Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-311-2015.pdf
PDF · 81.26 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/311/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a.s. so sídlom v Českej republike, Praha, Radlická 333/150, IČ: 00001350, zast. Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom v Bratislave, Laurinská 18 proti C. I., nar. X.X.XXXX, bytom F. Y., H. T. XX/XX, o zaplatenie sumy 27.468,65 Kč s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 18,9 % ročný zmluvný úrok zo sumy 20.000,- Kč od 11.12.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 92 %, ktoré je p o v i- n n ý zaplatiť mu žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 27.468,65 Kč predstavujúcej nesplatenú časť úveru poskytnutého žalovanému na základe Zmluvy o ČSOB osobnom konte Plus zo dňa 21.2.2007 v sume 20.000,- Kč, nesplatené zmluvné úroky vo výške 18,9% ročne v sume 4.895,45 Kč, úroky z omeškania v sume 1.364,02 Kč, nezaplatené poplatky v sume 1.209,18 Kč; vyčíslené ku dňu 10.2.2014. Od 11.2.2014 do zaplatenia uplatnil voči nemu zmluvný úrok vo výške 18,9% zo sumy 20.000,- Kč a úrok z omeškania z nesplatenej úverovej istiny vo výške 15% ročne. V priebehu konania vzal podanú žalobu čiastočne späť o zaplatenie úroku z omeškania v sume 1.364,02 Kč a úroku z omeškania vo výške 15% ročne za obdobie od 11.2.2014 do zaplatenia a rozšíril ho o zaplatenie 7,05% ročného úroku z omeškania zo sumy 21.209,18 Kč od 26.3.2013 do 30.6.2013 a o zaplatenie 8,05% ročného úroku z omeškania zo sumy 21.209,18 Kč od 1.7.2013 do zaplatenia.
2. Na trovách konania uplatnil súdny poplatok v sume 60,- eur a trovy právneho zastúpenia.
3. Súd o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 10C/311/2015-78 zo dňa 3.12.2015 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- Kč s 18,9 % ročným zmluvným úrokom od 28.4.2010 do 25.3.2013, so 7,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.000,- Kč od 6.4.2013 do 30.6.2013 a s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.000,- Kč od 1.7.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 109,50 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a konanie čiastočne zastavil o zaplatenie úroku z omeškania v sume 1.364,02 Kč a o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 15 % ročne za obdobie od 11.2.2014 do zaplatenia zo sumy 21.209,18 Kč.
4. Žalobca podal proti rozsudku súdu I. inštancie odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Trenčín uznesením č.k. 17Co/188/2016-89 zo dňa 26.4.2017 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ohľadne zaplatenia 18,9% ročného zmluvného úroku zo sumy 20.000,- Kč od
11.12.2014 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uložil súdu I. inštancie zistiť obsah práva Českej republiky na vec sa vzťahujúceho, najmä právnu úpravu otázky nároku na úrok z úveru po jeho splatnosti. Pokiaľ zistenia v tomto smere budú totožné s názorom žalobcu v odvolaní, teda že nárok na úrok z úveru po splatnosti môže byť medzi účastníkmi dohodnutý, bude potrebné doplniť dokazovanie o zistenie obsahu dohody medzi stranami, ktorej existenciu žalobca tvrdil v odvolaní s poukazom na čl. 9 Obchodných podmienok.
5. Žalovaný zostal v súdnom konaní nečinný. Nevyužil prostriedky procesnej obrany podľa § 149 CSP a na svoju obranu nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy.
6. Žalobca sa na pojednávanie neustanovil. Neprítomnosť na ňom ospravedlnil a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadal. Žalovaný predvolanie na pojednávanie na adrese uvedenej v REGOB v odbernej lehote neprevzal. Pri doručovaní súdnych zásielok žalovanému bol dodržaný postup podľa § 116 ods. 1, 2, 3 CSP a § 106 ods. 1, písm. a/ CSP. Žalovaný pojednávanie z dôležitého dôvodu odročiť nežiadal. Súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu žalobcu z Obchodného registra, zmluvy o ČSOB osobnom konte PLUS zo dňa 21.2.2007, podmienok vedenia bežného účtu žalovaného z čl. 10 spisu, oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania bežného účtu zo dňa 28.4.2010, Obchodných podmienok žalobcu pre povolené prečerpanie bežného účtu z čl. 11, 12 spisu, žiadosti žalovaného o poskytnutie povoleného prečerpania zo dňa 26.4.2010, zosplatnenia úveru zo dňa 26.3.2013, upomienky zo dňa 3.12.2012, opakovanej výzvy k zaplateniu povoleného prečerpania bežného účtu zo dňa 1.1.2013 a 30.1.2013, splátkového kalendára žalovaného z čl. 18 až 21 spisu, Obchodných podmienok žalobcu pre povolené prečerpanie bežného účtu z čl. 22 až 25 spisu, čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 9.7.2014, vyjadrenia žalobcu vo veci zo dňa 29.9.2014 a 20.10.2017, ostatných listinných dôkazov v spise založených a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 21.2.2007 bola medzi stranami uzavretá Zmluva o ČSOB osobnom konte PLUS, na základe ktorej bol pre žalovaného zriadený a vedený bežný účet. Súčasne mu bola vydaná platobná karta Visa Elektron. Žalobca sa v článku IV. zmluvy zaviazal poskytnúť žalovanému povolené prečerpanie k účtu. Dňa 28.4.2010 žalobca žalovanému oznámil poskytnutie povoleného prečerpania bežného účtu do výšky úverového limitu 100.000,- Kč a dielčieho úverového limitu v sume 20.000,- Kč. Účet povoleného prečerpania bol otvorený dňa 28.4.2010, odkedy bol žalovaný oprávnený čerpať úver do výšky dielčieho úverového limitu v sume 20.000,- Kč. Strany si dojednali zmluvný úrok vo výške 18,90% ročne a úrok z omeškania vo výške 15% ročne. Žalovaný na splatenie vyčerpaného úverového limitu v sume 20.000,- Kč nepoukázal žiadnu splátku, na základe čoho žalobca dňa 26.3.2013 žalovanému oznámil zosplatnenie úveru ku dňu 25.3.2013 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy 22.740,85 Kč s príslušenstvom a poplatkami do 5.4.2013. Žalovaný na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.
9. Právomoc súdov Slovenskej republiky je daná podľa článku 15, článku 16 bod 2. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
10. Zmluvu o ČSOB osobnom konte PLUS zo dňa 21.2.2007 uzavretú medzi žalobcom, ktorý je bankovým subjektom Českej republiky zapísaným v Obchodnom registri ČR a žalovaným, ktorý má postavenie spotrebiteľa s obvyklým pobytom na území SR, súd posúdil podľa českého právneho poriadku s poukazom na článok 3, bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor zo dňa 19.6.1980), ktorý sa uplatňuje na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom, ktoré vznikli do 16.12.2009, podľa ktorého zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Z obsahu zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2, § 497 a § 708 a nasledovných Obchodného zákonníka Českej republiky. Vzhľadom k tomu, strany si v súlade s vyššie uvedeným ustanovením Dohovoru zvolili, že sa zmluva spravuje právnym poriadkom Českej republiky, súd na vec aplikoval právo Českej republiky.
11. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Sb., Obchodního zákoníka Českej republiky, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákoníka, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.
13. Podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodního zákoníka, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky.
14. Podľa § 708 ods. 1 Obchodního zákoníka, smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce.
15. Podľa § 711 Obchodního zákoníka, smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou- li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.).
16. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
17. Vykonaným dokazovaním, listinnými dôkazmi bolo preukázané, že dňa 21.2.2007 bola medzi stranami uzavretá Zmluva o ČSOB osobnom konte PLUS, na základe ktorej bol pre žalovaného zriadený a vedený bežný účet. Súčasne mu bola vydaná platobná karta Visa Elektron. Žalobca sa v článku IV. zmluvy zaviazal poskytnúť žalovanému povolené prečerpanie k účtu. Dňa 28.4.2010 žalobca žalovanému oznámil poskytnutie povoleného prečerpania bežného účtu do výšky úverového limitu 100.000,- Kč a dielčieho úverového limitu v sume 20.000,- Kč. Účet povoleného prečerpania bol otvorený dňa 28.4.2010, odkedy bol žalovaný oprávnený čerpať úver do výšky dielčieho úverového limitu v sume 20.000,- Kč. Strany si dojednali zmluvný úrok vo výške 18,90% ročne a úrok z omeškania vo výške 15% ročne. Žalovaný na splatenie vyčerpaného úverového limitu v sume 20.000,- Kč nepoukázal žiadnu splátku, na základe čoho žalobca dňa 26.3.2013 žalovanému oznámil zosplatnenie úveru ku dňu 25.3.2013 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy 22.740,85 Kč s príslušenstvom a poplatkami do 5.4.2013. Žalovaný na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.
18. Žalovaný je povinný v súlade s cit. ust. § 708 ods. 1, § 711, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 Obchodního zákoníka povinný zaplatiť žalobcovi dojednaný zmluvný úrok vo výške 18,9 % ročne zo sumy 20.000,- Kč od 11.12.2014 do zaplatenia.
19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov konania zodpovedá pomeru úspechu a neúspechu žalobcu vo veci. Žalobca nebol vo veci úspešný o zaplatenie poplatkov v sume 1.209,18 Kč a v tejto časti bola jeho žaloba zamietnutá. Úspech žalobcu súd hodnotil 96%, jeho neúspech 4%. Čistý úspech žalobcu predstavuje 92%, čomu zodpovedá aj jeho nárok na náhradu trov konania. Žalovanému, ktorý vo veci nebol úspešný, nárok na náhradu trov konania nevznikol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti