Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-247-2017.pdf
PDF · 94.92 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/247/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: L. X., J.. XX.X.XXXX, XXX XX Y. J. I. XX, o vymoženie 2.250,36 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Anettou Demešovou, Exekútorský úrad Vráble, 1. mája 1053, Vráble, pod EX 665/2017, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16.3.2017 č.k. 12Er/523/2017-18 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Anetty Demešovej, so sídlom 1. mája 1053, 952 01 Vráble o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 665/17 zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., Bratislava, sp. zn. 790/07/15 zo dňa 10.3.2016. Súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 16.4.2013. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, ods. 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorú uzavreli účastníci konania je spotrebiteľskou zmluvou. Spolu s uvedenou zmluvou oprávnený predložil aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní pred niektorým z uvedených rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku. Rozhodcovskú zmluvu od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, obe zmluvy sú formulárovými zmluvami, preto povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah a znenie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne vyjednaná a nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu
odopierala možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Výber rozhodcovského súdu spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa podľa názoru súdu prvej inštancie prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), písm. h) Civilného sporového poriadku. Namietal dôvodnosť záveru súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva je neplatný úkon. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa z hľadiska platnej právnej úpravy nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy, najmä či ide o individuálne dohodnutú zmluvu, pretože vyriešenie tejto otázky je podstatné podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy č. 8500023960 nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, povinný mohol, ale nemusel rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, pričom z nej výslovne vyplýva možnosť dlžníka jednostranne odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, preto rozhodcovská zmluva podľa oprávneného spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Oprávnený mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď uzavrel, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, pretože povinný nemôže brániť svoje práva na všeobecnom súde, aj keď je rozhodcovská zmluva uzatvorená alternatívne. Zdôraznil, že právo povinného ako spotrebiteľa je podľa citovaného ustanovenia zachované až do okamihu podania žaloby na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd a poukázal na to, že povinný sa v rozhodcovskom konaní nijako nebránil a voči nárokom oprávneného nenamietal. Oprávnený citoval z dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ani v prípade, ak sa v rozhodcovskej doložke dohodne výlučne právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu so spotrebiteľom, nemá to za následok neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože spotrebiteľ aj v tomto prípade sa môže domáhať ochrany svojich práv na všeobecnom súde, preto záver súdu prvej inštancie nepovažoval za súladný s platnou právnou úpravou. Oprávnený vytýkal súdu prvej inštancie nedostatky v zistení skutkového stavu a následné nesprávne právne posúdenie veci, keď mal za to, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Poukázal na vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine, z ktorej vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a podľa ktorej povinný mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia iných súdov SR a na ustanovenie § 4, § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní podľa ktorých bola rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná a založila právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
6. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení účinnom do 31.3.2017 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
7. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje.
8. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.
9. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
10. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 16.4.2013 spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
13. Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskú doložku od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne rozhodcovským konaním (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2014).
14. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
15. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Preto základnou podmienkou
na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.
16. Ako vyplýva z bodu 5 rozhodcovskej zmluvy č. 8500023960 uzavretej dňa 16.4.2013 zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 16.4.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481, b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 6. rozhodcovskej zmluvy je upravený postup výberu rozhodcu.
17. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k porušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Námietka oprávnenej, že rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná, a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je nedôvodná.
18. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.
19. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal, že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.
20. Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve v bode 1 je uvedené, že dlžník súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a je tiež uvedené, že oprávnený ako veriteľ poučil povinného ako dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a je uvedený aj rozsah poučenia tak, že spory z revolvingovej zmluvy môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní. Z tohto poučenia však žiaden spotrebiteľ nemôže zistiť, akým spôsobom koná rozhodcovský súd, ako toto konanie prebieha a aké dôsledky má jeho rozhodnutie, prípadne aký je rozdiel medzi rozhodcovským a súdnym konaním, ani to, aké dôvody viedli veriteľa k tomu, aby navrhol uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, a prečo by malo byť pre zmluvné strany vhodnejšie prejednanie prípadných sporov z revolvingovej zmluvy rozhodcovským súdom a nie všeobecným súdom. Oprávnený teda povinného ako dlžníka vôbec nepoučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, aj keď to deklaruje v bode 3 rozhodcovskej zmluvy, pretože ho poučil len o tom, že spory zo zmluvy môžu byť riešené súdom alebo v rozhodcovskom konaní a výber súdu (všeobecného alebo rozhodcovského) závisí od žalobcu. Dôsledky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy teda spotrebiteľovi neboli a nemuseli byť preto známe.
21. Oprávnený v podanom odvolaní poukazuje na to, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Takéto oprávnenie povinného skutočne vyplýva z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého mohol dlžník od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do štrnástich kalendárnych dní od jej uzavretia bez udania dôvodu. Aj keď spotrebiteľ by mal byť osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná, oprávnený sa nepochybne spoľahol na to, že väčšina spotrebiteľov všeobecné podmienky zmluvy, prípadne iné listiny súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, v tomto prípade
rozhodcovskú zmluvu, číta až vtedy, keď vznikne nejaký problém zo zmluvy. Je potrebné poukázať na to, že oprávnenie povinného odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy zaniklo medzi ostatným textom zmluvy, nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zo zmluvy ani nevyplýva, že pred podpisom rozhodcovskej zmluvy bol povinný ako spotrebiteľ jasne a zrozumiteľne poučený o tomto práve. Odvolací súd má za to, že ak povinnému ako spotrebiteľovi nebolo dané dostatočné poučenie o rozhodcovskom konaní, s ktorým podpísaním rozhodcovskej zmluvy súhlasil pre prípad riešenia sporov z úverovej zmluvy, nemal ani dôvod od rozhodcovskej zmluvy odstupovať, lebo jej dôsledky mu neboli známe.
22. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že nebol to povinný ako spotrebiteľ, ktorý mal záujem na uzatvorení rozhodcovskej zmluvy a o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a možnosti od nej odstúpiť nebol oprávneným ako veriteľom dostatočne a preukázateľne poučený. Aj keď poučovacia povinnosť v tomto smere oprávnenému nevyplýva zo žiadneho predpisu, bol to práve oprávnený, ktorý v rozhodcovskej zmluve deklaroval poučenie dlžníka o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, preto malo byť poskytnuté v takom rozsahu, aby bolo z neho zrejmé, že dôsledky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy sú spotrebiteľovi nepochybne známe.
23. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve odvolací súd má za to, že reálne došlo k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinného. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou) a čo má podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná.
24. Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, súd prvej inštancie teda správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
25. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).