Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tk/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát zložený z predsedu senátu Okresného súdu Košice I JUDr. Milana Husťáka a prísediacich Evy Kačalkovej a Márii Sušinovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.10.2017 v Košiciach takto

rozhodol:

obžalovaný :

H. L., nar. XX.XX.XXXX v R. X. Y., trvale bytom R. X. Y., V. XXXX/X, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Košice od 1.10.2016,

j e v i n n ý , ž e

dňa 30. septembra 2016 v čase asi o 19.00 hod. v Spišskej Novej Vsi, v byte č. 24 nachádzajúcom sa na 4 poschodí obytného domu na ul. Kováčskej č. 3, po predchádzajúcej hádke so svojou snúbenicou C. S., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou bol v partnerskom vzťahu najmenej 9 rokov, túto kuchynským nožom s plastovou rukoväťou a dĺžkou čepele 180 mm bodol najmenej dvakrát do ľavej driekovej oblasti, v dôsledku čoho táto spadla na podlahu, kde ju opätovne najmenej jeden krát bodol do chrbta, čo viedlo následne k jej bezprostrednej smrti z dôvodu zlyhania činnosti srdca alebo vykrvácania z poranených pre život dôležitých orgánov, či čriev veľkého kalibru, potom jej bezvládne telo zabalil do deky, plachty a igelitu, z bytu odtiahol priestormi uvedeného obytného domu pred jeho vchod, kde telo naložil do motorového vozidla zn. P. ix XX ev. č. SN XXXCE striebornej metalízy a s vozidlom odtiaľ odišiel do Levočskej doliny k Levočskému potoku, telo z motorového vozidla vybral a odtiahol do trávnatého porastu, následne odtiaľ motorovým vozidlom odišiel na čerpaciu stanicu Shell v Levoči, kde zakúpil plastový kanister a benzín, k telu sa potom vrátil, polial ho benzínom a zapálil,

t e d a

- iného úmyselne usmrtil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to na chránenej osobe - blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona

a za to mu súd ukladá

podľa § 145 ods. 2, § 36 písm. j), 1), § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní dvadsaťtri rokov nepodmienečne.

Súd podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.

Súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to 1 ks kuchynský nôž s modrou plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele 18 cm.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť poškodenej strane E.. J. S., nar. XX.XX.XXXX v R. X. Y., trvale bytom R. X. Y., G. č. XX nahradiť spôsobenú škodu vo výške 3 764,73 EUR.

Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť poškodenej strane E.. J. S., nar. XX.XX.XXXX v R. X. Y., trvale bytom R. X. Y., G. č. XX nahradiť škodu - nemajetkovú ujmu vo výške 15 000,- €, poškodenej J.. Y. S., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom R. X. Y., G. XX nahradiť škodu

- nemajetkovú ujmu vo výške 15 000,- EUR a A.. H. S., nar. XX.XX.XXXX v R. X. Y., trvale bytom R. X. Y., G. XX nahradiť škodu - nemajetkovú ujmu vo výške 15 000,- EUR.

Súd podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodených so zvyškom nároku na náhradu škody - nemajetkovej ujmy odkazuje na civilný sporový proces.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov.

S. H. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.10.2017 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora krajskej prokuratúry Košice I, sp. zn. 1Kv 45/2016 zo dňa 22. augusta 2017 právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona a položil obžalovanému nasledovné otázky:

- a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

- či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- či rozumel právnej kvalifikácii skutku, právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona,

- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin, kladený mu za vinu, obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona,

- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný H. L. na všetky vyššie položené otázky odpovedal kladne.

Následne predseda senátu uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného a podľa § 257 ods.6, ods.7 / Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona.

Zo znaleckého posudku č. 08/2017 vypracovaného FORENZOU - znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o. doc. H.. A. G., J., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplýva, že obžalovaný H. L. v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. V čase spáchania trestného činu obžalovaný bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a je schopný správne chápať zmysel trestného konania. Schopnosť ovládať svoje konanie bola u obžalovaného v čase spáchania trestného činu zmenšená, nie však podstatnou mierou. Nie podstatné zmenšenie ovládacej schopnosti bolo spôsobené afektom po konflikte s poškodenou.

U obžalovaného nebola zistená závislosť na psychotropných a omamných látkach alebo návykových látkach. Obžalovanýz psychiatrického hľadiska nie je pre okolie nebezpečný a teda uloženie ochranného psychiatrického liečenia u obžalovaného by neplnilo svoj účel.

Z doplnku znaleckého posudku č. 19/2017 k znaleckému posudku č. 8/2017 vypracovaného FORENZOU - znaleckou organizáciou psychiatrická spol. s.r.o. doc. H.. A. G., PhD, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania skutku konal v afekte, pričom tento konal v rámci normálneho afektu, jednalo sa o afekt veľmi intenzívny. Vyššie diagnostikovaný ,,veľmi intenzívny normálny afekt možno definovať ako aj vystupňovaný afekt, pričom tento nespôsobuje kvalitatívnu poruchu vedomia.

Znaleckým posudkom č. 1/2017 vypracovaného znalkyňou PhDr. Y. R., odbor Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých bolo zistené, že úroveň intelektových, rozumových a pamäťových schopností obžalovaného H. L. je v pásme priemeru. Osobnostná štruktúra obžalovaného H. L. je temperamentne nevyhranená medzi intro-extraverziou, bez závažných psychopatologických symptómov, v aktuálnom obraze sú prítomné len reaktívne podmienené depresívne prajvy s emočnou labilitou.

U obžalovaného H. L. znaleckým skúmaním nebola zistená taká poruchovosť kognitívnych poznávacích procesov, ktoré by narušovali schopnosť podať presnú výpoveď. Rovnako tak neboli zistené také symptómy, ktoré by u obžalovaného vyvolávali patologický skon ku skresľovaniu výpovede. Následne ak sa v priebehu vyšetrovania zistí skresľovanie skutočnosti podstatnej diania ide s vysokou pravdepodobnosťou i vedomé skresľovanie výpovedí ako súčasť taktizovania, resp. stratégie obrany v súvislosti s vedeným trestným konaním.

Charakter trestného činu - právna kvalifikácia trestného činu, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie nekorešponduje s kvalitami obžalovaného. Prognóza prevýchovy obžalovaného H. L. je z hľadiska osobnosti skôr priaznivá.

Okresný súd sa stotožnil s vyššie uvedenými znaleckými posudkami a dospel k záveru, že u obžalovaného nie sú splnené podmienky pre uloženie výnimočného trestu.

Z charakteristiky ÚVV a ÚVTOS vyplynulo, že obžalovaný H. L. sa v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu správa slušne a disciplinovane. Úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. Formácia klienta v podmienkach štandardného režimu výkonu väzby prebieha v žiaducom sociálnom smere.

Z oboznámenej charakteristiky obžalovaného vypracovaného pracoviskom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach odbor poriadkovej polície PMJ vyplýva, že obžalovaný spĺňal predpoklady všeobecného aj policajného vzdelania a na tomto dosahoval dobrých pracovných výsledkov. V jednaní so stránkami bol pozorný, dôsledný a na jeho vystupovanie na verejnosti a jednanie nebola zaznamená žiadna oprávnená sťažnosť Plnenie uložených úloh z jeho strany z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti možno hodnotiť kladne. Spĺňal všetky morálne a charakterové požiadavky kladené na príslušníka Policajného zboru.

Podľa osobných dokladov je obžalovaný z miesta trvalého bydliska hodnotný kladne.

V evidencii priestupkov vedený mestskou políciou mesta R. X. Y. nemá vedený žiaden záznam. Správanie menovaného nebolo prejednávané Mestským úradom v Spišskej Novej Vsi.

Z odpisu registra trestov obžalovaného H. L. zabezpečeného orgánmi činnými v trestnom konaním a súdom vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný.

K výroku o treste:

Súd pri určení druhu a výmeru trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu postupoval v zmysle ust. § 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd po vykonanom dokazovaní u obžalovaného H. L. nenašiel žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. por., na druhej strane súd zistil poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j), teda viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, § 36 písm. l), teda priznal sa k spáchaniu trestnému činu a spáchaný čin úprimne oľutoval. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti súd ukladal trest za použitia § 38 ods. 3, teda pri prevahe poľahčujúcich okolností.

Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného H. L. okrem vyššie uvedeného obzvlášť starostlivo hodnotil aj konanie obžalovaného, ktoré nasledovalo bezprostredne po spáchaní trestného činu vraždy, kde obžalovaný po zasadení poškodenej niekoľko bodných rán - najmenej dvakrát do ľavej driekovej oblasti a najmenej jedenkrát do chrbta, čo viedlo následne k smrti - nebohej C. S., pričom obžalovaný chladnokrvne pozoroval ako poškodená umiera a pomoc jej neposkytol. Podľa názoru súdu obžalovaný konal premyslene s jasným cieľom zbaviť sa tela nebohej, čo jednoznačne potvrdzuje aj jeho konanie, spočívajúce v zabalení tela poškodenej - nebohej C. S. do niekoľkých vrstiev plachiet a igelitu a následne naloženie jej tela do osobného motorového vozidla zn. P. ix XX s jednoznačným cieľom, zbaviť sa tela nebohej, ktorú odviezol do lesného porastu v Levočskej doline. Skutočnosť, že obžalovaný konal chladnokrvne až neľudským spôsobom potvrdzuje konanie obžalovaného, spočívajúce v poliatí tela nebohej horľavinou - benzínom, ktorý si zakúpil na benzínovom čerpadle v meste Levoča a po vrátení sa na miesto, kde sa nachádzala poškodená - nebohá C. S., túto polial a zapálil.

Vyššie uvedené konanie obžalovaného súd nemohol ináč hodnotiť, ako konanie smerujúce k eliminácii dôkazov, ktoré by ho mohli usvedčiť z vraždy, pričom tieto sa snažil aktívne ničiť už pri usmrtení, ako boli krvné stopy v byte, zbavení sa tela a osobných veci nebohej - C. S..

Okresný súd v rámci vykonaného dokazovania vykonal rovnako dokazovanie súvisiace s výrokom o náhrade škody týkajúcej sa uplatneného nároku poškodeného, podaného prostredníctvom splnomocnenca poškodeného a to vo výške 3.764,73,- EUR, pozostávajúcich z vynaložených nákladov na svadobný obrad v celkovej výške 2.265,11,- EUR a nákladov na pohrebné služby - vo výške 1499,26,- EUR, ktoré jednotlivo oboznámil na hlavnom pojednávaní.

Z oboznámených listinných dôkazov - predložených účteniek je nepochybné, že predložené účtovné doklady boli vynaložené v súvislosti so svadbou nebohej C. S. a obžalovaného H. L., pričom k sobášu a na následnej oslave nedošlo pre smrť poškodenej - nebohej. Súd má za preukázanú priamu príčinnú súvislosť medzi smrťou poškodenej a konaním obžalovaného, keď poškodená zomrela na následky niekoľkých bodných rán, ktoré jej utŕžil obžalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd poškodenej strane priznal náhradu spôsobnej škody vo výške 3764,73,- EUR, predstavujúcu náklady vynaložené na svadobný obrad a náklady vynaložené na pohrebné služby nebohej C. S..

K výroku o náhrade nemajetkovej ujmy súd má za to, že obžalovaný svojim konaním zasiahol do osobnostných práv poškodených. V tejto súvislosti je na mieste uviesť, že súd sa nestotožnil s právnym názorom orgánov činných v trestnom konaní, že matka nebohej a brat nebohej nemajú procesné postavenie poškodených. Pri riešení tejto otázky je nesporné, že zodpovednosť za tento zásah nesie výlučne obžalovaný teda ten, kto sa dopustil protiprávneho konania a vznikla tým určitá ujma. Je teda ničím nespochybniteľné, že konaním obžalovaného došlo k násilnému pretrhnutiu úzkych a dá sa povedať najbližších rodinných citových väzieb medzi matkou, otcom a bratom nebohej. Súd si je vedomí, že pri výške uplatnenej nemajetkovej ujmy vyčíslenej splnomocnenom poškodených vo výške 80.000,- EUR je potrebné vykonať dokazovanie o primeranosti tejto výšky, avšak na druhej strane je tu aktívne konanie obžalovaného, ktoré objektívne spôsobilo pretrhnutie rodinných a citových väzieb medzi poškodenými a nebohou. Je notoricky známe, že smrť blízkej osoby je najviac traumatizujúcou okolnosťou kvôli nezvratnosti tohto stavu, čo súd premietol do výroku o náhrade škody.

Súd na hlavnom pojednávaní videl žiaľ a bolesť pozostalých a právne uzatvára, že medzi nebohou

- poškodenou existoval vzťah vrúcny, vzťah rodiča a dieťaťa, ktorému rodičia zorganizovali a zaplatili svadobný obrad a svadobnú hostinu a rovnako tak vzťah súrodenecký, medzi bratom a sestrou - poškodenou C. S..

Záverom súd konštatuje, že vzťahy medzi poškodenými a nebohou neboli ničím narušené ba dokonca boli to práve rodičia nebohej, ktorí z lásky k svojej dcére vynaložili nemalé finančné prostriedky na zorganizovanie sobáša. V takomto prípade musí súd konštatovať, že k zásahu do osobnostných práv poškodených došlo výlučne konaním obžalovaného a pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy súd podporne vychádzal z ustanovení zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní obetí násilných trestných činov, § 5 ods. 1, a ustanovení občianskeho zákonníka § 11-16 zákona č. 40/1964 Zb., pričom priznaná výška 15.000,- EUR sa javí súdu ako primeraná a takto ju priznal každej poškodenej strane. Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu žalovaného trestného činu, je korunným dôkazom a celkom jednoznačne identifikuje obžalovaného ako osobu zodpovednú za zásah do osobnostných sfér poškodených.

Súd poškodených so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej škody - nemajetkovej ujmy v zmysle § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje na civilný sporový proces.

Súd je toho názoru, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody splní účel trestu v rámci individuálnej i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.