Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-7-2022.pdf
PDF · 92.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. mája 2022 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
T. L., nar. XX.XX.XXXX v U. Ľ., trvale bytom Y. XXX, okres U. Ľ., Ž.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , že
dňa 01.01.2022, okolo 03:00 hod., potom čo požil alkoholické nápoje, ktoré zvýšili koncentráciu alkoholu v jeho dychu na najmenej na 0,99 mg/l vydychovaného vzduchu (najmenej 2,06 promile), čo bolo zistené analyzátorom dychu typu AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo A409765, z obce Holumnica do mesta Spišská Belá, okres Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky T. X. T. XXX, evidenčné číslo X. XXX J., majiteľa T. Č., kde v meste Spišská Belá, pred objektom "Belanská vináreň", bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok - Obvodné oddelenie PZ Spišská Belá a uvedené vykonal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/48/2013 zo dňa 02.07.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 02.07.2013, bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu dňa 01.07.2013, pri zistení koncentrácie alkoholu v jeho dychu v hodnote najmenej 0,88 mg/l vydychovaného vzduchu (najmenej 1,83 promile), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 18 (osemnásť) mesiacov,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 15.02.2022 na obžalovaného T. L. obžalobu, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie uvedenom skutkovom základe.
Po vydaní trestného rozkazu a následne podanom odpore obžalovaným prostredníctvom jeho obhajcu, súd vykonal dňa 18.05.2022 vo veci hlavné pojednávanie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. L.Š., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:
Obžalovaný T. L. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Obžalovaný T. L. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že jednoznačne sa priznáva k spáchanému skutku a tento ľutuje. On si týmto celým veľmi ublížil. Vodičský preukaz potrebuje ako chlieb. Je si vedomý, čoho sa dopustil. Vodičský preukaz potrebuje do roboty a kvôli rodine. On je sám živiteľom rodiny. Dnes človek bez vodičského preukazu je nula. Spoločnú domácnosť tvorí spoločne so svokrou, manželkou a dvomi deťmi, pričom okrem neho nikto z nich nemá vodičské oprávnenie. Jeho svokra potrebuje intenzívnejšiu starostlivosť. Ona je onkologickým pacientom. Tiež sa lieči na psychiku a chodí k psychiatrovi. On sa doteraz o ňu staral tým, že ju vozil k lekárom, nakoľko ani jeho manželka ani nikto z okolia nemá vodičský preukaz. Kým mal vodičské oprávnenie vozil svokru na liečenie aj štyri až päťkrát do mesiaca. Kvôli tomu chodil z práce domov. Tiež uviedol, že on má v súvislosti s tým, že aktuálne nemá vodičské oprávnenie, pokles príjmov. On viedol stavebnú činnosť sám, mal viac ľudí a stavieb. Niekedy pätnásť ľudí, teraz robia štyria až piati. On bol splnomocnený stavebninami na to, aby aj priviezol ľudí a materiál. Nakoľko je však v súčasnosti imobilný, toto momentálne nie je možné. Na otázku, či sa niekedy v minulosti dopustil protiprávneho konania na úseku dopravy obžalovaný uviedol, že on priestupky v súvislosti s vedením motorového vozidla nemal. Nebolo nič také, že by platil za rýchlosť alebo niečo podobné. On sa asi pred deviatimi rokmi dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/48/2013 zo dňa 02.07.2013 súd zistil, že predmetným trestným rozkazom bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil ako vodič osobného motorového vozidla, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného súd zistil, že tento bol doposiaľ desaťkrát priestupkovo riešený blokovou pokutou na úseky dopravy, z toho v siedmich prípadoch pre rýchlosť jazdy. Z priestupky podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) mu bola uložená bloková pokuta dňa 05.10.2020 vo výške 10,- Eur, dňa 22.05.2020 vo výške 100,- Eur, dňa 02.12.2019 vo výške 10,- Eur, dňa 23.06.2019 vo výške 10,- Eur a dňa 06.03.2019 vo výške 30,- Eur. Z priestupky podľa § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. mu bola uložená bloková pokuta dňa 28.08.2020 vo výške 100,- Eur a dňa 18.07.2019 vo výške 20,- Eur. Z priestupok podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. bol postihnutý dňa 26.08.2021 blokovou pokutou vo výške 40,- Eur, za priestupok podľa § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. blokovou
pokutou vo výške 50,- Eur. Ostatným evidovaným je priestupok zo dňa 17.12.2021 podľa § 32 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur.
Podľa správy o povesti vypracovanej obcou V. obžalovaný T. L. je ženatý a má dve deti. Správanie sa obžalovaného na verejnosti je v rámci slušného správania sa, doposiaľ nezaznamenali žiadne sťažnosti na jeho správanie sa v obci. Doposiaľ jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ trinásťkrát priestupkovo riešený, z toho v desiatich prípadoch ide o priestupky rovnako evidované v evidenčnej karte vodiča. Okrem toho má obžalovaný evidovaný priestupok zo dňa 19.12.2020 podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur. V dňoch 01.03.2019 a 07.09.2018 sa dopustil priestupkov podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré boli vybavené v blokovom konaní, dňa 01.03.2019 uložením pokuty vo výške 10,- Eur a dňa 07.09.2018 uložením pokuty vo výške 30,- Eur.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný má v tomto evidovaný jeden záznam, a to odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/48/2013 zo dňa 02.07.2013, v prípade ktorého sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.
Z čestného prehlásenia C. C. vyplýva, že táto čestne prehlasuje, že nie je držiteľom vodičského preukazu.
Z čestného prehlásenia J. L. vyplýva, že táto čestne prehlasuje, že nie je držiteľom vodičského preukazu.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne adresovaného C. C. vyplýva, že Sociálna poisťovňa tejto od 23.06.2016 priznáva invalidný dôchodok v sume 147,90 Eur mesačne a od 01.01.2017 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 155,- Eur mesačne.
Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného T. L..
Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný T. L. vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný, aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúce odsúdenie pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, vedel, že požitím návykovej látky a privodením si stavu vylučujúceho spôsobilosť riadiť motorové vozidlo, môže ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, teda ohroziť, resp. porušiť záujem chránený zákonom a tým, že napriek tomu motorové vozidlo v takom stave riadil, ohrozenie, resp. porušenie chráneného záujmu spôsobiť chcel.
Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na jeden rok.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4, alinea prvá, Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného T. L. súd vyhodnotil jeho priznanie a oľutovanie svojho konania (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Priťažujúce okolnosti súd nezistil žiadne. Aj keď obžalovaný má v odpise registra trestov evidovaný jeden záznam, ide o odsúdenie, v prípade ktorého sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z tohto dôvodu nebola vyhodnotená priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. m) Trestného zákona.
Na základe takto zistenej prevahy jednej poľahčujúcej okolnosti oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti súd pristúpil k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Aplikujúc vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, prihliadajúc o. i. na spôsob spáchania činu a jeho následok, na konštatovanú prevahu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona za súčasnej neexistencie priťažujúcich okolností, na osobu obžalovaného a jeho postoj k trestnému činu, ktorého spáchanie od počiatočného štádia trestného konania priznal a úprimne oľutoval, ale aj na jeho protiprávnu minulosť na úseku dopravy, súd dospel k záveru, že účel trestu tak, ako je definovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona je možné dosiahnuť uložením podmienečného trestu odňatia slobody na úrovni polovice v súlade so zákonom upravenej trestnej sadzby. Preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Tento trest považuje súd za primeraný, spĺňajúci požiadavky generálnej a individuálnej prevencie. Žiada sa doplniť, že takto uložený trest bol identický ako v trestnom rozkaze pôvodne vydanom v predmetnej trestnej veci. Obhajoba pritom v tejto časti uložený trest nenamietala, a to tak v podanom odpore, ako ani v priebehu hlavného pojednávania.
Čo obhajoba namietala bola výmera trestu zákazu činnosti v trestnom rozkaze, ktorý považovala za neprimerane prísny majúc za to, že v prejednávanej veci by sa malo pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázala na rodinné dôvody, keďže obžalovaný je samostatným živiteľom rodiny, pričom jeho svokra je odkázaná na jeho výpomoc.
Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti je potrebné v prvom rade uviesť, že obžalovaný už v minulosti bol za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/48/2013 zo dňa 02.07.2013, pričom rovnaký trestný čin obžalovaný spáchal aj v stíhanej trestnej veci. V týchto prípadoch zákonodarca v ustanovení § 61 ods. 3 Trestného zákona stanovuje obligatórnu povinnosť súdu uložiť páchateľovi takejto trestnej činnosti trest zákazu činnosti, a to v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v ods. 2.
Súd posúdil všetky okolnosti relevantné pre ukladanie trestu, medzi nimi spôsob spáchania činu, osobu páchateľa, jeho pomery a dospel k záveru, že primeraným bude v danom prípade trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov. Súd v tejto súvislosti pristúpil k modifikácii (zníženiu) trestu zákazu činnosti v porovnaní s trestom zákazu činnosti uloženom v trestnom rozkaze, a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Súd zohľadnil o. i. skutočnosť, že obžalovaný je sám živiteľom rodiny, pričom vodičské oprávnenie potrebuje aj pre účely starostlivosti o svokru, ktorá je onkologickým a psychiatrickým pacientom, jej prevozu do zdravotníckych zariadení a prihliadajúc aj na zásadu ukladania trestu vyjadrenú v § 34 ods. 3 Trestného zákona rozhodol o uložení trestu zákazu činnosti na dolnej hranici trestnej sadzby, nakoľko, ako už bolo vyššie zmienené, bol povinný ukladať trest v hornej polovici výmery uvedenej v § 61 ods. 2 Trestného zákona.
Súd sa zaoberal aj obhajobou navrhovanou možnosťou mimoriadneho zníženia trestu. V tejto súvislosti však nemohol prehliadnuť osobu páchateľa, možnosti jeho nápravy a najmä jeho doterajšie protiprávne konanie na úseku dopravy aj v nedávnej minulosti. I keď obžalovaný uviedol, že si nie je vedomý priestupkov na úseku dopravy, z oboznámenej evidenčnej karty vodiča bolo zistené, že tento má evidované za obdobie rokov 2019 až 2021 desať priestupkov, z toho v siedmich prípadoch ide o priestupky za prekročenie rýchlosti. V prípade obžalovaného teda nemožno konštatovať, že by sa jednalo o ojedinelý prípad, kedy by sa dopustil porušenia pravidiel na úseku dopravy. Práve tieto okolnosti, spolu so spôsobom spáchania činu, kedy obžalovaný v prejednávanom prípade viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s hodnotou alkoholu v jeho dychu 0,99 mg/l vydychovaného vzduchu, teda 2,06 promile, v danom prípade neumožňovali súdu aplikovať ustanovenia Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.