Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-193-2016.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/193/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: G.. D. R., nar. XX. XX. XXXX, R. XXX XX G. N. XX, zastúpený JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, proti žalovaným: 1/ G. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/XXA, XXX XX H. nad F., 2/ N. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/XXA, XXX XX H. nad F., obaja zastúpení: JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 29.229,- eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/158/2014 - 140 zo dňa 24.5.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok v časti, v ktorej súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 27 894,33,-eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 27 894,33,- eur od 01.01.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalovaným v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 29.229,- eur s 9 %- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.229,- eur od 01. 01. 2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodovanie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke, v súvislosti s ktorou žalobca uzavrel so Slovenskou sporiteľňou úverovú zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 32.760 eur. Túto sumu žalobca poskytol žalovaným ako predmet pôžičky. V konaní bol sporným najmä dátum splatnosti pôžičky. Žalobca tvrdil, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá do konca roka 2011, žalovaní naopak tvrdili, že peniaze sa zaviazali žalobcovi vrátiť v súlade so zmluvou o splátkovom úvere do 20.4.2041. Dĺžka splatenia úveru bola dohodnutá až pri samotnom podpise úverovej zmluvy, preto je vysoko nepravdepodobné tvrdenie žalovaných, že dohoda o pôžičke, ktorá bola uzavretá pred uzavretím úverovej zmluvy, bola taká, že pôžička mala byť vrátená až do doby splatnosti úveru. Naviac súd nemal dôvod neveriť resp. pochybovať o dôveryhodnosti tvrdenia svedkyne Y. R. - matky navrhovateľa a žalovaného v rade 1/ o dobe vrátenia požičanej sumy. Ďalej podľa názoru súdu, ak by aj došlo k dohode o lehote splatnosti pôžičky, platí s poukazom na ustanovenie § 563 OZ: ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie nerozhodol a návrhu žalobcu na čiastočné zastavenie konania. Ďalej dôvodili, že žalobca predložil prehľad splátok až po tom, čo súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v čase uzavretia pôžičky nebola známa doba splatnosti úveru, nakoľko pred každým úverom sú žiadatelia vopred oboznámení s konkrétnou ponukou zo strany banky. Žalovaní v odvolaní poukázali na to, že doteraz uhradili spolu sumu 8 071 eur a úver ďalej splácajú. Rozhodnutie súdu nezohľadňuje reálnu výšku splátok. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je z časti dôvodné.
4. Na pojednávaní dňa 3.5.2016 vzal žalobca žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 27 894,33 eur s príslušenstvom, o čom súd prvej inštancie nerozhodol a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie aj v tejto časti. Preto je odvolanie žalovaných v rozsahu prevyšujúcom sumu 27 894,33 eur s príslušenstvom dôvodné.
5. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti dopĺňa.
6. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 29 229 eur s prísl. Uviedol, že medzi ním a žalovanými bola uzavretá ústa zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným pôžičku vo výške 32 000 eur a to bez úroku ako „provízie“ pre žalobcu. Za týmto účelom žalobca vzal z banky úver. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaní mali pôžičku vrátiť do 31.12.2011 a do toho času sa zaviazali splácať za žalobcu predpísané splátky úveru.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 13.6.2011 žalobca splnomocnil žalovaného v rade 1/ na uzavretie zmluvy o úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s. Dňa 16.6.2011. Žalobca zastúpený žalovaným v rade 1/ uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 32 760 eur so splatnosťou do 20.4.2041. Z účtu žalobcu žalovaná v rade 2/ vybrala dňa 17.6.2011 sumu 10 000 eur, dňa 21.6.2011 sumu 5 000 eur, dňa 23.6.2011 sumu 7 000 eur a dňa 29.6.2011 sumu 10 000 eur. Žalovaní nepravidelne vkladali na účet žalobcu sumy predstavujúce splátky úveru. Vklady na účet žalobcu vo výške splátok úveru realizovala aj matka žalobcu a žalovaného v rade 1/. Z vyjadrenia žalobcu aj jeho matky vyplýva, že tieto peniaze žalobca matke vrátil. Úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov žalovanej v rade 2/.
8. Medzi stranami sporu je sporná splatnosť a výška dlhu.
9. Keďže zmluva bola medzi stranami uzavretá ústne, splatnosť dlhu bola v konaní pred súdom prvej inštancie preukazovaná výpoveďami svedkov a strán sporu. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaní zaviazali vrátiť mu dlh do 31.12.2011. Žalovaní tvrdia, že splatnosť dlhu bola dohodnutá v súlade so splatnosťou úveru, t.j. do 20.4.2041. Tak žalobca ako aj žalovaní boli povinní svoje tvrdenia preukázať.
10. Na pojednávaní dňa 3.5.2016 (č.l.126) bola vypočutá svedkyňa Y. R., matka žalobcu a žalovaného v rade 1/, ktorá zhodne so žalobcom uviedla, že peniaze mali byť vrátené do konca roka 2011.
11. Svedkyňa I. U. potvrdila tvrdenie žalovaných o dohodnutej splatnosti 30 rokov. Sama však zároveň uviedla, že pri dohode o poskytnutí finančných prostriedkov prítomná nebola. Jej informácie o dohodnutej splatnosti sú teda len sprostredkované, s najväčšou pravdepodobnosťou od žalovaných, preto jej výpoveď má nižšiu dôkaznú hodnotu, ako výpoveď matky žalobcu a žalovaného v rade 1/, ktorá bola
pri dohode osobne prítomná. Rovnako aj žalovaná v rade 2/ na pojednávaní dňa 20.1.2015 (č.l.70 rub) uviedla, že pri dojednávaní podmienok poskytnutia peňazí a úveru si nepamätá, že by bola pri tom prítomná.
12. Na margo dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR: „Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).
13. V súvislosti s teóriou presúvania dôkazného bremena odvolací súd konštatuje, že ak žalobca uniesol povinnosť tvrdenia (tvrdenie splatnosti do 31.12.2011) a dôkaznú povinnosť (svedecká výpoveď matky), a žalovaní tieto tvrdenia popierali a trvali na existencii dohody o splatnosti 30 rokov, boli povinní predložiť o tom dôkaz. Keďže sa tak nestalo v priebehu prvoinštančného ani odvolacieho konania, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní boli povinní vrátiť peňažné prostriedky žalobcovi do 31.12.2011.
14. Odvolací súd však musí dať žalovaným za pravdu ak nesúhlasia s argumentom súdu prvej inštancie, že „v čase uzatvárania ústnej dohody o pôžičke predsa nemohlo byť známe, s akou dobou splatnosti bude súhlasiť veriteľ, ktorý poskytoval úver teda Slovenská sporiteľňa“. Správne žalovaní uviedli v odvolaní, že o podstatných náležitostiach zmluvy, a teda aj o splatnosti úveru, boli, resp. mohli byť žiadatelia vopred oboznámení. Uvedené však nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, a tento argument súdu prvej inštancie je len jedným z viacerých.
15. Ďalším sporným bodom medzi stranami bola výška dlhu a to s ohľadom na vykonané splátky.
16. Z výpisu z bankového účtu žalobcu odvolací súd zistil, že splátky úveru boli automaticky uhrádzané z jeho účtu, a žalovaní každý mesiac poukazovali na účet žalobcu sumu rovnajúcu sa splátkam úveru. Žalovaní sa prvýkrát dostali do omeškania so zasielaním splátok úveru na účet žalobcu vo februári 2012. Po tom, čo žalovaní prestali splácať poskytnutú sumu, uhradila namiesto nich niektoré splátky matka žalobcu a žalovaného v rade 1/. Tieto peniaze jej žalobca vrátil. Keďže matka nebola dlžníčkou ani spoludlžníčkou, žalobca nebol povinný tieto peniaze prijať (na prevzatie dlhu podľa ust. § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj na pristúpenie k záväzku podľa ust. § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka je potrebný súhlas veriteľa, ktorý v prejednávanej veci nebol daný). Preto splátky uhradené matkou nemožno zarátať na úhradu dlhu.
17. K odvolacej námietke žalovaných, že splátky úveru naďalej riadne uhrádzajú odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto nebolo možné zohľadniť splátky vykonané po vyhlásení rozsudku. Avšak všetko, čo žalovaní uhradili, sa započítava na úhradu dlhu a žalobca si už raz uhradenú sumu nemôže vymáhať ani v prípadnej exekúcii.
18. K odvolacej námietke žalovaných, že niet rozumného dôvodu, prečo by žalobca poskytol žalovaným bezúročnú pôžičku a sám sa zaviazal úverovou zmluvou vrátiť banke aj úrok 4,39 % ročne odvolací súd poznamenáva, že z obsahu spisu a vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca poskytol žalovaným peniaze bezúročne tak, že on z toho nemal žiaden prospech či odmenu, nie však s tým, že úroky banky bude znášať žalobca. To, že žalovaní boli povinní splatiť žalobcovi pôžičku spolu s bankovými úrokmi napokon vyplýva aj z toho, že sa do doby vrátenia pôžičky zaviazali sami splácať predpísané splátky úveru, a to aj spolu s úrokom, ktorý je v nich obsiahnutý.
19. Neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že žalobca nezaujal stanovisko k tomu, čo by sa malo stať s úverom po roku 2011, ak by bola splatnosť pôžičky skutočne dohodnutá do 31.12.2011. Žalobca na
pojednávaní dňa 20.1.2015 (č.l.70) uviedol, že by došlo k predčasnému splateniu úveru, pričom poplatky s tým spojené sa zaviazal uhradiť žalovaný v rade 1/.
20. Žalovaní v odvolaní ďalej namietajú, že žalobca predložil prehľad splátok až po tom, čo súd vyhlásil dokazovanie za skončené, aj keď to zo zápisnice tak nevyplýva. Za účelom preverenia tohto tvrdenia si odvolací súd vypočul nahrávku z pojednávania zo dňa 3.5.2016 z ktorej vyplýva, že sudca dal stranám sporu priestor na záverečný prednes, najprv sa vyjadril právny zástupca žalobcu a predložil súdu prehľad splátok, potom sa vo veci vyjadril právny zástupca žalovaných a až potom vyhlásil sudca dokazovanie za skončené.
21. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok čo do sumy 27 894,33 eur s príslušenstvom ako vecne správny s osvojením si odôvodnenia zo strany súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a v prevyšujúcej časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť odvolací súd zrušil rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v tejto časti bude rozhodnúť o návrhu žalobcu na zastavenie konania.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 470 ods. 1 a 2 veta prvá v spojení s § 224 ods. 4 O.s.p.).
23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).