Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/144/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: X. o zaplatenie 929,55 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 654,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 654,82 eur od 11. 11. 2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 11. 2016, doplnenou písomným podaním zo dňa 22. 11. 2016 sa pôvodný žalobca - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 929,55 eur, úroky vyčíslené ku dňu 10. 11. 2016 vo výške 897,50 eur, úroky zo sumy 929,55 eur vo výške 25,5 % ročne zo sumy 929,55 eur od 11. 11. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 929,55 eur od 11. 11. 2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 44,52 eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 2. 10. 2012 zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver na základe ktorej poskytol žalovanému úver. V žalobe tvrdil, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach, pričom svoj záväzok splatil len čiastočne tak ako je to uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu 31. 8. 2015, preto pôvodný žalobca využil právo požadovať predčasné splatenie úveru, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stal predčasne splatným, no žalovaný ani po zaslanej výzve dlžnú pohľadávku nezaplatil. Poukazujúc na Obchodné podmienky pôvodný žalobca v žalobe tvrdil, že aj po predčasnej splatnosti úveru bol ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, pričom uplatňuje si aj zákonné úroky z omeškania a v zmysle Obchodných podmienok tiež poplatky spojené s upomienkami voči žalovanému v zmysle sadzobníka a nákladov pôvodného žalobcu vynaložených na úhradu poistného v celkovej výške 44,52 eur. V žalobe uviedol, že žalovaný svoj dlh nevyrovnal, preto žiada aby ho k tomu zaviazal súd.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, listinu „Aktuálny stav úveru“, Výzvu na úhradu dlžnej sumy a Sadzobník poplatkov.

4. Uznesením zo dňa 31. 3. 2017 č. k. 10Csp/144/2016-59 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 5. 2017 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. (ďalej len „žalobca“).

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s jej doplnením, prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 16. 5. 2017, písomne nevyjadril.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. 10. 2017, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 9. 10. 2017 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej doplnenia, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

8. Zo žalobcom predloženého tlačiva označeného ako zmluva o úvere dostupná pôžička súd zistil, že v jeho časti 1. sú do predtlačených koloniek rukou vpísané osobné údaje o žalovanom, kde pri jeho pracovnom zaradení je uvedené - dôchodca, potom v časti 2. je uvedené „Žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadenie osobného účtu /vyplní klient/“. Tam je rovnako rukou do predtlačených koloniek vpísané, že žiadaná maximálna výška úveru je 2.000,- eur, žiadaná doba splácania úveru že je 6 rokov, žiadané že je splácanie úveru v hotovosti a tiež že sa žiada základný súbor poistenia. Na spodnej časti predloženého tlačiva je časť 3. označená ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia /vyplní banka/“ a tam sú uvedené údaje o úvere, a to číslo zmluvy, výška úveru 1.000,- eur, výška mesačnej splátky 30,62 eur, celková výška nákladov 991,83 eur, číslo úverového účtu, dátum konečnej splatnosti 7. 10. 2018, dátum prvej platby do 7. 11. 2012, ročná úroková sadzba 25,5 %, dátum ďalšej platby k 7. dňu v mesiaci, poistenie - základný súbor poistenia, počet splátok 72, priemerná hodnota RPMN 27,07 % a RPMN banky 32,07 %. V mieste určenom na podpis je uvedené, že žalovaný tlačivo podpísal v Spišskej Belej dňa 13. 9. 2012 a právny predchodca žalobcu že tlačivo podpísal dňa 2. 10. 2012. Právny predchodca žalobcu predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička a tiež Všeobecné obchodné podmienky.

9. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 31. 8. 2015“ predloženej pôvodným žalobcom súd zistil, že žalovaný dňa 9. 10. 2012 vyčerpal sumu 1.000,- eur. Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným ako aj spôsob ich započítania z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil odo dňa 5. 11. 2012 do poslednej úhrady dňa 4. 10. 2013 v 11 splátkach po 31,38 eur sumu spolu 345,18 eur z čoho na úhradu istiny úveru bola započítaná suma 70,45 eur, zvyšok bol započítaný na úhradu úrokov a poplatkov. Z uvedenej listiny tiež vyplýva, že sú tam ako „nezaplatené poplatky“ evidované predpisy vo výške spolu 44,52 eur titulom poistného, poplatku za upomienky, za upozornenie pred výzvou a za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom. Listom označeným ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 8. 1. 2014 pôvodný žalobca žalovaného upozornil na omeškanie v splácaní a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24. 1. 2014 mu oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 24. 1. 2014 stala predčasne splatnou, pričom ho súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 1.072,09 eur v lehote do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Obidve písomnosti boli vychádzajúc z predložených poštových dokladov žalovanému doručované na adresu Krížová Ves 210, pričom poštou boli vrátené ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote.

10. Žalobou uplatnený nárok pôvodný žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru. Keďže pôvodný žalobca bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver (žalovaný v žiadosti o úver bol označený ako fyzická

osoba - nepodnikateľ - dôchodca), súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase keď malo dôjsť k uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa- Poštová banka, a.s. postúpením v priebehu sporu, bolo potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 2. 10. 2012, čo je deň v tlačive zmluvy o úvere uvedený ako deň jej akceptácie veriteľom spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

13. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201#paragraf-15> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201#paragraf-16>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201#paragraf-13.odsek-3>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201#paragraf-23>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201#paragraf-21.odsek-2> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201#paragraf-9.odsek-1> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201#paragraf-9.odsek-2.pismeno-a>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201#paragraf-9.odsek-2.pismeno-r> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201#paragraf-9.odsek-2.pismeno-y> a § 10 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201#paragraf-10.odsek-1>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý odvíja od formuláru - zmluva o úvere dostupná pôžička, pričom ako vyplýva zo zmluvy, z označenia žalovaného v nej, ako aj z jej koncepcie i použitej terminológie

typickej pre spotrebiteľské úvery je zrejmé, že sa jednalo o dojednávanie spotrebiteľského úveru podľa v tom čase účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca ako banka v právnej forme akciovej spoločnosti mal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri a tiež vykonávanom v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalovaný uzavrel Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ nie na výkon zamestnania, povolania či podnikania (v zmluve je uvedené, že je dôchodca), a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru. Predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanému bez určenia účelu ich použitia. Právny predchodca žalobcu mal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa tento zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach.

19. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listín mal súd za nesporné a preukázané, že predmetné strany chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému vo forme úveru s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

20. Po preskúmaní obsahu formulára „zmluvy“ súd má za to, že k takému dojednaniu žalobcom tvrdeného úveru, ktorý by zakladal právo veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami nedošlo. Žalovanému v danom prípade vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len to čo od neho dostal, a nakoľko poskytnutá mu bola suma 1.000,- eur a preukázané bolo, že žalovaným doposiaľ bola vrátená len suma 345,18 eur, súd žalobu v časti zaplatenia nevrátenej sumy vo výške 654,82 eur a úrokov z omeškania z tejto sumy považoval za dôvodnú. V prevyšujúcom rozsahu ju považoval za nedôvodnú a to z nasledujúcich dôvodov.

21. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia zmluvy o úvere dostupná pôžička je zrejmé a je to vyjadrené už aj v samotnom označení jej jednotlivých častí (časť 1. Zmluvné strany, časť 2. žiadosť o poskytnutie úveru, časť 3. zmluva o úvere a záverečné ustanovenia), že v danom prípade k uzavretiu úverovej zmluvy nemalo dôjsť stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaný v Spišskej Belej dňa 13. 9. 2012 požiadal o úver vyplnením predmetného tlačiva prostredníctvom kolóniek v jeho časti 1 a 2 pri ktorých je aj výslovne uvedené že tieto vypĺňal klient, a následne dňa 2. 10. 2012 malo dôjsť k schváleniu úveru bankou s vyplnením údajov o schválenom úvere v bode 3 tlačiva pri ktorom je uvedené, že vypĺňala ho banka.

22. Najskôr teda bola vypísaná žalovaným žiadosť o poskytnutie úveru tak, že táto obsahovala z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladaných zákonom číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch len žalovaným žiadanú výšku úveru, ktorý z ponúkanej maximálnej výšky úveru od 400,- do 7.000,- eur vybral si sumu 2.000,- eur a potom tam je uvedená už len žiadaná doba splácania úveru 6 rokov, spôsob čerpania a spôsob splácania úveru.

23. Podľa článku 2 bod 2.2 Obchodných podmienok pre úver uvedených na zadnej časti predloženého tlačiva zmluvy klient podá návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere tak, že na predtlačenom formulári banky vyplní prvú a druhú časť formulára, uvedie svoje osobné údaje, ako aj maximálnu požadovanú výšku úveru a formulár vlastnoručne podpíše pred zamestnancom obchodného miesta banky. Súčasťou návrhu klienta sú všetky podmienky v zmysle OP a oboznámenia s o RPMN...Banka má právo návrh akceptovať alebo odmietnuť. Ak banka po vyhodnotení bonity klienta upraví požadovanú výšku úveru, výšku úrokovej sadzby alebo dĺžku doby splácania úveru tak, že to neodporuje návrhu klienta, považuje sa to za akceptáciu návrhu. Banka svoje rozhodnutie o prijatí alebo úprave výšky úveru, úrokovej sadzby alebo dĺžky doby splácania úveru, alebo o neprijatí návrhu klientovi oznámi...Oznámenie banka vykoná najmä telefonicky na telefónne číslo uvedené v návrhu, ak klient nie je zastihnutý, písomné oznámenie mu bude doručené v zmysle čl. 8 OP. Ak klient neodmietne (telefonicky alebo písomne do 5 pracovných dní) upravenú výšku úveru, upravenú výšku úrokovej sadzby ani upravenú dobu jeho splácania alebo ak banka schváli požadovanú výšku úveru a dobu jeho splácania uvedenú v návrhu, odošle jeden originál

zmluvy klientovi...Úpravy návrhu vykonané v súlade s týmto ustanovením OP sa nepovažujú za zmenu návrhu.

24. Podľa článku 2 bod 2.3 Obchodných podmienok pre úver zmluva je uzavretá a nadobúda platnosť doručením jej akceptácie zo strany banky klientovi a účinnosť čerpaním úveru.

25. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, žeby zmluva o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej forme, pričom absencia písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v spojení s ďalšími nedostatkami popísanými nižšie v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

26. Žalovaný žiadal dňa 13. 9. 2012 o úver vo výške 2.000,- eur s dobou splácania 6 rokov, následne po posúdení bonity žalovaného banka dňa 2. 10. 2012 podpísala doplnený návrh zmluvy o konkrétne údaje, za ktorých mal byť úver žalovanému poskytnutý (výška úveru, výška mesačnej splátky, výška úroku, RPMN a pod.). Návrh zmluvy o úvere podpísaný žalovaným však takéto konkrétne údaje neobsahoval, ale obsahoval iba dva základné údaje - výšku istiny a dobu splácania (bez konkretizácie najmä výškou splátok a pod.). Keďže vo vzťahu k náležitostiam úverovej zmluvy predpísaných v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veľmi zásadný rozdiel v podobe poskytnutia a splácania úveru vo výške 2.000,- eur a úveru vo výške 1.000,- eur, bankou podpísaný návrh zmluvy nemožno považovať za akceptovanie návrhu žalovaného podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže obsahovalo aj iné ako žalovaným žiadané podmienky. Bankou podpísaný návrh zmluvy tak možno považovať iba za nový návrh, s ktorým žalovaný (teda s úverom za takto presne stanovených podmienok) už písomný súhlas na tej istej alebo inej listine neprejavil. Nič také žalobca nepreukázal. Takto uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere preto aj z tohto dôvodu trpí nedostatkom písomnej formy, keďže prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na jednej alebo dvoch obsahovo zhodných listinách. Veriteľom modifikované zmluvné podmienky neboli žalovaným písomne prijaté, pričom telefonické neodmietnutie či súhlas, alebo konkludentné čerpanie úveru žalovaným nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen z obsahu návrhu, ale ani z obojstrannej praxe strán, ktorá uzatvorením jednej zmluvy ani vytvorená byť nemohla. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 1 predpisuje písomnú formu zmluvy pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/) nemožno samotné neodmietnutie bankou zmenených podmienok úveru žalovaným na ktoré poukazuje článok 2 bod 2.2 Obchodných podmienok banky považovať za písomné prijatie zmeneného návrhu a v žiadnom prípade nemožno akceptovať predformulované prehlásenie v obchodných podmienkach, že úpravy návrhu vykonané v súlade s týmto ustanovením obchodných podmienok sa nepovažujú za zmenu návrhu, lebo išlo by o obchádzanie zákonného občianskoprávneho pravidla v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ani prehlásenie v uvedenom článku obchodných podmienok, že súčasťou návrhu klienta sú všetky podmienky a oboznámenia o RPMN nemôže nič zmeniť na nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko akékoľvek oboznámenie žalovaného ako klienta s údajmi pre úver v situácii, keď on žiadal o úver vo výške 2.000,- eur nemôže byť relevantné pre úver poskytnutý následne vo výške len 1.000,- eur, nakoľko podmienky takéhoto úveru sú absolútne odlišné.

27. Keďže žiadosť žalovaného o úver obsahovala len výšku žiadaného úveru 2.000,-eur a dobu splácania úveru 6 rokov, tak je zrejmé, že zmluva o poskytnutí úveru, ktorú mal odsúhlasiť právny predchodca žalobcu v časti 3 predmetného tlačiva zmluvy je zjavne obsahovo iná ako je žiadosť žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru, nakoľko obsahuje inú výšku úveru, a na rozdiel od žiadosti žalovaného obsahuje ďalšie údaje ako sú výška splátky, výška úroku, RPMN a podobne.

28. Ak teda právny predchodca žalobcu žalovanému schválil úver len 1.000,- eur, nie je možné to považovať za prijatie návrhu predloženého žalovaným, ale za nový návrh. Keďže žalovaný tento nový návrh právneho predchodcu žalobcu neodsúhlasil a svojím podpisom nepotvrdil (opak žalobca nepreukázal), nemožno hovoriť o platnom (t.j. v súlade so zákonom) uzavretí zmluvy. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že by ním navrhnutý obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník

v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nebolo preukázané, že došlo k obsahovo zhodnému písomnému návrhu a písomnému prijatiu totožného návrhu na uzavretie zmluvy (na výšku úverového rámca 1.000,- eur s parametrami úveru uvedenými v bode 3 tlačiva), je žalovanému poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.

29. Na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru sú tu navyše aj ďalšie dôvody v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a teda ak by aj návrh a prijatie návrhu boli perfektné, písomné a obsahovo totožné, i tak by sa jednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver.

30. Súd nemal pochybnosti, že žalovaný žiadal o úver a že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.000,- eur, čo bolo preukázané listinou „Aktuálny stav úveru“.

31. Ako už bolo uvedené, súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý mal byť založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 2. 10. 2012. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

32. Z tohto dôvodu súd preskúmal obsah Zmluvy o úvere v bode 3 tlačiva a jeho súladnosť s ustanovením § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a musí nutne konštatovať, že táto zmluva neobsahuje správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak ako to predpisuje § 9 ods. 2 písm. j) a ani správnu priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101#paragraf-21.odsek-2> za príslušný kalendárny štvrťrok ( údaj predpísaný v § 9 ods. 2 písm. y) zákona).

33. Ide pritom o veľmi podstatné náležitosti zmluvy majúce vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

34. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve nie sú tieto údaje uvedené v súlade so zákonnou požiadavkou a pokiaľ takéto údaje poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie sú tieto údaje obsiahnuté v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve, teda v čase, keď sa spotrebiteľ rozhoduje či na dané jej podmienky pristúpi alebo sa rozhodne prípadne pre iný úver od iného poskytovateľa, preto ich všetky musí poznať v tomto čase a nemohli byť nahradené dodatočným „doinformovaním“ spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy.

35. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa ale v súdenej veci nepodarilo, lebo časť tam uvedených zákonom predpísaných náležitostí je uvedených nejasne, neúplne resp. nie sú uvedené vôbec.

36. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve nikde neposkytol údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uviedol tam len sumu celkových nákladov dlžníka (991,83 eur) čo je nepostačujúce, keď navyše ani nie je zrejmé, ako k uvedenej sume celkových nákladov dospel, keď tá po pripočítaní k úverovej istine nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru (72 x 30,62 eur). Ak by dlžník mal hradiť 72 mesačných splátok po 30,62 eur, potom by mal zaplatiť po celú dobu trvania úverového vzťahu sumu spolu 2.204,64 eur. Ak by suma celkových nákladov dlžníka spojených s úverom skutočne mala byť 991,83 eur tak, ako je to uvedené v zmluve, tak potom je zrejmé, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená celková výška splátky, čo je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona len ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Odhliadnuc od toho však nemožno mať žiadne pochybnosti, že v rozpore so zákonom veriteľ v zmluve nikde neposkytol údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí nepochybne medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. V danom prípade tento údaj v zmluve chýba, nie je pri údajoch o podmienkach úveru vôbec uvedený, preto o nedodržaní tejto zákonnej požiadavky podľa názoru súdu nemožno mať pochýb. Podľa rozsudku Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že neuvedenie celkovej čiastky k zaplateniu v zmluve vyžadovanej v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch mohlo spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice.

37. Dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov je aj ten, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť uzatvorená dňa 2. 10. 2012, pričom údaje o priemernej RPMN za 2. štvrťrok r. 2012 boli zverejnené MF SR dňa 31. 7. 2012. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému mal byť poskytnutý úver 1.000,- eur so splatnosťou 72 mesiacov (t.j. 6 rokov).

38. Súčasťou zmluvy je v časti 3 bode 4 ustanovenie, podľa ktorého klient podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ. Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Banky.

39. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8. časti - zabezpečenie záväzkov) a nakoniec aj zo samotnej formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že ide o „Zabezpečenú pohľadávku“. Podľa MF SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 2. štvrťrok 2012 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1.500,- eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov 21,26 %. Žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 27,07 %, čo je zjavne

údaj nesprávny. Podľa názoru súdu vzhľadom na obsah úverovej zmluvy a povahu úveru správne mal byť v zmluve uvedený údaj platný pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením vo výške do 1.500,- eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov, čo znamená že ako priemerná hodnota RPMN mal byť v zmluve uvedený údaj 21,26 %, teda podstatne nižší údaj ako uviedol veriteľ (27,07 %) a ako je RPMN uvedená v zmluve (32,07 %) čo mohlo skresliť predstavu spotrebiteľa o výhodnosti jeho úveru v porovnaní s obdobnými úvermi iných poskytovateľov. Preto súd má za to, že ak je v úverovej zmluve uvedený ako údaj o priemernej hodnote RPMN taký údaj, ktorý je nesprávny, pre spotrebiteľa zavádzajúci, keďže prezentuje podstatne vyššiu priemernú hodnotu RPMN ako pre daný typ úveru v skutočnosti platila, potom aj uvedenie takéhoto nesprávneho údaja v neprospech spotrebiteľa spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

40. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu vôbec nie je v zmluve uvedený údaj o celkovej splatnej čiastke a nesprávny je údaj o priemernej RPMN túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. Koniec koncov, právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch už nemôže byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd poukazuje na obdobné spory žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu z obdobných úverových zmlúv kde súdy (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp/122/2016 alebo rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Csp/111/2017, oba zverejnené na webovom sídle MS SR) rovnako dospeli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti obdobných úverov právneho predchodcu žalobcu z rovnakých dôvodov.

41. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol. Súd z listiny Aktuálny stav úveru (čl. 40 spisu) zistil, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 1.000,- eur a zaplatená právnemu predchodcovi žalobcu bola ku dňu 31. 8. 2015 suma 345,18 eur. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca môže požadovať od žalovaného len vrátenie nevrátenej sumy poskytnutej úverovej istiny, t.j. sumy 654,82 eur (1.000,- eur - 345,18 eur), ktorá už je celá splatná, nakoľko pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mal žalovaný žalobcovi uhradiť len sumu 1.000,- eur a keďže výška mesačných splátok bola v zmluve zrozumiteľne dohodnutá sumou 30,62 eur, žalovaný by poskytnutú sumu úveru v takýchto splátkach uhradil najneskôr do 33 mesiacov (1.000,- eur / 30,62 eur sa rovná 33 mesiacom splácania) teda poslednú splátku hradiť bol povinný ešte v roku 2015 a keďže sa tak nestalo, je v omeškaní.

42. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9. 2. 2017 s prílohou preukázal, že postupca Poštová banka, a.s. pohľadávku voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom odplatne postúpil na žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto súd v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 654,82 eur do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku žalobcovi neuhradil, čo nespochybnil ani samotný žalovaný, hoci žaloba spolu s prílohami bola mu riadne do vlastných rúk doručená a teda ak by chcel spochybniť základ či výšku tohto voči nemu uplatneného nároku, mal dostatočný priestor tak urobiť, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 654,82 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny súd žalobu zamietol.

43. Žaloba bola zamietnutá aj v časti požadovaných úrokov, keďže vzhľadom na bezúročnosť úveru nárok na úroky vôbec nevznikol. Súd len pre úplnosť uvádza, že i keby v danom prípade vznikol žalobcovi nárok na úroky, i tak by žalobcovi nebolo možné priznať ním požadované úroky za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny. V uvedenej súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného

úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.

44. Čo sa týka žalobou uplatnených poplatkov vo výške 44,52 eur, ani tieto nebolo možné priznať. Úver právneho predchodcu žalobcu je bezúročný a bezpoplatkový a tak ani tieto poplatky nebolo možné priznať, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením. Preto žalobcovi nemožno priznať poplatok za poistné. Čo sa týka nákladov za upomienky, s výnimkou upozornenia pred zosplatnením úveru nebolo preukázané vyhotovenie, či doručovanie akýchkoľvek upomienok žalovanému, ani vznik reálnych nákladov s tým spojených v žalovanej výške (napr. za upomienku z 18. 11. 2013 vo výške 24,90 eur !!!), preto ani tu žalobe nebolo vyhovené.

45. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 929,55 eur od 11. 11. 2016 do zaplatenia.

46. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

49. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013). V danom prípade záväzkový vzťah strán vznikol pred 1. 2. 2013, preto výška úrokov z omeškania na ktoré žalobcovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania takto určenú sadzbu nepresahuje, v deň 11. 11. 2016 od ktorého žalobca požadoval úrok z omeškania žalovaný už bol v omeškaní s vrátením úverovej istiny vo výške 654,82 eur a jeho omeškanie trvá, preto mu súd spolu so sumou 654,82 eur uložil povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 11. 11. 2016 do zaplatenia.

51. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod, a to vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaného so zaplatením, ktorý vychádzajúc z listiny aktuálny stav úveru poslednú splátku zaplatil ešte v októbri 2013, potom so splácaním úplne prestal, pre ktorú by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

53. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit.: “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

54. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods. 1 v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov, ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.

55. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá činí 2.144,87 eur (929,55 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 897,50 eur ako žiadané úroky vyčíslené žalobcom ku dňu 10. 11. 2016 + 226,64 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 25,5 % ročný úrok zo sumy 929,55 eur od 11. 11. 2016 + 46,66 eur ako ku dňu

vyhlásenia rozsudku vypočítaný 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 929,55 eur od 11. 11. 2016 + 44,52 eur ako žalobcom žiadané poplatky).

56. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá činí 687,69 eur (654,82 eur ako prisúdená istina + 32,87 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 654,82 eur od 11. 11. 2016).

57. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 32 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 68 %.

58. Úspech žalobcu bol výrazne prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal (podporne pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.