Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Tk-1-2017.pdf
PDF · 88.97 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tk/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Senát zložený z predsedu senátu Okresného súdu Košice I JUDr. Milana Husťáka a prísediacich Evy Kačalkovej a Márii Sušinovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.10.2017 v Košiciach takto
rozhodol:
obžalovaný :
H. L., nar. XX.XX.XXXX v R. X. Y., trvale bytom R. X. Y., V. XXXX/X, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Košice od 1.10.2016,
j e v i n n ý , ž e
dňa 30. septembra 2016 v čase asi o 19.00 hod. v Spišskej Novej Vsi, v byte č. 24 nachádzajúcom sa na 4 poschodí obytného domu na ul. Kováčskej č. 3, po predchádzajúcej hádke so svojou snúbenicou C. S., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou bol v partnerskom vzťahu najmenej 9 rokov, túto kuchynským nožom s plastovou rukoväťou a dĺžkou čepele 180 mm bodol najmenej dvakrát do ľavej driekovej oblasti, v dôsledku čoho táto spadla na podlahu, kde ju opätovne najmenej jeden krát bodol do chrbta, čo viedlo následne k jej bezprostrednej smrti z dôvodu zlyhania činnosti srdca alebo vykrvácania z poranených pre život dôležitých orgánov, či čriev veľkého kalibru, potom jej bezvládne telo zabalil do deky, plachty a igelitu, z bytu odtiahol priestormi uvedeného obytného domu pred jeho vchod, kde telo naložil do motorového vozidla zn. P. ix XX ev. č. SN XXXCE striebornej metalízy a s vozidlom odtiaľ odišiel do Levočskej doliny k Levočskému potoku, telo z motorového vozidla vybral a odtiahol do trávnatého porastu, následne odtiaľ motorovým vozidlom odišiel na čerpaciu stanicu Shell v Levoči, kde zakúpil plastový kanister a benzín, k telu sa potom vrátil, polial ho benzínom a zapálil,
t e d a
- iného úmyselne usmrtil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to na chránenej osobe - blízkej osobe,
t ý m s p á c h a l
- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
a za to mu súd ukladá
podľa § 145 ods. 2, § 36 písm. j), 1), § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní dvadsaťtri rokov nepodmienečne.
Súd podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Súd podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.
Súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to 1 ks kuchynský nôž s modrou plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele 18 cm.
Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť poškodenej strane E.. J. S., nar. XX.XX.XXXX v R. X. Y., trvale bytom R. X. Y., G. č. XX nahradiť spôsobenú škodu vo výške 3 764,73 EUR.
Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť poškodenej strane E.. J. S., nar. XX.XX.XXXX v R. X. Y., trvale bytom R. X. Y., G. č. XX nahradiť škodu - nemajetkovú ujmu vo výške 15 000,- €, poškodenej J.. Y. S., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom R. X. Y., G. XX nahradiť škodu
- nemajetkovú ujmu vo výške 15 000,- EUR a A.. H. S., nar. XX.XX.XXXX v R. X. Y., trvale bytom R. X. Y., G. XX nahradiť škodu - nemajetkovú ujmu vo výške 15 000,- EUR.
Súd podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodených so zvyškom nároku na náhradu škody - nemajetkovej ujmy odkazuje na civilný sporový proces.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov.
S. H. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.10.2017 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora krajskej prokuratúry Košice I, sp. zn. 1Kv 45/2016 zo dňa 22. augusta 2017 právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona a položil obžalovanému nasledovné otázky:
- a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumel právnej kvalifikácii skutku, právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona,
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin, kladený mu za vinu, obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona,
- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný H. L. na všetky vyššie položené otázky odpovedal kladne.
Následne predseda senátu uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného a podľa § 257 ods.6, ods.7 / Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona.
Zo znaleckého posudku č. 08/2017 vypracovaného FORENZOU - znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o. doc. H.. A. G., J., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplýva, že obžalovaný H. L. v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. V čase spáchania trestného činu obžalovaný bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a je schopný správne chápať zmysel trestného konania. Schopnosť ovládať svoje konanie bola u obžalovaného v čase spáchania trestného činu zmenšená, nie však podstatnou mierou. Nie podstatné zmenšenie ovládacej schopnosti bolo spôsobené afektom po konflikte s poškodenou.
U obžalovaného nebola zistená závislosť na psychotropných a omamných látkach alebo návykových látkach. Obžalovanýz psychiatrického hľadiska nie je pre okolie nebezpečný a teda uloženie ochranného psychiatrického liečenia u obžalovaného by neplnilo svoj účel.
Z doplnku znaleckého posudku č. 19/2017 k znaleckému posudku č. 8/2017 vypracovaného FORENZOU - znaleckou organizáciou psychiatrická spol. s.r.o. doc. H.. A. G., PhD, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania skutku konal v afekte, pričom tento konal v rámci normálneho afektu, jednalo sa o afekt veľmi intenzívny. Vyššie diagnostikovaný ,,veľmi intenzívny normálny afekt možno definovať ako aj vystupňovaný afekt, pričom tento nespôsobuje kvalitatívnu poruchu vedomia.
Znaleckým posudkom č. 1/2017 vypracovaného znalkyňou PhDr. Y. R., odbor Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých bolo zistené, že úroveň intelektových, rozumových a pamäťových schopností obžalovaného H. L. je v pásme priemeru. Osobnostná štruktúra obžalovaného H. L. je temperamentne nevyhranená medzi intro-extraverziou, bez závažných psychopatologických symptómov, v aktuálnom obraze sú prítomné len reaktívne podmienené depresívne prajvy s emočnou labilitou.
U obžalovaného H. L. znaleckým skúmaním nebola zistená taká poruchovosť kognitívnych poznávacích procesov, ktoré by narušovali schopnosť podať presnú výpoveď. Rovnako tak neboli zistené také symptómy, ktoré by u obžalovaného vyvolávali patologický skon ku skresľovaniu výpovede. Následne ak sa v priebehu vyšetrovania zistí skresľovanie skutočnosti podstatnej diania ide s vysokou pravdepodobnosťou i vedomé skresľovanie výpovedí ako súčasť taktizovania, resp. stratégie obrany v súvislosti s vedeným trestným konaním.
Charakter trestného činu - právna kvalifikácia trestného činu, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie nekorešponduje s kvalitami obžalovaného. Prognóza prevýchovy obžalovaného H. L. je z hľadiska osobnosti skôr priaznivá.
Okresný súd sa stotožnil s vyššie uvedenými znaleckými posudkami a dospel k záveru, že u obžalovaného nie sú splnené podmienky pre uloženie výnimočného trestu.
Z charakteristiky ÚVV a ÚVTOS vyplynulo, že obžalovaný H. L. sa v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu správa slušne a disciplinovane. Úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. Formácia klienta v podmienkach štandardného režimu výkonu väzby prebieha v žiaducom sociálnom smere.
Z oboznámenej charakteristiky obžalovaného vypracovaného pracoviskom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach odbor poriadkovej polície PMJ vyplýva, že obžalovaný spĺňal predpoklady všeobecného aj policajného vzdelania a na tomto dosahoval dobrých pracovných výsledkov. V jednaní so stránkami bol pozorný, dôsledný a na jeho vystupovanie na verejnosti a jednanie nebola zaznamená žiadna oprávnená sťažnosť Plnenie uložených úloh z jeho strany z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti možno hodnotiť kladne. Spĺňal všetky morálne a charakterové požiadavky kladené na príslušníka Policajného zboru.
Podľa osobných dokladov je obžalovaný z miesta trvalého bydliska hodnotný kladne.
V evidencii priestupkov vedený mestskou políciou mesta R. X. Y. nemá vedený žiaden záznam. Správanie menovaného nebolo prejednávané Mestským úradom v Spišskej Novej Vsi.
Z odpisu registra trestov obžalovaného H. L. zabezpečeného orgánmi činnými v trestnom konaním a súdom vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný.
K výroku o treste:
Súd pri určení druhu a výmeru trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu postupoval v zmysle ust. § 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd po vykonanom dokazovaní u obžalovaného H. L. nenašiel žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. por., na druhej strane súd zistil poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j), teda viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, § 36 písm. l), teda priznal sa k spáchaniu trestnému činu a spáchaný čin úprimne oľutoval. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti súd ukladal trest za použitia § 38 ods. 3, teda pri prevahe poľahčujúcich okolností.
Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného H. L. okrem vyššie uvedeného obzvlášť starostlivo hodnotil aj konanie obžalovaného, ktoré nasledovalo bezprostredne po spáchaní trestného činu vraždy, kde obžalovaný po zasadení poškodenej niekoľko bodných rán - najmenej dvakrát do ľavej driekovej oblasti a najmenej jedenkrát do chrbta, čo viedlo následne k smrti - nebohej C. S., pričom obžalovaný chladnokrvne pozoroval ako poškodená umiera a pomoc jej neposkytol. Podľa názoru súdu obžalovaný konal premyslene s jasným cieľom zbaviť sa tela nebohej, čo jednoznačne potvrdzuje aj jeho konanie, spočívajúce v zabalení tela poškodenej - nebohej C. S. do niekoľkých vrstiev plachiet a igelitu a následne naloženie jej tela do osobného motorového vozidla zn. P. ix XX s jednoznačným cieľom, zbaviť sa tela nebohej, ktorú odviezol do lesného porastu v Levočskej doline. Skutočnosť, že obžalovaný konal chladnokrvne až neľudským spôsobom potvrdzuje konanie obžalovaného, spočívajúce v poliatí tela nebohej horľavinou - benzínom, ktorý si zakúpil na benzínovom čerpadle v meste Levoča a po vrátení sa na miesto, kde sa nachádzala poškodená - nebohá C. S., túto polial a zapálil.
Vyššie uvedené konanie obžalovaného súd nemohol ináč hodnotiť, ako konanie smerujúce k eliminácii dôkazov, ktoré by ho mohli usvedčiť z vraždy, pričom tieto sa snažil aktívne ničiť už pri usmrtení, ako boli krvné stopy v byte, zbavení sa tela a osobných veci nebohej - C. S..
Okresný súd v rámci vykonaného dokazovania vykonal rovnako dokazovanie súvisiace s výrokom o náhrade škody týkajúcej sa uplatneného nároku poškodeného, podaného prostredníctvom splnomocnenca poškodeného a to vo výške 3.764,73,- EUR, pozostávajúcich z vynaložených nákladov na svadobný obrad v celkovej výške 2.265,11,- EUR a nákladov na pohrebné služby - vo výške 1499,26,- EUR, ktoré jednotlivo oboznámil na hlavnom pojednávaní.
Z oboznámených listinných dôkazov - predložených účteniek je nepochybné, že predložené účtovné doklady boli vynaložené v súvislosti so svadbou nebohej C. S. a obžalovaného H. L., pričom k sobášu a na následnej oslave nedošlo pre smrť poškodenej - nebohej. Súd má za preukázanú priamu príčinnú súvislosť medzi smrťou poškodenej a konaním obžalovaného, keď poškodená zomrela na následky niekoľkých bodných rán, ktoré jej utŕžil obžalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd poškodenej strane priznal náhradu spôsobnej škody vo výške 3764,73,- EUR, predstavujúcu náklady vynaložené na svadobný obrad a náklady vynaložené na pohrebné služby nebohej C. S..
K výroku o náhrade nemajetkovej ujmy súd má za to, že obžalovaný svojim konaním zasiahol do osobnostných práv poškodených. V tejto súvislosti je na mieste uviesť, že súd sa nestotožnil s právnym názorom orgánov činných v trestnom konaní, že matka nebohej a brat nebohej nemajú procesné postavenie poškodených. Pri riešení tejto otázky je nesporné, že zodpovednosť za tento zásah nesie výlučne obžalovaný teda ten, kto sa dopustil protiprávneho konania a vznikla tým určitá ujma. Je teda ničím nespochybniteľné, že konaním obžalovaného došlo k násilnému pretrhnutiu úzkych a dá sa povedať najbližších rodinných citových väzieb medzi matkou, otcom a bratom nebohej. Súd si je vedomí, že pri výške uplatnenej nemajetkovej ujmy vyčíslenej splnomocnenom poškodených vo výške 80.000,- EUR je potrebné vykonať dokazovanie o primeranosti tejto výšky, avšak na druhej strane je tu aktívne konanie obžalovaného, ktoré objektívne spôsobilo pretrhnutie rodinných a citových väzieb medzi poškodenými a nebohou. Je notoricky známe, že smrť blízkej osoby je najviac traumatizujúcou okolnosťou kvôli nezvratnosti tohto stavu, čo súd premietol do výroku o náhrade škody.
Súd na hlavnom pojednávaní videl žiaľ a bolesť pozostalých a právne uzatvára, že medzi nebohou
- poškodenou existoval vzťah vrúcny, vzťah rodiča a dieťaťa, ktorému rodičia zorganizovali a zaplatili svadobný obrad a svadobnú hostinu a rovnako tak vzťah súrodenecký, medzi bratom a sestrou - poškodenou C. S..
Záverom súd konštatuje, že vzťahy medzi poškodenými a nebohou neboli ničím narušené ba dokonca boli to práve rodičia nebohej, ktorí z lásky k svojej dcére vynaložili nemalé finančné prostriedky na zorganizovanie sobáša. V takomto prípade musí súd konštatovať, že k zásahu do osobnostných práv poškodených došlo výlučne konaním obžalovaného a pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy súd podporne vychádzal z ustanovení zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní obetí násilných trestných činov, § 5 ods. 1, a ustanovení občianskeho zákonníka § 11-16 zákona č. 40/1964 Zb., pričom priznaná výška 15.000,- EUR sa javí súdu ako primeraná a takto ju priznal každej poškodenej strane. Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu žalovaného trestného činu, je korunným dôkazom a celkom jednoznačne identifikuje obžalovaného ako osobu zodpovednú za zásah do osobnostných sfér poškodených.
Súd poškodených so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej škody - nemajetkovej ujmy v zmysle § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje na civilný sporový proces.
Súd je toho názoru, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody splní účel trestu v rámci individuálnej i generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.