sa žalobcovia domáhajú z dôvodu, že práve zo strany orgánu verejnej moci - príslušného súdu vykonávajúceho úkony v dedičskom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní a teda nemožnosti dedičov legitímne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku v dedičskom konaní. Žalobcovia boli napokon nútení, vzhľadom na to, že súd bol vo veci nečinný a dedičský majetok po poručiteľke Q. I.C., rod. L. neprejednal, hoci preukázateľne táto v čase podania návrhu až do roku 2006 (kedy bolo vydané osvedčenie o vydržaní na tretiu osobu na jej podiel) bola spoluvlastníčkou nehnuteľností, podať určovacie žaloby na príslušné súdy (OS Liptovský Mikuláš a OS Poprad) a viesť zdĺhavé súdne konania. Žalobcom týmto bola spôsobená nemajetková ujma, nakoľko boli nútení viesť náročné niekoľkoročné súdne konanie v rámci celej širšej rodiny, čím boli aj narušené vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi, nakoľko žalobcovia museli v konaní označiť na strane žalovaných aj ostatných rodinných príslušníkov (potencionálnych dedičov po poručiteľke), ktorí v konečnom dôsledku nespôsobili tento stav. Žalobcovia museli tým pádom dokazovať v civilnom procese
skutočnosti a zadovažovať dôkazy, ktoré by, pokiaľ by sa v dedičskom konaní vedenom na OS Liptovský Mikuláš pod sp. zn.: 4D/214/2005 riadne od začiatku pokračovalo, nemuseli dohľadávať.
25. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná v podaní zo dňa 24.08.2017, v ktorom k námietke žalobcov, že „aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 je v prejednávanej veci neprípustná, nakoľko v čase podania žaloby t. j. dňa 02.02.2011, bolo v platnosti ustanovenie § 9 ods. 2 v znení: „právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda“, uviedla, že posledná novela zákona č. 514/2003 Z. z. nadobudla účinnosť dňa 01.01.2013, pričom jedným z novo koncipovaných ustanovení bolo ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., „pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Novelizácia ustanovenia § 9 ods. 2 (ako aj ustanovenia § 9 ods. 3) reflektovala zámer zákonodarcu explicitne priamo v zákone stanoviť povinnosť procesnej aktivity subjektu, ktorý tvrdí, že bol poškodený nesprávnym úradným postupom v podobe zbytočných prieťahov, a to vo forme konkrétnych dispozičných úkonov (sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy), prípadne iniciovaním konaní pred konkrétnymi súdnymi orgánmi (právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,), kde z výsledku vybavenia vyššie uvedených sťažností resp. z meritórneho rozhodnutia príslušného súdneho orgánu by bol zrejmý záver o existencii resp. neexistencii nesprávneho úradného postupu v podobe zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje aj na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 412/2012 Z. z., v ktorej zákonodarca jednoznačne vymedzil východiská determinujúce novelizáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., a to nasledovne: „návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom“. Vec je potrebné vnímať i v kontexte § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu a konaní pred ním v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sťažnosť (fyzických a právnických osôb na porušenie základných práv a slobôd) nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Ak by teda všeobecné civilné súdy v konaní o náhradu škody boli príslušné na ustálenie a skonštatovanie prieťahov v konaniach súdov a iných orgánov verejnej moci, ústavný súd by v zmysle citovaného ustanovenia nemohol takéto sťažnosti prijímať na ďalšie konanie a rozhodovať o nich bez preukázania predchádzajúceho neúspešného uplatnenia práva podľa zákona č. 514/2003 Z. z., resp. 58/1969 Zb. Pritom je notoricky známou skutočnosť, že Ústavný súd SR sťažnosti na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prijíma a rozhoduje o nich, a to bez odkazovania na prípadnú podmienku predchádzajúceho uplatnenia prostriedku na ochranu práva - žaloby podľa zákona č. 514/2003 Z. z., resp. 58/1969 Zb. Žalovaná v tejto súvislosti zároveň uviedla, že zmena znenia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., s účinnosťou od 01.01.2013, v zmysle ktorej pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, neznamená ukladanie nových povinností poškodenému, resp. osobe domáhajúcej sa náhrady škody spôsobenej prieťahmi v konaní, ale je len explicitným legislatívnym vyjadrením zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje práva) v súvislosti s uplatňovaním náhrady škody spôsobenej nečinnosťou orgánu verejnej moci, ako i skutočnosti, že súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený sám ustáliť, či v konaní iného súdu, resp. orgánu verejnej moci, došlo k prieťahom v konaní, resp. k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranom čase. Právny základ nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je daný v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého za nesprávny úradný postup zákon považuje o. i. aj zbytočné prieťahy v konaní, a v tomto smere nenastala novelizáciou vykonanou zákonom č. 412/2012 Z. z. žiadna zmena. Z obsahu ustanovenia § 9 ods. 1, ako ani z iných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, však žiadnym spôsobom nevyplýva, čo zákon za zbytočné prieťahy v konaní považuje, resp. na základe čoho má súd konajúci vo veci existenciu prieťahov (a tým i splnenie prvej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody) vyhodnotiť, a zároveň tento zákon (ako ani žiadny iný právny predpis) súdu v konaní o náhradu škody nezveruje právomoc autonómne posúdiť otázku zásahu do práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Z už vyššie naznačeného výkladu o orgánoch oprávnených posúdiť otázku existencie tohto zásahu je potom zrejmé, že súdy aj vo veciach náhrady škody posudzovaných podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 nemohli otázku existencie prieťahov v konaní posúdiť autonómne ako otázku predbežnú, tak ako to žiadajú žalobcovia, ale vo svojom rozhodovaní sa mali opierať o výsledky konaní pred orgánmi oprávnenými na konštatovanie porušenia práva na konanie bez zbytočných prieťahov, pričom dôsledkom absencie takýchto dôkazov preukazujúcich existenciu prieťahov je zamietnutie žaloby bez potreby ďalšieho dokazovania vo vzťahu k preukázaniu vzniku a rozsahu samotnej ujmy. Je nepochybné, že zbytočné prieťahy v súdnom konaní (ako i v akomkoľvek konaní iného orgánu verejnej moci, v ktorom sa koná a rozhoduje o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch účastníkov konania) predstavujú zásah do základných práv účastníkov tohto konania, ktorý sa prejavuje v pretrvávajúcom stave právnej neistoty, eventuálne až strate dôvery v spravodlivé rozhodnutie veci. Je však rovnako nepochybné, že k takémuto zásahu dochádza už za trvania konania. Preto pokiaľ je jeho účastník toho názoru, že v dôsledku nedôvodnej nečinnosti súdu dochádza k porušovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, je dôvodné predpokladať, že v konaní vyvíja i aktivitu smerujúcu k odstráneniu nepriaznivého stavu, a to predovšetkým vo forme sťažnosti adresovanej príslušným orgánom (predseda súdu, ústavný súd). Pokiaľ však k takejto aktivite zo strany účastníka konania počas jeho trvania nedochádza, ťažko podľa názoru žalovanej prisvedčiť jeho neskorším tvrdeniam o závažnom zásahu do práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorého dôsledkom na viac má byť vznik nemajetkovej ujmy, za ktorú požaduje vyplatenie peňažnej náhrady. Znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinné od 01.01.2013 teda neukladá žiadnu novú povinnosť, od ktorej by žiadatelia o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v prieťahoch alebo nečinnosti súdu v konaniach prebiehajúcich pred nadobudnutím účinnosti tohto znenia mali byť oslobodení, ale je len autentickým (zákonným) výkladom pojmu nesprávny úradný postup vo vzťahu k nečinnosti súdu, resp. k zbytočným prieťahom v konaní, a k spôsobu, akým môže súd v konaní o náhradu škody dospieť k záveru o existenciu prieťahov v konaní zakladajúcich nárok na náhradu škody. V konaní o náhradu škody (vrátane nemajetkovej ujmy)
tak podľa názoru žalovanej má súd pri posúdení otázky existencie prieťahov vychádzať z vybavených sťažností/podnetov, ktorými bol nepriaznivý stav účastníkom konania namietaný už v konaní, v ktorom malo k prieťahom dochádzať, a to bez ohľadu na to, či k týmto malo dochádzať pred 31.12.2012, alebo po ňom. Žalovaná zdôrazňuje, že samotný zákon č. 412/2012 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje intertemporálne t. j. prechodné ustanovenia, preto má žalovaná za to, že jeho znenie je potrebné aplikovať aj na konania začaté pred 01.01.2013. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co 643/2014 zo dňa 26.11.2014, v ktorom súd analogicky v súvislosti s možnou aplikáciou ustanovenia § 17 ods. 4 po novele účinnej od 01.01.2013 t. j. v obdobnej veci uviedol, že „právny záver okresného súdu o neprípustnosti nepravej retroaktivity právnych noriem - v aplikácií ust. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. po vykonanej novele považuje za nesprávny.“ Obdobne žalovaná dáva do pozornosti súdu aj jedno z nedávnych rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, ktorý sa taktiež zaoberal otázkou prípustnosti aplikácie novely zákona č. 514/2003 Z. z. (účinnej od 01.01.2013) na konania začaté pred 01.01.2013, a to v súvislosti s nezákonným rozhodnutím (§ 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z. z.), pričom konštatoval, že „v prvom rade odvolací súd dáva za pravdu žalovanému v 2. rade, že po nadobudnutí účinnosti (1.1.2013) novej právnej úpravy, vykonanej zák. č. 412/2012 Z. z., ktorá neobsahuje prechodné ustanovenia, podľa princípu tzv. nepravej retroaktivity sa nová právna úprava vzťahuje aj na všetky neskončené konania o náhradu škody proti štátu spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia ako nezákonným rozhodnutím, proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu.“ (porov. uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Co/297/2016 zo dňa 28.06.2017). Hoci sa citované rozhodnutia nezaoberajú výslovne prípustnosťou aplikácie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 na konania začaté pred 01.01.2013, možno dospieť k záveru, že pokiaľ súdy vo svojich rozhodnutiach poukazujú na princíp tzv. nepravej retroaktivity v súvislosti s novou právnou úpravou, vykonanou zákonom č. 412/2012 Z. z., vo vzťahu k ustanoveniam § 5, § 6 a § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je nespochybniteľné, že per analogiam je prípustná aplikácia novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na konania o náhradu škody začaté pred 01.01.2013. Práva teória i prax diferencuje medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon právne kvalifikuje minulé skutočnosti alebo že modifikuje, prípadne ruší existujúce právne následky. Na rozdiel od pravej retroaktivity, u nepravej retroaktivity platí zásada všeobecnej prípustnosti. Na tomto mieste žalovaná zároveň odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že „za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim alebo mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/98/2010 zo dňa 29. 06. 2010). Vychádzajúc z uvedeného, keďže zákon č. 412/2012 Z. z. neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia o aplikácii novo koncipovaného § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., je potrebné vychádzať z toho, že nepravá spätná retroaktivita je v danom prípade prípustná. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle zabrániť prípustnosti nepravej spätnej retroaktivite právnych noriem (tak, ako napr. v ustanovení § 27 zákona č. 514/2003 Z. z.) výslovne by to upravil v prechodných a záverečných ustanoveniach vo vykonanej novele zákona. (porov. rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co 643/2014 zo dňa 26.11.2014). Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu žalovanej a absenciu intertemporálnych ustanovení zákona č. 412/2012 Z. z. neexistuje žiadny legitímny dôvod vylučujúci priamu aplikáciu ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení, vrátane ustanovenia § 9 ods. 2 upravujúceho procesný postup pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý spočíva v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch, kedy je možné vychádzať výlučne z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
26. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktoré predvolal zástupcov žalobcov, žalovanú a prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín, ktorí všetci sa predbežného prejednania sporu zúčastnili.
Na predbežnom prejednaní sporu došlo k otvoreniu pojednávania, na ktorom súd vykonal dokazovanie žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú strana žalobcov pripojila k žalobe a listinami zo spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4D/214/2005 (č.l. 20 až 64 spisu), ako aj listom Pozemkového spoločenstva Bývalí urbarialisti obce Východná zo dňa 19.11.2014 (č.l. 372 spisu). V rámci dokazovania sa súd súčasne oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 9C/177/2009-573 zo dňa 12.06.2014 a rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/150/2009-688 zo dňa 26.04.2011, ako aj uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/150/2009-710 zo dňa 14.09.2011.
27. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Dňa 17.09.2004 G.. N. L. (právna predchodkyňa súčasného žalobcu 1/) splnomocnila advokáta JUDr. Antona Slamku na všetky úkony spojené so zastupovaním v konaní prejednania dedičstva po C. I. a Q. I., rod. L., vrátane spísania podania na dodatočné prejednanie dedičstva až do právoplatného skončenia veci (č.l. 38 spisu OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 4D/214/2005), keď G.. N. L. v danej veci vystupovala ako splnomocnená zástupkyňa žalobkyne 3/, pôvodnej žalobkyne 2/, žalobkyne 4/, D. I. (č.l. 34 až 37 spisu OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 4D/214/2005). Dňa 07.02.2005 bol Okresnému súdu Liptovský Mikuláš doručený návrh spísaný advokátom JUDr. Antonom Slamkom na prejednanie dedičstva po poručiteľke Q. I., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, po ktorej dedičstvo bolo prejednané na Štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši pod č. D 53/65. K návrhu boli pripojené identifikácie parciel pre PKV č. XXX, X, X k.ú. H.V., PKV č. XXX k.ú. M. L., PKV č. X k.ú. H., PKV č. XXXX a č. XXXX k.ú. D. vyhotovené Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 16.12.2014, ako aj výpisy z pozemkovej knihy č. X,X, XXX, XXX k.ú. H., č. XXXX a č. XXXX k.ú. D., č. XXX k.ú. M. L. (č.l. XX až XX spisu OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 4D/214/2005). Dňa 09.06.2005 OS Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4D 214/2005-39 vyzval JUDr. Antona Slamku na doplnenie návrhu na dodatočné dedičské konanie, a to aby písomne označil nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom konania o novoobjavenom majetku údajmi katastra nehnuteľností s uvedením čísla listu vlastníctva, katastrálneho územia, čísla parcely, kultúry, výmery a vlastníckeho podielu poručiteľa, prípadne údajmi podľa pozemkovej knihy v spojení s identifikáciou parciel alebo údajmi z komasačného hárku a identifikácie s tým, že nepostačuje len pripojenie listín, z ktorých by vyplývalo, že poručiteľ vlastní nejaký neprejednaný majetok. Súčasne bol JUDr. Anton Slamka vyzvaný, aby uviedol súčasné adresy dedičov poručiteľky zistených zo spisu D 53/65 (deti: Š. R., B.. C. I., B.. Y. I., G. I.) a pokiaľ z nich niektorý zomrel, je nutné uviesť presný dátum úmrtia, adresu v čase smrti, ktorú jeho dedičia (uviesť presné adresy) a pripojiť právoplatné dedičské rozhodnutie. Dané uznesenie bolo JUDr. Antonovi Slamkovi doručené dňa 15.06.2005, na ktoré reagoval v podaní, súdu doručenom dňa 23.09.2005, v ktorom uviedol, že po telefonickom rozhovore so súdnou tajomníčkou B.. R. oznamuje, že listy vlastníctva na predmetné nehnuteľnosti nie sú ešte založené a čísla parciel spolu s kultúrou a výmerou sú uvedené v protokoloch priložených identifikáciách spolu so spoluvlastníckym podielom poručiteľa a vzhľadom na väčšie množstvo parciel boli v návrhu označené len čísla protokolov, ktoré treba prejednať (č.l. 40 spisu OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 4D/214/2005). Z úradného záznamu na č.l. 42 p.v. spisu vyplýva, že súbežne s konaním 4D/214/2005 sa na OS Liptovský Mikuláš viedlo konanie na základe návrhu na dodatočné dedičské konanie po nebohom C. I., a to pod sp. zn. 4D/213/2005. V spise 4D/213/2005 sa nachádzalo oznámenie okruhu dedičov po nebohom Y. I. zo dňa 08.11.2005 adresované G.. N. L.. Dňa 02.01.2006 pre účely dedičského konania 4D 214/2005, ale aj 4D 213/2005 OS Liptovský Mikuláš požiadal Okresný súd Martin o potvrdenie okruhu dedičov po neb. B.. C. I.Í.. V spise 4D 214/2005 sa nachádza za uvedenou žiadosťou dedičské rozhodnutie po neb. B.. C. I. a nasleduje po ňom výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 01.02.2006, ktorá bola doručená G.. N. L. dňa 07.02.2006. Súdny poplatok bol zaplatený dňa 08.02.2006 v sume 200,- Sk (č.l. 48 daného spisu). Dňa 17.02.2006 OS Liptovský Mikuláš poveril prejednaním dedičstva notárku JUDr. Soňu Šuvadovú, ktorá listom zo dňa 16.03.2006 požiadala Správu katastra Liptovský Mikuláš o vyhotovenie PKV č. XXX, X, X, XXX k.ú. H. a identifikáciu, PKV č. X k.ú. H. a identifikáciu, PKV č. XXX k.ú. M. L. a identifikáciu, PKV č. XXXX a XXXX k.ú. D. a identifikáciu. Žiadosť bola uvedenej správe katastra doručená 17.03.2006. Listom zo dňa 03.11.2006, Správe katastra Liptovský Mikuláš doručeným dňa 06.11.2006 súdna komisárka urgovala vybavenie žiadosti zo dňa 17.03.2006, na čo jej správa katastra listom zo dňa 07.11.2006 oznámila, že jej žiadosť nemôže vybaviť až do času kým nebudú schválené a zapísané pozemkové úpravy - ROEP v k.ú. H.V., ktoré prebiehajú. Súdna komisárka vybavenie žiadosti urgovala listom zo dňa 20.09.2007, doručeným správe katastra dňa 21.09.2007, načo správa katastra odpovedala listom zo dňa 25.09.2007, v ktorom uviedla, že po schválení a zápise pozemkových úprav- ROEP v k.ú. H.Á. nie sú podiely poručiteľky zapísané na listoch vlastníctva v k.ú. H. a ani v ostatných katastrálnych územiach v okrese Liptovský Mikuláš, keď parcele z PKV č. XXX, XXX , X K. X boli
vyporiadané podľa osvedčení o vydržaní N 109/2006 a N 110/2006, v prípade PKV č. XXXX a XXXX k.ú. D. podľa osvedčenia N 112/2006 a v prípade parciel č. XXXX/X, XXXX K. XXXX z PKV č. X k.ú. H. podľa osvedčenia N 108/2006, s tým, že ostatné parcele z PK vložky č. X k.ú. H. a všetky parcele z PK vložky č. XXX k.ú. M. L. sa nachádzajú v k.ú. Š. D., okres D.. Súdna komisárka následne listom zo dňa 27.09.2007 požiadala Správu katastra Poprad o vyhotovenie výpisov, identifikácií, LV na poručiteľku Q. I.L. v k.ú. Š.F. D.. Žiadosť bola tejto správe doručená dňa 02.10.2007 a keďže na ňu v určenej lehote (30 dní) nijako nereagovala, súdna komisárka ju urgovala listom zo dňa 12.11.2007, ktorý jej bol doručený dňa 14.11.2007 a na ktorý reagovala oznámením zo dňa 23.11.2007, že v k.ú. Š. D. nie je na poručiteľku založený žiadny list vlastníctva. Listom doručeným na Okresný súd Liptovským Mikuláš notárka vrátila spis 4D/214/2005 z dôvodu skončenia veci inak. Uznesením zo dňa 03.10.2008 Okresný súd Liptovský Mikuláš konanie o novoobjavenom majetku poručiteľky Q. I., rod. L. zastavil, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny poplatok, ktorý zaplatila G.. N. L. vo výške 200,- Sk, jej vrátiť nemohol, pretože aj keď nárok na jeho vrátenie vznikol, súd by ho musel krátiť o sumu 200,- Sk s poukazom na ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. Uznesenie bolo doručené JUDr. Antonovi Slamkovi dňa 13.10.2008, pričom o skutočnosti, že došlo k osvedčeniu pozemkov, ktoré boli predmetom návrhu vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4D/214/2005 sa navrhovateľka C.. N. L. dozvedela z mailovej správy súdnej komisárky zo dňa 22.02.2008 (č.l. 59 predmetného spisu). Na č.l. 66 spisu sa nachádza úradný záznam vyhotovený súdnou tajomníčkou B.. B. R., v ktorom sa uvádza, že dňa 21.06.2010 bolo telefonickým rozhovorom s pracovníčkou Správy katastra Liptovský Mikuláš pani I. zistené, že v katastrálnom území H.V., D. a M. L. prebiehali pozemkové úpravy tzv. ROEP: k.ú. H. od r. 1996 do roku 2007, M. L. od roku 2001 do roku 2006 a v k.ú. D. od roku 1996 do roku 2009. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/150/2009-688 zo dňa 26.04.2011, dňa 18.11.2009 pôvodné žalobkyne v 1/ až 4/ rade spolu s matkou pôvodnej žalobkyne 2/ podali na Okresnom súde Liptovský Mikuláš žalobu o určenie, že pozemky zapísané v PKV č. XXX k.ú. a Obec H. v podiele zapísanom na meno Q. I., rod. L. patria do dedičstva po nej, rovnako ako jej podiel na parcelách zapísaný na jej meno v PKV č. X K. X, v PKV č. XXXX k.ú. a obec D., a PKV č. X k.ú. H.. Žalobu podali proti desiatim osobám, medzi nimi aj voči G. R., nar. XX.XX.XXXX a Y. I., nar. XX.XX.XXXX, v prospech ktorých bolo vydané osvedčenie o vyhlásení a vydržaní vlastníctva pod č. N 109/2006, N 112/2006 a N 108/2006 a ktorým boli vyporiadané pozemky z PKV č. X k.ú. H., z PKV č. XXXX K. XXXX k.ú. D., parcely č. XXXX/X,XXXX K. XXXX z PKV č. X k.ú. H.. Ohľadne určenia vlastníctva parciel z PKV č. XXX k.ú. H. zobrali žalobkyne svoju žalobu späť z dôvodu, že išlo o pasienky, ku ktorým si Y. I., nar. XX.XX.XXXX a G. R., nar. XX.XX.XXXX úspešne uplatnili reštitučný nárok. Vo zvyšnej časti, ohľadne lesných pozemkov bolo žalobe vyhovené. O trovách konania sp. zn. 4C/150/2009 Okresný súd Liptovský Mikuláš právoplatne rozhodol uznesením č.k. 4C/150/2009-710 zo dňa 14.09.2011 vo vzťahu k žalobkyniam tak, že tieto nemajú právo na náhradu trov konania. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Poprad 9C/177/2009-573 zo dňa 12.06.2014 pôvodné žalobkyne v 1/ až 4/ rade spolu s matkou pôvodnej žalobkyne 2/ podali dňa 18.11.2009 na Okresnom súde Poprad žalobu o určenie, že pozemky zapísané pôvodne v PKV č. XXX k.ú M. L. a PKV č. X k.ú. H. (po zápise diela ROEP zapísané na LV č. XXX k.ú. Š.F. D.) v podiele zapísanom na meno Q. I., rod. L. patria do dedičstva po nej. Žalobu podali proti siedmym osobám, medzi nimi aj voči G. R., nar. XX.XX.XXXX a Y. I., nar. XX.XX.XXXX, v prospech ktorého bolo vydané osvedčenie o vyhlásení a vydržaní vlastníctva pod č. N 107/2006, a ktorým boli vyporiadané pozemky z PKV č. XXX M. L.H. a z PKV č. X k.ú. H.. Rozsudkom bolo žalobe žalobkýň vyhovené, pričom trovy konania vo vzťahu k žalovaným 2/ až 6/ rade si neuplatnili a vo vzťahu k žalovaným 1/ a 7/ (Y. I., nar. XX.XX.XXXX a G. R., nar. XX.XX.XXXX) im súd túto náhradu nepriznal s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarialisti obce H. v roku 2006 vyplatilo G. R., nar. XX.XX.XXXX sumu 74.080,- Sk, v roku 2007 37.040,- Sk, v roku 2009 (aj za rok 2008) 1.500,07 eura a v roku 2010 sumu 574,12 eura a Y. I., nar. XX.XX.XXXX v roku 2006 sumu 10.800,- Sk, v roku 2007 sumu 5.400,- Sk, v roku 2009 (aj za rok 2008) sumu 218,70 eura a v roku 2010 sumu 83,70 eura (č.l. 372 spisu). Dňa 11.01.2010 žalobkyne 3/ a 4, spolu s pôvodnou žalobkyňou 2/ a právnou predchodkyňou žalobcu 1/, prostredníctvom advokáta JUDr. Antona Slamku, podali na Ministerstve spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým si uplatnili náhradu škody, ktorá im vznikla ako dôsledok zbytočných prieťahov a nečinnosti súdu v dedičskom konaní OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 4D/214/2005 a ktorú predstavujú súdne poplatky zaplatené v tomto konaní, rovnako ako v konaní OS Liptovský Mikuláš 4C/150/2009 a OS Poprad 9C/177/2009 (6,64 eura /200,- Sk/ + 99,50 eura + 99,50 eura), trovy právneho zastúpenia v týchto konaniach (166,- eura + 1.199,17 eura +1.199,17 eura), ďalej si uplatnili ušlý zisk v podobe podielu na zisku z hospodárenia Pozemkového spoločenstva Bývalí urbarialisti obce H. za roky vo výške 498,- eura každá zo žalobkýň, pričom celkovo náhrada pre každú zo žalobkýň predstavuje
817,- eura, popri ktorej ešte každá z nich žiadala primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- eura (č.l. 13 spisu).
28. Na skutkový stav, tak ako je opísaný v prechádzajúcom odseku, súd aplikoval nasledovné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012: -§ 9 ods. 1 a 2, podľa ktorého „štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda”,
- § 15 ods. 1, podľa ktorého „nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11”,
- § 16 ods. 1, podľa ktorého „ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde”,
- § 3 ods. 1 a 2, podľa ktorého „štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť”,
- § 4 ods. 1 písm. a), podľa ktorého „vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu”,
- § 17 ods. 1 a 2, podľa ktorého “uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.”
29. Za použitia vyššie uvedených ustanovení, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z nesporných skutkových tvrdení, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná.
30. Nebolo v konaní sporné, že pôvodné žalobkyne dodržali postup podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže podali na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a keď toto ministerstvo ich nároky neuspokojilo v zákonnej lehote, správne postupovali keď sa následne obrátili na súd. Pre vyhovenie žalobe však bolo potrebné dospieť k záveru, že boli naplnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, čo v okolnostiach prejednávanej veci znamená, že došlo k: nesprávnemu úradnému postupu (v danom prípade ho žalobkyne vzhliadli v zbytočných prieťahoch, resp. v nečinnosti a zmätočnosti OS Liptovský Mikuláš v konaní 4D/214/2005), vzniku škody (v danom prípade žalobcovia uplatňovali škodu z titulu súdnych poplatkov, ktoré zaplatili v predmetnom dedičskom konaní a následne v konaní OS Liptovský Mikuláš 4C/150/2009 a OS Poprad 9C/177/2009) a medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody existuje príčinná súvislosť.
31. Ako uvádza aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 134/03 zo dňa 27.11.2003, ktorý bol publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 89/2004, zákon č. 58/1969 Z.z. (pozn. sudkyne: rovnako ako zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý ho nahradil) pojem škoda bližšie nedefinuje, preto treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy § 442 Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa §
442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ to nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma, spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu).
32. V danom prípade nebolo sporné, že žalobkyne 3/ a 4/ spolu s právnou predchodkyňou žalobcu 1/ a s pôvodnou žalobkyňou 2/ zaplatili súdne poplatky za žaloby, ktoré podali na Okresnom súde Liptovský Mikuláš a Poprad a právna predchodkyňa žalobcu 1/ aj za návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva. Zaplatením týchto poplatkov v celkovej sume 205,64 eura došlo k zmenšeniu ich majetku. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia v týchto konaniach, škodu nemôžu predstavovať trovy určené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. s ohľadom na predmet konania, počet úkonov a zastúpených osôb a podobne. Škodu môžu predstavovať len peňažné prostriedky, ktoré žalobcovia (ich právni predchodcovia) skutočne zaplatili advokátovi, ktorý ich v týchto konaniach zastupoval, pretože len tieto predstavujú úbytok v ich majetku. Trovy uplatnené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. predstavujú nárok, ktorý je možno uplatniť len v rámci konkrétneho (tu) občianskeho súdneho konania voči protistrane. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia však ani netvrdili, že by nejaké peňažné prostriedky JUDr. Antonovi Slamkovi v súvislosti so zastupovaním v konaniach OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 4D/214/2005 a 4C/150/2009 a OS Poprad sp. zn. 9C/177/2009 zaplatili a ak áno v akej výške. Každopádne, v priebehu konania zobrali žalobcovia postupne svoju žalobu v časti súm uplatňovaných titulom trov právneho zastúpenia späť, a tak prestali byť predmetom konania. Pokiaľ ide o podiel na zisku z hospodárenia pozemkového spoločenstva, tento je vo svojom základe spôsobilý mať charakter zmareného majetkového prospechu, t.j. ušlého zisku žalobcov, pretože z dokazovania vyplýva, že podiely na zisku, ktoré boli vyplatené Y. I. a G. R. v rokoch 2006 až 2010, im boli vyplatené na základe toho, že boli v danom čase zapísaní ako vlastníci podielov spoločných nehnuteľností, o ktorých bolo následne rozhodnuté, že patria do dedičstva Q. I., rod. L., ktorej dedičmi sú aj žalobcovia (žalobkyňa 3/ je dcérou poručiteľky, žalobca 1/ ako právny nástupca syna poručiteľky B.. C. I. /po svojej matke G.. N. L./ a žalobkyňa 4/ ako právna nástupkyňa(dcéra) syna poručiteľky Y. I., nar. XX.XX.XXXX).
33. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad zodpovednosti, a to o nesprávny úradný postup, za ktorý žalobcovia označili zbytočné prieťahy v konaní, nečinnosť a zmätočnosť konania OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 4D/214/2005, tak súd dospel k nasledovnému záveru. Pokiaľ ide o zbytočné prieťahy a nečinnosť v konaní, súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej, že tunajší súd nemôže konštatovať existenciu týchto prieťahov bez toho, aby túto nečinnosť alebo zbytočné prieťahy predtým konštatoval k tomu oprávnený orgán (ústavný súd v konaní podľa § 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, predseda súdu v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z., ESĽP). Tieto východiská boli do zákona č. 514/2003 Z.z. včlenené až novelou účinnou od 01.01.2012, t.j. po podaní žaloby v danej veci, avšak v danom prípade podľa názoru tunajšieho súdu daná novelizácia len výslovne precizovala to, čo bolo zrejmé už pred touto novelou, a to, že v prípade nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti alebo v zbytočných prieťahoch bolo potrebné, aby účastník konania, pokiaľ malo dôjsť k nečinnosti, či prieťahom svoje právo na prerokovanie veci bez týchto prieťahov, či bez nečinnosti uplatnil k tomu určenými právnymi prostriedkami (sťažnosťou minimálne u predsedu súdu). V danom prípade žalobkyne netvrdili, že by takúto alebo inú sťažnosť, ktorou by napádali zbytočné prieťahy, či nečinnosť počas konania OS Liptovský Mikuláš 4D/214/2005 podali.
34. Vo vzťahu k namietanej zmätočnosti konania, ktorá mala podľa žalobkýň spočívať v tom, že napriek tomu, že boli k pôvodnému návrhu priložené výpisy z PK vložiek a identifikácie PK parciel, tieto boli zo Správy katastra Poprad žiadané až s odstupom takmer 2 rokov od vydania poverenia, súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že súdna komisárka žiadala o tieto podklady 16.03.2006, pričom poverenie jej bolo Okresným súdom Liptovský Mikuláš dané dňa 17.02.2006, teda doklady žiadala necelý mesiac od vydania poverenia a nie s odstupom takmer 2 rokov. Okrem toho, skutočnosť, že k návrhu boli pripojené výpisy z PK vložiek a identifikácie PK parciel nemalo vplyv na povinnosť súdnej komisárky si tieto podklady vyžiadať, aj keď boli prílohou návrhu, pretože táto povinnosť jej vyplývala z ust. § 108 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy. Dané ustanovenie zakotvuje, že ak sú predmetom konania o dedičstve vlastnícke alebo iné vecné práva k nehnuteľnostiam, súdny komisár si vyžiada od príslušného orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností podklady z katastrálneho operátu týkajúce sa týchto majetkových práv. Súdny komisár podľa uvedeného ustanovenia tieto podklady musí (a nie môže) vyžiadať. Na viac od vyhotovenia podkladov predložených žalobkyňami (16.12.2014) uplynulo viac času, pričom sa tak nestalo len postupom súdu, ale najmä postupom žalobkýň, resp. ich zástupcu, keď plnomocenstvo na podanie návrhu, ktorý bol OS Liptovský Mikuláš doručený až 07.02.2005, mal zástupca už v septembri 2004 a podklady k návrhu v decembri 2004. Keď bol následne vyzvaný na doplnenie návrhu, odpoveď súdu doručil po viac ako 3 mesiacoch, pričom k doplneniu fakticky nedošlo a aby bolo možné v konaní pokračovať, súd odstraňoval nedostatky sám (zisťoval okruh dedičov po zomr. B.. C.U. I.). Súd sa preto nemôže stotožniť s argumentáciou žalobcov, že konanie OS Liptovský Mikuláš 4D/215/2004 vykazovalo zmätočnosť.
35. Rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby je však skutočnosť, že aj v prípade ak by v predmetnom konaní došlo k zbytočným prieťahom alebo k nečinnosti alebo k zmätočnosti, daný nesprávny úradný postup by musel byť v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou/ušlým ziskom. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č. 514/2003 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R 7/1979). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
36. Nutnosť podať žalobu voči Y. I. a G. R. a tým vynaložiť súdne poplatky za tieto žaloby spolu v sume 199,- eura bola vyvolaná tým, že v prospech týchto osôb boli dňa 08.11.2006 vydané osvedčenia o vyhlásení a vydržaní vlastníctva podielov na pozemkoch patriacich pôvodne Q. I., rod. L.. Takisto podiely na zisku z hospodárenia pozemkového spoločenstva boli vyplatené týmto osobám na základe predmetných osvedčení, z titulu ktorých boli zapísaní na listy vlastníctva. Žalobcovia vychádzajú v podstate z toho, že ak by v konaní OS Liptovský Mikuláš 4D/214/2005 nedošlo k prieťahom (nečinnosti, zmätočnosti), toto konanie by sa skončilo pred vydaním predmetných osvedčení a oni by tak nemuseli podávať žaloby a prísť o podiel na zisku z hospodárenia. Takýto záver však ani s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou urobiť nemožno. Do úvahy prichádza skôr opačný záver. Hlavný dôvodom, pre ktorý dedičské konanie takpovediac plynule nepokračovalo bolo to, že súdnej komisárke kataster nepredložil doklady, ktoré žiadala a musela žiadať, pričom tak urobil pre prebiehajúce pozemkové úpravy ROEP. Akýkoľvek postup súdu (v rámci neho i postup súdnej komisárky) nemohol nič zmeniť na tom, že v dotknutých katastroch (z dokazovania vyplýva, že minimálne v katastri obce Východná) prebiehala ROEP a doklady žiadané notárkou mohli byť vydané až po skončení týchto pozemkových úprav. Rovnako tak akýkoľvek postup súdu (súdnej komisárky) nemohol mať vplyv na to, či Y. I. a G. R. súhlasili s vydaním osvedčenia v ich prospech, čo svedčí o tom, že prípadný nesprávny úradný postup na zmenšenie (nezväčšenie) majetku žalobcov nebol v žiadnom prípade priamy. Prípadný nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Zb. len vo vzťahu k takému zmenšeniu (nezväčšeniu) majetku účastníka konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Ak podľa názoru žalobcov OS Liptovský Mikuláš nepostupoval do vydania osvedčení tak ako mal, nemohol by len z tohto titulu (bez ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase žalobcami tvrdenej nečinnosti (do roku 2006) a čo malo negatívny dopad na ich majetok. Prípadné prieťahy (nečinnosť, zmätočnosť) spôsobené podľa žalobcov súdom (súdnou komisárkou) v danej veci mohli mať za následok (len) to, že k prejednaniu
dedičstva napokon nedošlo. Táto skutočnosť ale nebola z hľadiska zmenšenia ich majetku rozhodujúca. Až pridruženie sa ďalších (súdom nezapríčinených) skutočností - ROEP a osvedčení vydaných pre Y. I. a G. R. - viedlo k tomu, že žalobcovia (ich predchodcovia) museli vynaložiť určité náklady a prišli o zisk. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci je zrejmé, že aj v prípade ak by bolo možné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe, tento postup by bol významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu ale zo sledu týchto príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie (a nezväčšenie) majetku žalobcov nemohlo byť spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom (ich majetok by sa nezmenšil a zväčšil, ak by nedošlo k vydaniu osvedčení pre Y. I. a G. R.). Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie prípadného nesprávneho úradného postupu, nemožno prijať záver o existencii príčinnej súvislosti medzi prípadným nesprávnym úradným postupom súdu a tým zmenšením a nezväčšením majetku žalobcov.
37. Nakoľko žalobcovia preukázali len jednu z kumulatívnych podmienok pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to vznik škody, súd žalobu zamietol, a to nielen pokiaľ ide o o náhradu škody, ale aj vo vzťahu k žalovanému primeranému zadosťučineniu, pretože tento nárok možno priznať len ak bolo konštatované porušenie práva žalobcov (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.)
38. Vzhľadom na takýto výsledok konania, keď žaloba žalobcov bola zamietnutá a vo zvyšnej časti bolo konanie zastavené pre ich správanie (opak nebol tvrdený), súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 CSP a právo na náhradu trov konania priznal žalovanej v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( § 362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V Dolnom Kubíne dňa 26. októbra 2017
JUDr. Jana Veselá
sudkyňa