Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-97-2015.pdf
PDF · 217.68 KB
No categories available
4Cob/97/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: IPESOFT spol. s r. o., Bytčická 2, 010 01 Žilina, IČO: 31 589 898, zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: DATEX Control Systems Slovakia, spol. s r. o., Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 841, zast.: JUDr. Ľubomír Nemček, advokát, Čajkovského 5, 811 04 Bratislava, na ochranu proti nekalej súťaži, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 28 CbPv/7/2010 - 170 zo dňa 29.01.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28 CbPv/7/2010 - 170 zo dňa 29.01.2015 m e n í tak, že:
Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. nasledovný list s ospravedlnením:
Spoločnosť DATEX Control Systems Slovakia, spol. s r.o. sa týmto ospravedlňuje spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. za zaslanie správy dňa 13.02.2009 W. O. bývalému členovi predstavenstva spoločnosti SLOVNAFT a.s., správy dňa 23.03.2009 X. D. a správy dňa 11.02.2009 L. X. členovi predstavenstva spoločnosti SLOVNAFT a.s., v ktorých protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi súťaže poukazovala na údajné korupčné postupy spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. a znevažujúcim spôsobom popisovala jej pomery a služby, čím zneužila svoju účasť na hospodárskej súťaži a snažila sa získať neoprávnený prospech na jej úkor. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať spoločnosti CM European Power Slovakia, s.r.o., so sídlom Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 44 354 258, právnemu nástupcovi spoločnosti CM European Power International s.r.o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 44 525 133 nasledovný list s ospravedlnením:
Spoločnosť DATEX Control Systems Slovakia, spol. s r.o. sa týmto ospravedlňuje spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. za zaslanie správy dňa 23.03.2009 P. Č. bývalému konateľovi spoločnosti CM European Power International s.r.o., v ktorej protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi súťaže poukazovala na údajné korupčné postupy spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. a znevažujúcim spôsobom popisovala jej pomery a služby, čím zneužila svoju účasť na hospodárskej súťaži a snažila sa získať neoprávnený prospech na jej úkor.
Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať spoločnosti ČEZ Slovensko, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 797 332 nasledovný list s ospravedlnením:
Spoločnosť DATEX Control Systems Slovakia spol. s r.o. sa týmto ospravedlňuje spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. za zaslanie správy dňa 23.03.2009 G.. G. A. konateľovi spoločnosti ČEZ Slovensko, s.r.o., v ktorej protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi súťaže poukazovala na údajné korupčné postupy
spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. a znevažujúcim spôsobom popisovala jej pomery a služby, čím zneužila svoju účasť na hospodárskej súťaži a snažila sa získať neoprávnený prospech na jej úkor.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 33.300 eur istiny do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca má právo na plnú náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia žalovaného vo výške 4.764,85 eur, na účet vedený v S. W., Y..X.., Č.. Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na §§ 1 ods. 2, 41, 42 ods. 1, 2, 44 ods. 1, 2, 50 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2010 sa žalobca domáhal voči žalovanému ochrany proti nekalej súťaži a o poskytnutie primeraného zadosťučinenia vo výške 33.300 eur. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že pôsobí v oblasti vývoja softvérových technológii a informačných systémov reálneho času, vývoja produktov a realizácie komplexných riešení pre oblasti energetiky a priemyslu. Svoje riešenia stavia na vlastnej SW technológii pre tvorbu aplikácii v reálnom čase T. B., ktorá sa využíva napríklad v energetike, teplárenstve, výrobných podnikoch s kontinuálnym a dávkovým typom výrobného procesu v potravinárskom, chemickom alebo sklárskom priemysle. Základným prvkom jeho riešení je schopnosť tvoriť bilancie práce, energií, materiálov a čohokoľvek iného v reálnom čase. Žalobca do zmluvného vzťahu vstúpil aj so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo, Bratislava, IČO: 31 322 832. Predmetnej spoločnosti žalobca dodával energeticko-obchodný dispečing. Do predmetného zmluvného vzťahu sa žalobca dostal v rámci výberového konania pre stavbu: energeticko-obchodný dispečing, č. stavby XX Y., vypísaného k dátumu 15.06.2003. Žalobcu si spoločnosť SLOVNAFT vybrala v rámci výberového konania z viacerých uchádzačov, pričom žalovaný v predmetnom výberovom konaní nefiguroval. Žalobca realizoval predmetný projekt, a tento bol do užívania uvedený v priebehu roku 2004. Žalobca ponúka komplexné riešenie energetického hospodárstva pre veľké spoločnosti. Spoločnosť ENEL SE využíva taktiež aplikáciu žalobcu.
X. G.. S. X. je spoločníkom a konateľom žalovaného, ktorý ponúka produkt - IS ENERGIS. Žalobca a žalovaný sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, pričom sa ich hospodárske záujmy dostávajú do vzájomného stretu z dôvodu, že ponúkajú obdobné produkty. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že žalovaný zastúpený konateľom svojím konaním napĺňa skutkovú podstatu nekalosúťažného konania zľahčovania v zmysle § 50 ods. 1 OBZ, a to uvádzaním a rozširovaním nepravdivých údajov o pomeroch a výrokoch žalobcu, pričom jeho konanie je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, neoprávnene zasahuje do obchodnej povesti žalobcu a poškodzuje jeho dobré meno v podnikateľských kruhoch, negatívne vplýva na obchodné vzťahy medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi. Prvé informácie o šírení nekalosúťažného konania zo strany konateľa žalovaného žalobca identifikoval v polovicu roku 2008 pracovníkom žalobcu G.. U. Č., ktorý pôsobí u žalobcu v pozícii manažéra vzťahov s kľúčovými zákazníkmi. Žalovaný kriticky hodnotil kvalitu riešení žalobcu, ich vhodnosť, resp. nevhodnosť pre konkrétneho zákazníka ako aj cenu a to v e-mailovej komunikácií. Nekalá kampaň žalovaného sa ďalej stupňovala, nepravdivé e-maily boli posielané manažérom spoločnosti SLOVNAFT, a. s., ktorých obsahom bolo porovnávanie produktov žalobcu a žalovaného, čo malo za následok výrazné zhoršenie vzťahov s pracovníkmi spoločnosti SLOVNAFT a.s.. V predmetných e-mailoch konateľ žalovaného uvádza nepravdivé a znevažujúce údaje o produktoch žalobcu bez toho, aby reálne poznal ich vlastnosti s úmyslom presadiť týmto nekalosúťažným konaním jeho produkty.
4. Priamym obchodným dôsledkom takéhoto konania bolo, že spoločnosť SLOVNAFT, a.s., následne v priebehu roka 2009 neuzatvorila so žalobcom ročnú zmluvu o servise a podpore systému EOD. Zmena nastala až v novembri roku 2009 na stretnutiach zástupcov žalobcu s riaditeľom nákupu a korporátnych služieb spoločnosti SLOVNAFT a.s., na ktorom bolo pánovi O. odovzdané trestné oznámenie na osobu konateľa žalovaného. Po jeho obdŕžaní bola do týždňa podpísaná zmluva so žalobcom a žalobca si
mohol u spoločnosti SLOVNAFT a.s. vyúčtovať odmenu za vykonané práce, ktoré boli protokolárne potvrdené, avšak vzhľadom na aktivity žalovaného nebolo možné za ne požadovať odmenu. Žalobca ďalej uviedol, že voči konateľovi žalovaného sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin ohovárania a uznesením zo dňa 26.05.2010 ČVS: ORP-796/1-OVK-B1-2009 bolo proti nemu vznesené obvinenie a na tom skutkovom základe, že dňa 11.02.2009 a 23.03.2009 pravdepodobne z kancelárie na Vansovej ulici č. 2 v Bratislave poslal zo svojej e-mailovej adresy L. X., G.. D. X., P. Č., G. A. o poškodenom G.. Q. W. a poškodenom žalobcovi, v ktorých popísal údajné korupčné správanie G.. Q. W. a žalobcu. Uviedol tiež, že vzťah medzi G.. Q. W. a žalobcom mal byť podľa jeho názoru dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru medzi ním a spoločnosťou SLOVNAFT a.s., pričom tak uviedol nepravdivé údaje. Svojim činom poškodenému Q. W. spôsobil škodu vo výške 41.592 eur a žalobcovi škodu vo výške 33.300 eur. Konateľ žalovaného vo všetkých e-mailoch udával nepravdivé informácie, korporatívne porovnáva produkty žalobcu a žalovaného, znevažuje úroveň produktov a riešenie žalobcu, a to s cieľom získať nekalú výhodu a ponúknuť spoločnosti SLOVNAFT, a.s., svoje služby. Vlastnosti produktov žalobcu v e-mailoch popisuje znevažujúcim spôsobom, pričom nemal možnosť nijakým spôsobom získať informácie o týchto produktoch, pretože verejne dostupné nie sú a mnohé informácie sú predmetom obchodného tajomstva. Vo svojich e-mailoch výslovne uviedol, že žalobca používa korupčné praktiky, čo je však klamstvom. Ďalej uviedol, že G.. Q. W. (ktorý už v súčasnosti nepôsobí v SLOVNAFT a.s., ale v spoločnosti CM European Power International, s.r.o.), poskytuje žalobcovi neprimerané výhody, pričom toto jeho tvrdenie je lživé, nakoľko v čase výberového konania na dodávku energeticko-obchodného dispečingu G.. Q.Í. W. nebol členom výberovej komisie v spoločnosti SLOVNAFT a.s., a tým nemal rozhodovacie právomoci vo výbere žalobcu ako dodávateľa. V žalobnom návrhu žalobca ďalej uviedol niektoré výroky obsiahnuté konateľom žalovaného v e-mailovej komunikácii F.. W. O., F.. L. X., F.. P. Č. Y. F.. G. A..
5. Žalobca mal za to, že žalovaný sa dopustil nekalosúťažného konania, a to zľahčovaním, keď uvádzal a rozširoval nepravdivé informácie o pomeroch a výrobkoch žalobcu, pričom tak konal s úmyslom poškodiť žalobcu a oslabiť jeho postavenie v hospodárskej súťaži. Na základe skutočností uvedených v žalobnom návrhu si žalobca aj vzhľadom na vzniknutú nemajetkovú ujmu uplatňuje aj primerané zadosťučinenie vo výške 33.300 eur za poškodenie práv žalobcu.
6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.01.2011 sa k žalobnému návrhu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že vyslovil názor, že k tomu, aby súd mohol konanie žalovaného kvalifikovať ako skutkovú podstatu zľahčovania sa podľa výslovného znenia tohto ustanovenia okrem iných predpokladov vyžaduje aj zistenie skutkového stavu v tom smere, že bude preukázaná nepravdivosť konkrétnych uvedených, alebo rozširovaných údajov o pomeroch, výrobkoch, alebo výkonoch žalobcu žalovaným. Podľa názoru žalovaného mal žalobca pri rešpektovaní povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti jednoznačne a výslovne uviesť jednotlivo pri každom z výrokov obsiahnutých v emailovej korešpondencii, ktorú v žalobe uvádza, či je výrok nepravdivý, z akých dôvodov je tento výrok nepravdivý, aký výrok je podľa žalobcu pravdivý a akými dôkazmi môže pravdivosť tohto výroku preukázať. V žalobcovom návrhu chýba konkretizácia výrokov žalovaného, ktoré žalobca napáda. Tiež zdôraznil, že G.. S. X. nebol právoplatne odsúdený za žiadny trestný čin a ani za prečin ohovárania. Vyjadrenia žalobcu o údajnom úmysle žalovaného poškodiť žalobcu a oslabiť jeho postavenie v hospodárskej súťaži spomedzi svojej konkurencie a o tom, že žalovaný cielene presadzoval produkty, aby spomedzi svojej konkurencie vytlačil silného súpera a získal lepšie postavenie v súťaži, žalovaný rezolútne odmieta ako neopodstatnené a nepravdivé, pretože nezodpovedajú skutočnosti. Žalovaný nikdy netvrdil, že žalobca používa korupčné praktiky, žalobca zavádza súd svojimi tvrdeniami, čo preukazuje aj výslovné znenie e-mailovej komunikácie použitej žalobcom v žalobe, pretože v e-mailovej správe zo dňa 11.02.2009 sa uvádza: „K pánu W.: kromně toho že jsem o jeho korupčním chování k IPESOFTU slyšel, sem před x lety nezávisle od 3 pracovníku SLOVNAFTu....“, v emailovej správe zo dňa 23.03.2009 sa uvádza: „Ve SLOVNAFTU sme nekolikrát zaslechli vyjádření, že na pozadí neuveřitelného jednání pana W. stojí jeho korupční vztah s firmou IPESOFT...“, a teda citované vyjadrenie v e-mailových správach konateľa žalovaného rozhodne nemožno významovo stotožniť s takým významom, aký im dáva žalobca.
7. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom v tom, že konanie žalovaného je konaním nekalosúťažným, pretože kvalifikácii konania žalovaného ako konania nekalosúťažného bránia tieto dôvody: a/ žaloba je postavená len na niektorých žalobcom vybratých vyjadreniach konateľa žalovaného v e- mailovej komunikácii, ktoré sú účelovo vytrhnuté z kontextu a významu celého obsahu e-mailovej správy, b/ z e-mailovej komunikácie vyplýva, že konateľ žalovaného v nej formou sťažnosti predovšetkým upozorňoval vedenie spoločnosti SLOVNAFT, a. s., na svoje veľmi zlé skúsenosti a poznatky o
neetickom správaní F.. W. ako zamestnanca spoločnosti SLOVNAFT, a. s., pri výberových konaniach v tejto spoločnosti čo žalovaný považuje za legitímne uplatnenie slobody prejavu garantovanej ústavou (čl. 26) a ak sa spomínané správanie F.. W. priamo týkalo žalobcu, je potom celkom logické a pochopiteľné, že pre objasnenie a správne pochopenie dôvodov sťažnosti žalovaného nebolo možné žalobcu a jeho produkty v e-mailoch žalovaného nespomenúť, c/ okolnosti, za ktorých konateľ žalovaného písal e-mailové správy a týmito okolnosťami vyvíjané konanie žalovaného vyjadrené v e-mailovej komunikácii podľa názoru žalovaného vylučuje aplikáciu ustanovení § 44 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože v tomto prípade nešlo o hospodársku súťaž a naviac v rozpore s dobrými mravmi súťaže by nemalo byť konania upozorňujúce na poznatky o správaní určitej osoby, ktoré sa prieči nielen dobrým mravom súťaže, ale dobrým mravom ako takým, d/ konanie žalovaného, ktoré žalobca kvalifikuje ako nekalosúťažné, nie je konaním v hospodárskej súťaži, pre ktorú je typický vzťah aspoň dvoch súťažiteľov už len z dôvodu, že žalobca a žalovaný podľa názoru žalovaného súťažiteľmi v hospodárskej súťaži nikdy neboli. Zo žalobného návrhu nie je zrejmé, z čoho žalobca odvodil výšku požadovaného zadosťučinenia vo výške 33.300 eur za údajné poškodzovanie jeho práv, resp. akými kritériami sa riadil pri stanovení tejto výšky z pohľadu zákonného kritéria primeranosti, ktoré vyplýva z ust. § 53 OBZ. Žalovaný popiera, že by zodpovedal za škodu, ktorá žalobcovi vznikla podľa jeho tvrdenia na tom skutkovom základe, že medzi ním a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., vzhľadom na ohováračskú kampaň a zasielanie nepravdivých e-mailov manažérom spoločnosti SLOVNAFT, a.s., a MOL nedošlo až do stretnutia v novembri 2009 k uzatvoreniu ročného servisného kontraktu. 8. Súd uznesením na pojednávaní konanom dňa 19.01.2015 pripustil zmenu žalobného petitu tak, ako ho navrhol žalobca, ktorý bude znieť takto:
9. Odporca je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať spoločnosti SLOVNAFT, a. s. so sídlom Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832 nasledovný list s ospravedlnením: Spoločnosť DATEX Control Systems Slovakia spol. s r.o. sa týmto ospravedlňuje spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. za zaslanie správy dňa 13.02.2009 W.É. O. bývalému členovi predstavenstva spoločnosti SLOVNAFT a.s., správy dňa 23.03.2009 X. D. a správy dňa 11.02.2009 L. X. členovi predstavenstva spoločnosti SLOVNAFT a.s., v ktorých protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi súťaže poukazovala na údajné korupčné postupy spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. a znevažujúcim spôsobom popisovala jej pomery a služby, čím zneužila svoju účasť na hospodárskej súťaži a snažila sa získať neoprávnený prospech na jej úkor.
Odporca je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať spoločnosti CM European Power Slovakia, s.r.o. so sídlom Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 44 354 258, právnemu nástupcovi spoločnosti CM European Power International s.r.o. so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 44 525 133 nasledovný list s ospravedlnením: Spoločnosť DATEX Control Systems Slovakia spol. s r.o. sa týmto ospravedlňuje spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. za zaslanie správy dňa 23.03.2009 P. Č. bývalému konateľovi spoločnosti CM European Power International s.r.o., v ktorej protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi súťaže poukazovala na údajné korupčné postupy spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. a znevažujúcim spôsobom popisovala jej pomery a služby, čím zneužila svoju účasť na hospodárskej súťaži a snažila sa získať neoprávnený prospech na jej úkor.
Odporca je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať spoločnosti ČEZ Slovensko, s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 797 332 nasledovný list s ospravedlnením: Spoločnosť DATEX Control Systems Slovakia spol. s r.o. sa týmto ospravedlňuje spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. za zaslanie správy dňa 23.03.2009 G.. G. A. konateľovi spoločnosti ČEZ Slovensko, s.r.o., v ktorej protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi súťaže poukazovala na údajné korupčné postupy spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. a znevažujúcim spôsobom popisovala jej pomery a služby, čím zneužila svoju účasť na hospodárskej súťaži a snažila sa získať neoprávnený prospech na jej úkor.
Odporca je povinný poskytnúť navrhovateľovi primerané zadosťučinenie vo výške 33.300 eur z titulu nekalosúťažného konania, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
10. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca je právnická osoba - obchodná spoločnosť so sídlom v Žiline, Slovenskej republike, ktorej predmetom činnosti, okrem iného sú počítačové služby, služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, výskum a vývoj v oblasti prírodných a technických vied, výroba komunikačných zariadení, spotrebnej elektroniky, počítačov a kancelárskych strojov. Žalovaný je právnická osoba - obchodná spoločnosť so sídlom v Bratislave, Slovenskej republike, ktorej predmetom činnosti, okrem iného je poskytovanie software - predaj hotových programov na základe dohody s autorom, kúpa a predaj hardware, montáž a inštalácia počítačových sietí, software a informačných systémov v rozsahu voľnej živnosti.
11. Súd vyslovil názor, že v predmetnom konaní bolo na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj všetky dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
12. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil najmä tvrdením, že žalovaný v e-mailovej komunikácii, ktorú zaslal vrcholovým pracovníkom spoločnosti SLOVNAFT, a. s., uviedol nepravdivé výroky o žalobcovi, pričom sa dopustil nekalosúťažného konania zľahčovaním, lebo uvádzal a rozširoval nepravdivé informácie o pomeroch a výrobkoch žalobcu, pričom tak konal s úmyslom poškodiť žalobcu a oslabiť jeho postavenie v hospodárskej súťaži, naviac cielene presadzoval svoje produkty, aby zo svojej konkurencie „vytlačil“ a získal lepšie postavenie v súťaži a vo svojich e-mailoch žalovaný tvrdí, že žalobca používa korupčné praktiky.
13. Vykonaným dokazovaním sa súd stotožnil s obranou žalovaného v tom smere, že konanie žalovaného tak, ako ho v žalobnom návrhu popisuje žalobca, nie je konaním nekalosúťažným. Jednou zo skutkových podstát nekalosúťažného konania podľa § 50 odsek 1 OBZ je zľahčovanie. Zľahčovanie je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch, alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Musí ísť o zľahčovanie spôsobilé vyvolať predstavu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou. Okrem toho musí byť dôsledkom takéhoto konania súťažiteľa spôsobilosť získať v hospodárskej súťaži prospech na úkor iného súťažiteľa. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu tvrdil, že konaním žalovaného dochádza k nekalosúťažnému konania, a to k „zľahčovaniu“ na tom skutkovom základe, že štatutárny zástupca žalovaného rozširuje nepravdivé údaje o pomeroch a výrobkoch žalobcu, že vo svojich e-mailoch uvádza nepravdivé a znevažujúce údaje o produktoch žalobcu a že konateľ žalovaného v e-mailoch uvádza celkovo nepravdivé informácie o žalobcovi. Z dikcie odseku 1 vyplýva, že tak subjektom zľahčujúcim ako aj subjektom zľahčovaným môže byť iba súťažiteľ v najširšom slova zmysle. Zľahčujúci údaj sa musí týkať pomerov, výrobkov alebo výkonov poškodeného súťažiteľa. Zľahčujúci údaj môže informovať o zlej finančnej situácii súťažiteľa, o kazivosti alebo zastaralosti výrobkov, o neschopnosti jeho zamestnancov alebo vedúcich zamestnancoch a podobne. Súd mal za to, aby bolo možné kvalifikovať určité konanie ako zľahčovanie, je nevyhnutné okrem naplnenia všetkých podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 OBZ, aj splnenie ďalších podmienok a síce, že konanie druhého súťažiteľa (v danom prípade žalovaného) musí spĺňať znaky zľahčovania, a takéto konanie musí byť spôsobilé priviesť do omylu tých, ku ktorým sa dostane a v dôsledku toho ovplyvniť ich ekonomické správanie alebo poškodiť iného súťažiteľa. Ak by aj konanie žalovaného spĺňalo kritériá jednotlivých skutkových podstát uvedených v § 45 až 52 OBZ, ale nespĺňalo by kritériá generálnej klauzuly, takéto konanie nemožno považovať za nekalosúťažné. Súd na margo žalobcom tvrdeného nekalosúťažného konania spočívajúceho v zľahčovaní uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by konanie žalovaného spočívajúce v zasielaní e-mailov zástupcom spoločnosti SLOVNAFT, a. s. bolo možné kvalifikovať ako „zľahčovanie“. Z e-mailovej komunikácie štatutárneho zástupcu žalovaného vyplýva, že tento viac menej formou akejsi jeho osobnej sťažnosti poukazoval a upozorňoval vedenie spoločnosti SLOVNAFT, a. s. práve na jeho zlé skúsenosti s pánom W., ktorý bol v spoločnosti SLOVNAFT, a. s. zamestnaný do roku 2008 (napr. e-mail žalovaného zo dňa 11.02.2009 adresovaný L. X., č.l. 12 súdneho spisu). Samotné okolnosti, za ktorých G.. X. (konateľ žalovaného) napísal e-mailové správy a práve týmito okolnosťami vyvolané konanie G.. X. vyjadrené v e-mailovej komunikácii vylučuje v tomto spore aplikáciu ust. § 44 a nasl. OBZ, pretože v tomto prípade sa nejedná o hospodársku súťaž. Štatutárny zástupca žalovaného v e-mailoch upozorňuje na neetické správanie sa G.. W., ktoré sa prieči dobrým mravom ako takým.
14. Ďalej súd uviedol, že počas celého súdneho konania nebola preukázaná nepravdivosť tvrdení, alebo rozširovanie údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch žalobcu štatutárnym zástupcom žalovaného. Žalobca ani pri jednom z výrokov žalovaného súdu nepredložil dôkaz, že výrok v e-mailoch, ktoré zaslal vedúcim predstaviteľom spoločnosti SLOVNAFT a.s. žalovaný, je nepravdivý, z výpovedí svedkov ani z iných vykonaných dôkazov táto skutočnosť nevyplynula a preukázaná nebola. Naviac žalobca a žalovaný súťažiteľmi v hospodárskej súťaži nikdy neboli, pretože žalovaný s jeho produktom B. nebol nikdy účastníkom žiadneho výberového konania, na ktorom by sa zúčastnil so svojím produktom aj žalobca. Skutočnosť, že sa žalovaný žiadneho výberového konania v spoločnosti SLOVNAFT, a. s. nezúčastnil, potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia.
15. Na pojednávaní súdu konanom dňa 15.10.2012 súd uznesením uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní doručil súdu písomné vyjadrenie, v čom konkrétne vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného v e-mailových správach, na ktoré sa v žalobnom návrhu odvoláva, vidí nepravdivosť, a to z dôvodu, že za podstatný definičný znak v žalobe označil skutkovú podstatu zľahčovania a v čom táto nepravdivá informácia spočíva. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.11.2012 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie o 30 dní z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Žalobca až do 15.01.2015 nerešpektoval predmetné uznesenie súdu a písomné vyjadrenie súdu vôbec nedoručil, nevyjadril sa k súdom uloženej povinnosti ani ústne na pojednávaniach a počas celého súdneho konania nezdôvodnil, v čom konkrétne vidí nepravdivosť tvrdení v e-mailoch štatutárneho zástupcu žalovaného a v čom konkrétne spočíva skutková podstata zľahčovania podľa § 50 OBZ, ktorej sa mal podľa jeho tvrdení svojim konaním dopustiť práve štatutárny zástupca žalovaného G.. X..
16. Na pojednávaní súdu konanom dňa 25.09.2014 svedok G.. Q. W. vypovedal, že „v prípadoch, keď boli uzavreté dlhodobé zmluvy a negociovali sa ďalšie zmluvy, sa výkon činností pre SLOVNAFT, a.s. realizoval na základe krátkodobej objednávky, aby bola zabezpečená kontinuita (č. l. 110 súdneho spisu).
17. Svedkovia G.. U. Č. Y. G.. Q. W. svojimi výpoveďami nepodporili dôvodnosť podaného žalobného návrhu a nepotvrdili tvrdenie žalobcu v tom smere, že medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. vzhľadom na „ohováračské“ e-maily žalovaného nedošlo k uzatvoreniu ročného servisného kontraktu. Práve naopak svedkovia toto tvrdenie vyvrátili, ročný servisný kontrakt bol uzatvorený aj keď s oneskorením, naviac pracovníci žalobcu mali „normálny“ vstup do objektu SLOVNAFTU, a. s. aj pred uzatvorením následného ročného kontraktu, z čoho je zrejmé a zjavné, že všetky okolnosti nasvedčovali tomu, že ročný servisný kontrakt medzi žalobcom a SLOVNAFT, a.s. uzatvorený bude. Svedkovia potvrdili, že spoločnosť SLOVNAFT, a. s. realizovala v tomto „medziobdobí“ krátkodobé objednávky so žalobcom na zabezpečenie kontinuity.
18. Štatutárny zástupca žalobcu G.. P. O. na pojednávaní súdu konanom dňa 19.01.2015 vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá pôsobí na slovenskom trhu nepretržite od roku 1993. Uviedol, že s G.. Q. W. zo SLOVNAFT a.s. sa po prvý raz stretol v roku 2004 v čase finalizácie projektu energeticko-technického dispečingu. Spolupráca žalobcu so SLOVNAFT a.s. mala štandardný a profesionálny priebeh. V rokoch 2003 až 2008 žalobca uzatvoril so SLOVNAFT a. s. celkovo osem zmlúv. Prvé problémy nastali v roku 2008. Žalobca bol „upozornený na aktivity“ p. X., ale nevenoval im osobitnú pozornosť. Problémy sa však stupňovali a vyvrcholili v roku 2009. Pán X. sa dopustil opakovaného nekalosúťažného konania, ohováral žalobcu a poukazoval na údajné korupčné konania G.. Q. W. so žalobcom. Tieto skutočnosti uvádzal žalovaný v e-mailoch, ktoré adresoval v mesiacoch február a marec roku 2009 „vrcholovým pracovníkom“ SLOVNAFT a.s.. Práve na základe týchto e-mailov boli zo strany SLOVNAFT a.s. zastavené už prebiehajúce zmluvné rokovania o príprave zmluvy na poskytovanie technického servisu žalobcom. Týmto nekalosúťažným konaním pána X. bola jednoznačne ohrozená pozícia žalobcu a hrozilo reálne riziko ukončenia spolupráce so SLOVNAFT a.s.. Vo svojej výpovedi tiež uviedol, že vzhľadom na predchádzajúce korektné obchodné vzťahy so SLOVNAFT a.s. boli v priebehu roku 2009 na základe priebežných pokynov preukázateľne realizovateľné výkony zo strany žalobcu vo výške 182.701,84 eur. Reálne hrozilo, že v prípade ak nedôjde k podpisu zmluvy, nebudú zo strany SLOVNAFT a.s. tieto výkony uhradené. Ohováračské e- maily a nekalosúťažné konanie pána X. našli „živnú pôdu u vrcholových pracovníkov“ SLOVNAFT a.s. a vyvolali nedôveru práve týchto pracovníkov voči žalobcovi. Ako dôsledok ohováračských e-mailov pána X. musel napokon pán W. zo spoločnosti SLOVNAFT a.s. odísť. Zasielanými e-mailami sa pán X. „postaral“ o ukončenie pracovného pomeru pána W. v SLOVNAFT a.s., kde pán W. pôsobil celý predchádzajúci profesijný život. Následne vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca podal na štatutárneho
zástupcu žalovaného pána X. trestné oznámenie a predmetný žalobný návrh. Uviedol, že spolupráca žalobcu so SLOVNAFT a. s. pokračuje do dnešného dňa, avšak žalobcu stálo nemálo úsilia dokazovať nepravdy uvedené v e-mailoch pána X.. Konanie pána X. bolo konaním nekalosúťažným a jeho jedinou snahou bolo predať produkt B., na čo použil neetické a nekalé praktiky za hranicou zákona nevynímajúc. Štatutárny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že žalobca mal zmluvný nárok na uzavretie servisnej zmluvy na rok 2009. Nevedel však odpovedať na otázku, čo by sa stalo v prípade, ak by k uzatvoreniu servisnej zmluvy medzi žalobcom a SLOVNAFT a.s. na rok 2009 nedošlo, uviedol, že žalobca nemal zmluvné nároky, resp. právny titul, na základe ktorého by si nároky voči SLOVNAFT a.s. mohol uplatňovať. Podľa štatutárneho zástupcu žalobcu jediným dôvodom, pre ktorý došlo k oddialeniu podpisu zmluvy medzi žalobcom a SLOVNAFT a.s., boli ohováračské e-maily pána X., týkajúce sa žalobcu, adresované do SLOVNAFT a.s..
19. Súd mal za to, že štatutárny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi žiadnym spôsobom nekonkretizoval, v čom spočívala nepravdivosť tvrdení v e-mailoch G.. X., vo veľmi všeobecnej rovine uviedol, že „pán X. sa dopustil nekalosúťažného konania, ohováral žalobcu a v e-mailoch poukazoval na „údajné“ korupčné konania G.. Q. W. a žalobcu“ (výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu, č.l. 123
- 125 súdneho spisu).
20. Počas celého konania nebolo preukázané, že to boli práve e-maily G.. X., pre ktoré došlo k oneskorenému uzatvoreniu ročného servisného kontraktu žalobcu so SLOVNAFT a.s..
21. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 33.300 eur v zmysle § 53 OBZ ako nemajetková ujma spôsobená nekalosúťažným konaním žalovaného, súd uviedol, že žalobca počas súdneho konania nepreukázal závažnosť a rozsah nemateriálnej ujmy, ktorá mu konaním G.. X. v podobe zasielaných e-mailov bola spôsobená. Súd má za to, že e-mailami, ktoré zaslal žalovaný vedúcim predstaviteľom SLOVNAFT a.s., nikdy žiadnu súťažnú, ani inú výhodu pre spoločnosť žalovaného nezískal. Žalobca znáša v konaní dôkazné bremeno, tento však počas konania žiadnym spôsobom nepreukázal nielen vznik škody, výšku vzniknutej škody ale nepreukázal ani príčinu vzniku tejto škody.
22. Súd opätovne poukázal na výpoveď svedka G.. Q. W., ktorý vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že „v prípadoch keď boli uzavreté dlhodobé zmluvy a negociovali sa ďalšie zmluvy, sa výkon činností pre SLOVNAFT, a.s. realizoval na základe krátkodobej objednávky, pre zabezpečenie kontinuity. Je preto viac ako nepravdepodobné, že by žalobca do času uzatvorenia ďalšieho uzatvorenia ročného servisného kontraktu pre SLOVNAFT, a. s. v novembri 2009 vykonával servis pre spoločnosť SLOVNAFT, a.s. zadarmo, a preto má súd za to, že v súvislosti s kontraktom uzatvoreným v novembri roku 2009 žalobcovi konaním žalovaného žiadna škoda nevznikla. Súd výšku finančného zadosťučinenia v sume 33.300 eur žalobcovi ako nedôvodnú nepriznal, pretože tento v predmetnom konaní nepreukázal, že mu konaním žalovaného bolo privodené nekalosúťažné konanie, nieto konanie, ktorým by v súvislosti s konaním nekalej súťaže utrpel i nemajetkovú ujmu.
23. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Súdu nepredložil ani neoznačil a ani súd v priebehu konania nezistil žiadny dôkaz, spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť tvrdenia žalovaného. Preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko bol žalovaný v spore úspešný, je žalobca povinný zaplatiť mu trovy konania.
24. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý poukázal na str. 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd uviedol, že žalobca a žalovaný nikdy neboli súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, na str. 13 v štvrtom odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku však celkom protichodne uvádza, že žalobca a žalovaný sú súťažiteľmi v zmysle ust. § 41 OBZ a ich konanie je konanie v hospodárskej súťaži. Takýmto nezrozumiteľným a nepreskúmateľným spôsobom súd vyhodnotil prvý podstatný znak nekalosúťažného konania, a to, či išlo o konanie v hospodárskej súťaži. Pri vyhodnocovaní postavenia účastníkov konania ako súťažiteľov v hospodárskej súťaži súd prihliadal na predmet podnikateľskej činnosti účastníkov konania a na ich spoločnú účasť vo výberovom konaní. Na jednej strane súd prijal záver, že účastníci konania sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, pretože v predmete činnosti majú obdobné činnosti za účelom dosahovania zisku a na strane druhej prijal záver,
že účastníci konania nie sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, pretože žalovaný s jeho produktom B. nebol nikdy účastníkom žiadneho výberového konania, na ktorom by sa zúčastnil so svojím produktom aj žalobca. Má za to, že je absurdný záver súdu, že účastníci konania nie sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, pretože sa nezúčastnili toho istého výberového konania v rovnakom čase, a to z dôvodu, že takýto výklad by viedol k tomu, že súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, resp. súperiacimi subjektmi, sú len tie subjekty, ktoré boli spoločne na rovnakom výberovom konaní. Takýto záver nie je správny, pretože súťažiteľmi v hospodárskej súťaži sú napr. všetky obchodné spoločnosti, ktoré predávajú svietidlá, a to aj v prípade, ak sa spoločne nezúčastnili ani jedného výberového konania. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.10.2008, sp. zn. 4 Obo 84/2007. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že účastníci konania sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, ako to vyplýva aj z porovnania produktov účastníkov konania, ktoré tvorilo prílohu stanoviska žalobcu zo dňa 20.04.2011, s ktorým sa súd nijakým spôsobom nevyporiadal. Skutočnosť, že účastníci konania sú v postavení súťažiteľov v hospodárskej súťaží, svojimi vyjadreniami na pojednávaní dňa 25.09.2014 potvrdzoval aj samotný žalovaný, ktorý zmieňoval svoju snahu o účasť vo výberovom konaní v spoločnosti SLOVNAFT, a.s..
25. Súd konanie žalovaného neposúdil ako nekalosúťažného konanie, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný dopustil nekalosúťažného konania vo forme zľahčovania tak, ako uviedol v žalobnom návrhu. S ohľadom na zásadu iura novit curia však súd nebol a ani nemohol byť viazaný právnou kvalifikáciou konania žalovaného uvedenou v žalobe a záväzný bol pre súd rozsudočný návrh žalobcu v rozsahu súdom pripustenej zmeny na pojednávaní dňa 19.01.2015. Za dôležitú v súvislosti s návrhom žalobcu na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania považuje skutočnosť, že od prvého pojednávania konaného dňa 15.10.2012 do ďalšieho pojednávania nariadeného na deň 25.09.2014 uplynuli skoro dva roky, pričom od podania žalobného návrhu do rozhodnutia súdu uplynuli viac ako štyri roky, preto žalobca musel vychádzať z aktuálneho správania žalovaného, ktorý vo svojom nekalosúťažnom konaní nepokračoval, preto sa žalobca nemohol domáhať, aby od takéhoto konania upustil.
26. Súd dospel k názoru, že konanie žalovaného nenaplnilo znaky zľahčovania, a teda nie je nekalou súťažou. Súd v podstate konštatoval, že keďže konanie žalovaného nie je zľahčujúcim konaním, nie je a nemôže byť ani nekalosúťažným konaním. Súd takto vec nesprávne právne posúdil, keď na ňu nesprávne aplikoval ust. § 44 ods. 1 OBZ v spojení s ust. § 44 ods. 2 OBZ. Všetky skutkové podstaty uvedené v ust. § 44 ods. 2 OBZ totiž musia nutne spĺňať kritéria uvedené v ust. § 44 ods. 1 OBZ. Poukázal na znenie ust. § 44 ods. 2 OBZ, ktoré obsahuje demonštratívny výpočet konaní, ktoré sa považujú za nekalú súťaž, a teda nekalou súťažou môže byť aj iné konanie, než konanie vymedzené v predmetnom ustanovení Obchodného zákonníka. Úlohou súdu bolo teda skúmať, či konanie štatutárneho zástupcu žalovaného spočívajúce v zasielaní e-mailov s daným obsahom bolo alebo nebolo konaním v rozpore s dobrými mravmi. Súd sa mal zaoberať a osobitne vyhodnotiť obsah všetkých týchto e-mailov a výslovne uviesť, či podľa jeho názoru obsah e-mailov je alebo nie je objektívne spôsobilý privodiť ujmu inému súťažiteľovi. Túto skutočnosť mal skúmať bez vzťahu ku konkrétnym súťažiteľom, t. j. bez ohľadu na účastníkov konania. Súd teda nepostupoval správne, keď nevyhodnotil, či rozposlaním predmetných e-mailových správ boli naplnené znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa ust. § 44 ods. 1 OBZ. Súd sa v podstate obmedzil na konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal nepravdivosť tvrdení v predmetných e-mailových správach, a teda nepreukázal nekalú súťaž vo forme zľahčovania, a preto súd vyhodnotil konanie žalovaného ako osobnú sťažnosť, ktorou upozorňoval vedenie spoločnosti SLOVNAFT, a.s. na neetické správanie sa G.. W., ktoré sa prieči dobrým mravom ako takým.
27. Poukázal na to, že v zmysle vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.01.2015 doručeného súdu dňa 15.01.2015 sa žalobca výslovne ani nedomáha, a ani sa nemohol domáhať toho, aby súd vyhodnocoval konanie žalovaného len podľa skutkovej podstaty zľahčovania. Napriek tomu sa súd venoval len takémuto posúdeniu, z vyššie uvedeného je však zrejmé, že v prvom rade súd musel vyhodnocovať konanie žalovaného z hľadiska naplnenia znakov generálnej klauzule nekalej súťaže. Až následne by mohol prejsť k hodnoteniu, či konanie žalovaného napĺňa aj znaky niektorej z konkrétnych skutkových podstát podľa ust. § 44 ods. 2 OBZ, ktorých naplnenie však nie je rozhodujúce pre posúdenie konania žalovaného ako nekalosúťažného konania. Súd nevyhodnotil konanie žalovaného z pohľadu naplnenia alebo nenaplnenia všetkých znakov generálnej klauzule nekalej súťaže a podrobne neodôvodnil to, či
išlo o konanie v hospodárskej súťaži, či konanie bolo alebo nebolo v rozpore s dobrými mravmi, či konanie bolo alebo nebolo spôsobilé privodiť ujmu inému súťažiteľovi.
28. Podľa odvolateľa, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný sa dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže (v rozpore s princípmi pravdy, slušnosti a poctivostí) formou zaslania e-mailových správ, v ktorých žalovaný popisoval vlastnosti produktov a služieb žalobcu znevažujúcim spôsobom s cieľom získať nekalú výhodu a ponúkať služby, hodnotil kvalitu riešení žalobcu, ich vhodnosť alebo nevhodnosť pre spoločnosť SLOVNAFT, a.s. a ich cenu. Svedok G.. Q. W. vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany žalovaného bola snaha sa uplatniť v SLOVNAFT, a.s. svedok mu vysvetlil, že SLOVNAFT, a.s. má systém zabehnutý a nevidí priestor na zmenu. Uvedené potvrdzuje, že žalovaný chcel svojím konaním dosiahnuť hospodársky prospech a i napriek predpokladanému nezáujmu spoločnosti SLOVNAFT, a.s., vyvíjal aktivity smerujúce k vytlačeniu žalobcu ako dodávateľa služieb v SLOVNAFT, a.s.. Ďalej v e-mailových správach žalovaný vyslovene uvádzal, že žalobca používa korupčné praktiky, čo je však klamstvo, ako to vyplýva i z výpovede svedka G.. Q. W.. Svedok G.. Q. W. vo svojej výpovedi rovnako potvrdil, že nebol členom výberovej komisie v spoločnosti SLOVNAFT, a.s., a tým nemal rozhodovacie právomoci vo výbere žalobcu ako dodávateľa, preto lživé sú i informácie v e-mailových správach o tom, že G.. Q. W. poskytuje žalobcovi neprimerané výhody. Je neakceptovateľné, aby súd vyhodnotil e-mailové správy žalovaného ako jeho osobnú sťažnosť, ktorou upozorňoval vedenie spoločnosti SLOVNAFT, a.s. na neetické správanie sa G.. W., ktoré sa prieči dobrým mravom ako takým. Z predmetného záveru súdu totiž vyplýva, že súd bral tvrdenia žalovaného o korupčnom správaní G.. Q. W. za pravdivé, no vykonané dokazovanie nedalo súdu pre takýto záver žiaden podklad. Súd v podstate odobril správanie žalovaného, a to bez akéhokoľvek relevantného dôkazu o korupčnom správaní G.. Q. W., ktorý nikdy nebol za takéto konanie právoplatne odsúdený, ani trestne stíhaný. Súd vyslovením takéhoto záveru vyjadril súhlas s konaním žalovaného, ktorý tak podľa názoru súdu mohol písať o ničím nepodložených skutočnostiach týkajúcich sa korupčného správania žalobcu a G.. Q. W. predstaviteľom obchodných partnerov žalobcu a v tomto jeho konaní nevidel konanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže.
29. Z obsahu e-mailových správ pritom jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal záujem dosiahnuť hospodársky prospech v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, keď ponúkal produkt ENERGIS a súčasne očierňoval produkt žalobcu, ktorý spoločnosť SLOVNAFT, a.s. využívala, a to s poukazom na korupčné správanie G.. Q. W., ktorý mal žalobcu v spoločnosti SLOVNAFT, a.s. uprednostniť, a to napriek tomu, že na to nemal žiadnu reálnu možnosť. Súd sa v podstate obmedzil na konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal nepravdivosť tvrdení v predmetných e-mailových správach, a teda nepreukázal nekalú súťaž vo forme zľahčovania, a preto súd vyhodnotil konanie žalovaného ako osobnú sťažnosť, ktorou upozorňoval vedenie spoločnosti SLOVNAFT, a.s. na neetické správanie sa G.. W., ktoré sa prieči dobrým mravom ako takým.
30. Súd z vykonaného dokazovania nesprávne zistil skutkový stav veci, keď konštatoval, že nebolo preukázané, že to boli práve e-maily G.. X., pre ktoré došlo k oneskorenému uzatvoreniu ročného servisného kontraktu žalobcu so SLOVNAFT, a.s.. Práve naopak, zo svedeckých výpovedí priamo vyplýva, že dôsledkom konania žalovaného bolo oneskorené uzavretie servisného kontraktu. Sám súd v podstate v tomto závere vyslovil, že k oneskorenému uzavretiu servisného kontraktu došlo, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, čo podľa názoru súdu bolo dôvodom takéhoto správania spoločnosti SLOVNAFT, a.s., ak tým dôvodom neboli práve e-maily štatutára žalovaného. Svedok G.. U. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že v dôsledku zámerného šírenia nepravdivých informácií o spoločnosti žalobcu F.. X. posielaním e-mailov na vedúcich predstaviteľov SLOVNAFT, a.s. sa zmenili vzťahy - „klíma“ v SLOVNAFT, a.s., zhoršili sa pracovne, veci, ktoré predtým bežne fungovali, začali sa preťahovať, ľudia a atmosféra sa zhoršila a bolo to citeľné. Konkrétnym prejavom bolo, že sa preťahovalo podpísanie servisnej zmluvy. Žalobca poskytoval služby bez možnosti fakturácie, asi to bolo 180.000 eur. Takáto situácia trvala asi do novembra 2009, svedok bol zodpovedný za to, že posielal ľudí pracovať a situácia bola pre žalobcu hrozivá. SLOVNAFT, a.s. neplatil žalobcovi odmenu pred podpísaním servisnej zmluvy v roku 2009. Žalobcovi narastali výkony, ktoré neboli kryté. Faktúry žalobca nevystavoval, pretože súčasťou faktúry musí byť číslo objednávky, pretože neprešiel schvaľovací proces, žalobca nemal číslo objednávky. Výpoveď svedka potvrdzuje i výpoveď žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že na základe ohovárania žalobcu p. X. a poukazovanie na údajné korupčné konania F.. W. so žalobcom v e-
mailoch adresovaných v mesiacoch 02 a 03/2009 na konateľov a vrcholových manažérov, boli zo strany SLOVNAFT, a.s. zastavené už prebiehajúce zmluvné rokovania o príprave zmluvy na poskytovanie technického servisu. Naviac v rámci predchádzajúcich korektných obchodných vzťahov so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. boli v priebehu roku 2009 na základe priebežných pokynov preukázateľne realizované výkony vo výške 182.701,84 eur, kde reálne hrozili straty z neuhradených výkonov, ak nebude podpísaná zmluva o spolupráci. Žalobca vtedy zistil, že nekalosúťažné konania F.. X. našli v spoločnosti SLOVNAFT, a.s. živnú pôdu a vyvolali nedôveru vrcholových manažérov spoločnosti SLOVNAFT, a.s.. Vplyv konania žalovaného na oneskorené uzavretie servisnej zmluvy ďalej potvrdzuje aj výpoveď svedka G.. Q. W., ktorý uviedol, že na základe konania žalovaného sa rozbehlo interné vyšetrovanie celého prípadu, čo viedlo k tomu, že sa spolupráca do určitej miery so žalobcom utlmila, a to v tom zmysle, že štandardne poskytované služby zo strany žalobcu bolo potrebné v podstate ako keby zatlačiť do úzadia, a tým pádom aj tok peňazí zo SLOVNAFT, a.s. k žalobcovi. Požiadavky zo strany SLOVNAFT, a.s. na výkon žalobcu sa výrazne znížili, pretože tak bolo rozhodnuté vedením rafinérie.
31. Žalobca od počiatku tvrdil, že došlo k oneskorenému uzavretiu servisného kontraktu, pričom reálne hrozilo jeho neuzavretie. Žalobca v čl. II žaloby uviedol, že priamym obchodným dôsledkom konania žalovaného bolo, že spoločnosť SLOVNAFT, a.s. následne v priebehu roka 2009 neuzatvorila so žalobcom ročnú zmluvu o servise a podpore systému EOD. Zmena nastala až v novembri roku 2009 po stretnutí G.. P. O. Y. G.. U. Č. X. I. O., riaditeľom nákupu a korporátnych služieb v spoločnosti SLOVNAFT, a.s., na ktorom bolo pánovi O. odovzdané trestné oznámenie na osobu G.. S. X.. Po jeho obdŕžaní bola do týždňa podpísaná zmluva a žalobca si mohol u spoločnosti SLOVNAFT, a.s. vyúčtovať odmenu za vykonané práce, ktoré boli protokolárne potvrdené, avšak vzhľadom na aktivity žalovaného nebolo možné za ne požadovať odmenu. Súd ďalej uviedol, že všetky okolnosti nasvedčovali tomu, že ročný servisný kontrakt medzi žalobcom a SLOVNAFT, a.s. uzatvorený bude, pričom tento záver založil na výpovedi svedkov, z ktorých malo vyplynúť, že pracovníci žalobcu mali „normálny“ vstup do objektu SLOVNAFT, a.s. aj pred uzatvorením následného ročného kontraktu a spoločnosť SLOVNAFT, a.s. realizovala v tomto „medziobdobí“ krátkodobé objednávky so žalobcom na zabezpečenie kontinuity. Z výpovede G.. W. nijakým spôsobom nevyplýva, že žalobca mal v roku 2009 prístup do areálu spoločnosti SLOVNAFT, a.s., ani že vo vzťahu k žalobcovi spoločnosť SLOVNAFT, a.s. realizovala krátkodobé objednávky. Svedok sa totiž vyjadril, že v roku 2009 už nebol zamestnancom spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a o vstupe do areálu spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a krátkodobých objednávkach sa vyjadroval, ako o fungovaní spoločnosti SLOVNAFT, a.s. v čase, keď bol zamestnancom spoločnosti SLOVNAFT, a.s.. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobca mohol servis vykonávať prostredníctvom vzdialeného prístupu, pričom sa opäť mohol vyjadrovať len k obdobiu, keď bol zamestnancom spoločnosti SLOVNAFT, a.s..
32. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu rozhodnutiu súdu vo veci samej. Záver súdu o tom, že všetky skutočnosti nasvedčovali tomu, že servisný kontrakt uzavretý bude, je absolútne nesprávny. Svedok G.. U. Č. totiž jednoznačne potvrdil, že k podpisu servisnej zmluvy došlo po tom, ako v spoločnosti SLOVNAFT, a.s. ukázali trestné oznámenie, v ktorom sa žalobca dištancoval od všetkých tvrdení žalovaného v e-mailoch. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že to boli práve e-maily G.. X., pre ktoré došlo k oneskorenému uzatvoreniu ročného servisného kontraktu žalobcu so SLOVNAFT, a.s., a teda išlo o nežiaduci dôsledok nekalosúťažného konania žalovaného v podobe nemateriálnej ujmy, za ktorú žalobca žiadal primerané zadosťučinenie v peniazoch.
33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa snažil konaním v hospodárskej súťaži získať hospodársky prospech, presadiť sa nekalým spôsobom v rozpore s dobrými mravmi na trhu pred žalobcom, pričom až podaním trestného oznámenia sa podarilo žalobcovi odvrátiť hroziacu škodu, a to v podobe nezaplatenia poskytnutých služieb, na ktoré by nebola podpísaná servisná zmluva. Žalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže, pričom dôsledkom jeho konania bol okrem nemožnosti fakturácie poskytnutých služieb zo strany žalobcu spoločnosti SLOVNAFT, a.s., aj zásah do dobrého mena a povesti žalobcu. Uvedené predstavuje nemajetkovú ujmu na strane žalobcu v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného, ktorú žiadal napraviť ospravedlnením a primeraným zadosťučinením v peniazoch zo strany žalovaného.
34. Ďalej žalobca poukázal i na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho sódu Českej republiky sp. zn. 29Odo/8/2001 zo dňa 08.01.2003, podľa ktorého vecná opodstatnenosť, či pravdivosť predmetného
listu nie je z hľadiska aplikovaných skutkových podstát relevantná, keď rozhodujúci je objektívny dôsledok, či výsledok nekalosúťažného konania žalovaného prostredníctvom listu (pritom škodlivým následkom nemusela byť hmotná ujma, postačila hrozba takej ujmy, nehladiac na morálnu ujmu, poprípade dobrú povesť, tzv. goodwill žalobcu). Poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 1385/2006, zo dňa 18.03.2008. Nebolo povinnosťou žalobcu preukázať nepravdivosť tvrdení žalovaného, ich nepravdivosť v danom prípade nebola relevantná, nakoľko boli konaním žalovaného naplnené znaky generálnej klauzuly nekalosúťažného konania. Súd nemohol vyhodnotiť konanie žalovaného ako konanie v súlade s dobrými mravmi hospodárskej súťaže len preto, že zo strany žalobcu neboli preukázané podmienky zľahčujúceho konania.
35. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
36. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý upozornil na to, že odvolanie zaslal žalobca iba e-mailom a podľa zistenia právneho zástupcu žalovaného dňa 18.03.2015 z informácií na č.l. 191 a 192 zo súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28 CbPv/7/2010, potvrdila elektronická podateľňa prijatie podania dňa 20.02.2015 o 18:01:37 (na č.l. 191) a overenie elektronického podpisu s výsledkom overenia: platný dňa 20.02.2015 o 21:02:10 (na č.l. 192). Na žiadnom z uvedených potvrdení sa však nenachádza údaj o tom, či odvolanie je podaním s elektronickým podpisom alebo so zaručeným elektronickým podpisom a ani meno, pracovná pozícia a podpis osoby, ktorá je zodpovedná za obsah a vyhotovenie uvedených potvrdení. Za týchto okolností je vierohodnosť a právna relevancia týchto potvrdení prinajmenšom sporná a je teda pochybnosť o tom, či odvolanie, ktoré nepochybne obsahuje návrh vo veci samej a bolo podané len elektronicky (e-mailom), mal žalobca doplniť do 3 dní v zmysle ust. § 42 ods. 1 druhej vety O.s.p. a ak ho doplniť mal a neurobil tak v uvedenej lehote, či má súd na odvolanie prihliadať (§ 42 ods. 1 posledná veta O.s.p.). Ďalej uviedol, že rozsudok súdu považuje za vecne správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného, ktoré vyčíslil.
37. Rozsudok je v súlade so zákonom, výsledkami vykonaného dokazovania a napokon aj s procesnou aktivitou, či skôr pasivitou žalobcu v tomto súdnom spore. Žalovaný sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý v rozsudku na str. 19 uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Pôvodnou žalobou zo dňa 18.10.2010 sa žalobca domáhal ochrany proti údajnému nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaného, ktoré konanie malo podľa žalobcu vyplývať z e-mailovej komunikácie konateľa žalovaného zo dňa 11.02.2009, 13.02.2009 a 23.03.2009, ktorej znenie žalobca priložil k žalobe. V žalobe žalobca tvrdil, že medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. vzhľadom na ohováračskú kampaň a zasielanie nepravdivých e-mailov manažérom spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a MOL nedošlo až do stretnutia v novembri 2009 k uzatvoreniu ročného servisného kontraktu (ročnej zmluvy o servise a podpore systému EOD) a že žalovaný týmto konaním naplnil skutkovú podstatu zľahčovania podľa § 50 ods. 1 OBZ (podľa § 50 ods. 1 OBZ zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu). Z obsahu žaloby je teda zrejmé, že zmluva o servise a podpore systému EOD, ktorej údajné oneskorené uzavretie medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. v roku 2009 dával žalobca za vinu žalovanému, bola pre zistenie a posúdenie skutkovej stránky žaloby podstatná, no napriek tomu žalobca v žalobe ani neuviedol dátum jej skutočného uzavretia a počas celého konania pred súdom sa zjavne bránil tomu, aby túto zmluvu ako dôkaz predložil. Žalovaný v tejto súvislosti popiera, že by mal záujem na získaní informácií z uvedených zmlúv pre vlastné potreby, resp. zvýhodnenie v hospodárskej súťaži, ako to tvrdí žalobca a tieto zmluvy, najmä zmluvu uzavretú v roku 2009, žiadal žalovaný predložiť súdu výlučne za účelom posúdenia dôvodnosti žaloby. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nechcel súdu predložiť ani zmluvu o servise a podpore systému EOD z roku 2009, na ktorú sa v žalobe odvoláva a o ktorej dátume uzavretia zazneli v konaní zo strany žalobcu, jeho konateľa a svedka G.. U. Č. rozporné informácie, napr.: v žalobe i v spomínanom vyjadrení zo dňa 07.01.2015 žalobca uviedol: Zmena nastala až v novembri roku 2009 po stretnutí G.. P. O. Y. G.. U. Č. X. I. O., riaditeľom nákupu a korporátnych služieb v spoločnosti SLOVNAFT, a.s., na ktorom bolo pánovi O. odovzdané trestné oznámenie na osobu G.. S. X., konateľa žalovaného. Po jeho obdŕžaní bola do týždňa podpísaná servisná zmluva, svedok G.. U. Č., zamestnanec žalobcu, na pojednávaní dňa 25.09.2014 uviedol: ... k podpisu servisnej zmluvy došlo potom, ako sme v SLOVNAFTE ukázali
trestné oznámenie na firmu DATEX, ... následne bola do mesiaca zmluva podpísaná, konateľ žalobcu, G.. P. O., na pojednávaní dňa 19.01.2015 na otázku právneho zástupcu žalovaného ohľadom uzavretia servisnej zmluvy v roku 2009 v mesiaci november uviedol: Vaše informácie správne nie sú, servisná zmluva bola uzavretá 21.12.2009.
38. Podľa žalovaného v konaní nebolo preukázané nielen uzavretie zmluvy o servise a podpore systému EOD z roku 2009, ale ani dátum jej uzavretia a hlavne žalobca vôbec nepreukázal, že by oneskorené uzavretie tejto zmluvy mal spôsobiť žalovaný. Žalobca sa snaží vysvetliť zmenu postoja spoločnosti SLOVNAFT, a.s. vo vzťahu k uzavretiu uvedenej zmluvy podaním trestného oznámenia, avšak podľa žalovaného je takéto vysvetlenie odtrhnuté od reality vo fungovaní obchodných záväzkových vzťahov, a preto je mu len ťažko možné uveriť. Ak žalobca nebol v konaní súčinný (§ 101 ods. 1 O. s. p.) a dokonca odmietol predložiť podstatný dôkaz k tvrdeniam uvedeným v žalobe (t.j. zmluvu o servise a podpore systému EOD z roku 2009), musel si byť vedomý už s ohľadom na svoje zastúpenie advokátom, že jeho žaloba môže byť zamietnutá z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno.
39. Žalobca svoju žalobu zo dňa 18.10.2010 založil na skutkovej podstate nekalosúťažného konania zľahčovania podľa § 50 ods. 1 OBZ. Právnu kvalifikáciu žaloby zmenil žalobca zo skutkovej podstaty zľahčovania na generálnu klauzulu nekalosúťažného konania podľa § 44 ods. 1 OBZ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.01.2015, ktoré doručil Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.01.2015 len niekoľko dní pred pojednávaním nariadeným na deň 19.01.2015. Žalovaný má za to, že žalobca zmenil právnu kvalifikáciu žaloby po tom, čo si uvedomil, že výsledky vykonaného dokazovania neumožňujú kvalifikovať žalobcom tvrdený skutkový stav ako zľahčovanie. Okrem zmeny právnej kvalifikácie žalobca v spomínanom vyjadrení zo dňa 07.01.2015 upustil od výroku petitu podľa žaloby zo dňa 18.10.2010, v ktorom žiadal žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa uvádzania a rozširovania nepravdivých informácií o pomeroch a produktoch žalobcu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.01.2015 k tomuto výroku a jeho vypusteniu zo žaloby uviedol, že žalovaný upustil od nekalosúťažného konania po podaní žaloby zo dňa 18.10.2010 - takéto zdôvodnenie právneho zástupcu žalobcu považuje za nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko žaloba zo dňa 18.10.2010 sa odvoláva iba na e-mailovú komunikáciu z februára a marca 2009 a neskoršiu e-mailovú komunikáciu nespomína, preto z časového hľadiska, ak by aj údajné nekalosúťažné konanie existovalo vo februári či marci 2009 a ďalej by sa už neopakovalo, tak potom v deň podania žaloby (18.10.2010) by už žalobca nemal právny dôvod žiadať žalovaného zdržať sa uvádzania a rozširovania nepravdivých informácií o pomeroch a produktoch žalobcu.
40. Súd v rozsudku (str. 12 a nasl.) vysvetľuje a právne zdôvodňuje, aké konanie v hospodárskej súťaži je možné považovať za nekalosúťažné. Uvádza, že nekalou súťažou je konanie, ktoré kumulatívne musí napĺňať tieto znaky: 1/ ide o konanie v hospodárskej súťaži, 2/ konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže, 3/ konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Uvedené znaky nekalej súťaže súd v rozsudku aj bližšie rozoberá a venuje sa aj skutkovej podstate zľahčovania, preto považujeme za nesprávny názor žalobcu v odvolaní (str. 4) o tom, že súd nevyhodnotil konanie žalovaného z pohľadu naplnenia alebo nenaplnenia všetkých znakov generálnej klauzuly nekalej súťaže. Bez ohľadu na to, či by žalobca svoju žalobu právne zdôvodnil generálnou klauzulou nekalej súťaže (§ 44 ods. 1 OBZ) alebo konkrétnou v zákone príkladmo vymenovanou skutkovou podstatou nekalej súťaže (§ 44 ods. 2 a § 45 - 52 OBZ), vyjadril súd správny právny názor o tom, že ak by určité konanie spĺňalo kritériá jednotlivých skutkových podstát uvedených v § 45 až 52 OBZ, ale nespĺňalo by kritériá generálnej klauzuly, takéto konanie by sa nemohlo považovať za nekalosúťažné.
41. Podľa názoru žalovaného výsledky vykonaného dokazovania pred súdom preukázali, že v konaní žalovaného, ktoré žalobca hodnotí v žalobe ako nekalosúťažné, nie je a ani nemôže byť naplnený žiaden z vyššie uvedených troch znakov nekalej súťaže. K tomuto záveru je možné dospieť najmä z výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom, ktorí svojimi výpoveďami jasne preukázali, že žalobca ako dodávateľ služieb pre spoločnosť SLOVNAFT, a.s. má zo strany iných potenciálnych záujemcov o dodávanie takýchto či podobných služieb neohroziteľnú pozíciu, preto v tomto prípade vôbec nie je možné hovoriť o hospodárskej súťaži.
42. Uvedený záver vyplýva z týchto výpovedí: svedok G.. U. Č. na pojednávaní dňa 25.09.2014 na otázku právneho zástupcu žalobcu: máte vedomosť o tom, že by bolo potrebné vykonať výberové konanie na
uzavretie servisnej zmluvy zo strany Slovnaftu, uviedol: neriešilo sa to výberovým konaním, riešilo sa to výnimkou, riešenie bolo tak komplexné, že jej poskytovanie mohla realizovať iba spol. IPESOFT, svedok G.. Q. W. na pojednávaní dňa 25.09.2014 na otázku právneho zástupcu žalobcu: ak by sme sa bavili o prípadnej náhrade systému, viete opísať, čo by znamenalo, ak by sa nahradil, uviedol: osobne si myslím, že by to prakticky ani nebolo možné..., G.. P. O., konateľ žalobcu, na pojednávaní dňa 19.01.2015 na otázku právneho zástupcu žalovaného: mali ste zmluvný nárok na uzavretie servisnej zmluvy na rok 2009, okrem iného uviedol: Faktom je to, že spoločnosť navrhovateľa dodávala a dodáva do Slovnaftu riadenie energetiky, čo je jeden z kľúčových systémov pre fungovanie spoločnosti Slovnaft. Boli sme autormi aj implementármi a v činnostiach súvisiacich s rutinnými činnosťami sme pokračovali aj po ukončení predchádzajúceho kontraktu, na základe toho, že holo zahájené ďalšie rokovanie, čo je v záležitostiach pri servisovaní obvyklý postup.
43. Už len na základe vyššie citovaných výpovedí svedkov a konateľa žalobcu je možné dospieť k záveru (ako to uvádza aj súd v rozsudku na str. 16), že všetky okolnosti nasvedčovali tomu, že servisný kontrakt medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. na rok 2009 uzavretý bude.
44. Žalovaný považuje za vecne správny aj výrok rozsudku o trovách konania, ktorý žalobca tiež napadol v odvolaní. V zmysle odôvodnenia vyčíslenia trov právneho zastúpenia žalovaného v podaní zo dňa 27.01.2015 sú trovy právneho zastúpenia žalovaného odvodené od predmetu sporu vymedzeného žalobou, v ktorej sa žalobca domáhal nárokov nepeňažnej povahy (zdržanie sa určitého konania, zaslanie listu) a nároku peňažnej povahy (zadosťučinenie vo výške 33.300 eur), teda podľa druhu týchto nárokov, ktoré sú uplatniteľné samostatne a nezávisle od seba, sú predmetom sporu dve právne veci. Jednou právnou vecou sú nároky nepeňažnej povahy, pri ktorých je za každý úkon právnej služby tarifná odmena vo výške príslušnej základnej sadzby (1/13 výpočtového základu) podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v závislosti od toho, kedy bol úkon vykonaný. Druhou právnou vecou je peňažný nárok vo výške 33.300 eur, pri ktorom uplatňujem za každý úkon právnej služby tarifnú odmenu podľa § 10 ods. 1 a 2 uvedenej vyhlášky vo výške základnej sadzby z tarifnej hodnoty 33.300 eur, z ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon predstavuje sumu 492,93 eur. Pre prípad dosiahnutia úspechu v odvolacom konaní a potvrdenia rozsudku bez nariadenia pojednávania odvolacím súdom si žalovaný uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu) podľa vyššie zdôvodneného výpočtu, a to tarifnú odmenu vo výške 64,53 eur + 492,93 eur = 557,46 eur a režijný paušál za tento úkon vo výške 8,39 eur. Spolu potom náhrada trov právneho zastúpenia žalovaného v odvolacom konaní predstavuje sumu 565,85 eur. Náhradu týchto trov konania žalovaný žiada zaplatiť na účet advokáta JUDr. Ľubomíra Nemčeka č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. W., Y..X...
45. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že právnym zástupcom žalovaného vyslovená pochybnosť ohľadom podania odvolania v súlade súst. § 42 ods. 1 O. s. p., a teda jeho nedoplnenia v trojdňovej lehote v písomnej forme, je celkom neopodstatnená. Odvolanie žalobcu bolo podané riadne podľa ust. § 42 ods. 1 O. s. p., a to elektronickými prostriedkami, pričom bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Uvedené vyplýva aj z potvrdení súdu, na ktoré poukazoval právny zástupca žalovaného a ktoré sú generované automaticky. Takto podané odvolanie preto nebolo potrebné písomne doplniť. Poukázal i na to, že za podstatnú pre posúdenie skutkovej stránky žaloby žalovaný považuje zmluvu o servise a podpore systému EOD, ktorej nepredloženie žalobcom v konaní je podľa názoru právneho zástupcu žalovaného dôvodom zamietnutia žaloby pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, pretože žalobca nepreukázal jej uzavretie, ani dátum jej uzavretia. Súčasne má právny zástupca žalovaného za to, že žalobca zmenil právnu kvalifikáciu žaloby po tom, čo si uvedomil, že výsledky vykonaného dokazovania neumožňujú kvalifikovať žalobcom tvrdený skutkový stav ako zľahčovanie. V ďalšom právny zástupca žalovaného poukazuje na to, že konanie žalovaného nenapĺňa žiaden zo znakov nekalej súťaže, pričom podľa jeho názoru vzhľadom na „neohroziteľnú pozíciu“ žalobcu ako dodávateľa služieb pre spoločnosť SLOVNAFT, a.s. nie je možné hovoriť o hospodárskej súťaži a všetky okolnosti nasvedčovali tomu, že servisný kontrakt medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. na rok 2009 uzavretý bude. S týmito názormi žalobcu nesúhlasí. Spôsob, akým žalovaný vyhodnocuje vykonané dokazovanie, najmä výpovede svedkov, je zavádzajúci. Nesprávnosť názorov právneho zástupcu žalovaného plynie z nesprávneho chápania nekalosúťažného konania, ktoré má povahu tzv. ohrozovacieho deliktu, pre ktorý je charakteristické, že nie je potrebné, aby k spôsobeniu ujmy vôbec došlo.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že dôsledkom konania žalovaného na začiatku roka 2009 bolo uzavretie servisného kontraktu k výkonom za rok 2009 v podstate až na konci roka 2009. Konanie žalovaného tak spôsobilo reálnu hrozbu neuzavretia servisného kontraktu, čomu celkom zrejme nasvedčoval i čas, ktorý uplynul od zaslania e-mailových správ žalovaným do uzavretia servisnej zmluvy. Konanie žalovaného zasiahlo i do dobrej povesti žalobcu, čo samozrejme viedlo k zdĺhavým rokovaniam o servisnej zmluve a hrozilo, že nedôjde k dohode o cene za servisné služby, pokiaľ sa žalobca nebude konaniu žalovaného brániť. Nepredloženie servisnej zmluvy neznamená neunesenie dôkazného bremena žalobcom, nakoľko z výpovedí svedkov celkom jednoznačne vyplynulo, že k neuzavretiu servisnej zmluvy došlo v dôsledku konania žalovaného a jej uzavretie sa naťahovalo až do času, kým žalobca na konateľa žalovaného podal trestné oznámenie. Pokiaľ ide o zmenu žaloby na základe podania doručeného súdu dňa 15.01.2015, poukázal na to, že súd zmenu žaloby pripustil na pojednávaní dňa 19.01.2015 a nepostupoval podľa ust. § 95 ods. 2 O. s. p., nakoľko výsledky dovtedajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Žalobca pristúpil k zmene žaloby, na ktorú bol oprávnený počas konania podľa ust. § 95 ods. 1 O. s. p. so súhlasom súdu, práve na základe toho, že dospel k záveru, že z dovtedajšieho konania vyplynulo, že konaním žalovaného došlo k naplneniu generálnej klauzuly nekalej súťaže, preto žalobu zjednodušil a domáhal sa od žalovaného ospravedlnenia a primeraného zadosťučinenia. Pre uplatňovanie ochrany proti nekalej súťaži nie je potrebné, aby dotknutý súťažiteľ definoval konanie druhého súťažila podľa niektorej zo skutkových podstát nekalej súťaže podľa ust. § 44 ods. 2 OBZ. Podľa ust. § 44 ods. 2 OBZ ide o demonštratívny výpočet skutkových podstát nekalej súťaže a konanie druhého súťažiteľa pod niektorú z týchto skutkových podstát alebo pod generálnu klauzulu má podradiť súd. Má za to, že preukazovanie nepravdivosti jednotlivých tvrdení žalovaného v e-mailoch by bolo nadbytočné, nakoľko jeho konanie naplnilo všetky znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže, pričom konanie žalovaného nemuselo naplniť žiadny zo znakov niektorej zo skutkových podstát nekalej súťaže podľa ust. § 44 ods. 2 OBZ preto, aby súd mohol dospieť k záveru, že sa žalovaný nekalosúťažného konania dopustil. V zmysle ustálenej judikatúry - nie žalobca mal preukazovať nepravdivosť tvrdení žalovaného, ale žalovaný mal preukazovať ich pravdivosť. Žalovaný ich pravdivosť v konaní nepreukázal, pričom s touto skutočnosťou sa prvostupňový súd nijakým spôsobom nevysporiadal. Konštatovanie právneho zástupcu žalovaného, že nešlo o konanie v hospodárskej súťaži z dôvodu, že žalobca mal neohroziteľnú pozíciu, je ako sme už vyššie uviedli zavádzajúce a neopodstatnené. Žalovaný sa predsa svojím konaním uchádzal o spoluprácu so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., a to v hospodárskej súťaži, v ktorej boli a sú žalobca a žalovaný súťažiteľmi, a to nekalosúťažne, keď sa konateľ žalovaného snažil očierňovať produkt žalobcu, ktorý žalobca spoločnosti SLOVNAFT, a.s. poskytoval, a to aj tým spôsobom, že poukazoval na konkrétneho zamestnanca spoločnosti SLOVNAFT, a.s., ktorý mal žalobcovi spoluprácu so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. umožniť, a to prostredníctvom korupcie zo strany žalobcu. Predmetné konanie žalovaného vzbudilo pochybnosti o kvalite produktu žalobcu v spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a ohrozilo ďalšiu spoluprácu medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s.. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že žalovaným v e-mailoch uvádzané korupčné praktiky žalobcu boli klamlivým a nepravdivým tvrdením, ktorým chcel žalovaný docieliť, aby spoločnosť SLOVNAFT, a.s. so žalobcom nespolupracovala, ale uprednostnila produkt žalovaného, ktorý žalovaný v e-mailoch v rozpore s podmienkami porovnávacej reklamy porovnával s produktom žalobcu. Pokiaľ by žalobca aj pristúpil na výklad výpovedí svedkov zo strany žalovaného, že u žalobcu išlo o neohroziteľnú pozíciu v spoločnosti SLOVNAFT, a.s., to neznamená, že by sa tým vylučovala hospodárska súťaž a účasť ďalších súťažiteľov v nej, práve takýto výklad by však smeroval k tomu, že konanie žalovaného by sa za takých okolností muselo vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi, keďže sa žalovaný nie prostredníctvom regulárnej účasti vo verejnej súťaži, ale prostredníctvom e-mailových správ zaslaných vrcholovým predstaviteľom manažmentu spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a iným snažil získať neoprávnenú výhodu. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyslovil ohľadom postavenia účastníkov konania ako súťažiteľov v hospodárskej súťaži dva protichodné závery, pričom je absolútne nesprávny právny názor súdu, že účastníci konania neboli súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, pretože sa žalovaný a žalobca so svojimi produktami nezúčastnili rovnakého výberového konania. Uvedené nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ani judikatúre súdov a vyplýva z neho, že súd nevyhodnotil riadne naplnenie alebo nenaplnenie všetkých znakov generálnej klauzuly nekalej súťaže.
46. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení v podaní zo dňa 27.03.2015 o tom, že z informácií, resp. potvrdení na č.l. 191 a 192 zo súdneho spisu Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 28 CbPv/7/2010 je vierohodnosť a právna relevancia týchto potvrdení prinajmenšom sporná a je teda pochybnosť o tom, či žalobca mal odvolanie doplniť do 3 dní v zmysle ust. § 42 ods. 1 druhej vety O.s.p. a ak ho doplniť mal a neurobil tak v uvedenej lehote, či má súd na odvolanie prihliadať (§ 42 ods. 1 posledná veta O.s.p., § 470 ods. 2 CSP). Žalobca tvrdí, že spôsob, akým žalovaný vyhodnocuje vykonané dokazovanie, najmä výpovede svedkov, je značne zavádzajúci a nesúhlasí s právnymi názormi žalovaného. K tomu žalovaný poznamenáva, že o tom, ktorá strana sporu v tomto konaní zavádza súd, či a ako bol žalobca v konaní súčinný na výzvy súdu prvého stupňa a ako žalobca taktizoval aj na úkor rýchlosti a hospodárnosti konania, si Krajský súd v Bratislave určite urobí svoj vlastný názor po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu súdu prvého stupňa. V tomto spise sú zadokumentované aj svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalobcom, ktorých výpovede však nepreukázali skutkové tvrdenie uvedené v žalobe (ktoré žalobca v konaní neustále dával do pozornosti) o tom, že vzhľadom na ohováračskú kampaň a zasielanie nepravdivých e-mailov konateľom žalovaného manažérom spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a MOL nedošlo až do stretnutia v novembri 2009 k uzatvoreniu ročného servisného kontraktu (ročnej zmluvy o servise a podpore systému EOD) medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s.. Z obsahu žaloby je zrejmé, že zmluva o servise a podpore systému EOD, ktorej údajné oneskorené uzavretie medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. v roku 2009 dával žalobca za vinu žalovanému, bola pre zistenie a posúdenie skutkovej stránky žaloby podstatná, no napriek tomu žalobca v žalobe ani neuviedol dátum jej skutočného uzavretia, dobu jej platnosti (predpokladáme, že bola platná na celý rok 2009 a potom žalobcovi z jej neuzavretia nemohla vzniknúť žiadna škoda) a počas celého konania pred súdom prvého stupňa sa zjavne bránil tomu, aby túto zmluvu ako dôkaz predložil. Podľa žalovaného v konaní nebolo preukázané nielen uzavretie zmluvy o servise a podpore systému EOD z roku 2009, ale ani dátum jej uzavretia a hlavne žalobca vôbec nepreukázal, že by oneskorené uzavretie tejto zmluvy mal spôsobiť žalovaný. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.07.2015 tvrdí, že „z výpovedí svedkov celkom jednoznačne vyplynulo, že k neuzavretiu servisnej zmluvy došlo v dôsledku konania žalovaného a jej uzavretie sa naťahovalo až do času, kým žalobca na konateľa žalovaného podal trestné oznámenie.“ Žalobca tu však už neuviedol, z ktorých konkrétnych výpovedí a ktorých svedkov takýto záver vyplynul a podľa žalovaného ich neuviedol preto, lebo výpovede svedkov potvrdzujúce takýto záver žalobcu v konaní neboli ani zaznamenané. Tu práve žalobca zavádza, pretože k takémuto skutkovému zisteniu nie je z výpovedí svedkov možné dospieť. Celá žaloba žalobcu sa týka hlavne zmluvy o servise a podpore systému EOD z roku 2009, o ktorej žaloba uvádzala, že bola uzavretá v novembri 2009, avšak konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 19.01.2015 uviedol, že bola uzavretá dňa 21.12.2009, teda až na konci roka, na ktorý mala byť uzavretá. Už len na tomto príklade je možné vidieť rozpor v skutkových tvrdeniach žalobcu, ktoré sú podľa žaloby pre zistenie skutkového stavu podstatné. Sám G.. P. O., konateľ žalobcu, na pojednávaní dňa 19.01.2015 potvrdil, že žalobca pokračoval v dodávkach riadenia energetiky pre SLOVNAFT, a.s. počas roka 2009 aj po ukončení predchádzajúceho kontraktu. Žalobca vysvetľuje zmenu postoja spoločnosti SLOVNAFT, a.s. vo vzťahu k uzavretiu uvedenej zmluvy z roku 2009 podaním trestného oznámenia vo veci e-mailov od konateľa žalovaného, zaslaných do spoločnosti SLOVNAFT, a.s.. K tomu žalovaný poznamenal, že platí prezumpcia neviny a konateľ žalovaného nebol uznaný vinným ani nebol odsúdený za žiadny trestný čin v súvislosti so spomínanými e-mailami a ani s inou činnosťou týkajúcou sa žalobcu alebo spoločnosti SLOVNAFT, a.s.. Trestné oznámenia žalobcu a G.. Q. W. vo veci spomínaných e-mailov boli orgánmi činnými v trestnom konaní posúdené ako nedôvodné. Výsledky vykonaného dokazovania pred súdom preukázali, že v konaní žalovaného, ktoré žalobca hodnotí v žalobe ako nekalosúťažné, nie je a ani nemôže byť naplnený žiaden z vyššie uvedených troch znakov nekalej súťaže. Žalovaný považuje odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu za vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Žalovaný si voči žalobcovi uplatňuje aj náhradu trov odvolacieho konania, spolu vo výške 1.246,86 eur.
47. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie z dôvodu, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, s vyjadrením žalovaného a žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
48. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.
49. K spochybneniu včasnosti odvolania žalobcu vzhľadom na jeho podanie odvolania elektronicky - e- mailom, odvolací súd dodáva, že po preskúmaní včasnosti odvolania žalobcu bolo zistené, že žalobca podal odvolanie elektronicky, so zaručeným elektronickým podpisom (potvrdenie o overení č.l. 192) v zmysle § 42 ods. 1 O. s. p., preto nebolo potrebné ho písomne doplniť.
50. Odvolací súd považuje za dôležité poukázať na § 44 ods. 1 OBZ, podľa ktorého nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
51. Podľa ods. 2 nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) porušovanie obchodného tajomstva, f) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
52. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly vymedzenie v ust. § 44 ods. 1 Obch. zák., t.j. musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciu vzájomne zastupiteľné výrobky. Pre zodpovedanie otázky, či konanie žalovaného bolo konaním v hospodárskej súťaži, je určujúcim zistenie, či v konkrétnom prípade išlo o súťažný vzťah. Vo vzťahu hospodárskej súťaže nie sú len priami súťažitelia, ale všetky subjekty, ktoré pôsobia v podobných hospodárskych činnostiach. Pre posúdenie, či konanie konkrétneho subjektu je konaním v hospodárskej súťaži, nie je rozhodné, či ide o podnikateľa, rozhodné je to, či ide o konanie uskutočnené za účelom súťažného zámeru. Pod dobré mravy súťaže sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môže však byť závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Merítkom sú mravné názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, česne a svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu. Ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí, keď ujma potenciálne hrozí, nemusí nastať. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V situácii, keď nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, sa súd nezaoberá posudzovaním konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo/364/2005 zo dňa 01.01.2008).
53. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že sporové strany sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, čo vyplýva z porovnania produktov sporových strán ako aj z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 25.09.2014, kde sa zmieňuje o snahe zúčastniť sa výberového konania v spoločnosti Slovnaft, a.s.. Konanie žalovaného (pána X. - konateľa žalovaného) spočívajúce v rozposielaní e- mailov členom predstavenstva Slovnaftu, a.s. (L. X., G.. D. X., W. O.) možno charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v e-mailoch znevažujúcim spôsobom popisoval vlastnosti produktov žalobcu, hodnotil kvalitu riešení žalobcu, ich nevhodnosť pre Slovnaft ako aj ich cenu. Žalovaný v e-mailoch uvádza, že žalobca používa korupčné praktiky a že G.. W. poskytuje žalobcovi neprimerané výhody, pričom ten nebol členom výberovej komisie a nemal rozhodovaciu právomoc. Z e- mailov je zrejmé, že žalovaný svojím konaním chcel žalobcu vytlačiť ako dodávateľa služieb Slovnaftu, pričom sám ponúkal svoj produkt B.. Skutočnosť, že konanie žalovaného nebolo charakterizované ako trestný čin, nič nemení na tom, že jeho konanie sa prieči dobrým mravom a mohlo privodiť žalobcovi
ujmu. Taktiež nie je rozhodujúce, či žalovaný svojim konaním získal alebo nezískal nejakú výhodu. Takisto súťažitelia sa nemusia zúčastniť toho istého výberového konania, stačí, že ich konanie je v rozpore s dobrými mravmi a že svojím konaním môžu privodiť inému subjektu ujmu.
54. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením súdu, že svedkovia G.. Č. Y. G.. W. svojimi výpovediami nepotvrdili tvrdenie žalobcu v tom smere, že vzhľadom na „ohováračske“ e-maily žalovaného nedošlo k uzatvoreniu servisného kontraktu. Svedeckými výpoveďami bolo jednoznačne preukázané, že v dôsledku konania žalovaného mal žalobca problémy pri uzatváraní servisného kontraktu a Slovnaft neuzatvoril so žalobcom ročnú zmluvu o servise. Žalobca poskytoval služby pre Slovnaft bez možnosti fakturácie, pričom v priebehu roku 2009 realizoval pre Slovnaft výkony vo výške 182.701,84 eur. Svedok U. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že o existencii pána X. sa dozvedel až v roku 2009. Od toho momentu sa zhoršili vzťahy v Slovnafte, čo sa prejavilo hlavne v tom, že nedošlo k podpísaniu servisnej zmluvy a hrozilo riziko ukončenia spolupráce. Potvrdil, že 7-8 mesiacov pracovali bez podpísania zmluvy. Z výpovede konateľa žalobcu G.. P. O. bolo preukázané, že na základe e-mailov pána X. v mesiaci 2-3/2009 boli zastavené rokovania so Slovnaftom ohľadne zmlúv na poskytovanie technického servisu, pričom rokovania sa obnovili až po objasnení zasielania e-mailov zo strany G.. X. manažérom Slovnaftu a po preukázaní podania trestného oznámenia na jeho osobu. Svedok G.. Q. W. potvrdil, že na základe konania žalovaného sa rozbehlo interné vyšetrovanie, čo viedlo k utlmeniu spolupráce so žalobcom, požiadavky Slovnaftu na výkon žalobcu sa výrazne znížili. Bolo teda jednoznačne preukázané konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi s následkom privodiť žalobcovi ujmu.
55. Odvolací súd dodáva, že pre posúdenie, či žalovaný svojim konaním spôsobil žalobcovi ujmu alebo nie, vôbec nie je rozhodujúce, kedy bol kontrakt so Slovnaftom uzatvorený ani to, že ho žalobca nepredložil. Pre naplnenie generálnej klauzuly stačí, ako takéto konanie žalovaného mohlo žalobcovi privodiť ujmu. Odvolací súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s tvrdením súdu, že „počas celého konania nebola preukázaná nepravdivosť tvrdení, alebo rozširovanie údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch žalobcu štatutárnym zástupcom žalovaného. Žalobca ani pri jednom z výrokov žalovaného súdu nepredložil dôkaz, že výrok v e-mailoch, ktoré zaslal vedúcim predstaviteľom spoločnosti Slovnaft, a.s., žalovaný, je nepravdivý...“. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť totiž postačuje, že konanie je objektívne závadné a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať (rozsudok NS SR sp. zn. 6Obo/364/2005 z 01.01.2008).
56. K tvrdeniu žalovaného, že e-mailová komunikácia predložená žalobcom je vytrhnutá z kontextu a významu celého obsahu e-mailovej správy, odvolací súd dodáva, že žalobca predložil celé e-mailové správy, preto tvrdenie žalobcu je nepravdivé.
57. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatoval, že konanie žalovaného je porušením dobrých mravov súťaže, došlo k nemu v rámci hospodárskej súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. Boli preto naplnené všetky znaky generálnej klauzuly v zmysle § 44 OBZ. Konanie žalovaného vykazuje znaky zľahčovania v zmysle § 44 ods. 1 písm. f) a § 50 OBZ.
58. Žalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže. Dôsledkom jeho konania bolo neuzatvorenie servisného kontraktu so spoločnosťou Slovnaft včas a tým nemožnosť fakturácie poskytnutých služieb zo strany žalobcu spoločnosti Slovnaft ako aj hrozba neuhradenia vykonaných prác cca 180.000 eur, ako aj zásah do dobrého mena a povesti žalobcu.
59. Podľa § 50 ods. 1 OBZ zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu.
60. Podľa ods. 2 zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami (oprávnená obrana) alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame.
61. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na primerané zadosťučinenie vo výške 30.300 eur, odvolací súd poukazuje na § 53 OBZ, podľa ktorého osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej
môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
62. Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby. Formy, v akých možno primerané zadosťučinenie poskytnúť, sú rôzne; môže to byť ospravedlnenie, ale aj vyplatenie peňažnej sumy. Poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma - svojou povahou nemajetková - bude mať negatívne majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. Zákon spresňuje, že zadosťučinenie poskytnuté poškodenému súťažiteľovi musí byť primerané. Primeranosť poskytnutého zadosťučinenia sa bude zrejme vzťahovať nielen na výber formy zadosťučinenia, ale aj na určenie rozsahu zadosťučinenia. Pokiaľ ide o rozsah, na rozdiel od žalobného nároku na náhrady škody, kde priznaná náhrada odškodňuje v zásade všetku spôsobenú škodu, poskytnuté zadosťučinenie bude spôsobenú ujmu nahrádzať iba primerane. Zákonná formulácia nevylučuje kombináciu peňažnej a nepeňažnej formy zadosťučinenia tak, aby v celkovom súhrne bolo zadosťučinenie primerané. Aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty zľahčovania, je potrebné, aby uvedené alebo rozšírené údaje poškodeného súťažiteľa v očiach adresátov týchto údajov priamo alebo nepriamo identifikovali. Zľahčujúce údaje musia byť spôsobilé privodiť inému ako rozširujúcemu súťažiteľovi ujmu. Ujmu, hrozba ktorej vznikla uvedením alebo rozšírením zľahčujúceho údaja, treba chápať ako hrozbu zhoršenia súťažného postavenia poškodeného súťažiteľa. Povaha skutkovej podstaty ohrozovacieho deliktu sa prejavuje v tom, že nie je potrebné, aby k spôsobeniu ujmy skutočne došlo, stačí iba spôsobilosť uvádzaného alebo rozširovaného údaja ujmu spôsobiť. Spôsobilosť uvádzaného alebo rozširovaného údaja privodiť inému súťažiteľovi ujmu je podmienkou naplnenia skutkovej podstaty zľahčovania bez ohľadu na to, či je uvádzaný alebo rozširovaný údaj pravdivý alebo nepravdivý.
63. V danom prípade poskytnutie 30.300 eur, je podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na hrozbu stratu zisku vo výške cca 180.000 eur ako aj na poškodenie dobrého mena a povesti žalobcu primerané zadosťučinenie, ktoré je potrebné chápať aj ako prevenciu a ochranu proti nekalej súťaži žalovaného.
64. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca menil právnu kvalifikáciu, žaloby odvolací súd dodáva, že v zmysle § 132 CSP žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Neuvedenie právnej kvalifikácie uplatneného nároku preto nie je vadou žaloby a neprichádza odmietnutie podania.
65. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok súdu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
66. Zároveň žalobcovi podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na plnú náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.
67. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).