Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-59-2015.pdf
PDF · 102.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/59/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému C. G., nar.: XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. októbra 2017, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
C. G., nar. XX. XX. XXXX v E. trvale bytom T., prechodne bytom: G. XXXX, T. u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
v období od marca 2013 vrátane až do 26.10.2017 si ako otec F. G., nar. XX.XX.XXXX a v období od marca 2013 vrátane až do 02.08.2016 si ako otec M. G., nar. XX.XX.XXXX, v mieste bydliska v T., ani na iných miestach, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o rodine a rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 9C/134/2005-27 zo dňa 30.01.2006 s právoplatnosťou dňa 15.02.2006 tak, že je povinný prispievať na výživu svojej dcéry F. sumou 82,98 Eur mesačne a na výživu dcéry M. sumou 116,17 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. C., predtým G., trvale bytom E., H. XXX/XX, hoci vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti a túto si neplnil s výnimkou roka 2013, kedy uhradil celkovo sumu 150,- Eur a poskytnutia darov v hodnote 200,- Eur, pričom v tomto období mal príjem z brigádnickej činnosti a v máji 2013 aj príjem z predaja spoluvlastníckeho podielu na byte vo výške 21.000 Eur, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 8.564,70 Eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 13.05.2015 na tunajšom súde obžalobu na obvineného C. G. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v období od marca 2013 vrátane až doposiaľ si ako otec maloletej F. G., nar. XX.XX.XXXX a M. G., nar. XX.XX.XXXX, v mieste bydliska v T., ani na iných miestach, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o rodine a rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 9C/134/2005-27 zo dňa 30.01.2006 s právoplatnosťou dňa 15.02.2006 tak, že je povinný prispievať na výživu svojej maloletej dcéry F. sumou XX,XX € mesačne a na výživu dcéry M. sumou 116,17 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. C., predtým G., trvale bytom E., H. XXX/XX, hoci vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti a túto si neplnil, s výnimkou roka 2013, kedy uhradil celkovo sumu 150,- €, pričom v tomto období mal príjem z brigádnickej činnosti a v máji 2013 aj príjem z predaja spoluvlastníckeho podielu na byte vo výške 21.000,- eur, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 4.828,75 €, pričom uvedený skutok spáchal napriek tomu, že bol Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/59/2012 zo dňa 29.10.2012, právoplatným dňa 26.02.2013, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Po preskúmaní obžaloby súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený v zákonnej lehote odpor. Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného C. G., svedkyňu - poškodenú C. C., svedkyňu - poškodenú M. G., svedkyňu - poškodenú F. G. a oboznámil listinné dôkazy.
Obžalovaný C. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa o svoje deti poctivo staral. Spočiatku si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil. Najprv pracoval vo firme Amilum Slovakia v Belerázy, kde dosahoval príjem 30.000,- Sk v hrubom. Kvôli zdravotným problémom z tejto práce odišiel a začal pracovať ako živnostník. Darilo sa mu, dosahoval príjem 30.000 Sk v hrubom. V roku 2010 sa presťahoval do Hlohovca k svojej vtedajšej priateľke, živnosť pozastavil v decembri 2010 a v roku 2011 ju zrušil, nakoľko bola kríza a v Hlohovci nemal kontakty. Zamestnal sa na dohodu v spoločnosti Aquapool System s.r.o., kde pracoval počas leta a dosahoval príjem vo výške 100,- Eur mesačne. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bol zaevidovaný vyše 4 rokov s dvomi prestávkami. V januári 2013 sa zamestnal v spoločnosti Transport technik, kde dosahoval príjem 400,- Eur mesačne, avšak 100,- Eur precestoval, tak si hľadal lepšiu prácu a pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe. Lepšiu prácu však nenašiel, tak sa znova zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Poslednú prácu mal v apríli 2016 cez agentúru RASKEN Consulting, s.r.o. vo firme Fremach Trnava s.r.o., kde pracoval do júna 2016, kedy s ním ukončili pracovný pomer. Jeho príjem predstavoval sumu 200,- Eur mesačne. Od marca 2013 si svoju vyživovaciu povinnosť splnil vo výške 150,- Eur, každej dcére však kúpil oblečenie cca za 20 Eur a dcére M. dal k osemnástym narodeninám prsteň, ktorý kúpil za 160,- Eur. V júni 2013 mal príjem vo výške 21.000,- Eur, ktorý mu vyplatila jeho vtedajšia priateľka L. C. za jeho spoluvlastnícky podiel k bytu v Hlohovci. Z týchto peňazí vyplatil všetky dlhy a zostalo mu 12.000,- Eur. Tieto peniaze požičal na základe ústnej dohody A. H. vo výške 9.000,- Y., N. W. vo výške 2.000,- Eur a C. W. vo výške 800,- Eur, pričom ich vrátenia sa nevie domôcť. Všetko platí je terajšia priateľka, ktorá má príjem vo výške 400,- Eur mesačne. Výdavky má 140,- Eur mesačne za ubytovňu a 100,- Eur mesačne na stravu. Dávku v hmotnej núdzi nepoberá, pretože od neho chcú veľa papierov a nemá zaplatené poplatky za smeti. Vie, že dcéram dlhuje peniaze a musí ich zaplatiť. Je voči nemu vedené exekučné konanie, ktorého predmetom je dlžné výživné. Od 24.01.2017 práceneschopný, pre problémy s nohami, momentálne je na vozíku, poberá dávky v hodnote 96,- Eur mesačne, avšak len lieky ho mesačne stoja 50,- Eur.
Svedkyňa - poškodená C. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa rozviedla 24.01.2006 a obe dcéry boli zverené do jej starostlivosti. Spočiatku mal obžalovaný s deťmi dobrý vzťah, výživné pravidelne platil. Svojou povahou, životným štýlom a alkoholom o prácu prišiel. Našiel si priateľku L. C., predal svoj byt a presťahoval sa do Hlohovca do dvojizbového bytu. Keď sa rozišli obžalovaný o
byt prišiel. Obžalovaný na výživnom niečo uhradil, avšak presnú sumu uviesť nevedela. Deťom doniesol jedenkrát z Anglicka darčeky. Momentálne je na materskej dovolenke. Príjem má vo výške 203 Eur a poberá rodinné prídavky vo výške 73,- Eur. Dcéra M. dňa 31.08.2016 skončila školu a išla sa zaevidovať na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Dcéra F. chodí na vysokú školu a mesačne na ňu minie asi 150,- Eur. Výdavky na M. tiež predstavovali sumu 150,- Eur mesačne a náklady na bývanie 300,- Eur mesačne.
Svedkyňa - poškodená M. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným nie je v kontakte a nemá s ním žiaden vzťah. K jej rukám obžalovaný neuhradil žiadne výživné, toto bolo hradené k rukám jej matky C. C.. Školu navštevovala od roku 2012 do 02.08.2016, počas letných prázdnin brigádovala na pošte a momentálne si hľadá prácu. Nepoberá žiadne dávky.
Svedkyňa - poškodená F. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa nestretáva a od marca 2013 k jej rukám nezaplatil žiadne výživné. Navštevuje Technickú univerzitu vo Zvolene a je v druhom ročníku. Na výdavkoch za štúdium sa podieľa aj širšia rodina a cez leto bola brigádovať v Holandsku.
Z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní zistil súd nasledovné skutočnosti:
Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2006, sp. zn. 9C/134/2005, právoplatný dňa 15.02.2006 vyplýva, že obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú dcéru M. G. na sumu 3.500,- Sk mesačne a na dcéru F. G. na sumu 2.500,- Sk mesačne.
Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2013, sp. zn. 15P/12/2013, práoplatného dňa 28.12.2013 vyplýva, že obžalovaného návrh na zniženie výživného na jeho dcéry bol zamietnutý.
Z rodného lista M. G. vyplýva, že jej otcom je obžalovaný C. G..
Z rodného lista F. G. vyplýva, že jej otcom je obžalovaný C. G..
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2013 zo dňa 24.11.2014 vyplýva, že obžalovaný v mesiacoch marec až máj 2013 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur mesačne.
Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že obžalovaný od 01.01.2009 do 01.11.2011 vykonával podnikateľkú činnosť pod obchodným menom C. G., IČO: 44 557 370, miesto podnikania: E. H. XXX/ XX s predmetom podnikania: dokončovacie stavebné práce pri realizícii exteriérov a interiérov.
Z lustrácie registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný sa dňa 14.03.2016 dopustil priestupku proti majetku, keď odcudzil v obchodnom dome LIDL v Hlohovci kávu v hodnote 4,99 Eur, za čo mu bola uložené bloková pokuta vo výške 30,- Eur.
Z potvrdenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava, Fakulty sociálnych vied zo dňa 02.08.2016 vyplýva, že M. G. bola ich študentkou od 12.09.2012 do 02.08.2016.
Z potvrdenia Technickej univerzity vo Zvolene, fakulta ekológie a enviromentalistiky zo dňa 19.09.2016 vyplýva, že F. G. je v akademickom roku 2016/2017 ich študentkou v 2. ročníku bakalárskeho štúdia.
Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný v stíhanom období pracoval od 08.04.2016 do 20.06.2016 v spoločnosti RASKEN Consulting, s.r.o..
Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti obžalovaného zo dňa 26.01.2017 vystaveného MUDr. Evou Hrobárovou vyplýva, že obžalovaný je od 24.01.2017 práceneschopný.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 09.06.2017 vyplýva, že obžalovanému bude vystavený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
Z lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 01.06.2017 vyplýva, že u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od alkoholu, polyneuropathia dolných končatín senzomotorická ťažkého stupňa s paraparézou dolných končatín na podklade etylizmu s mierou funkčnej poruchy 50 %.
Z odpisu registra trestov obžalovaného a trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 29.10.2012, sp. zn. 3T/59/2012, právoplatného dňa 26.02.2013 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody 5 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky, pričom v súčasnosti sa na neho hľadí, akoby nebol dosúdený.
Z oznámenia o stave exekúcie JUDr. Petra Stana, súdneho exekútora zo dňa 20.10.2017 vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom proti obžalovanému pod sp. zn. EX 2684/2014 neboli vymožené žiadne finančné prostriedky.
Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2017 vyplýva, že obžalovaný ku dňu 07.09.2017 nedoložil všetky relevantné doklady za účelom priznania invalidného dôchodku.
Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný C. G.. V konaní bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť obžalovaného voči dcére M. G., naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2006, sp. zn. 9C/134/2005 vo výške 116,17 Eur /3.500,- Sk/ mesačne zanikla ku dňu 02.08.2016 (ukončenie štúdia) a vyživovacia povinnosť obžalovaného voči dcére Terézii Mesíčkovej, naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2006, sp. zn. 9C/134/2005 vo výške 82,98 Eur /2.500,- Sk/ mesačne trvá. Obdobie neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaným súd v súčinnosti s obžalovaným a svedkyňami - poškodenými ustálil u M. G. od 01.03.2013 do 02.08.2016, za ktoré obžalovanému vznikla vyživovacia povinnosť za 41 mesiacov a 2 dni po 116,17 Eur, teda celkovo vyživovacia povinnosť vo výške 4.770,47 Eur a u F. G. od 01.03.2013 do 26.10.2017, za ktoré obžalovanému vznikla vyživovacia povinnosť za 56 mesiacov po 82,98 Eur, teda celkovo vyživovacia povinnosť vo výške 4.646,88 Eur. Z predmetnej sumy obžalovaný v rokoch 2013
- 2017 uhradil sumu vo výške 150 Eur spolu na obe dcéry, každej dcére kúpil oblečenie v hodnote 20 Eur a dcére Lucii G. daroval prsteň v hodnote 160,- Eur a teda jeho dlh na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval sumu 9.067,35 Eur.
Obžalovaný v konaní pred súdom uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti platiť výživné k dcéram, prezentoval záujem uhradiť dlžné výživné, avšak uvádzal, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje dosahovať taký príjem, aby bol schopný svoju vyživovaciu povinnosť plniť v stanovenom rozsahu. Svoje tvrdenia však obžalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Z vyžiadaných lekárskych správ vyplýva, že obžalovaný je od 24.01.2017 práceneschopný, nakoľko bola u neho diagnostikovaná polyneuropathia dolných končatín senzomotorická ťažkého stupňa s paraparézou dolných končatín na podklade etylizmu s mierou funkčnej poruchy 50 %. Obžalovaný však do vyhlásenia rozhodnutia vlastným zavinením nesplnil všetky predpoklady na posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom, za účelom posúdenia vzniku nároku na invalidný dôchodok a počas obdobia, kedy bol nezamestnaný, nepoberal ani žiadne iné dávky, z ktorých by si mohol aspoň čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť ku svojim dcéram, s výnimkou obdobia od marca 2013 do mája 2013. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že obžalovaný v roku 2011 ukončil podnikateľskú činnosť a od tohto obdobia pracoval len príležitostne. Z týchto zamestnaní odišiel buď dobrovoľne, pretože sa mu nepáčili pracovné podmienky a dosahovaná mzda alebo z dôvodu prepustenia zamestnávateľom. Vzhľadom na kvalifikáciu obžalovaného v oblasti murárstva súd dospel k záveru, že obžalovaný je schopný dosahovať minimálne priemerný príjem v tomto odvetví, ktorý za rok 2015 predstavoval sumu vo výške 632 Eur mesačne. Obžalovaný nevyvinul žiadnu preukázateľnú snahu zamestnať sa a dosahovať príjem, z ktorého by bol schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť k svojim dcéram. Práve naopak, dobrovoľne odišiel zo svojho pôvodného zamestnania, vzal na seba podnikateľské riziko, ktoré po zmene miesta pobytu neuniesol a podnikanie ukončil. Od tohto obdobia bol v snahe zamestnať sa pasívny, čo nemôže ísť na úkor plnenia vyživovacej povinnosti k jeho dcéram. V júni 2013 mal príjem z predaja spoluvlastníckeho podielu k bytu, ktorý vlastnil s vtedajšou priateľkou vo výške 21.000,- Eur. Z týchto finančných prostriedkov požičal sumu 11.800,- Eur na základe ústnej dohody trom jeho známym a tieto finančné prostriedky mu doposiaľ neboli vrátené. Súd považuje konanie obžalovaného v tomto smere za nezodpovedné vo vzťahu k plneniu
jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko požičaná suma presahuje dlh na výživnom, ktorý má obžalovaný k svojim dcéram. Ak by si obžalovaný predmetné finančné prostriedky ponechal, bol by schopný svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť.
Súd však prihliadol na preukázanú zmenu zdravotného stavu obžalovaného od 24.01.2017, aj keď jej príčinou je zavinené konanie obžalovaného spočívajúce v nadmernom požívaní alkoholických nápojov. V dôsledku tejto zmeny je obžalovaný na vozíčku, čo limituje jeho možnosti dosahovať priemerný príjem v oblasti murárstva. S poukazom na uvedené súd od mesiaca február 2017 výlučne pre účely trestného konania znížil vyživovaciu povinnosť obžalovaného na dcéru F. G. zo sumy 82,98 Eur na sumu 27,13 Eur, čo je výška minimálneho výživného určená pre rok 2017. S poukazom na uvedené predstavuje dlh obžalovaného na výživnom pre dcéru F. G. sumu 4.049,23 Eur a teda celkový dlh obžalovaného na výživnom predstavuje sumu 8.564,70 Eur.
Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Z okolností prípadu je evidentné, že obžalovaný mal v čase spáchania skutku vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti voči svojim dcéram, napriek tomu bez zrejmého dôvodu nevyvinul takmer žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k plneniu si jeho vyživovacej povinnosti k jeho dcéram. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú.
Súd skutok, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, kvalifikoval ako trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nemal za preukázaný úmysel obžalovaného vyhýbať sa plneniu vyživovacej povinnosti, tak ako to ustanovuje § 207 ods. 2 Trestného zákona. Ďalej súd skúmal existenciu kvalifikačných znakov podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona a dospel k záveru, že obžalovaný spáchal trestný čin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas (56 mesiacov). Obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 29.10.2012, sp. zn. 3T/59/2012, právoplatným dňa 26.02.2013 odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody 5 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky, čo v čase podania obžaloby zakladalo kvalifikačný znak podľa § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona. V čase vyhlásenia rozhodnutia však prišlo k osvedčeniu obžalovaného v skúšobnej dobe a hľadí sa na neho, akoby nebol dosúdený, čo vylučuje aplikáciu predmetného kvalifikačného znaku, a preto súd skutok uvedený v obžalobe upravil tak, že predchádzajúce odsúdenie obžalovaného vypustil.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 1 do 5 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, nakoľko zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a to že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a žiadnu priťažujúcu okolnosť. V upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody v rozmedzí 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd od ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Nevyhnutnosť uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody je daná tým, že obžalovaný dlhodobo ignoruje plnenie svojej vyživovacej povinnosti k svojim dcéram, hoci by bol schopný túto povinnosť plniť, prevýchovný vplyv na neho nemalo ani uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, v ktorej svoju vyživovaciu povinnosť taktiež neplnil. S poukazom na uvedené je vylúčené, že by uloženie alternatívneho trestu alebo opätovné uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom bolo schopné naplniť sledovaný účel trestu.
Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.