Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/403/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Brno, Příkop 843/3, Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému P. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. J., J. XXX/X, o zaplatenie 387,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 23. februára 2016, č. k. 11C/197/2013-114

rozhodol:

O d mi e t a odvolanie proti výroku o zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Predmetom konania bol návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky v sume 387,00 eur, zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 10.05.2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 387,00 eur od 25.07.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1,29 eur. Okresný súd Michalovce (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom čiastočne zastavil konanie čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19% denne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a účastníkom (stranám sporu) nepriznal náhradu trov konania.

2. Výrok o čiastočnom zastavení konania odôvodnil tým, že žalobca vzal žalobu v časti 0,19% zmenkového úroku späť. Zostávajúci uplatnený nárok súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovaným na zmenkovú sumu 387,00 eur. Súd prvej inštancie z exekučného spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 20Er/438/2012 zistil, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 200,00 eur. Úver mal byť vrátený zvýšený o poplatok 196,00 eur, spolu sa teda žalovaný zaviazal zaplatiť 396,00 eur. V ten istý deň bola vystavená zmenka na zmenkovú sumu 387,00 eur, pričom žalovaný sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 10.05.2011. Uznesením tamojšieho súdu č.k. 20Er/438/2012-9 zo dňa 07.09.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08768/11 zo dňa 12.09.2011, zamietol.

3. Súd prvej inštancie s poukázaním na § 75 , § 76 ods. 1, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 17 zákona zmenkového a šekového, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 39 Občianskeho zákonníka skúmal, či predmetná zmenka bola vydaná v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., teda skúmal platnosť právneho úkonu ex offo. Dôvodil, že ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. účinné k dátumu uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky jednoznačne zakazovalo plnenie dlhu zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila zabezpečovacia zmenka. V takom prípade nemohla zmenková suma byť vyššia ako aktuálny stav dlhu na úverovej istine a príslušenstvo (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak bola zmenka vyplnená v rozpore s týmito podmienkami, veriteľ ju nemohol od dlžníka prijať a ak ju prijal, tak na požiadanie dlžníka ju musel vrátiť. Z úverovej zmluvy a predloženej zmenky mal preukázané, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., pretože úver bol poskytnutý vo výške 200,

- € a zmenková suma bez zmenkového úroku je na sumu 387,- €. Zmenka bola vystavená zjavne nad limit prípustný zákonom, preto túto považoval za neplatnú. Podľa zákona žalobca takúto zmenku nesmel ani prijať a ak ju prijal tak porušil zákon. Ak zákon zakazuje prijať zmenku vyplnenú v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. nemôže si veriteľ z takejto zmenky uplatňovať ani právo na súde. V dôvodoch rozsudku uviedol, že vo všeobecnosti súhlasí so stanoviskom žalobcu, že zmenkové právo je vo svojej podstate konštruované tak, že povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu je právne nezávislá od záväzkového vzťahu a že nárok z platnej zmenky by mal byť záväzkom nesporným. Neplatí to však vo všetkých prípadoch pretože, ak niektoré právne predpisy limitujú alebo zakazujú použitie zmenky, tak sa musia rešpektovať a pri posudzovaní nárokov zo zmenky sa musí na ne prihliadať. Ak zmenku obmedzujú alebo zakazujú iné predpisy, nie je možné posudzovať platnosť zmenky len podľa ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. Ide preto o skúmanie platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil právo ako indosatár je zmenkou neplatnou, preto žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

4. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s. p., pretože súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Zdôraznil, že nárok uplatnil podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pričom žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, súd prvej inštancie mal preto podľa čl. 7 Nariadenia vydať rozsudok. Žalobca tvrdil, že zo strany súdu prvej inštancie došlo napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva EÚ, a to čl. 4. 5 a 7 Nariadenia. Citujúc čl. 5 ods. 1 Nariadenia tvrdil, že súd prvej inštancie nemohol nariadiť pojednávanie, pretože za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, doplnenia skutkových tvrdení a doplnenia dôkazov slúži procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevydal uznesenie o nariadení pojednávania podľa § 45 a nasl. O. s. p. a povinnosť o nariadení pojednávania uznesením mal súd prvej inštancie aj podľa Nariadenia. Žalobca uviedol, že ak súd nenariadil pojednávanie formou uznesenia, toto sa nemohlo uskutočniť, a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvádza, že vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca zdôraznil, že žalobca ani žalovaný dokazovanie týmito listinami nenavrhli. Žalobca uviedol, že nárok uplatnil podľa platnej zmenky, proti forme a obsahu zmenky žalovaný nemal žiadne námietky, a preto nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci, keďže predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie vychádza z podľa neho nesporných skutočností, a to že žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. zmluvu o úvere a zmenka predložená v tomto konaní je zabezpečovacou zmenkou. Žalobca zdôraznil, že uvedené skutočnosti neboli tvrdené ani jednou sporovou stranou, tieto údaje si súd prvej inštancie vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na týchto údajne nesporných skutočnostiach, podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a tiež nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že nárok proti žalovanému uplatnil ako majiteľ zmenky na základe predloženej platnej zmenky,

ktorú nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než ktoré sú uvedené na zmenke. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na danú vec vôbec neaplikoval ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, a to predovšetkým ustanovenie § 17, ktoré umožňuje žalovanému vzniesť kauzálne námietky proti žalobcovi. Zdôraznil, že toto oprávnenie neprináleží súdu. Dôvodnosť svojej argumentácie podoprel citáciou z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, Českej republiky a súdov Nemecka (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 3C 8153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 8C 198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013). Žalobca potvrdil, že úrok vo výške 0,25% denne z istiny je v rozpore s dobrými mravmi, poukázal však na stanovisko NS SR, ktoré požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v časti nad rámec primeranosti. Uviedol, že tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky a od splatnosti zmenky sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% ročne. 5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol 23.2.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Žalobca podal odvolanie dňa 10.8.2016 za účinnosti Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba , ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470 ods. 2).

8. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 a verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 a z pohľadu uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, b/ a h/ a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neprípustné voči výroku o čiastočnom zastavení konania a vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej je nedôvodné, lebo rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

9. Odvolaním bol napadnutý aj výrok o čiastočnom zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, ktorý je následkom dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým sám vzal žalobu čiastočne späť. Týmto výrokom nebola odvolateľovi spôsobená žiadna ujma, preto nie je subjektívne legitimovanou osobou na podanie odvolania podľa § 359 CSP. Odvolací súd preto odvolanie v tejto časti odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.

10. Pokiaľ ide o výrok zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, odvolateľ tvrdí existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, b/ a h/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám a súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na zistení, že zmenka bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.. S týmto záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 . Okresný súd postupoval v konaní správne, ak skúmal samotnú platnosť vystavenej zmenky. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

13. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

14. Z citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V danom prípade ide o zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase, keď bola zmenka vystavená. Podľa ust. § 4 ods. 6 tohto zákona v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

15. Ako už odvolací súd konštatoval zhodne so záverom súdu prvej inštancie zmenka, z ktorej žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok, je v rozpore s citovaným ustanovením § 4 ods. 6. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie, že pre rozpor základu pohľadávky so zákonom nie je možné priznať ani príslušenstvo uplatnenej pohľadávky.

16. K odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na zákonný text ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z toho je potrebné vyvodiť záver, že okrem navrhnutých dôkazov zákon umožňoval súdu vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, čo v sebe zahrňuje aj možnosť zabezpečiť potrebný dôkaz. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku boli subsidiárne využiteľné aj na konanie podľa Nariadenia. Odvolací súd poukazuje na bod I.1 citovaného Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum uplatňovaného nároku so zreteľom na možnú absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má základ. Ak mal súd prvej inštancie zo svojej činnosti vedomosť o tom, že žalobcom predložená zmenka mohla zabezpečovať nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil dôkazy, z ktorých mohol posúdiť obsah a platnosť úkonu, v ktorom má uplatňovaný nárok základ.

17. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. tým, že hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia uvedeného ustanovenia by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu smerujúceho k záveru o povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. Napriek tomu, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal neplatnosť zmenky, súd správne skúmal jej platnosť vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Tento názor opakovane skonštatoval vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012). Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať zmluvné podmienky a v prípade, ak sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

18. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v znení účinnom do 23.12.2015 neustanovovalo, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kto ich uplatňovať nemôže. Citované ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Ani samotné Nariadenie neobsahuje ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

19. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa nového znenia § 17 ods. 2 zákona v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu sa týka procesnej činnosti súdu a vzťahuje sa preto aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na absenciu prechodných ustanovenia k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky neskončené spory prebiehajúce na súdoch, pokiaľ zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

20. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd i výrok o trovách konania.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania si neuplatnil.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.