Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/153/2017

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: F. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., štátny občan SR v zastúpení JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:35 792 752 v zastúpení Advokátka kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola dohodnutá v Zmluve o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2006 pod bodom 7.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej pošta a.s., súdny poplatok za podaný návrh vo výške 33,--Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 06.10.2017 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný, spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., doručil zamestnávateľovi žalobcu A. L. F., K..Q..X.., žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.09.2015, ktorá odkazuje na dohodu o zrážkach zo mzdy vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2006. Žalovaný poveril vymáhaním údajnej pohľadávky žalobcu spoločnosť ANACO, s.r.o. Dohoda o zrážkach zo mzdy mala žalovanému slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávok majúcich základ v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2006. Zo zmluvy je zrejmé, že súčasťou preformulovaného a predtlačeného textu je dohoda o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľovi žalobcu zaslal žalovaný v priebehu mesiaca september, resp. október 2015 žiadosť, na základe ktorej došlo a dochádza k vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobcu, keďže zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky vyplýva priamo z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto žiadosti začal zamestnávateľ realizovať zrážky zo mzdy od októbra 2015 až doposiaľ vo výške 94,07 Eur. Z potvrdenia o vykonaní zrážok vystaveného a podpísaného zamestnávateľom je zrejmé, že zrážky vo výške 94,07 Eur boli vykonávané pravidelne od 02.11.2015 do 07.09.2017. Z prehľadu je zrejmé, že zamestnávateľ vykonal zrážky zo mzdy v rozsahu: 21 zrážok vo výške 94,07 Eur, 1 x zrážka vo výške 64,20 Eur, 1 x vo výške 88,02 Eur, 1 x zrážka vo výške 4,78 Eur, 1 x zrážka vo výške 34,83 Eur. Spolu bolo žalobcovi zrazené 2.166,85 Eur. Takisto žalobca poukazuje na skutočnosť, že z listiny zaslanej priamo žalovaným označenej ako odpoveď spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., zo dňa 23.08.2017 vyplýva, že zo strany žalobcu spoločnosť eviduje 39 splátok v 100 % výške, a že výška mesačnej splátky je 94,07 Eur. Spolu žalovaný eviduje nesporné úhrady žalobcu vo výške 3.668,73 Eur. Žalobca konštatuje, že žalovaná spoločnosť mala nárok iba na zaplatenie istiny poskytnutého úveru vo výške

51.012,--Sk (t.j. 1.693,29 Eur) a žalobca nesporne doposiaľ uhradil minimálne 3.668,73 Eur. Jediným riešením pre žalobcu ako zabrániť zásahom do jeho majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia. Prípadné práva veriteľa týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Práva žalovaného nariadením neodkladného opatrenia nebudú dotknuté, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd.

2. Žalobca ďalej uvádza, že predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX je potrebné posudzovať aj vzhľadom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa platného uzatvárania zmlúv. Pokiaľ dôjde k porovnaniu údajov v bode 5 zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bodu 6 zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že jednostranný úkon „Návrh zmluvy“ zo strany žalobcu a jednostranný úkon „prijatie návrhu“ zo strany žalovaného nie sú zhodné, keďže zo strany žalovaného došlo pri prijatí návrhu zmluvy k zmenám v údajoch oproti údajom v návrhu žalobcu, ktoré sú zjavné aj napriek slabej čitateľnosti zmluvy, t.j. v prijatí návrhu absentuje údaj o RPMN. Konanie žalovaného nemožno vzhľadom na uvedenú skutočnosť považovať za prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere, ale za nový návrh. Nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k písomného prijatiu nového návrhu žalovaného, majú za to, že k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere nedošlo. Zmluvu o úvere považujú za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy. Nedodržanie písomnej formy sankcionuje Občiansky zákonník v zmysle § 40 ods. 1 absolútnou neplatnosťou. Žalobca súčasne poukazuje na skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa vtedy platného a účinného zákona č.258/2001 Z.z. a to s poukazom na § 4 ods. 2 písm. a) cit. zákona. Z vyššie uvádzaných dôvodov nemal žalovaný nárok na odplatu za poskytnuté úver v podobe úrokov a poplatkov, ale žalovaný mal právny titul iba na zaplatenie sumy istiny poskytnutého úveru vo výške 51.012,--Sk t.j. 1.693, 29 Eur. V prospech účtu žalovaného bolo celkovo zo strany žalobcu uhradená na príslušnú zmluvu minimálne suma 3.668,73 Eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala predformulované ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy, ktorú spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv a ich príloh ako samotný dodávateľ. Z uvedeného možno logicky vyvodiť, že žiadnym, resp. nedostatočným oboznámením spotrebiteľa s dohodou o zrážkach zo mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občiansko-právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za rozpornú s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobca nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jeho majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom obrany pre žalobcu je vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

3. Žalobca má za to, že Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Spotrebiteľ je často už v čase vzniku právneho vzťahu nútený, resp. nemá na výber, uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa tak, ako je tomu aj v tomto prípade. Pri pohľadávkach, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy nie je prípustné, aby dodávateľa postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej pohľadávky na základe svojich subjektívnych predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Podľa názoru žalobcu vykonávanie zrážok zo mzdy v tejto veci nezohľadňuje základné právne princípy Inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo mzdy. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného má žalobca za to, že existuje dôvodná obava, že ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré nemá platný právny titul. Na podporu svojich tvrdení žalobca pripojil plnú moc spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., potvrdenie o vykonaní zrážok zo

mzdy, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov ako aj Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 04.01.2006.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.10.2017 uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný mal mať len nárok na uhradenie sumy 51.012,--Sk odôvodňuje žalobca tým, že medzi návrhom zmluvy a prijatím návrhu sú rozdiely v údaji RPMN. Žalovaný poukazuje na zákon č.258/2001 Z.z. ako aj na ďalšie právne predpisy, ktoré neurčujú, že údaj o RPMN má byť dohodnutý. Poukazuje pritom na ustanovenie § 2 písm. d) ako aj § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľskom úvere platného v čase uzavretia zmluvy. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru. Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojim textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale o určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu postupom podľa zákona č.258/2001 Z.z., potom by porušil uvedený zákon. Žalovaný taktiež uviedol, že zákon č. 258/2001 Z.z., vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 4 ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje aby boli v zmluve uvedené. To, že údaj RPMN sa nedá objektívne dohodnúť potvrdilo aj uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/106/2016 zo dňa 03.11.2016. Ďalej uviedol, že údaj o výške, počte a termínoch splátky je v zmluve o revolvingovom úvere uvedený. Poukazujú aj na neopodstatnenosť tvrdenia, že zmluva nemá údaje o výške, počte a termínoch splátky, nakoľko v zmysle ustanovenia zákona účinného dňa 04.01.2006 je pri nesplnení podmienok podľa ods. 2, 3 zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný nemal nárok na odplatu v podobe úrokov a poplatkov. Zo zmluvy je zrejmé, že zmluvná odmena je určená ako rozdiel medzi nominálnou výškou úveru a poskytnutou čiastkou. Zákonná úprava platná v čase uzavretia zmluvy vyžadovala, aby spotrebiteľ neplatil niečo, čo zo zmluvy nevyplýva. Výška zmluvnej odmeny zo zmluvy vyplýva. Poukazujú aj na závery Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá dospela k záveru, že zmluva je v súlade so zákonom č. 258/2001.

5. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uvádza, že formulárové znenie spotrebiteľských dokumentov je bežnou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských vzťahov. Na základe samotnej skutočnosti, že nejaký zmluvný dokument bol vopred pripravený, bez opory v ďalších skutočnostiach, nemožno ešte vyhlásiť takéto zmluvné dojednanie za neplatné. Žalobca relevanciu tvrdeného nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca mal byť nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé ani zistiteľné, o aké nútenie by malo ísť a či je takéto konanie pripočítateľné žalovanému. Samotný fakt, že žalovaný ako spôsob zabezpečenia záväzku z úverovej zmluvy požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré právna úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia a obmedzovania slobodnej vôle konajúceho. Právna úprava platná a účinná v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy neurčila žiadny zákaz spočívajúci v tom, aby veriteľ nemohol požadovať zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvného vzťahu so spotrebiteľom formou dohody o zrážkach zo mzdy. Tvrdenie žalobcu o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pred ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žiaden právny predpis účinný v čase uzavretia zmluvy ani v súčasnosti neuvádza, že k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje, resp. preberá obsah zákonnej úpravy. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou § 551 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca tvrdí, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa môžu vymôcť nároky z neprijateľných podmienok, potom žalobu má smerovať voči takým podmienkam a nie voči dohode o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žalovaný ďalej uviedol, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani

žiadna súdna kontrola, ale existencia právnych skutočností, napríklad porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný. Omeškanie žalobcu so splácaním presiahlo dobu dvetisíc dní a to už v období, kedy žalobca žalovanému nevrátil ani istinu poskytnutého úveru. Je preto logické, že žalovaný pristúpil k žiadosti o výkon zrážok. V opačnom prípade by mu hrozilo riziko nevymoženia hoci len elementárneho nároku, pozostávajúceho z istiny úveru. Žalovaný tvrdí, že žalobca v podanom návrhu neosvedčil nevyhnutnosť úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia a preto žiadajú, aby bolo neodkladné opatrenie v celom rozsahu zamietnuté.

6. Z pripojených listín súd zistil, že medzi účastníkmi sporu bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2006, ktorá v bode 7 obsahu dohodu o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej podpisom žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru dlžník v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný pristúpil prostredníctvom splnomocneného zástupcu k použitiu dohody o zrážkach zo mzdy tým, že listom zo dňa 29.09.2015 vyzval zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy alebo z iných príjmov dlžníka na účet veriteľa. Z potvrdenia zamestnávateľa je zrejmé, že zo mzdy žalobcu boli vykonávané zrážky a to od 01.10.2015 do 01.09.2017.

7. Podľa ustanovenia § 324 ods.1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa ustanovenia § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi sporu a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy dodržať formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Účelom neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce si okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu niektorej z dotknutých účastníkov.

12. V prejednávanej veci bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2006, súčasťou ktorej bola v článku 7 dohoda o zrážkach zo mzdy. Zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalovaný poskytol túto pôžičku v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca ju za týmto účelom prijal a teda spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene Zákona o obchodnej inšpekcii. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.

13. Žalobca odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že sú mu vykonávané zrážky zo mzdy a to od októbra 2015, pričom doposiaľ v prospech žalovaného prostredníctvom zrážok zo mzdy bola vyzrážaná suma 2.166,85 Eur. Spolu teda s riadnymi splátkami vyplatených priamo žalovanému uhradil žalobca sumu 3.668,73 Eur. Žalobca má za to, že zaplatil viac, ako bol nárok žalovaného. Svoje tvrdenie odôvodňuje tým, že prijatím návrhu absentuje RPMN a teda zmluva sa považuje za absolútne neplatnú ako aj vzhľadom na absenciu všeobecných náležitostí zmluvy a to najmä sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkových práv žalobcu, čo má nepochybne dopad na jeho finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobca spochybňuje výšku uplatnenej pohľadávky ako aj spôsob jej uplatnenia.

14. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou typovej formulárovej zmluvy t.j Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi účastníkmi sporu, ktorý súd považuje za problematickú. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy súdom akceptovateľná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere, o uzavretie ktorého mal žalobca záujem, zahrnul aj automaticky uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie, ktoré zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň v predmetnej dohode si veriteľ určil výšku dlhu sám, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, t.j. dohoda nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na nútenej subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca tak na základe tejto dohody je nútený podrobiť sa vykonaniu zrážok zo mzdy a nemá možnosť priamo tieto zrážky zastaviť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomfortnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážok zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie účinku a hlavnej myšlienky Smernice 93/13/EHS. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka ktorá je neurčitá alebo je v rozpore „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Súd zároveň poukazuje aj na závery písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12 Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ s.r.o.: „Článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 Smernice Rady 87/102/ EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s uplatneniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej Smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. “

15. Žalobcom uvedené skutočnosti a tvrdenia o neprijateľných zmluvných podmienkach ako aj listinné dôkazy pripojené k návrhu osvedčujú tvrdenie žalobcu o nutnosti úpravy pomerov strán sporu. Súd preto na základe uvedenej skutočnosti uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody zrážok zo mzdy žalobcu (výrok I).

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého bol žalobca úspešný v plnom rozsahu t.j. úspech žalobcu predstavuje 100% a neúspech 0 % t.j. čistý úspech žalobcu je 100 % a teda súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).

17. Z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodený od platenia súdnych poplatkov, pričom súd jeho návrhu vyhovel, zaviazal v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,--Eur žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 357 písm. d/CSP, § 362 ods. 1 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 .