Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/166/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: Y. U., nar. XX.X.lXXX, bytom Q. č. XXXX/XX, V., o zaplatenie 186,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 34Cb/39/2014-65 zo dňa 30.8.2016 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v plnom rozsahu zamietol a o trovách rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobca sa v tomto konaní žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.4.2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 186,00 eur titulom nárokov zo zmenky zo dňa 15.5.2009. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na 1. zmenkový úrok vo výške 0,25% z dlžných súm denne od vzniku omeškania do zaplatenia, 2. 6% ročný úrok z dlžných súm od vzniku omeškania do zaplatenia a 3. náhrady trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z vyššie citovanej zmenky, pričom žalovaná mu doposiaľ predmetnú pohľadávku po predložení zmenky neuhradila. Žalovaná sa k veci nevyjadrila, na pojednávaniach sa nezúčastnila, preto súd prvej inštancie rozhodol na základe listinných dôkazov.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky, kde bola vystavená aj žalovaná zmenka a kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor podľa čl. 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá bola vystavená podľa slovenského práva s miestom vystavenia a platobným miestom na území SR, preto sa vzájomné majetkové vzťahy strán sporu spravujú právnym poriadkom SR. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie a s poukazom na čl. 5 bod 1 a čl. 19 nariadenia považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, ktorý tvrdil, že nariadenie pojednávania vo veci nemá oporu v platnom práve. Z predloženej zmenky zistil, že žalovaná dňa 15.5.2009 podpísala zmenku č. XXXXXXX, ktorou sa zaviazala po jej predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť 186,00 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 27.5.2010 so splatnosťou na mieste: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava. Zmenka bola vystavená bez protestu, na platenie mala byť predložená v

lehote 4 rokov od jej vystavenia a na rube zmenky je indosament, ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

4. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 52 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 3a čl. III. zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového konštatoval, a to vychádzajúc aj z doterajšej činnosti konajúceho súdu, že predmetná zmenka mala zabezpečiť nárok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná ako dlžník uzavrela zmluvu ako spotrebiteľ a spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytla v postavení dodávateľa žalovanej úver, pričom je tiež zrejmé, že žalovaná na zabezpečenie splatenia úveru podpísala zmenku uplatnenú v tomto konaní. Konštatoval, že tieto skutočnosti sú súdu prvej inštancie zrejmé z obsahu veľkého množstva iných konaní vedených na súde prvej inštancie, ktoré sú po právnej a skutkovej stránke takmer identické (napr. konanie vedené na Okresnom súde Košice II sp.zn. 34Cb/163/2013, 34Cb/37/2014, 32Cb/141/2013, 34Cb/137/2013 a pod.). Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že predmetná zmenka bola vystavená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z tejto skutočnosti teda vyplýva jednoznačný záver, že podľa znenia § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 3a čl. III zák.č. 191/1950 Sb. je žalobcom predložená a v tomto konaní uplatnená zmenka, neplatná.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal na okresné súdy v Slovenskej republike niekoľko stoviek identických návrhov, že z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v SR o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok vystavovala a prijímala zmenky. Zmenky sa týkajú formulárových úverových zmlúv s identickým obsahom. Boli použité rovnaké predtlače zmeniek. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto žalobca musel vedieť o podnikateľskej činnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., teda, že rubopisom prevedená zmenka zabezpečuje splatenie spotrebiteľského úveru, preto aj vo vzťahu k žalobcovi je namieste posúdenie záväzkového vzťahu žalovanej voči remitentovi (čl. I § 17 ods. 1 zák.č. 191/1950 Sb.). Súd prvej inštancie teda uzavrel, že žalobca konal pri nadobudnutí predmetnej zmenky vedome na škodu dlžníka (žalovanej), lebo z okolnosti svojich vzťahov k remitentovi vedel, resp. musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru, preto žalobu zamietol. Uviedol tiež, že ďalšie dokazovanie nevykonal z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež z toho dôvodu, že súd prvej inštancie považoval zistený skutkový stav za dostatočný pre vydanie rozsudku.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 257 tak, že úspešnej žalovanej v tomto konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže jej žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.d/, b/ a písm.h/ CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ak v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, dokazovanie týmito listinami strany sporu nenavrhli. S poukazom na ust. § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, teda súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca zdôraznil, že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti určené zák.č. 191/1950 Sb. a proti forme a obsahu zmenky neboli žalovanou vznesené žiadne námietky. Podľa žalobcu súd prvej inštancie mal rozhodnúť len o nárokoch vyplývajúcich z predloženej zmenky, keďže počas písomnej fázy konania podľa Nariadenia a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy, pričom súd sám môže iné dôkazy vykonať len výnimočne. Pokiaľ súd prvej inštancie takéto dôkazy v konaní vykonal, svoj postup v napadnutom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil. Žalobca poukázal na to, že nárok uplatňoval na základe predloženej zmenky a ak žalovaná proti zmenke námietky nevzniesla, tvrdil, že akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté v súlade s koncentračnou zásadou Nariadenia. Pokiaľ súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej vykonával dokazovanie, teda poskytol žalovanej ochranu, ktorej sa táto nedovolávala a iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností tak, aby získal pre súd dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu

na uplatnenie pohľadávky, takéto správanie súdu považoval žalobca za neprijateľné v právnom štáte, ktorý je výrazným zásahom do práva na spravodlivý súdny proces garantovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a tiež čl. 6 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd. Žalobca tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal v rozhodnutí z nesporných skutočností a to, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. úverovú zmluvu a v konaní predložená zmenka tento úver zabezpečovala, pričom tieto skutočnosti neboli tvrdené stranami sporu, ale tieto skutočnosti si súd vyabstrahoval z dokazovania, ktoré sám navrhol.

8. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a tiež nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Uviedol, že nárok uplatňuje zo zmenky, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, z ktorého vyplýva, že síce sú prípustné za určitých okolností tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, ale tieto musí vzniesť žalovaná a nesie aj dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Tvrdil, že súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca ďalej citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky ale aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k povahe zmenky a tiež z uznesenia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013 č.k. 43CoZm/10/2013.

9. Žalobca namietal aj správnosť záveru súdu prvej inštancie, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti poukázal na zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pričom bola limitovaná len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia, teda zmenka mohla byť používaná aj v prostredí spotrebiteľských úverov. Žalobca uviedol, že zákon nelimituje použitie len určitého druhu zmeniek, čo znamená, že sú prípustné akékoľvek zmenky, teda aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Poukázal na formuláciu § 4 ods. 6 zákona, kde je použité spojenie „v čase vyplnenia“ a „vyplnenú veriteľom“, čo znamená, že zákon pripúšťal dodatočné vyplnenie zmenky po jej vystavení, preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť neplatná a nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prípade spotrebiteľského úveru.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Spor prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm.d/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a písm.h/ (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

13. Porušením práva na spravodlivý proces, ku ktorému došlo nesprávnym procesným postupom súdu (§ 365 ods. 1 písm.b/ sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní strane sporu realizovať procesné práva priznané jej Civilným sporovým poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak strana sporu nemohla pred súdom uplatniť a z ktorých by bola v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčená.

14. Inou vadou konania (§ 365 ods. 1 písm.d/ je procesná vada nespadajúca pod ust. § 365 ods. 1 písm.b/ CSP, ktorej dôsledkom je vecná nesprávnosť z dôvodu porušenia procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom sporovom konaní.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne (§ 365 ods. 1 písm.h/ , ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

18. Odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia a dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza tieto ďalšie dôvody:

19. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“). Neznamená to však, že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4 tohto nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Podľa čl. 5/1 tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie rozsudku môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval správne ak zaslal žalobcovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. II tohto nariadenia, teda dal žalobcovi tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť a predložiť súdu doplňujúce informácie a dokumenty (podľa čl. 4 bod 4 nariadenia). Žalobca na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním, v ktorom uviedol, že ako žalobca poskytol súdu dostatočné, jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom žalobca predložil súdu originál zmenky, preto nie je zo strany žalobcu čo doplniť alebo opraviť. Uviedol, že ako žalobca si uplatnil v tomto konaní majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícií iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už z návrhu uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

21. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že tak ako súdu prvej inštancie z jeho rozhodovacej činnosti tak aj odvolaciemu súdu je známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa

§ 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená dňa 15.5.2009, teda v tomto období po 1.8.2008. Až nový zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa § 5a ods. 1 písm.b/ s účinnosťou od 1.5.2014 podľa § 29b neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom už ani zabezpečovaciu funkciu. Znamená to, že predmetná zmenka vystavená 15.5.2009 mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmenky. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preto vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum žalobcom uplatneného nároku, a to vyžiadaním si listinných dôkazov, z ktorých mohol posúdiť platnosť úkonu, v ktorom má nárok žalobcu základ. Ak tak súd prvej inštancie aj bez návrhu strán sporu urobil, aby poskytol ex offo ochranu žalovanej ako spotrebiteľovi, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

22. Žalobca v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, preto súd prvej inštancie mal vec prejednať podľa Nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu, a preto súd prvej inštancie správne vyzýval žalobcu vzorovým tlačivom „B“, ktoré je uvedené v prílohe II Nariadenia na doplnenie ďalších informácii a dôkazov. Ak teda žalobca nepredložil žiadne požadované dôkazy okrem zmenky, súd prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový. Navyše súd prvej inštancie a to Okresný súd Košice II nie je zmenkovým súdom podľa § 10 zák.č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu.

23. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto Nariadenia. Súd však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007.

24. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, pretože žalobca v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale navrhol vydať rozsudok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce oprávnenosť vymáhanej pohľadávky na výzvu súdu prvej inštancie. Nepostačovalo preto, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním podľa Zákona zmenkového a šekového. Iba v konaní podľa tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Z uvedeného možno vyvodiť, že zmenka ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní podľa Nariadenia však žalobca žiadal vydať rozsudok, preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 nariadenia, súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol.

25. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože žalobca na výzvu súdu nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, a teda nepreukázal oprávnenosť svojej uplatnenej pohľadávky.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.

27. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože úspešnej žalovanej preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli a žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).