Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/387/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobkyne B. R., H.. XX.X.XXXX, E., D. XX, zast. Advokát Pirč, s.r.o., Košice, Štrbská 4 , proti žalovanému Z. Š., H.. X.X.XXXX, E., D. XX, zast. JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Čajakova 5, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 19C/22/2011-486 zo 16.3.2016 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 6.948,31 eur, z čoho suma 6.915,31 eur predstavuje trovy právneho zast. a suma 33,00 eur predstavuje iné trovy, a to na účet právnej zást. žalovaného v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobkyňa sa žalobou , došlou súdu 3.2.2011 domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou L. - E. S.. Č.. XXX/X X. N.Z. XXX Z.X, T. S. B. H., E.. Ú.. E. H. N., E. N. X. X. G. L. - E. S.. Č.. XXX/X X. N. XXX Z.X, T.K. H. F. Č.. XXXX N. E. H. S. E.. Ú.. E. H. N., N. T. O. S. Č.. XXX/XXXX N. X.XX.XXXX, Ú. X. P.. Z.. Z. 8.11.2010 a náhrady trov konania, na tom skutkovom a právnom základe, že predmetná nehnuteľnosť, ktorá pôvodne tvorila časť S. S.. Č.. XXX/XX (E. C. Č. S. S.. Č.. XXX) X. N. X,XXXX D., S. N. Č.. XXXX, E.. Ú. E. H. N., C. S. A. S. S. H.. K. U.E. R., B. K. S. XX.XX.XXXX, T. E. V. B. S. K. X.XXX E.. S. S.. Č.. XXX/XX R. K. N. S. S.. Č.. XXX, T. N. S. Č.. XXXX, T. E. C. N.É. S. Č.. XXX, T. S. X. N. XXX Z.X, S. Č.. XXX/X, T. S. X. N. XXX Z.X B. S. Č.. XXX/X, T. X. N. XXXX Z.X. Dňa 2.11.1989 Štátne notárstvo Košice - mesto v Košiciach, sp. zn. D 942/89-19 schválilo v dedičskej veci po poručiteľovi U. R., T. XX.XX.XXXX M. M., S. E. M.K., M. E. S. B. Q. M. K. S. T. H. F. Č.. XX E.. Ú.. E. H. N., S.. Č.. XXX B. S.. Č.. XXX/X, S.. Č.. XXX/X H. K. S. Š. R. N. L., E. A. S.Á. H. (M.) B. S. H. Z.. T. R. X. X. R. K. B. O. S. Č.. XXX-XXX-XXX-XX T. M. XX.XX.XXXX X. P.. U.. Rozsudkom Mestského súdu v Košiciach zo dňa 21.02.1991 sp. zn. 12C 607/90-28 došlo k zmene vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam, ktoré pôvodne zdedil Š. R. S. K. X. U. R., S. K. Q. S. M. N. N. Š. R. S.. G. Č.. XXX/X - T. S. X. N. XXX Z.X B. S. Č.. XXX/X - T. X. N. XXXX Z.X; B. M. N. N. Z. R. (C. Š. R.) S. S.. G. Č.. XXX - T. S. X. N. XXX Z.X B. S.. G. Č.. XXX/X - T. X. N. XXX Z.X, X. Č. K. B. O. S. N. N. A. T. H. XXXX. Š. R. užíval predmetnú nehnuteľnosť XXX/X B. S. N. E.. M. N. S. S. Š.R. R. T. XX.XX.XXXX Q. X. K. E. P. XX.XX.XXXX S. K.. T.. M. XXXX/XX R., Ž. K. M. M. M., S. E. M. H.: X.Ž. B. Z. S.Č.: S.. Č.. E. XXX/X - T. X. N. XXX Z.X, S.. Č.. XXX/X - T. S. (Q. M. K. T., O. K. S. N. L.), E.. Ú.. E. H. N., B. X. M. B. R. B. Ľ. A. H. S..

Č.. XXX/X - T. X. N. XXX Z.X, E.. Ú.. E. H. N.. E. S. Q. C. N. O. S. Č.. XXX-XXX-XX-XX. Predmetným rozhodnutím tak nadobudla výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu a k S.. Č.. XXX/X - T. B. V. R. H. H. N. M. N. B. S. N. E. S.. Č.. XXXX/X, Q. B. A. V. R. A. S.N. S. Š. R. B. U. R.. H. T. N. T. E. H. S.. E. Č.. XXX/X, T., T. H. F. Č.. XXXX, E.. Ú.. E. H. N., zo dňa 02.09.2008, zistila, že na predmetnej časti nehnuteľnosti, ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva vydržaním, je zapísaný žalovaný napriek tomu, že uvedenú nehnuteľnosť ona a jej právni predchodcovia užívali nepretržite a nakladali s ňou ako s vlastnou už od roku 1955, kedy ju nadobudol U. R. B. H. Š.R. R.. Súčasne uviedla, že žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia predmetný pozemok nikdy neužívali. Na základe toho má naliehavý právny záujem na zosúladenie skutočného stavu so stavom právnym, tak ako sa zosúladili vlastnícke vzťahy k uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaný považoval celú žalobu za nedôvodnú s poukazom na to, že nie je pravdou, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť užívali a nakladali s ňou ako s vlastnou už od r. 1955 s poukazom na to, že predmetná nehnuteľnosť nikdy nebola vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkyne, a preto nemohla byť ani predmetom dedičského konania, či už po nebohom jej svokrovi U. R., B. A. Z. Š.R. R., S. U. R. C. N. H. S. T. N. S. N. XXXX, S.. Č.. XXX B. S. S. Č.. XXX/X X. N. XXX Z.X H. T. R. S. S.. Č.. XXX, B. N. T. S. Č.. XXX - H. S. N., ktorá pôvodne bola vedená ako cesta (priekopa vedľa cesty), ktorú užívali právni predchodcovia (starí rodičia) žalovaného a následne získali kúpou do vlastníctva. Poukázala na to, že predmetnú parcelu Č.. XXX/X X. N. XXX Z.X - M. S. T. H. M. N. M. Ž. Z. R., a to odkúpením od štátu približne v roku 1964, keď žiadal Radu MNV v Košickej Novej Vsi o odpredaj tohto pozemku (priekopy), ktorá sa tiahne pozdĺž pozemku, na ktorom si v tom čase jeho starý otec išiel stavať rodinný dom na základe stavebného povolenia a parcela nikdy nebola predmetom dedičského konania ani podielového vyporiadania po jeho právnych predchodcoch, pretože nepatrila do ich vlastníctva; parcela bola vo vlastníctve štátu a bola vytvorená z S.. Č.. XXX - H. S. N., E. N. C. Š.. H. S. K. Z. R. S. H. H. N. L. Z. Ž. B. M. N. M. E.. S. Č.. XXX/X - T. X. N. XXX Z.X, E. M. Ž. Z. R. nadobudol do výlučného vlastníctva na základe súdneho rozhodnutia sp. zn. 12C 607/1990, súčasťou ktorého bol geometrický plán na oddelenie parcely č. zákazky 12C 607/90 zo dňa november 1990 bola prečíslovaná na parcelu Č.. XXX/X X. N.Z. XXX Z.X, M. T. S. B. H., Č. A. T. B. T. O.D. T. R. S. H. A. O. S. B. K. E. Z. B. A. T. H. F. Č.. XX, E.. Ú.. E. H. N.. E. S. R. S., R..A.. XXX/X X. N. XXX Z.X H. S. XXX/X, R. X. N. XXX Z.X M. T. M., Ž. S., E. A. R. S. K. K. XXX/X X. N. XXX Z.X V. C. N. O. S. Č.. XXX-XXX-XXX-XX T. M. XX.XX.XXXX H. S. T. M. H. S. Č.. XXX/X B. XXX, t. z. že už v čase súdneho sporu sp. zn. 12C/607/90 a geometrického plánu, ktorý bol súčasťou tohto súdneho konania, už existovala. V r.1990 boli vytvorené viaceré geometrické plány, kde dve rozličné parcely boli zaznamenané pod rovnakým parcelným číslom XXX/X (M.). H. T. R. S. K. S. XXX/X, E. C. N. Q. S. N. S. M. N. N. M. Ž. Z. R., H. S.Á. H. S. XXX/X. H. N. H. T. M. N. M. Ž., B. S. H. B. S. S. M. S. Ň.. N. K. A. T. H. F. Č.. XX E.. Ú.. E. H.Á. N., E. N. A. H. G. R. Š., S. S. M. M. S. H.. Z. R.. M. X. R., Ž. S. XXX/X, R..A.. E. A. S. R. E., H. H. T. S.Ž. N. XXXX S.. Č.. XXX, E. N. C. S. S. Ú. E. U. R., K. P. T. XX.XX.XXXX, T. E. A. A. S., Ž. S. S.. Č.. XXX/X X. N. XXX Z.X - T. H. T. S.. XXX V. N. P.L.. M. T. T. M. XX.XX.XXXX Z. Ž. Z. S. H. M., S. N. C. S. M. XX.XX.XXXX S. Č.. N. XXXX/ XX. Súd, po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z § § 80 písm. c) O.s.p., 130 ods. 1 , § 132 ods. 1 a § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Obč. zák. (ich znenie citoval) , urobil záver, že žalobkyňa sa domáhala svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v žalobe bližšie identifikovanej , aktuálne zapísanej v príslušnom katastri na žalovaného ako výlučného vlastníka, odvodzujúc svoje vlastnícke právo titulom vydržania. Poukázal na to, že žalobkyňa moment vstupu do tvrdenej dobromyseľnej držby v priebehu konania menila a tiež titul nadobudnutia výlučného vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. V priebehu konania, v súlade s priebežným vykonávaním dokazovania ustálila, že už od r. 1965 línia rodiny Š. R. (t.j. jej právni predchodcovia), vzhľadom na reálne užívanie predmetnej nehnuteľnosti, začali predmetnú parcelu dobrovoľne užívať, vo svojom užívaní predmetnej nehnuteľnosti neboli nikdy rušení, pričom nepochybne 10-ročná lehota potrebná na vydržanie uplynula k 01.01.1992, kedy do právnej úpravy bol opätovne začlenený inštitút vydržania. Pre prípad, že by súd s takýmto názorom nesúhlasil, mala za to, že vydržacia 10-ročná lehota začala plynúť dňom právoplatnosti rozsudku Mestského súdu v Košiciach 12C 607/90, teda dňom 18.06.1991, na základe čoho k vydržaniu predmetnej nehnuteľnosti došlo dňom 18.06.2001. Neskôr, ustálila začiatok plynutia vydržacej doby na dátum 20.06.1989, ku ktorému došlo k zápisu parcely pôvodne pridelenej právnemu predchodcovi žalobkyne na základe prídelovej listiny z roku 1955, poukazujúc tiež na identifikáciu parciel ku prídelovej listine. Súčasne pripustila odlišné vyhodnotenie vstupu do oprávnenej držby, t.j. podľa dátumu právoplatnosti rozsudku Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 12C/607/90 zo dňa 21.02.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.06.1999, pre ktorý prípad najneskorší dátum vstupu do dobrovoľnej držby nastal dňom vyhlásenia rozsudku, t.j. dňom 20.02.1999, pre ktorý prípad 10-ročná vydržacia lehota uplynula 21.02.2001. Ustálenie časového obdobia vstupu do oprávnenej držby právny zást. žalobkyne odôvodnil tvrdením, že F. Č.. XX C. T.Ž. N. Q.. XXXX K. T. S. G. - E. Č.. XXX/XX B. Č.. XXX/XX K. T. C. N. U. R. B. B., Q.. G. (S. S. Ž.) K.

R., Ž. N. Q.. XXXX S. R.-D. Z. C. R. S. S. B. S. Q. L. - E. Č.. XXX, XXX B. XXX B. H. N. K. K. K. P. S. E. S. F. C. S. Č.. XXX/XX B. Č.. XXX/XX P. B. S. Q. L. - E. Č.. XXX, Č.. XXX/X B. Č.. XXX/X. Ď. M., Ž. N. N. E. S. Č.. XXX/X - T. X. N. XXXX Z.X K. A. N. N. S. K. B. R. K. A. H. Z. U. R., S. K. E.D. K. K. A. K. Š. R. B. H. Z. Ž. B. Z. R. B. K. X. žalovaného podieloví spoluvlastníci, pričom podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané rozsudkom Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 12C 607/1990, a to na základe geometrického plánu, z ktorého je evidentné, že jeho súčasťou bola aj terajšia L. S. Č.. XXX/ X (T. E. C. Z. C. N. S. H.) S. M. S.. Č.. XXX/X. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia preto nemali žiadne pochybnosti o tom, že im patrí aj sporná časť pozemku, ktorá je predmetom súdneho konania, ich vstup do držby bol poctivý a dobromyseľný počnúc U. R. B. S. Ž.. K. P. N. M. X. M. C. V. R. Š. X. (O. B. K.). N. R. K. R. X.Ť., Ž. L. L. S. Č.. XXX/X N. T. H. S.. E.. S. Č.. XXX nie je až tak rozhodujúcou okolnosťou, v zmysle ktorej by nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť. Súd sa s uvedenou argumentáciou právneho zást. žalobkyne nestotožnil. Naopak, mal za to, že okolnosť, že celá L. S. Č.. XXX/X N. T. H. S.. E.. S. Č.. XXX, je právne relevantnou okolnosťou, z ktorej treba vychádzať pri posúdení predmetnej žaloby. Ide pritom o okolnosť, ktorá bola v konaní preukázaná, nielen tvrdená zo strany právnej zástupkyne žalovaného, tak ako vyplýva jednak zo stanoviska Okresného úradu Košice, katastrálny odbor zo dňa 29.12.2015, ale tiež súčasne z grafickej identifikácie pripojenej k predmetnému stanovisku. Uvedená okolnosť odôvodňuje záver súdu o tom, že predmetná parcela netvorila súčasť parciel G. Č.. XXX/XX B. XXX/XX, E. H. M. N. U.G. B. B. R., R. B. R. C. S. R. K. E. E. P. T. XX.XX.XXXX N. N. „. - X., E. K. B. Ž.. T. V. N., Ž. S. H. H. S. M. S. H. B. R. B. H. S. H. U. R., B. R. B. S. S. K. Š. R. B. Z. R. H. N. Q. M.D. E. S. H. U. R., R. H. K. H. S. Č.. XXX/X B. Č.. XXX/X T. M. F. Č.. XX B. H. L. - E. Č.. XXX/X T. M. F. Č.. XXX. N. E. S. H. A. S. T., Ž. T. H. L. - E. Č.. XXX/X (R.. S. X. M.) G. S. V. G. S. Č.. XXX/X, tzv. pozdĺžnej, na základe čoho vznikla duplicita zápisu dvoch rozdielnych parciel pod rovnakým parcelným číslom. Z uvedeného tiež vyplýva, že pokiaľ predmetom podielového spoluvlastníctva Z. R. B. Š. R. nebola sporná nehnuteľnosť, nemohla byť predmetom ani konania o jeho zrušení a jeho následnom vyporiadaní, t.j. predmetom konania Mestského súdu v Košiciach vedeného pod sp. zn. 12C/607/90. Nie je tiež pochybným, že súčasťou predmetného vyporiadania, jeho rozsudku, je geometrický plán č. 12C/607/90-8, z ktorého výkazu výmer vyplýva, že S. Č.. XXX/X, E. N. Q. S. E. S. M. N. N. Z. R., N. X.Í. X. S. S. Č.. XXX/X T. H. F. Č.. XX X. N. XXXX Z.X, T., pričom vyporiadané podielové spoluvlastníctvo rozmerovo zostali zachované, resp. nezmenené v porovnaní s obsahom vyporiadaného podielového spoluvlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebola predmetná nehnuteľnosť. Za daného stavu, pokiaľ teda U. B. B.B. R. ako právni predchodcovia nielen žalobkyne, ale ani ako právni predchodcovia súčasne žalovaného, v rámci nadobudnutia nehnuteľnosti v súvislosti s prídelovou listinou, resp. neskôr v súvislosti so zápisom vlastníctva týchto parciel do F. Č.. XX K. H. N. S. H., E. N. T. H. S.. E.. S. Č.. XXX, Č. S. R. E. Ú., H. H. C. S. B. B. H. S. Ď. E. N. K. K. N. S. S. S. Ž. (M. E. S. H.. B. R., M. E. S. U. R. B. T. B. N. S. K. Š. R. B. Z. R.), preto zo strany týchto právnych predchodcov žalobkyne nemožno hovoriť ani o dobromyseľnom vstupe do držby, pokiaľ ide o predmetnú nehnuteľnosť. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť zistená prevedeným dokazovaním, že zo začiatku pozemky, resp. pozemok, na ktorých bol postavený dom pre rodinu U. R., R..A.. N. R.. D. F.H., H. M. S. Q. Z. R., N. R.. M. F., C. T. T. V. K. B. B. H., N. K. K. T. B. N. S. K. K. R. U. V.N. K. Z. Q. Š. R. B. Z. R. H.. K. T. M. K. H., S. U. R. B. B. R. H. T. V. B. K. S. B. R.. A. - S. majúc poznatok o tom, že patrí do vlastníctva štátu, od začiatku užívali predmetnú parcelu nie ako vlastnú, o tom mali vedomosť a preto nemožno hovoriť ani o dobromyseľnosti pri vstupe do tvrdenej držby, pokiaľ ide o obdobie roku 1965. Z pohľadu tejto poslednej vety súd dokonca nadobudol presvedčenie o tom, že predchodcovia žalobkyne nikdy neužívali predmetnú parcelu s vnútorným presvedčením o tom, že im vlastnícky patrí, pretože pokiaľ by platilo tvrdenie žalobkyne o tom, že predmetná parcela bola súčasťou tých nehnuteľností, ktoré tvorili prídelovú listinu, ktorá je z roku 1955, logicky by v období roku 1965 neužívali predmetnú parcelu predstavujúcu tzv. jarok-priekopu so spomínanou vedomosťou, že im vlastnícky nepatrí, pretože vedeli, že patrí štátu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že ku spätnej identifikácii nehnuteľností pridelených prídelovou listinou došlo až v roku 1989, pretože v rámci nej sa predmetná S., R..A.. X. Č. XXX/X neuvádza. Z uvedeného mu vyplynulo, že žalobkyňa nepreukázala splnenie základného predpokladu na to, aby nadobudla vlastnícke právo k predmetu sporu vydržaním, ktorým je dobromyseľný vstup do tvrdenej držby. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, uviedol súčasne , že pokiaľ by aj pripustil argumentáciu žalobkyne - jej právneho zást., že v danom prípade treba vychádzať z toho, že sporná parcela od začiatku bola súčasťou nadobudnutého vlastníctva ešte U. B. B. R., neskôr v súvislosti s dedičskými konaniami po nich , až následne v súvislosti s konaním Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 12C 607/90, žaloba by nebola dôvodná. Pre takýto prípad by totiž sporná parcela ako tvrdené vlastníctvo po nebohom Š. R. - nebohom manželovi žalobkyne musela byť predmetom (resp. mala byť predmetom) dedičského konania po ňom, a pre ktorý prípad by sa žalobkyňa svojho

vlastníckeho práva k spornej parcele nemohla domáhať predmetnou žalobou, pretože pre takýto prípad by z predmetného konania a následného určenia vlastníckeho práva konkrétnej osobe vylúčila do úvahy pripadajúcich dedičov (v tomto prípade deti nebohého Š. R.). N. tejto súvislosti súd poukázal na už ustálenú judikatúru slovenských súdov, tvorenou napr. uznesením NS SR 3Cdo/84/2012, z odôvodnenia ktorého okrem iného vyplýva: „že smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasledujúcich Obč. zák. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom (predtým štátnym notárstvom) prejednané a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu (štátneho notárstva) o dedičstve sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Rozhodnutie štátneho notárstva o tom, ktoré veci a práve prešli za majetku poručiteľa na dediča, má iba deklaratórnu povahu (bližšie R 30/1993). Právna predchodkyňa U..Z.. - S. A..Z.. v čase smrti skutočne vlastnila sporné pozemky, osoby prichádzajúce do úvahy ako jej dedičia nadobudli predmet dedičstva smrťou tejto poručiteľky, teda nie vydržaním v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sporné pozemky napriek tomu, že ich poručiteľka v čase smrti vlastnila, neboli predmetom konania o dedičstve po nej, ktoré bolo vedené na štátnom notárstve..., mohli byť prejednané v konaní o tzv. novoobjavenom majetku po nej.“ Tomuto konaniu by zrejme pre tvrdenú spornosť vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti muselo predbiehať konanie o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi (H. Š. R.), čo je opäť konanie odlišné od predmetného konania. Na základe uvedeného žalobu zamietol ako nedôvodnú. Výrok o náhrade trov konania oprel o § 142 ods. 1 O.s.p. Zást. žalovaného si vyčíslila trovy konania v zákonnej lehote na celkovú sumu 6.915,31 eur ako trovy právneho zast. za 18 úkonov právnej služby á 303,74 eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia z 15.1.2011, 2. vyjadrenie k žalobe zo 4.10.2011, 3. účasť na pojednávaní z 11.11.2011, 4. doplnenie vyjadrenia z 5.12.2011, 5. účasť na pojednávaní dňa 20.1.2012, 6. vyjadrenie z 2.4.2012, 7. účasť na pojednávaní 22.06.2012, 8. účasť na pojednávaní 31.1.2014, 9. stanovisko k vyjadreniu zo 4.6.2014, 10. účasť na pojednávaní 28.11.2014, 11. účasť na obhliadke zo 16.1.2015, 12. účasť na pojednávaní 11.9.2015, 13. účasť na konzultácii na OÚ Košice

- katastrálny odbor z 10.11.2015, 14. účasť na pojednávaní z 11.12.2015, 15. vyjadrenie zo 14.3.2016, 16. účasť na pojednávaní z 15.3.2016 (správny dátum 16.3.2016 ), vo výške 17. 607,48 eur úkon - účasť na pojednávaní 1.3.2013 od 9:50 do 12:55 (správny dátum 1.2.2013 a 18. 151,87 eur za úkon - návrh na nariadenie predbežného opatrenia; režijný paušál: 4x 7,41 eur (úkony z r. 2011), 3x 7,63 eur (za r. 2012), 1x 7,81 eur (r. 2013), 3x 8,04 eur (r. 2014), 5x 8,39 eur (r. 2015) a 2x 8,58 eur (r. 2016) + 20 % DPH vo výške 1.152,58 eur; výpočet podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení pri stanovení hodnoty veci, o ktorej vlastníctvo sa viedol spor na sumu 13.800 eur pri uvažovanej cene 100 eur na m2 predmetnej nehnuteľnosti. Konštatoval, že súčasťou predmetného vyúčtovania je pripojená e-mailom poskytnutá informácia realitnej spoločnosti Maxima Real s.r.o., ktorá na žiadosť žalovaného poskytla informáciu ohľadom ceny pozemku (záhrady za 1 m2) vo výške 100 eur za m2, ktorá je obvyklá v danej lokalite s prihliadnutím na umiestnenie parcely v intraviláne mestskej časti Košická Nová Ves. Súd posúdil predmetné vyúčtovanie trov právneho zast. ako súladné s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, na základe čoho priznal žalovanému trovy konania v celkovej výške 6.948,31 eur, z čoho 6.915,31 eur sú trovy právneho zast. a 33 eur iné trovy (súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia).

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. V odvolaní, o.i., poukázala na svoje odlišné stanovisko od právneho názoru súdu prvej inštancie, predovšetkým vo vzťahu dobromyseľného vstupu do oprávnenej držby jej neb. manžela Štefana Tarafu, resp. pokračovanie v tejto držbe počas zákonom vymedzenej doby jej samotnej. Uviedla, že skutkové zistenia, vykonané súdom prvej inštancie, sú dostatočne vyčerpávajúco a zrozumiteľne vymedzené v napadnutom rozsudku, preto žalobkyňa nevidí rozumný dôvod ich opakovať alebo podrobnejšie komentovať. Zdôrazňovala, že je jedinou žijúcou osobou z tzv. D. N. R., S. M. P. Q. M. K. S.Ť. H. B. M., H. X. Q.. XXXX B. N. S. M. Z. Š.R. R., S. K. N. Q. XXXX, E. T. M. B. M. S.. X. S. A. S. , B. M. H. Z. K. A. K. N. E. Q. M. B. N. X. R.: K. S., E. K. R.B. A. Ž., N. C. B. M. A. T. N. K. X. T. K. E. M.. V. R. A. Z. S. B. T. T. S. Č.. XX/ XX, E. C. N. T. P.. R. C.X. X.X.XXXX S. S. M. E. S. H.. U. R. - K.. T. S. Č. X. T. V. M. A. N. Q.. XXXX, R. E. M. K. K. C. S. V. XX-Q.. Doposiaľ je umiestnený na pôvodnom mieste a má povahu drobnej stavby (podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie v podstate stojacej na cudzom pozemku). Konštatovala, že už v čase

jej príchodu a nasťahovania sa do Košickej Novej Vsi bol sporný pozemok nepretržite užívaný takmer 20 rokov tzv. hornou vetvou R. (U. B. Š.). Avšak nemala vedomosť, dôkaz alebo akúkoľvek hodnovernú listinu, prečo tomu tak bolo. Jej právni predchodcovia sú už nebohí a v minulosti, teda za ich života, nespomínali, aby bolo potrebné akúkoľvek časť záhrady vlastnícky vysporiadať. Až do obdobia približne 2 roky pred podaním žaloby nikdy a nikto nenamietal faktický ani právny stav, aký sa vytvoril desiatky rokov dozadu, čím chcela zároveň poukázať na súdom tvrdenú spornosť dobromyseľnosti držby: pri pochybnostiach dobromyseľnej držby sa predpokladá, že táto je oprávnená (§130. ods. 1 . Pre nezhody jej H.. Z. Š. K. K. Z. C. Z., ktorý si postavil dom v susedstve, bola ním podaná žaloba o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Ako to už vyplýva zo súdneho spisu, Mestský súd v Košiciach 12C 607/90-28 , 21.2.1991 vyhlásil rozsudok, ktorým na základe geometrického plánu prikázal do výlučného vlastníctva jej právnemu predchodcovi tiež T. - G. S.. Č.. XXX/X. S. S. O. S. N. D. R. G. S. Č.. XXX/X C. R. K. G. Č. X.. T. N. K. R. Č.D. X. K. H. B. K. G. S. - S. Č.. XXX/X. E. N. R. R. A. L. K. G. S.. Č.. XXX/X. B. R. V. S. XX Q.. Tvrdila, že z dôvodov, že geometrický plán vyhotovila odborne spôsobilá osoba-znalec z odboru geodézia a kartografia, bol úradne overený Strediskom geodézie Košice-mesto, bol súčasťou právoplatného a vykonateľného rozsudku zo dňa 21.2.1991, sp. zn. 12G 607/90-28, proti rozsudku Mestského súdu v Košiciach z 21.2.1991 nepodal žalovaný Z. R. odvolanie a Stredisko geodézie Košice-mesto rozsudok nikdy nevrátilo súdu alebo účastníkom konania ako nevykonateľný. Zdôraznila, že nemožno mať pochybnosť o tom, že jej právny predchodca, H.. Z. Š. R. bol vnútorne presvedčený a dobromyseľný so zreteľom na všetky objektívne skutočnosti a okolnosti, že užíva pozemok ako svoj vlastný. Toto jej stanovisko potvrdzuje aj list Okresného úradu Košice. Katastrálny odbor z 29.12.2015. Č.. X. X-XXXX/XXX, X.. R. (H. K. N. K. K.). N. K. A. S. L. Č.. XXX/X T. H. F. Č.. XXXX, E. Ú. E. H. N. s vlastníckymi vzťahmi, ktoré vznikli z chybného zápisu listiny - pôvodného titulu nadobudnutia - Rozsudku 12C 607/90..." Kataster tak až po 24 rokoch od právoplatnosti rozsudku Mestského súdu v Košiciach uznal, že nerešpektoval zápisu schopná listinu do súboru geodetických informácií, resp. do mapy pôvodného pozemkového katastra. Avšak „...nemôže vykonať opravu chyby...nakoľko u parcely L. Č.. XXX/X M. E. Ď. S. T....". Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie s týmto dôkazom prakticky nevysporiadal alebo ho ani právne nehodnotil, prípadne len sčasti

- v rozsahu prvých dvoch odstavcov listu. Na str. 17, ods. 3 rozsudku, z tohto dôkazu len vyvodil, ...že predmetná parcela netvorila súčasť parciel EN č. 980/10 ani 980'] 1..." Túto okolnosť už však nepovažuje za spornú. Žalobkyňa nemá žiadny záujem na inom riešení nesprávneho postupu určeného štátneho orgánu (napr. o náhradu škody), pretože vlastnícky vzťah k dotknutému pozemku sa jej týka bytostne: predstavuje miesto vstupu - bráničku - do jej rodinného domu (čomu tak bolo od počiatku, čo si pamätá). Preto nesúhlasí s akoukoľvek pochybnosťou o spornosti ..dobromyseľnosti vydržateľa" tak, ako je to konštatované na str. 16. ods. prvý, rozsudku. Už dňom vyhlásenia rozsudku Mestského súdu v Košiciach (21.2.1991) nadobudol jej neb. manžel ako jej právny predchodca presvedčenie, že to čo užíva a má v držbe, mu aj vlastnícky patrí. V opačnom prípade , by zásada právnej istoty a záväznosti súdnych rozhodnutí bola v priamom rozpore so zákonným stavom. Jej Z. T. N. Q. XXXX. M. N. Č. H. Z. B. S. L. S.. Č.. XXX/X- T.Á. K. K. Ž. (S. H. B. N. M. V. S. H.. Š. R., M. XXXX/XX, T. M.B. XX. X.XXXX, A. L. V. S.. Č.. XXX/X, E. N. R. Č. X. B. H. T. H. F. Č.. XXXX, E.. E.). Nie je odborne - geodeticky alebo katastrálne - znalou osobou. Dôverovala rozhodnutiam a zápisom, ktoré vykonávali služobne poverené osoby alebo štátne orgány. Aj po smrti manžela užívala predmetnú záhradu tak, ako za jeho života, neuvedomujúc si, že údaje evidované v katastri, či už v súbore geodetických alebo popisných informácií, sa líšia od faktického stavu, aký poznala a aký rešpektovalo jej okolie. Nebyť upozornenia žalovaného, že „jej pozemok" už zrazu nie je jej, jej spôsobil šok. Pritom na uvedenom pozemku sa nachádza jej žumpa, vybudovala cezeň kanalizáciu, Stojí na ňom oplotenie so vstupnou bráničkou, trvalé porasty a pod. Je presvedčená, že pozemok, o určenie vlastníckeho práva, ku ktorému sa žalobou domáha, riadne a dobromyseľne vydržala, zarátavajúc si do zákonnej doby aj obdobie jej právneho predchodcu odo dňa vyhlásenia rozsudku Mestského súdu v Košiciach, nakoľko k uvedenému dňu jej neb. manžel pozemok fakticky mal v držbe. Pritom žalobou si uplatňuje dokonca menšiu výmeru, než bola priznaná v rozsudku súdu v r. 1991. Avšak tento pozemok nemá pre ňu inú hodnotu alebo cenu než technický prístup k domu. Dobromyseľnosť (držby) vníma ako vnútorné presvedčenie držiteľa pozemku, že tento mu patrí s prihliadnutím na všetky okolnosti, resp. ako oprávnené panstvo nad vecou. Je presvedčená, že jej právny predchodca nemal žiadnu pochybnosť o svojom práve k pozemku. Rovnako dedičským rozhodnutím Obvodného súdu Košice I z 29.7.1994, po smrti Š. R., žila v presvedčení, že zdedila tú časť pozemku z vnútornej strany čelného oplotenia, ktorá mu patrila počas ich manželstva. Na uvedenej skutočnosti nemôže nič zmeniť ani jej pôvodná úvaha o tom, že dotknutý pozemok mal nadobudnúť neb. svokor v 50-tych rokoch na základe prídelovej listiny. Táto skutočnosť sa nepreukázala počas dokazovania v konaní na súde prvej inštancie, takže nie je daný dôvod, aby žalobný petit znel

na určenie (vlastníckeho práva k) pozemku do dedičstva po neb. U. R., keďže sa nepreukázalo jeho vlastníctvo. Nesúhlasí tak s úvahou súdu prvej inštancie tak, ako je táto uvádzaná na str. 18 a 19 rozsudku. Ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania, pričom pri výpočte úkonov právnej služby vychádzal z výpočtového základu 13 800 eur, t.j. pri uvažovanej cene pozemku po 100 eur na 1 m2, a to v súlade s predloženou mailovou informáciou od realitnej kancelárie (Maxima Real. s.r.o.). S týmto postupom a rozhodnutím súdu nesúhlasí. Uviedla, že nechce znižovať odbornú úroveň predmetnej realitnej spoločnosti, ale táto má jednak sídlo v Bratislave a jednak bola zapísaná do OR iba rok pred vyhlásením rozsudku. Nie je jej ani zrejmé, k akému dátumu súd ustálil predmetnú cenu pozemku: teda , či k dátumu podania žaloby, k dátumu uplynutia 10-ročnej vydržacej doby alebo k dátumu vyhlásenia rozsudku. Predložila odvolaciemu súdu informáciu z web-stránky

- www.topreality.sk k dátumu 27.4.2016, podľa ktorej ponúkaná cena v Košickej Novej Vsi za 1 m2 stavebného pozemku je 44,81eur/m2. Pritom konštatovala, že v jej prípade sa nejedná o stavebný pozemok, ale o záhradu. Rovnako predložila informáciu z totožnej web-stránky z 1.5.2016 o cenovom vývoji stavebných pozemkov v Košickej Novej Vsi za obdobie rokov 2013 až 2016, vždy k mesiacu apríl: ani v jednom prípade sa nejedná o cenu 100eur/m2, pričom v ponukách sa neobjavujú záhrady. Ďalej poukázala na prílohu č. 3. písm. E - všeobecná hodnota pozemkov - vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V tejto časti právneho predpisu sa poukazuje na redukujúce faktory), resp. koeficient redukujúcich faktorov, v rozmedzí od 0,20 do 0,99 hodnoty pozemku. Medzi takéto faktory patria aj: - závady viaznuce na pozemku (pripomenula, že na dotknutom pozemku bolo žalovaným, zriadené záložné právo v prospech banky - VÚB. a.s.) a iné faktory (medzi ne ako príklad je vo vyhláške uvedený “tvar pozemku"). Pozemok, ku ktorému sa domáha vlastníckeho práva vydržaním, má mimoriadne; nepravidelný tvar. z jednej strany v šírke približne 5 metrov, z opačnej strany v šírke niekoľko: centimetrov-. Táto skutočnosť nepochybne ovplyvňuje jeho skutočnú cenu: ako stavebný; pozemok je nepoužiteľný a ako samostatne stojaca záhrada v minimálnej miere. Nepredpokladá hodnotu alebo cenu uvedeného: pozemku viac ako 10 eur za 1 m2. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok - v časti určenia vlastníckeho práva k pozemku. C-KN parcely č. 739 8 o výmere 138 m2 vydržaním a žalobe vyhovieť. V časti výroku - trovy konania - navrhla ho zrušiť za účelom ustálenia hodnoty pozemku ako výpočtového základu na priznanie náhrady trov konania. Uplatnila si náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu sa v plnej miere stotožnil s napadnutým rozhodnutím a podané odvolanie žalobkyne považoval za neodôvodnené.

6. Uviedol, že súd prvej inštancie správne zhodnotil to, že žalobkyňa v priebehu konania viackrát menila moment vstupu do dobromyseľnej držby, resp. aj titul nadobudnutia výlučného vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Takáto variácia zo strany žalobkyne sa mu javí byť tendenčná a účelová. Žalovaný sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom predmetnej L. S. Č.. XXX/X a spôsobu jej vzniku. To, že žalobkyňa sa snažila právnu relevanciu tejto otázky bagatelizovať s poukazom na to, že sa jedná o právne irelevantnú otázku, súd celkom správne vyhodnotil a pripísal jej patričný význam. Súd prvej inštancie zaoberaním sa touto otázkou celkom správne ustálil nedostatok dobromyseľnosti pri vstupe do držby, čo bola kľúčová okolnosť. Pri pohľade na celkový priebeh dokazovania je nutné konštatovať, že bol vykonaný veľký počet dôkazných prostriedkov a súd vyčerpávajúcim spôsobom všetky tieto vykonané dôkazné prostriedky a z nich vyplývajúce dôkazy zhodnotil a svoje zhodnotenie náležite odôvodnil. V časti odvolania žalobkyne ohľadom výroku o náhrade trov konania žalovaný taktiež nesúhlasí s týmto odvolaním a dáva v plnej miere za pravdu napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Postup, akým žalovaný vyčíslil trovy právneho zastúpenia a následne, akým ich súd vyčíslil v odôvodnení rozhodnutia je správny. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje spochybňovaním erudovanoasti realitnej kancelárie z titulu toho, že táto má mať sídlo v Bratislave, resp. že je ako obchodná spoločnosť zapísaná v OR iba rok pred vyhlásením rozsudku, toto je absolútne nepodstatná argumentácia, nakoľko pokiaľ realitná kancelária ponúka určité nehnuteľnosti v danom regióne, je jedno či má sídlo v inom regióne. Odvolanie je aj v otázke trov konania nedôvodné, nakoľko pri aplikácii zásady úspechu v konaní má žalobkyňa znášať ich náhradu (ako pomyselnú cenu za súdivosť). Spôsob ich vyčíslenia je súladný so všetkými právnymi predpismi, osobitne aj s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Žalovaný má za to, že zo strany žalobkyne došlo podaním žaloby k šikanóznemu výkonu práva. Čo sa týka výpočtu trov právneho zastúpenia, žalovaný pri vyčíslení trov právneho zastúpenia poukázal na prezentovaný nález Ústavného súdu SR a uplatnené trovy boli vyčíslené v súlade s týmto nálezom. Na tomto skutkovom a právnom

základe žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaný si súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil z titulu trov právneho zast. v sume 374,78 eur (vyjadrenie k odvolaniu á 303,74 eur + režijný paušál 8,58 eur + 20% DPH).

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok , okrem výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením , pokiaľ žalobu zamietol, v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na ktoré v celom rozsahu poukazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobkyňou, v ktorom sa v podstate opakujú dôvody a skutočnosti už uvádzané pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd v odôvodnení rozhodnutia riadne vysporiadal. Rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C. s. p.

8. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), t.j. , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, od 1.7.2016 uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

9. Uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je daný.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

11. V prejednávanej veci súd vec správne právne posúdil, použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, to znamená z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

12. Žalobkyňa súdu vytýka nesprávny výklad, resp. aplikáciu dobromyseľnosti vydržania v prejednávanom spore.

13. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného (originárneho) nadobudnutia vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza - ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky - priamo zo zákona, t. zn., že v prípade splnenia zákonných podmienok vydržania, nevyžaduje sa pre nadobudnutie vlastníctva už žiaden právny úkon, ani iná právna skutočnosť(napr. rozhodnutie súdu), ale vlastníctvo sa nadobúda ipso iure okamihom splnenia zákonom požadovaných podmienok vydržania, preto je - vzhľadom na to - nutné, aby sa nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom (t. j. na základe vydržania) posudzovalo podľa práva platného v čase, kedy mali byť splnené zákonom požadované predpoklady vydržania, v dôsledku čoho nie je právom osoby tvrdiacej svoje vlastníctvo, aby si pri dlhodobom užívaní nehnuteľnosti, počas ktorého sa menil právny poriadok, vyberala, podľa ktorého zákona uplatní vydržanie a volila si ten zákon, ktorý je pre ňu najvýhodnejší, čo zdôrazňuje aj ustálená súdna prax, podľa záverov ktorej právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníctva priamo zo zákona, preto treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia účinnosti právnych úprav, ktoré účinky vydržania upravovali odlišne.

14. K námietkam žalobkyne, pokiaľ ide o dobromyseľnosť vstupu do držby po jej právnych predchodcoch , je potrebné opätovne upriamiť pozornosť na odôvodnenie rozsudku na str. 18, v ktorom súd jednoznačne uzavrel, že pokiaľ U. R. B. B. R. nepochybne začali užívať aj spornú parcelu ako tzv. jarok -priekopu , majúc poznatok o tom, že patrí do vlastníctva štátu , od začiatku užívali predmetnú parcelu nie ako vlastnú, o tom mali vedomosť a preto nemožno hovoriť ani o dobromyseľnosti pri vstupe

do tvrdenej držby, pokiaľ ide o obdobie r. 1965. Z tohto pohľadu súd nadobudol správne presvedčenie o tom, že predchodcovia žalobkyne nikdy neužívali predmetnú parcelu s vnútorným presvedčením o tom, že im vlastnícky patrí, pretože pokiaľ by platilo tvrdenie žalobkyne o tom, že predmetná parcela bola súčasťou tých nehnuteľností, ktoré tvorili prídelovú listinu, ktorá je z r. 1955, logicky by v období r. 1965 neužívali predmetnú parcelu predstavujúcu tzv. jarok - priekopu so spomínanou vedomosťou, že im vlastnícky patrí, pretože vedeli, že patrí štátu, že na tom nič nemení ani skutočnosť, že ku spätnej identifikácii nehnuteľnosti pridelených prídelovou listinou došlo až v r. 1989, pretože v rámci nej sa predmetná parcela, ktorá je označená Č.. XXX/X neuvádza. Tento jednoznačný záver o nedobromyseľnosti právnych predchodcov žalobkyne vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania a z dôvodu, že právni predchodcovia neužívali predmetnú žalovanú nehnuteľnosť s presvedčením, že im vlastnícky patrí, nemohla žalobkyňa po smrti svojho manžela užívať predmetnú nehnuteľnosť - záhradu ako svoju vlastnú neuvedomujúc si, že údaje v katastri, či už v súbore geodetických alebo popisných informácií sa líšia od faktického stavu, aký poznala a rešpektovalo jej okolie. Je potrebné upriamiť pozornosť aj na tú skutočnosť, s čím sa vysporiadal aj súd prvej inštancie, že žalobkyňa moment vstupu do tvrdenej dobromyseľnej držby v priebehu konania menila a tiež titul nadobudnutia výlučného vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

15. V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že jednou zo zákonom stanovených podmienok vydržania , ako už bolo uvedené, je existencia oprávnenej držby veci. Súdna prax sa už dávno jednoznačne ustálila na výklade, že oprávneným držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou aj so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vlastnícky patrí (na naplnenie obsahu dobrej viery nemôže stačiť iba tvrdenie držiteľa, že je presvedčený o tom, že mu vec patrí), že samotná detencia, t.j. faktické ovládanie veci pre vydržanie nepostačuje. Skutočnosť, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotená objektívne, jeho subjektívne predstavy nie sú rozhodujúce a jeho tvrdenie o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno reálne usúdiť, že jeho presvedčenie po celú vydržaciu dobu, t.j. už v čase vstupu do držby bolo dôvodné a pojem „mať v držbe“ nemožno chápať len tak, že osoba nehnuteľnosť (jej časť) užíva, ale musí s ňou nakladať ako s vlastnou, t.j. so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľná v tom, že jej vlastnícky patrí. Prvou podmienkou vydržania je teda právny titul vstupu do oprávnenej držby, t.j. takej držby, ktorá privodí vydržanie, pričom tento titul musí byť preukázaný jednoznačne, nemôže byť pochybný, keďže len pochybnosti, či je držba oprávnená platí, že je oprávnená, čo sa však nevzťahuje na právny titul vstupu do držby. Pri hodnotení dobromyseľnosti držby je potrebné vychádzať zo všetkých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že držiteľ mal dôvod správať sa , ako keby mu vec patrila, pričom nemôže ísť o iný platný právny titul, na základe ktorého sa vlastníctvo nadobudlo, lebo ak niekto už raz vlastníctvo nadobudol, nemožno ho vydržať.

16. Je preto potrebné poukázať aj na právny záver súdu, že pokiaľ by aj pripustil argumentáciu žalobkyne

- jej právneho zást., že v danom prípade treba vychádzať z toho, že sporná parcela od začiatku bola súčasťou nadobudnutého vlastníctva ešte U. B. B. R., neskôr v súvislosti s dedičskými konaniami po nich a následne v súvislosti s konaním Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 12C/607/90, že žaloba by nebola dôvodná. Pre takýto prípad by totiž sporná parcela ako tvrdené vlastníctvo po nebohom Š. R. - nebohom manželovi žalobkyne musela byť predmetom (resp. mala byť predmetom) dedičského konania po ňom, a pre ktorý prípad by sa žalobkyňa svojho vlastníckeho práva k spornej parcele nemohla domáhať predmetnou žalobou, pretože pre takýto prípad by z predmetného konania a následného určenia vlastníckeho práva konkrétnej osobe vylúčila do úvahy pripadajúcich dedičov (v tomto prípade deti nebohého Š. R.).

17. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdiť ako vecne správny.

18. Odvolanie voči výroku rozsudku o trovách konania je opodstatnené , lebo súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie hodnoty veci, z ktorej hodnoty sa určí tarifná hodnota úkonu právnej služby zást. žalovaného.

19. E-mailová správa od realitnej spoločnosti Maxima Real s.r.o., ktorá na žiadosť žalovaného poskytla informáciu ohľadom ceny pozemku - záhrady za 1 m2 vo výške 100 eur , ako ceny obvyklej v danej

lokalite , s prihliadnutím na umiestnenie parcely v intravinálne Mestskej časti Košická Nová Ves, pre účely zistenia hodnoty predmetu konania - ceny pozemku nepostačuje.

20. Hodnotu - cenu predmetnej nehnuteľnosti je potrebné zistiť aj z ďalších zdrojov, nielen zo správy jednej realitnej kancelárie, minimálne ešte ďalšej realitnej kancelárie, zistiť ju podľa porovnateľných pozemkov v obdobných lokalitách a obdobného charakteru, t.j. zistiť cenu obvyklú v danej lokalite , s prihliadnutím na umiestnenie parcely v intravinálne Mestskej časti Košická Nová Ves a spriemerovať takto zistené ceny , na základe získaných informácií od viacerých realitných kancelárií. Až po doplnení dokazovania v tomto smere , bude možné získať objektívnejšiu informáciu o obvyklej cene pozemku, ktorý je predmetom tohto konania a následne vychádzať z jej hodnoty pre určenie základu na výpočet tarifnej hodnoty pri použití § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto o trovách konania opätovne rozhodnúť , , v ktorom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).

Ref. Dr. Veščičiková

Kanc.: opíš a daj na kontrolu referentovi Predsedníčka senátu Rozmnož 11 x, 1 x zberný spis, zberný spis vylúč 1 x kópia referentovi Ostatné so spisom zašli OS Košice I Prepísala: Mgr. Tóthová:7/12