Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-339-2016.pdf
PDF · 146.39 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/339/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: AHT group spol. s r. o., so sídlom Klincová 37, Bratislava, IČO: 46 788 913, zast. Mgr. Vojtechom Budvárym, advokátom so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, proti žalovanému: Arsita s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 46 430 016, zast. Advokátska kancelária Beňová, s. r. o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232 366, o zaplatenie 1.373,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1099,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1099,04 eura od 08. 07. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 60 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.373,81 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že si od žalovaného na základe cenovej ponuky č. 8954 zo dňa 23.06.2016 objednal stavebné rezivo určené pre použitie na stavbu rodinného domu. Rezivo v zmysle deklarovaných parametrov malo spĺňať normu STN 491531 o konštrukčnom rezive a malo byť triedené podľa normy STN 490016. Na základe faktúry č. 2007627/313 zo dňa 27.06.2016 žalobca uhradil žalovanému zálohu vo výške 1.373,81 eur. Okrem predmetnej cenovej ponuky mal žalovaný dodať pre žalobcu rezivo na základe skoršej cenovej ponuky č. 8908 s termínom dodania dohodnutým na 15.06.2016. Žalovaný sa s plnením podľa skoršej cenovej ponuky dostal do omeškania a rezivo dodal žalobcovi až dňa 06.07.2016, teda o viac ako 20 dní neskôr. Zároveň rezivo nebolo dodané v požadovanej kvalite a podľa podmienok cenovej ponuky, pričom výhrady ku kvalite dreva boli adresované žalovanému priamo pri vykládke a v rovnaký deň boli uplatnené aj písomnou reklamáciou.
3. Z dôvodu neschopnosti žalovaného plniť v požadovanej kvalite žalobca dňa 07.07.2016 pristúpil k zrušeniu objednávky. Keďže od úplného zaplatenia zálohy za objednávku uplynuli len dva dni a termín dodania bol dohodnutý až na 29.07.2016, očakával žalobca vrátenie zaplatenej zálohy v plnom rozsahu. Na žiadosť žalobcu o vrátenie zálohy sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 04.08.2016 v ktorom tvrdil, že s poukazom na jeho všeobecné obchodné podmienky je záloha nevratná z dôvodu, že údajne začali zákazku okamžite vyrábať a stornovaním zákazky mali žalovanému vzniknúť komplikácie.
4. Keďže v samotnej objednávke, ktorú možno považovať za zmluvu nie je uvedený žiadny odkaz na všeobecné obchodné podmienky, nemožno z uvedeného dôvodu na právny vzťah medzi zmluvnými stranami uplatňovať všeobecné obchodné podmienky žalovaného. V čase vystavenia objednávky a úhrady zálohy žalobca vôbec nebol zo strany žalovaného oboznámený, že by sa na predmetný právny vzťah mali vzťahovať všeobecné obchodné podmienky žalovaného a táto skutočnosť nevyplýva ani z písomných úkonov zmluvných strán. O existencii údajných všeobecných obchodných podmienok žalovaný informoval žalobcu prostredníctvom e-mailovej komunikácie až po 14.07.2016 v rámci reklamácie objednávky podľa skoršej cenovej ponuky. Neobstojí ani argument žalovaného, že všeobecné obchodné podmienky mali byť vyvesené na prevádzke žalovaného alebo umiestnené na jeho internetovej stránke.
5. Žalobca zdôrazňuje, že zrušenie objednávky nebolo svojvoľné, ale podmienené porušením záväzku žalovaného dodať rezivo v požadovanej kvalite. Z uvedeného dôvodu preto účtovanie akýchkoľvek storno poplatkov považuje žalobca za neprípustné. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že sa zákazka mala začať okamžite vyrábať aj s ohľadom na predošlé omeškanie žalovaného, považuje žalobca tieto tvrdenia v plnom rozsahu za nepravdivé a nepodložené. Od zaplatenia zálohy po zrušenie objednávky uplynuli len dva dni a termín dodania bol dohodnutý až na 29.07.2016. Preto podľa názoru žalobcu nemohlo ani reálne dôjsť k začatiu výroby reziva. Vzhľadom na zrušenie objednávky bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú zálohu v plnej výške. Keďže ale predmetnú zálohu do dnešného dňa nevrátil, obohatil sa na úkor žalobcu plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol.
6. Tunajší súd vydal vo veci dňa 23.11.2016, platobný rozkaz č.k. 42Cb/339/2016-32, proti ktorému podal žalovaný dňa 21.12.2016 odpor v ktorom uviedol, že dňa 24.06.2016 žalobca cenu za zhotovenie diela akceptoval a požiadal žalovaného o zaslanie faktúry na uhradenie zálohy. Dňa 29.06.2016 bola žalobcovi doručená zálohová faktúra s tým, že v prípade ak žalobca túto uhradí najneskôr do 30.06.2016, bude mu v ten deň zo strany žalovaného garantované zaradenie diela do výroby a garantovaný termín dodania 29.07.2016. Na základe uvedeného žalobca dňa 30.06.2016 oznámil žalovanému, že predmetná faktúra bola uhradená pričom k oznámeniu priložil aj potvrdenie o úhrade. Zároveň výslovne požiadal žalovaného o zadanie diela do výroby aby bol dodržaný požadovaný termín odovzdania diela (29.07.2016), ktorý žalovaný garantoval. Keďže žalovaný garantoval žalobcovi za predpokladu, že zálohová faktúra bude uhradená do 30.06.2016 dodanie zhotoveného diela do 29.07.2016, ešte v ten deň (30.06.2016) zadal žalovaný dielo do výroby aby stihol požadovaný termín dodania.
7. Dňa 07.07.2016 počas prebiehajúceho procesu zhotovovania diela doručil žalobca žalovanému e- mailovú správu, v rámci ktorej žiadal o zrušenie objednávky podľa cenovej ponuky č. 8954 a žiadal o kompletné vrátenie zálohy za zhotovenie diela, ktorú uhradil žalovanému titulom zálohovej faktúry. Ako dôvod zrušenia objednávky, resp. jednostranného odstúpenia od Zmluvy o dielo žalobca uviedol, že údajne nebol spokojný s kvalitou predchádzajúcej objednávky ktorú si objednal od žalovaného. Právne vzťahy sporových strán vyplývajúce zo skoršej objednávky však nie sú predmetom tohto sporu.
8. Žalovaný na odstúpenie od zmluvy reagoval listom zo dňa 04.08.2016 v ktorom informoval žalobcu, že v zmysle čl. VI ods. 3 platných obchodných podmienok, riadne a viditeľne zverejnených na webovom sídle žalovaného, s ktorými bol žalobca nepochybne oboznámený, akceptuje jeho odstúpenie od Zmluvy a následne na základe čl. VI ods. 6 uhradená záloha vo výške 1.373,81 eur prepadá v prospech žalovaného ako storno poplatok.
9. K údajnej nevedomosti žalobcu o obchodných podmienkach žalovaný uviedol, že žalobca dopytoval žalovaného prostredníctvom internetovej domény www.wcut.sk. Rovnako ako všetky poskytované služby, poskytuje webové sídlo všetkým potenciálnym zákazníkom podrobné informácie o záväzných obchodných podmienkach ako aj o ich aplikácií. Informácie o obchodných podmienkach sú rovnako dostupné aj fyzicky na prevádzke žalovaného, a teda je potrebné si uvedomiť, že žalovaný tieto obchodné podmienky pred nikým neskrýva, sú uverejnené v sekcii "Cenník" ktorá zaručuje, že každý potenciálny zákazník so serióznym záujmom o uskutočnenie objednávky navštívi túto sekciu. Žalovaný má tak za to, že žalobca bol uzrozumený s predmetnými obchodnými podmienkami, nakoľko boli uverejnené na webovom sídle elektronicky s podrobným popisom a relevanciou a rovnako aj fyzicky v rámci prevádzky žalovaného. Žalobca požiadal žalovaného o vyhotovenie cenovej ponuky na zhotovenie stavebného dreva vrátane sušenia a morenia, vrátane termínu dodania tak, ako je uvedené v úvodnej časti sekcie "Cenník", pričom predmetné obchodné podmienky sú zároveň s podrobnejším opisom
umiestnené v totožnej sekcii "Cenník". Obchodné podmienky pritom nemusia byť nevyhnutne k návrhu zmluvy priložené a nemusia tvoriť ani jej neoddeliteľnú súčasť. Postačuje, ak sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe. Zákon pritom nedefinuje, kde majú byť na webovom sídle ani v akej forme. Žalovaný aj keď nie je prevádzkovateľom internetového obchodu umiestnil svoje obchodné podmienky na svojom webovom sídle ako aj v kamennej prevádzke tak, aby mal istotu že ich žiaden potenciálny zákazník, teda ani žalobca neprehliadne, pričom ich umiestnil v najnavštevovanejšej sekcii webového sídla "Cenník", viditeľne s primeranou veľkosťou písma k ostatnému textu.
10. Pokiaľ by však žalovaný pracoval s myšlienkou, že predmetné obchodné podmienky žalobcovi známe neboli, medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah. Nakoľko samotný inštitút zmluvy o dielo upravený v Obchodnom zákonníku neobsahuje lex specialis odstúpenie od takéhoto zmluvného typu, je nevyhnuté postupovať podľa všeobecnej úpravy pre obchodno-záväzkové vzťahy podľa ustanovení § 344 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko si strany sporu pri uzavieraní zmluvy o dielo nedohodli osobitné podmienky odstúpenia od tejto zmluvy, je potrebné vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorého možno od zmluvy jednostranne odstúpiť jedine v prípade, ak sa veriteľ alebo dlžník dostane do omeškania. Žalovaný sa však do momentu odstúpenia od zmluvy žalobcom nedostal do omeškania pri plnení svojho záväzku, nakoľko žalobca doručil odstúpenie od zmluvy žalovanému 07.07.2016, keď mal žalovaný ešte dostatok času na zhotovenie diela a jeho následné dodanie. Za daných okolností žalobca neplatne jednostranne odstúpil od zmluvy o dielo, čím žalovanému vznikla škoda, keďže dielo bolo už v zabehnutom procese výroby. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný bol po odstúpení od zmluvy o dielo povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú zálohu v plnej výške podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko išlo o neplatné odstúpenie. Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, a preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Naproti tomu neplatným odstúpením žalobcu od zmluvy o dielo došlo naopak zo strany žalobcu k porušeniu § 373 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda k spôsobeniu škody žalovanému.
11. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 23.01.2017 kde uviedol, že skutočnosti ohľadom kvality reziva skoršej cenovej ponuky môžu byť síce okrajové, avšak žalobca z nich odvodzuje dôvod, na základe ktorého pristúpil k zrušeniu objednávky podľa cenovej ponuky č. 8954. Aj keď išlo o samostatné cenové ponuky, existovala medzi nimi obsahová aj časová súvislosť vrátane vzájomnej podmienenosti záväzku. Preto ak žalovaný už raz nebol schopný plniť v požadovanej kvalite, nebolo by od žalobcu spravodlivé očakávať, aby podstupoval ďalšie riziko a neopodstatnene sa spoliehal na to, že v prípade ďalšej dodávky rovnakého druhu reziva by mu mohlo byť dodané v lepšej kvalite.
12. Vo vzťahu k uplatneniu všeobecných obchodných podmienok podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka považuje žalobca argumentáciu žalovaného za absurdnú. Potenciálna a vysoko hypotetická možnosť oboznámiť sa so všeobecnými obchodnými podmienkami na internetovej stránke žalovaného predsa nemôže za žiadnych okolností založiť ich právnu záväznosť. V kontaktnom formulári na internetovej stránke žalovaného, v už predloženej e-mailovej komunikácii a ani na cenových ponukách žalovaného sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by sa na právny vzťah medzi stranami mali uplatniť ustanovenia všeobecných obchodných podmienok. Ak by mal žalovaný seriózny záujem oboznámiť žalobcu o existencii všeobecných obchodných podmienok, mohol mu ich zaslať v elektronickej podobe spolu s cenovou ponukou bez toho, aby mu vznikli akékoľvek dodatočné náklady. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.08.2008, sp. zn. 6Obo 112/2007 sa podľa § 237 ods. 1 Obchodného zákonníka vyžaduje, aby zmluvné strany s týmito podmienkami vyjadrili súhlas, aby boli zmluvným stranám známe alebo aby boli k návrhu zmluvy priložené. Zároveň je vzhľadom na existenciu sporu rozhodné, aby ten kto sa znalosti obchodných podmienok dovoláva preukázal, že obchodné podmienky sa stali súčasťou zmluvy a že boli druhému účastníkovi známe. Z uvedeného dôvodu sa na právny vzťah medzi stranami sporu nikdy nemohli vzťahovať ustanovenia všeobecných obchodných podmienok žalovaného a následne ani žalovaný nemohol oprávnene zadržiavať žalobcom zaplatenú zálohu. Okrem toho sa v cenovej ponuke nachádzalo osobitné dojednanie o storno poplatku, ktoré by sa s poukazom na § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka aj tak muselo použiť prednostne.
13. Žalovaný v odpore ďalej poukázal na to, že žalobca neplatne odstúpil od zmluvy. Žalobca uviedol, že neschopnosť žalovaného plniť v požadovanej kvalite podľa skoršej cenovej ponuky predstavovala pre žalobcu také podstatné porušenie zmluvnej povinnosti, ktoré ho oprávňovalo na odstúpenie od zmluvy.
Žalovaný porušil predmetnú povinnosť dňa 06.07.2016, teda až po uzatvorení zmluvného vzťahu ktorý bol predmetom objednávky, pričom porušenie povinnosti sa vzťahovalo na dodanie rovnakého druhu reziva. Z uvedeného dôvodu neobstojí argumentácia žalovaného, že sa nedostal do omeškania. V cenovej ponuke sa totiž výslovne uvádza, že "V prípade stornovania zákazky po zložení zálohy alebo jej neprebratí (aj čiastočnom), si vyhradzujeme právo účtovať storno poplatok vo výške 10 % z ceny reziva s DPH". Zo znenia tohto dojednania podľa žalobcu vyplýva, že zmluvný vzťah pripúšťal možnosť zrušenia objednávky alebo odstúpenia od zmluvy, pričom pri extenzívnom výklade ho možno podkladať aj za odstupné podľa § 355 ods.1 Obchodného zákonníka.
14. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného ohľadom zadania diela do výroby a následný vznik údajnej škody za účelové a nepodložené. Žalovaný zatiaľ nepreukázal žiadne bližšie okolnosti vzniku škody, a ani jej presnú výšku, čo vytvára zásadné pochybnosti o jej existencii. Zadanie diela do výroby ešte neznamená, že žalovaný aj skutočne uskutočnil jeho výrobu alebo spracovanie. Zároveň existuje dôvodný predpoklad, že ak by aj žalovaný spracoval určitú časť reziva, pravdepodobne by ju po ďalšom opracovaní (narezaní) poskytol inému zákazníkovi. Keďže však vznik škody žalovaného nie je predmetom tohto súdneho sporu, žalobca navrhuje aby súd na tieto okolnosti neprihliadal.
15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
16. Žalobca si objednal u žalovaného stavebné rezivo, na základe čoho žalovaný vypracoval pre žalobcu dňa 23.06.2016 cenovú ponuku č. 8954 (č.l. 7) s termínom dodania do 29.07.2016, ktorej výška predstavovala sumu 2.747,61 eur. Žalobca uhradil v prospech žalovaného dňa 30.06.2016 sumu vo výške 1.144,84 eur a dňa 05.07.2016 sumu vo výške 228,97 eur, t.j. spolu uhradil žalobca žalovanému sumu vo výške 1.373,81 eur, ktorá predstav uje zálohu vo výške 50 % zo sumy 2.747,61 eur určenej v zmysle cenovej ponuky č. 8954.
17. Z predmetnej cenovej ponuky zároveň vyplýva, že v prípade stornovania zákazky po zložení zálohy alebo jej neprebratí /aj čiastočnom/ si žalovaný vyhradzuje právo účtovať storno poplatok vo výške 10 % z ceny reziva s DPH.
18. Žalobca e-mailom zo dňa 07.07.2016 adresovaným žalovanému (č.l. 17) požiadal o zrušenie objednávky a o vrátenie zálohy 2007627/313 z dôvodu nespokojnosti s kvalitou predchádzajúcej dodávky stavebného reziva.
19. Žalovaný odpovedal žalobcovi na jeho žiadosť o vrátenie zálohy listom zo dňa 04.08.2016 (č.l.18-19) kde uviedol, že žalovaný postupuje v súlade s jeho obchodnými podmienkami podľa ktorých je záloha nevratná (čl. VI). Zároveň žalobcovi oznámil, že zákazka sa začala okamžite vyrábať.
20. Žalovaný nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný argumentujúc tým, že žalobca bol oboznámený s existenciou ako aj znením obchodných podmienok v zmysle ktorých v prípade stornovania zákazky po zložení zálohy táto prepadáva celá v prospech predávajúceho, a teda tieto mu boli pri uzatváraní Zmluvy známe. Pokiaľ by súd dospel k opačnému záveru, a teda že žalobca nebol oboznámený s obchodnými podmienkami, žalovaný mal za to, že žalobca od Zmluvy odstúpil neplatne, na základe čoho nebolo možné legitímne vyhovieť jeho požiadavke na vrátenie zálohy vo výške 1.373,81 eur, nakoľko zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 373 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda k spôsobeniu škody žalovanému. Žalobcom uhradená záloha tak prepadla v prospech žalovaného ako storno poplatok, pričom celková škoda ktorá vznikla žalovanému podľa ním uvedených skutočností predstavuje sumu 1.546,12 eur, čo prevyšuje zálohu splatenú žalobcom.
21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca sa domáha vrátenia zálohovej platby, ktorú poskytol žalovanému ako časť kúpnej ceny za dodanie reziva podľa cenovej ponuky č. 8954. Okrem predmetnej cenovej ponuky mal žalovaný dodať pre žalobcu tiež rezivo podľa skoršej cenovej ponuky č. 8908, ktorú však žalovaný dodal v omeškaní až dňa 06.07.2016 a v kvalite, ktorá nezodpovedala dohodnutým podmienkam. Z dôvodu neschopnosti žalovaného plniť v požadovanej kvalite žalobca ihneď dňa 07.07.2016 pristúpil k zrušeniu objednávky podľa cenovej ponuky č. 8954 a očakával vrátenie zálohy v plnom rozsahu. Keďže žalobca tieto dve objednávky považuje za vzájomne
podmienené, uplatnil si reklamáciu z predošlej cenovej ponuky. Nakoľko ani po následných urgenciách nedošlo k dodaniu reziva v požadovanej kvalite, žalobca uskutočnil úkon - odstúpenie od zmluvy dňa 15.07.2016, ktorým odstúpil od oboch týchto objednávok. Žalovanému bola poskytnutá lehota, aby napravil nekvalitné plnenie, avšak takto neučinil, a preto žalobca nemal inú možnosť ako od zmluvy odstúpiť. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Obdo/28/2010 z ktorého vyplýva právny názor, že ak k plneniu podľa zmluvy reálne nedošlo, nebol dodaný tovar alebo služba, nemôže eventuálne vzniknúť ani nárok na zaplatenie ceny za toto plnenie.
22. Medzi stranami sporu je nesporné, že žalovaný na základe cenovej ponuky č. 8954 nedodal žalobcovi žiadne rezivo, a preto teda mu nemohol ani vzniknúť nárok na zaplatenie ceny podľa tejto cenovej ponuky. Podľa názoru žalobcu bol tak žalovaný povinný vrátiť žalobcovi takto poskytnutú zálohu v súlade s § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň vyjadrenia žalovaného ohľadom jeho údajného právneho nároku považuje žalobca za rozporuplné a zmätočné a to najmä preto, že z počiatku z písomných podaní žalovaného vyplýva, že ,,záloha je nevratná´" čo nekorešponduje s právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom následne žalovaný tvrdil, že si uplatnil voči žalobcovi storno poplatok resp. zmluvnú pokutu ktorá však nebola medzi zmluvnými stranami platne dojednaná. V súčasnosti tvrdí, že sa má jednať o nárok na náhradu škodu a v rámci tohto nároku sa uspokojil z plnenia ktoré mal vrátiť. Žalobca taktiež subsidiárne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/21/2012 z ktorého vyplýva, že ak podľa zmluvy plnila len jedna strana, ustanovenie § 457 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa neuplatní. V takom prípade sa povinnosť vydať plnenie z neplatnej alebo zrušenej zmluvy riadi ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka. Neexistuje tak na strane žalovaného právny dôvod, ktorý by ho oprávňoval ponechať si uvedenú zálohu. Žalobca má za to, že neporušil žiadne svoje povinnosti a postupoval v súlade s ustanoveniami zákona.
23. Záloha v rámci druhej objednávky bola plnená na dvakrát tak, že dňa 30.06. 2016 bola uhradená časť bez DPH vo výške 1144,84 eur a následne žalovaný vyzval žalobcu dňa 02.07.2016 aj na úhradu DPH ktorá bola uhradená dňa 05.07.2016 vo výške 228,97 eur. Dňa 07.07.2016 žalobca e- mailom oznámil žalovanému, že ruší zmluvu.
24. Skutočnosť, ktorú žalovaný uvádza vo vzťahu k jeho údajnému nároku na náhradu škody považuje žalobca za nepodloženú, pretože podľa jeho vlastného dôkazu ktorý predložil, a to dodacieho listu malo byť uvedené rezivo u externého partnera dodané až 12.07.2016, teda až po 8 dňoch od zrušenia objednávky, a teda žalovaný nemohol začať s jeho spracovaním. Čo sa týka výhrad žalovaného, zrušenie objednávky nebolo nedôvodné, pričom nedostatky v kvalite žalobca preukázal doložením znaleckého posudku reziva žalovaného.
25. Ak žalovaný odkazuje na súbežne prebiehajúce súdne konanie ktorého predmetom je uplatnenie zodpovednosti za vady podľa predošlej objednávky, tak súd podľa vykonaného dokazovania neskúmal samotnú skutočnosť, či žalovaný plnil riadne alebo nie, a teda z toho vyhláseného rozhodnutia nemôže žalovaný vyvodzovať žiadne priaznivé dôsledky.
26. Čo sa týka samotného nároku ktorý si žalovaný uplatňuje, zo súdneho spisu nevyplýva, že by podal žalovaný vzájomnú žalobu, a teda nie je zrejmé na základe akých právnych skutočnosti požaduje žalovaný započítanie vzájomných pohľadávok. Tak isto žalobca trvá na tom, že písomne odstúpenie zo dňa 15.07. 2016 bolo platné, keďže zo strany žalovaného išlo o podstatne porušené zmluvy čo preukazuje práve znalecký posudok z ktorého vyplýva, že rezivo malo také neodstrániteľné vady, ktoré vylučovali jeho použitie na konštrukčné účely. Celkovo žalovaný nepreukázal svoj nárok na náhradu škody keďže podľa konštantnej judikatúry musí existovať porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním a vznikom škody. Bol to žalovaný, ktorý porušil povinnosť zo skoršej objednávky plniť včas, čo žalobca preukazuje dátumom na cenovej ponuke č. 8908, kde je termín dodania 15.06.2016, pričom medzi stranami je nesporné, že k dodaniu došlo až 06.07.2016.
27. K expedičnému listu žalobca uviedol, že sa jedná o nevierohodný dokaz, sú tam rukou dopísané údaje, a teda nemožno z neho vyvodiť jednoznačne skutočnosti, na ktoré sa žalovaný odvoláva. Žalovaný tvrdil , že on mal osobne začať so spracovaním reziva, a teda spracovanie u externého dodávateľa nemôže zodpovedať tvrdeniu žalovaného, že už začal s jeho spracovaním, a preto ním uvádzané dátumy že 06.07.2016 mala byť objednávka ukončená je z tohto pohľadu nepravdivá.
28. Žalobca v podaní zo dňa 14.08.2017 uviedol, že práve nedostatočná kvalita reziva ktoré žalovaný dodal žalobcovi podľa cenovej ponuky č. 8909 dňa 06.07.2016 zakladá podľa názoru žalobcu podstatné porušenie zmluvy podľa § 345 Občianskeho zákonníka.
29. Za nepravdivé tvrdenie žalobca považuje aj tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca mal odstúpiť od zmluvy už v čase, kedy bolo dielo zhotovené, no nebolo ešte dodané. Podľa dodacieho listu bolo surové rezivo dodané žalovanému až dňa 12.07.2016, teda dávno po tom, ako žalobca zrušil objednávku, a preto v čase zrušenia objednávky žalovaný ani objektívne nemohol začať s jeho spracovaním. Žalobca zrušil objednávku 21 dní pred uplynutím lehoty na dodanie reziva a len po dvoch dňoch od úplného zaplatenia zálohy (05.07.2016), pričom zrušenie objednávky zo strany žalobcu nebolo svojvoľné ale vyplývalo z nedostatočnej kvality reziva ktoré žalovaný dodal žalobcovi dňa 06.07.2016.
30. Žalovaný taktiež nedôvodne spochybňuje znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený odborne spôsobilou osobou zapísanou v zozname znalcov v požadovanom odbore. Žalovaný poukazuje na údajné vady posudku, avšak opomína skutočnosť, že znalecký posudok hodnotí práve kvalitu jeho reziva dodaného dňa 06.07.2016.
31. Žalobca má za to, že všeobecné obchodné podmienky žalovaného sa nemohli vzťahovať na právny vzťah medzi stranami sporu, pretože neboli splnené podmienky podľa § 273 Obchodného zákonníka a žalobca nebol v čase uzatvorenia právneho vzťahu s tými podmienkami preukázateľne oboznámený a vôbec nemal o nich žiadnu vedomosť. V tomto kontexte si žalovaný ani nemohol uplatniť "storno poplatok" ani inú zmluvnú pokutu, keďže by nemohli byť platne dojednané a nebola by splnená ani písomná forma takéhoto záväzku. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemal žiadne oprávnenie zadržiavať tieto peňažné prostriedky a nemal právo sa z nich svojvoľne uspokojiť.
32. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol že sa pridržiava doterajších vyjadrení a so žalobou žalobcu sa nestotožňuje. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 30.06. 2016 Zmluvu o dielo, ktorej jednou z podstatných dojednaní bol záväzok žalovaného, že objednané rezivo dodá žalobcovi najneskôr dňa 29.07.2016. Z expedičného listu ktorý žalovaný predložil súdu vyplýva, že objednané dielo bolo zadané do výroby prostredníctvom externého obchodného partnera žalovaného dňa 01.07.2016 a výroba tohto diela bola dokončená dňa 06.07.2016, čo vyplýva z dôkazu ktorý žalovaný predložil dňa 25.01.2017. Zároveň žalovaný predložil súdu aj dodacie listy z ktorých vyplýva, že externý obchodný partner žalovaného dodal objednané rezivo žalovanému dňa 12.07.2016, to znamená že žalovanému zostávalo ešte 17 dní na to, aby dodal dielo žalobcovi riadne a včas. Žalobca však preukázateľne dňa 07.07.2016, teda 22 dní pred posledným dňom termínu dodania doručil žalovanému písomné odstúpenie od Zmluvy o dielo prostredníctvom e- mailu, a to z dôvodu, že údajne nebol spokojný s predchádzajúcou objednávkou, ktorá s predmetnou objednávkou nijako nesúvisí. Skutočnosť, že tieto objednávky nie sú vzájomne podmienené žalovaný preukázal e-mailovou komunikáciou, pričom žalobca a žalovaný si ako účastníci zmluvného vzťahu nedohodli špeciálne podmienky odstúpenia od Zmluvy o dielo, a preto má žalovaný za to, že žalobca mohol platne odstúpiť od tejto Zmluvy len v súlade s § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, teda ak by sa dlžník prípadne veriteľ dostali do omeškania. Nakoľko žalovanému zostávalo ešte 22 dní na dodanie diela žalobcovi, nemožno hovoriť o jeho omeškaní. Nemožno hovoriť o omeškaní dlžníka ani z toho pohľadu, že by nedodal žalobcovi dielo v požadovanej kvalite. Žalovaný totiž žalobcovi v dôsledku odstúpenia od zmluvy toto dielo nedodal.
33. Žalovaný naďalej trvá na tom, že žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že neplatne odstúpil od Zmluvy o dielo, čím žalovanému vznikla škoda a túto škodu žalovaný vyčíslil súdu podaním zo dňa 25.01.2017 vo výške 1546,12 eur, t.j. táto suma prevyšuje sumu ktorej sa domáha žalobca. Toto vyčíslenie žalovaný preukázal aj faktúrou ktorú vystavil žalovanému jeho obchodný partner vo výške 3.173,47 eur, z čoho suma vo výške 1.546,12 eur predstavuje cenu reziva pre žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný požaduje, aby došlo k vzájomnému započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, a to nároku žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi proti žalobcom uhradenej zálohe za zhotovenie diela. Aj keď pohľadávka žalovaného prevyšuje pohľadávku žalobcu, žalovaný požaduje započítať vzájomné pohľadávky iba do výšky sumy, ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha zaplatenia. Žalobca neplatne odstúpil od Zmluvy o dielo, čím žalovanému vznikla škoda ktorú
žalovaný v konaní riadne preukázal. Zároveň si žalovaný uplatnil vzájomný započítací návrh z ktorého vyplýva, že žalovaný nie je povinný vyplatiť žalobcovi žiadnu finančnú čiastku z titulu Zmluvy o dielo.
34. Žalobca v tomto konaní mieša dve odlišné zmluvy, prvú objednávku a súčasnú objednávku. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa údajne dostal do omeškania s plnením záväzku zo skoršej objednávky a z toho vyvodzuje , že by sa mal žalovaný dostať do omeškania aj s touto objednávkou. Žalovaný mal však ešte dostatok času na to, aby žalobcovi dodal dielo v požadovanej kvalite a v dohodnutom čase. Doposiaľ nebolo preukázané, že by žalovaný dodal žalobcovi v prvej objednávke dielo v omeškaní, prípadne v kvalite ktorá nemala údajne zodpovedať objednávke. Skutočnosť, že žalobca reklamoval u žalovaného prvú objednávku ešte neznamená, že dodané dielo z prvej objednávky bolo skutočne vadné. O tejto prvej objednávke žalobca a žalovaný viedli súdny spor na tunajšom súde, pričom návrh žalobcu bol zamietnutý a doposiaľ nebolo doručené stranám vyhotovenie rozsudku.
35. Aj keď žalobca tvrdí, že dielo bolo dodané od externého partnera žalovanému dňa 12.07.2016 čo žalovaný nerozporuje, žalobca opomenul fakt že žalovaný preukázal expedičným listom, že dielo bolo zadané do výroby dňa 01.07.2016 a dokončené dňa 06.07.2016, čiže ešte v lehote na riadne dodanie diela žalobcovi.
36. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.01.2017 a zo dňa 16.03.2017 vyplýva, že tvrdenia žalobcu že do odstúpenia od zmluvy dňa 07.07.2016 nemohlo reálne dôjsť k zadaniu diela do výroby, považuje žalovaný za nepravdivé a nepodložené, nakoľko je evidentné, že k samotnému zhotoveniu resp. dokončeniu reziva došlo dňa 06.07.2016 a k jeho dodaniu žalovanému od obchodného partnera dňa 12.07.2016.
37. Za podstatnú skutočnosť žalovaný považoval aj to, že žalobca nikdy objednané dielo podľa objednávky, resp. cenovej ponuky č. 8954 neobdržal, nikdy ho ani nevidel a nie to premeral, aby mohol vyhodnotiť, či spĺňa alebo nespĺňa STN normy, ktoré spĺňať údajne malo.
38. K znaleckému posudku ktorý žalobca spomína žalovaný uvádza, že ide o znalecký posudok ktorý nesúvisí s týmto sporom, nakoľko žalovaný dielo žalobcovi ani nedodal, z tohto znaleckého posudku nevyplýva o aké rezivo sa jedná a keďže žalobca denne pracuje s drevom tento znalecký posudok sa mohol týkať akékoľvek dreva.
39. Čo sa týka škody, porušenie žalovaný vidí v neplatnom odstúpení od Zmluvy o dielo. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obo/113/2007 z 12.12.2009, neplatné odstúpenie od zmluvy znamená porušenie zmluvnej povinnosti zo záväzkového vzťahu čím je splnený jeden zo zákonných predpokladov vzniku práva na náhradu škody. Samotnú škodu žalovaný preukázal dodacími listami a nepriamo aj expedičným listom. V expedičnom liste je uvedené, kedy bola objednávka prevzatá, s podpisom a pečiatkou obchodného partnera a taktiež aj kedy bolo dielo dokončené s podpisom.
40. Podľa § 536 ods. 1,2 a 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
41. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
42. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
43. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. 44. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. 45. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 46. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. 47. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
48. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
49. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
50. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je z časti dôvodná.
51. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o dielo, ktorá vznikla tým, že žalobca na základe objednávky prijal cenovú ponuku žalovaného zo dňa 23.06.2016. Predmetom Zmluvy o dielo bolo zhotovenie stavebného reziva za vopred dohodnutú sumu vo výške 2.747,61 eur. Obsahom Zmluvy bola aj dohoda strán sporu, že žalobca zaplatí žalovanému zálohu vo výške 50 %, ktorú žalobca žalovanému uhradil dňa 30.06.2016 v sume 1.144,84 eur a dňa 05.07.2016 v sume 228,97 eur, t.j. spolu uhradil žalobca žalovanému sumu vo výške 1.373,81 eur. Termín vykonania a dodania diela bol stanovený do 29.07.2016. E-mailom zo dňa 07.07.2016 žalobca pristúpil k zrušeniu objednávky a žalovaného požiadal o vrátenie zálohy vo výške 1.373,81 eur.
52. Pri posudzovaní nároku žalobcu primárne súd ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti odstúpenia od Zmluvy o dielo, ktoré žalobca adresoval žalovanému e-mailom zo dňa 07.07.2016 a ktorého platnosť žalovaný v priebehu konania namietal najmä s poukazom na neexistenciu omeškania žalovaného so splnením si svojho záväzku.
53. Súd v prvom rade uvádza, že základným spôsobom zániku záväzku je splnenie. Občiansky aj Obchodný zákonník upravujú viaceré spôsoby zániku nesplneného záväzku (napr. odstúpenie od zmluvy, omeškanie pri nesplnení fixného záväzku, dohoda o zriadení nového záväzku, vzdanie sa práva, odpustenie dlhu, nemožnosť plnenia, uplynutie času, smrť veriteľa alebo dlžníka, započítanie, neuplatnenie práva, zmarenie účelu zmluvy, zaplatenie odstupného). Jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku je teda aj odstúpenie od zmluvy. Pre platnosť odstúpenia od zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku je komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú (§ 1 OBZ, § 48 ods. 1 OZ). Oprávnenie odstúpiť od zmluvy vzniká zásadne ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti, teda ako právo zodpovednostné (dohodnúť si právo odstúpiť ale nie je takto obmedzené, nakoľko zmluvné strany si môžu dojednať v zásade akýkoľvek dôvod pre odstúpenie), ktoré sa vyskytuje predovšetkým pri
záväzkoch znejúcich na jednorazové plnenie. Z uvedeného je zrejmé, že pre účinné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje zákonné príp. zmluvné oprávnenie, ktoré sa viaže na splnenie určitých podmienok.
54. Súd v danom prípade pri posúdení platnosti odstúpenia od Zmluvy vychádzal z dojednania zmluvných strán v rámci cenovej ponuky č. 8954, kde si zmluvné strany výslovne dohodli možnosť vykonať storno objednávky bez toho, aby toto storno bolo podmienené porušením nejakej povinnosti, t.j. žalobca bol oprávnený stornovať objednávku bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Zmluvné strany sa pritom dohodli, že v prípade stornovania objednávky po zložení zálohy alebo jej neprebratí /aj čiastočnom/ si žalovaný vyhradzuje právo účtovať storno poplatok vo výške 10 % z ceny reziva s DPH. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu zrušeniu zmluvy, a to na základe e-mailu zo dňa 07.07.2016, ktorý žalovaný obdržal od žalobcu, čo v konaní sporné nebolo, a v ktorom žalobca výslovne uviedol, že žiada zrušiť objednávku a vrátiť zálohu. Nemožno tak súhlasiť so žalovaným, ktorý v rámci svojej procesnej obrany argumentoval, že žalobca neplatne jednostranne odstúpil od Zmluvy o dielo, keďže v zmysle § 344 Obchodného zákonníka je možné odstúpiť od zmluvy len v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva, obchodný zákonník alebo iný zákon, pričom s poukazom na neexistenciu zmluvného dojednania týkajúceho sa odstúpenia od Zmluvy o dielo bolo treba vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorého jednostranne odstúpiť od zmluvy možno jedine v prípade, ak sa veriteľ alebo dlžník dostane do omeškania. Z obsahu cenovej ponuky č. 8954 nepochybne vyplýva, že strany sporu sa výslovne dohodli na možnosti odstúpenia, resp. zrušenia/stornovania zmluvy a rovnako sa dohodli na sankcii v podobe 10 % storno poplatku z ceny reziva s DPH, ktorú bude povinný žalobca uhradiť žalovanému v prípade takéhoto postupu.
55. Žalovaný ďalej v priebehu konania argumentoval tým, že žalobcu informoval v liste zo dňa 04.08.2016 o tom, že akceptuje jeho odstúpenie od Zmluvy o dielo, pričom v zmysle čl. VI ods. 6 platných obchodných podmienok žalovaného, žalobcom uhradená záloha vo výške 1.373,81 eur celá prepadá v prospech žalovaného. Žalovaný mal súčasne za to, že žalobca mal vedomosť o existencii obchodných podmienok žalovaného, tieto mu boli známe a boli pre žalobcu aj záväzné.
56. Súd k vyššie uvedenej procesnej obrane žalovaného uvádza, že je nepochybné, že Obchodný zákonník v ustanovení § 273 ods. 1 pripúšťa, aby podrobnejšie upravené práva a povinnosti zmluvných strán obsahovali osobitné zmluvné dojednania, ktoré majú charakter ustálených pravidiel a majú dlhodobejší charakter. Obsah týchto pravidiel nemusí byť súčasne obsahom zmluvy, a preto sa tým urýchľuje kontraktačný proces. V prejednávanej veci ide o podmienky, ktoré sa uplatňujú len v určitom obchodnom vzťahu, a preto nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok. Preto sa podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyžaduje, aby zmluvné strany s týmito podmienkami vyjadrili súhlas, aby boli zmluvným stranám známe, alebo aby boli k návrhu zmluvy priložené. Obchodné podmienky vypracoval jednostranne žalovaný, pričom žalobca so žalovaným nebol pred uzavretím Zmluvy o dielo v dlhodobom obchodnom vzťahu, medzi žalobcom a žalovaným sa jednalo v zmysle skutkových tvrdení strán sporu o v poradí druhý obchodno-záväzkový vzťah. Preto je vzhľadom na existenciu sporu rozhodné, aby žalovaný ktorý sa znalosti obchodných podmienok dovoláva preukázal, že obchodné podmienky sa stali súčasťou Zmluvy o dielo a že boli žalobcovi známe. Z obsahu samotnej cenovej ponuky č. 8954 však nevyplýva, že by obchodné podmienky žalovaného boli súčasťou tejto cenovej ponuky, prípadne že by cenová ponuka na tieto obchodné podmienky odkazovala. Súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že by žalobca bol oboznámený s jeho obchodnými podmienkami, pričom v pochybnostiach musí ten kto sa na ne odvoláva preukázať, že boli napríklad k zmluve pripojené, alebo že boli druhej strane známe. Nakoľko v konaní nevyplynulo, a teda jednoznačne nebolo žalovaným preukázané, že obchodné podmienky žalobca obdržal spolu s cenovou ponukou, alebo že mu boli dobre známe pred uzavretím Zmluvy o dielo, žalovaný nemá právo uplatňovať si z týchto podmienok žiadne nároky, nakoľko pre žalobcu tieto obchodné podmienky nie sú právne záväzné.
57. Odhliadnuc od uvedeného však súd dodáva, že aj za predpokladu že by žalovaný v konaní preukázal, že žalobca bol oboznámený s jeho obchodnými podmienkami a tieto by boli pre žalobcu záväzné, čo však žalovaný nepreukázal, cenová ponuka obsahovala riadne dojednanie týkajúce sa stornovania zákazky po zložení zálohy, a teda aj keby súd pripustil že by boli obchodné podmienky pre žalobcu záväzné, prednosť by v súlade s ustanovením § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka mala zmluvná úprava týkajúca sa stornovania zákazky pred úpravou uvedenou v obchodných podmienkach, a teda ani za takejto situácie by žalovanému neprislúchala celá žalobcom zložená záloha.
58. Žalovaný v priebehu konania doplnil svoju procesnú obranu o tvrdenie, že v prípade ak by sa súd nestotožnil s vedomosťou žalobcu o obchodných podmienkach žalovaného, žalovaný je toho názoru, že v dôsledku neplatného odstúpenia žalobcu od Zmluvy o dielo bola žalovanému spôsobená škoda vo výške 1.546,12 eur. Žalovaný si nárok na náhradu škody odvodzoval od skutočnosti, že objednané rezivo bolo zadané do výroby prostredníctvom externého obchodného partnera žalovaného dňa 01.07.2016 o čom svedčí expedičný list č. 8960 vyhotovený žalovaným. Zadanie diela do výroby sa tak uskutočnilo dňa 01.07.2016 a rezivo pre žalobcu bolo dokončené dňa 06.07.2016 a toto bolo žalovanému dodané dňa 12.07.2016, t.j. v čase zrušenia zákazky žalobcom bolo dielo už v zabehnutom procese výroby. Výšku škody žalovaný podľa jeho tvrdení preukazuje vystavenou faktúrou č. 201669, ktorú žalovanému vystavil jeho obchodný partner na sumu vo výške 3.173,47 eur vrátane DPH, ktorá v sebe zahŕňa cenu reziva pre žalobcu v hodnote 1.546,12 eur. Súd v nadväznosti na žalovaným uvedené tvrdenia opätovne zdôrazňuje, že medzi žalobcom a žalovaným existovala platne dojednaná dohoda týkajúca sa zrušenia, resp. stornovania zákazky, pričom z tohoto dojednania nepochybne vyplýva, že žalobca bol oprávnený stornovať zákazu bez uvedenia konkrétneho dôvodu, teda aj v prípade neexistencie porušenia záväzku zo strany žalovaného. Z formulácie tejto dohody týkajúcej sa stornovania zákazky rovnako nevyplýva, že by žalobca mohol pristúpiť k jej stornovaniu len do momentu, kedy žalovaný nezačne s jej výrobou. Práve naopak je zrejmé, že žalobca by bol oprávnený stornovať už aj vyhotovenú zákazku, prípadne túto zákazku - rezivo by nemusel ani prevziať (a to buď úplne alebo len čiastočne), pričom žalovaný by bol rovnako oprávnený účtovať si storno poplatok len vo výške 10 % z ceny reziva s DPH a nie celú žalobcom zloženú zálohu.
59. Súd má za to, že žalobca neporušil žiadnu zákonnú, ako ani zmluvnú povinnosť, nakoľko e-mailom zo dňa 07.07.2016 adresovaným žalovanému platne odstúpil od Zmluvy o dielo v súlade s podmienkami dojednanými medzi zmluvnými stranami v rámci cenovej ponuky č. 8954, a preto nebol splnený už prvý predpoklad nároku žalovaného na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, na základe čoho nemožno hovoriť ani o vzniku škody.
60. Čo sa týka tvrdenia žalobcu ohľadom dôvodu, pre ktorý došlo z jeho strany k zrušeniu predmetnej zákazky, ktoré žalobca videl predovšetkým nedostatočnej kvalite reziva dodaného žalovaným v rámci skoršej objednávky, súd uvádza, že pre právne posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu boli tieto žalobcom uvádzané skutočnosti irelevantné. Súd je toho názoru, že žalobca platne stornoval Zmluvu o dielo, a teda to, či žalobca reklamoval vady reziva pokiaľ ide o predchádzajúcu zákazku alebo nie, nemalo žiadny vplyv na posúdenie platnosti zrušenia Zmluvy o dielo, nakoľko zrušenie, resp. stornovanie Zmluvy o dielo bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu táto Zmluva nepochybne pripúšťala.
61. Nakoľko dospel súd k záveru, že žalobca platne odstúpil od Zmluvy o dielo, žalobcovi vznikol nepochybne nárok na vrátenie poskytnutého plnenia zo zrušenej Zmluvy podľa § 351 Obchodného zákonníka. V odseku 2 predmetného zákonného ustanovenia je pritom upravený prípad, keď sa odstupuje od zmluvy na základe ktorej sa ešte pred odstúpením plnilo. Vzhľadom na to, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká (§ 349 ods. 1 Obchodného zákonníka), dodatočne odpadol právny dôvod splnenia týchto povinností, a preto treba tieto vzťahy usporiadať. Obchodný zákonník preto túto situáciu rieši osobitne tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie spolu s úrokmi, pričom vznik tohto práva je viazaný na účinnosť odstúpenia.
62. Z cenovej ponuky však vyplýva, že medzi stranami sporu došlo k odchylnej dohode od tohto dispozitívneho ustanovenia, a preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenej celej žalovanej sumy ktorá predstavuje žalobcom uhradenú zálohu vo výške 1.373,81 eur, ale len nárok na sumu vo výške 1099,04 eur, a to s ohľadom na dohodu zmluvných strán týkajúcu sa povinnosti žalobcu v prípade stornovania objednávky uhradiť žalovanému storno poplatok vo výške 10 % z ceny reziva s DPH, čo v danom prípade predstavuje sumu vo výške 274,76 eur.
63. S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalovaného zaviazal na úhradu dlžnej sumy vo výške 1099,04 eur spolu s úrokom z omeškania ktorý je súčasťou práva žalobcu na vrátenie peňažného plnenia po odstúpení od Zmluvy o dielo vo výške 8 % ročne zo sumy 1099,04 eura odo dňa 08.07.2016 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni kedy žalobca platne odstúpil od Zmluvy o dielo, čím došlo k zániku Zmluvy o dielo a k zániku všetkých práv a povinností strán vyplývajúcich z tejto Zmluvy, a to v súlade s ustanovením § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedená suma na
zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného predstavuje nárok žalobcu na vrátenie zálohy vo výške 50 % z ceny reziva ktorú uhradil v prospech žalovaného v zmysle cenovej ponuky č. 8954 vo výške 1.373,80 eur po odpočítaní storno poplatku vo výške 10 % z ceny reziva s DPH, ktorý bol žalobca povinný uhradiť žalovanému v prípade, pokiaľ dôjde k stornovaniu zákazky, t.j. 10 % zo sumy 2.747,61 eur predstavuje 274, 76 eur a v tejto časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal za to, že strany sporu si platne dojednali storno poplatok v prípade zrušenia Zmluvy a túto sumu bol žalobca povinný žalovanému uhradiť.
64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní úspech v časti 1099,04 eur (požadoval 1.373.81 eur), t.j. jeho úspech predstavuje 80 % (1099,04 eur x 100 : 1.373,81 eur). Úspech žalovaného bol 20 %, a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 60 % (80 % - 20 %). Žalobcovi tak prináleží pomerná časť náhrady trov konania vo výške 60 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).