Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/209/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobkyne: P. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. X/XXX, XXX XX J., zastúpená: AK-KRUPA s. r. o., so sídlom Hurbanova 1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 859 435 proti žalovanému: Provident Financial, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 19Csp/36/2017-6 zo dňa 19. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 19Csp/36/2017-30 zo dňa 26. júna 2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 1.1. Právne vec posúdil podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 - ďalej aj § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. b), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 až 3, § 331 ods. 1. 1.2. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 138,- eur spolu s úrokmi z omeškania, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 18Csp/36/2017. Súčasne s návrhom požiadala o nariadenie neodkladného opatrenia preto, aby bola žalovanému uložená povinnosť zložiť do úschovy na súde peňažnú sumu 190,- eur do siedmich dní od doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa dostatočne neosvedčila potrebu ani opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, pričom zákon v ustanovení § 326 vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti, ale aj obavu, že exekúcia bude ohrozená opísaním rozhodujúcich skutočností, hodnoverne osvedčil ich dôvodnosť a zároveň aj povinnosť pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. V danom prípade žalobkyňa nepripojila žiadnu listinu, preto neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Dokazovanie má pritom v tomto konaní povahu osvedčovania. Súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobkyne tak, že ani tieto nie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, nie sú teda relevantné, navyše neboli podložené listinnými dôkaznými prostriedkami, teda tvrdené skutočnosti neboli ani osvedčené. Poukázal tiež na to, že zloženie finančných prostriedkov do úschovy na súde vzhľadom na výšku sumy neovplyvní finančnú situáciu žalobkyne. Samotný dlh pritom nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia (R 20/1998). Obava z ohrozenia je objektívny stav, ktorý oprávneného núti, aby žiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie a jej základom je ohrozenie. Žalobkyňa neosvedčila také úkony žalovaného, ktoré by postihovali jeho exekvovateľný majetok, ani také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť odôvodnený záver, že sa takto zmarí, sťaží alebo znemožní exekúcia. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Týmto rozhodnutím sa nijakým spôsobom neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, iba sa konštatuje, že neboli osvedčené

dôvody na poskytnutie predbežnej ochrany uplatneného nároku nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.

2. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil dátum vydania pôvodného uznesenia tak, že tento je dňa 19.04.2017 a nie dňa 19.03.2017.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá trvala na dôvodnosti jej obavy, že exekúcia tu bude ohrozená. Súd nesprávne zhodnotil, že postupovanie pohľadávok žalovaného nie je osvedčené a nie je osvedčený ani jeho odchod zo slovenského trhu. Podľa nej takéto konanie žalovaného jednoznačne preukazuje skutočnosti, na ktoré bolo poukázané v návrhu, keďže žalovaný prestal poskytovať nové spotrebiteľské úvery, ukončil spoluprácu so všetkými obchodnými zástupcami a začal svoje živé pohľadávky voči klientom postupovať na iné subjekty. V súčasnosti na území Slovenskej republiky nemá žiaden nehnuteľný majetok, vlastní výlučne finančné prostriedky na jeho bankových účtoch a nesplatených pohľadávok voči jeho klientom. Z jeho konanie je zrejmé, že má záujem postupne sa zbaviť majetku a tým zmariť alebo aspoň sťažiť prípadné nároky veriteľov. Preto existencia neodkladnej potreby zabezpečiť jej pohľadávku je reálna a má naliehavý právny záujem na predmetnom konaní. Poukázala tiež na to, že práve výška sumy, o ktorú v konaní ide, podporuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia - keďže majetok žalovaného nebude takto neprimerane zaťažený a zároveň bude jej pohľadávka zabezpečená. Zdôraznila, že výlučne z dôvodu protiprávneho konania žalovaného nastal stav, kedy nedobromyseľný subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť, je oprávnený disponovať s finančnou hotovosťou v rámci svojich aktivít (a teda z tohto finančného obnosu profitovať), ktorá však po právnej stránke prislúcha poškodenému subjektu, ktorý zároveň finančnú hotovosť (na ktorú má žalobca

- oprávnený nárok) užívať jednoducho nemôže. Trvala na tom, že preukázala všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vyžaduje platná právna úprava. Súd sa vydaniu neodkladného opatrenia pritom vyhol len všeobecným konštatovaním toho, že podmienky preukázané neboli, čo však nie je pravda. Existencia nároku žalobkyne pritom vyplýva zo všetkých rozhodných skutočností, bola dostatočne osvedčená, je potvrdená zo strany samotného žalovaného a preto sa domáhala, aby jej odvolaniu bolo vyhovené a žalovanému bolo uložené zložiť do úschovy súdu prvej inštancie peňažnú sumu 138,- eur do právoplatného skončenia tohto konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že predmetné odvolanie je potrebné ako oneskorene podané odmietnuť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta .

5. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 19Csp/36/2017 je nárok žalobkyne voči žalovanému na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zložiť predmetnú sumu 138,- eur do súdnej úschovy. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže ho nepovažoval za osvedčený a dôvodný. Žalobkyňa sa podaným odvolaním domáha zmeny tohto rozhodnutia a vyhovenia jej návrhu.

6. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

7. Podľa § 121 ods. 2 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, podľa odseku 4 tohto ustanovenia, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň a napokon podľa odseku 5 tohto ustanovenia lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

8. V prejednávanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručil napadnuté uznesenie právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 24.04.2017 a nasledujúcim dňom začala plynúť lehota 15 dní na podanie odvolania včas. Odvolanie (označené ako vyjadrenie k odvolaniu, avšak podľa obsahu

odvolanie voči napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie) bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 25.05.2017 (viď priložená obálka k odvolaniu č.l. 13 až 29 spisu).

9. Pretože právny zástupca žalobkyne prevzal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie dňa 24. apríla 2017, lehota 15 dní na podanie odvolania mu začala plynúť dňa 25. apríla 2017, takže koniec lehoty, posledný 15. deň pripadol na 09. mája 2017 (utorok), kedy naposledy bolo možné podať odvolanie na poštovú prepravu včas. Pretože právny zástupca žalobkyne toto odvolanie odovzdal na poštovú prepravu až dňa 25. mája 2017, podal ho zjavne oneskorene, t.j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

10. Podľa § 386 písm. a) odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

11. Odvolací súd vyzval ako žalobkyňu, tak jej právneho zástupcu, aby prípadne preukázali, že odvolanie podali včas, na ktorú výzvu nereagovali a splnenie uvedeného predpokladu nepreukázali (žalobkyňa ani jej právny zástupca nepredložili ani plnomocenstvo udelené advokátovi, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia toto ako prílohu neobsahoval, bola preto obom doručená opakovaná výzva, aby túto chýbajúcu vadu podania odstránili, avšak bezvýsledne).

12. V danom prípade bolo odvolanie zjavne podané oneskorene (po uplynutí lehoty 15 dní na jeho podanie), preto bolo dôvodné toto odvolanie odmietnuť. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané oneskorene, odvolací súd musel oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napadnuté uznesenie odvolaciemu prieskumu, t. j. nemohol skúmať vec v merite.

13. Preto bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 .