Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoP-21-2017.pdf
PDF · 80.49 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/21/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: D. R., rod. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX/XXX, J. J. R. občianky SR proti žalovanému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XXX, J. J. R., občanovi SR, o rozvod mamželstva a úpravu výkonu rodičkovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom I. R., nar. X.X.XXXX a S. R., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 3P 11/2017-28 zo dňa 23.3.2017 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok okrem výroku o rozvode manželstva a zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania a na čas po rozvode maloleté deti pochádzajúce z manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu sumou vo výške 90 eur mesačne na každé maloleté dieťa a upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je s nimi oprávnený sa stýkať každý tretí víkend, vždy v piatok popoludní od 18:00 hodiny a v sobotu a v nedeľu od 9:00 do 18:00 hodiny. 2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že účastníci konania súhlasili s tým, že vo vzťahu medzi nimi existuje vážny a trvalý rozvrat a ich manželstvo už neplní žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných Zákonom o rodine. Navrhovateľka žiadala na čas po rozvode zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca prispievať na ich výživu. 3. Odporca mal súhlasiť so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, akceptovať výšku výživného a žiadal upraviť styk v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia. Opatrovník žiadal na čas po rozvode zveriť maloleté deti do starostlivosti matky a určiť primerané výživné. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, a to vo výroku úpravy styku a určenia výživného. Podľa odporcu je súdom určená výška výživného neprimeraná k jeho dosahovanému čistému mesačnému príjmu, ktorý je v rozsahu 450 eur. Keďže miesto výkonu práce má mimo svojho trvalého bydliska a jeho zamestnávateľ mu platí iba ubytovanie, jeho náklady na stravu sú vo výške 8 eur denne, čo mesačne predstavuje 160 eur, v čase pobytu doma je to 50 eur mesačne a potom sú to náklady na cestu do práce v rozsahu 5 eur. Nakoľko opustil spoločnú domácnosť s navrhovateľkou, býva u svojej matky, u ktorej sa podieľa na úhrade nákladov na vedenie spoločnej domácnosti v rozsahu 50 % vo výške 75 eur. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil súdu čestné prehlásenie svojej matky. 5. Zároveň považoval za veľmi úzko upravený jeho styk s maloletými deťmi, pričom s matkou sa na širšej úprave styku dohodnúť nevie. V danom prípade je nedôvodná obava matky ohľadom pobytu detí u otca počas noci, keďže tieto vyrastali v jeho prítomnosti od narodenia. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby mu bolo umožnené s maloletými deťmi sa stýkať každý párny víkend od piatku od 16:00 do nedele do 16:00 hodiny, počas letných prázdnin prvé dva týždne v mesiaci júl, ako aj počas vianočných sviatkov.
6. Navrhovateľka s odvolaním otca nesúhlasila a žiadala rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť. Podľa jej vyjadrenia je príjem otca vyšší ako uvádza vo svojich vyjadreniach, keďže v čase ich spolužitia nosil výplatu v rozsahu 700 až 800 eur. Taktiež upravený rozsah styku považuje za primeraný, nakoľko aj v súčasnej dobe musí vynakladať veľa úsilia na to, aby deti k otcovi vôbec išli a spať u neho nechcú. 7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 65 a 66 CMP spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. 8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 9. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 17. Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. 18. Podľa § 4 ods. 1 Z. z. o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí: a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
19. Podľa § 4 ods. 2 Z. z. o cestovných náhradách preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
20. Podľa § 5 ods. 1 Z. z. o cestovných náhradách zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a) 5 až 12 hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín.
21. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí pri určení výživného vychádzal zo súhlasného stanoviska odporcu, ktorý mal súhlasiť s výškou 90 eur na každé maloleté dieťa, čo však nezodpovedá obsahu jeho výpovede. V priebehu súdneho konania odporca súdu predložil iba dodatky k pracovnej zmluve, z ktorých vyplýva, že dosahuje hrubý príjem vo výške 560 eur mesačne, pričom pracovnú zmluvu má uzatvorenú na dobu určitú do 22.12.2017 do ukončenia prác na Dl Ružomberok. Zároveň predložil kópie výplatných pások, podľa ktorých dosahuje čistý mesačný príjem cca 450 eur. V odvolaní uviedol, že v čase výkonu práce mimo miesta svojho bydliska má náklady na stravné vo výške 160 eur mesačne (8 eur denne), keďže zamestnávateľ mu uhrádza iba ubytovanie. Zároveň uhrádza náklady za vedenie domácnosti svojej matke, u ktorej býva v rozsahu 50 %, čo predstavuje sumu 75 eur.
22. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto opätovne preskúmať majetkové a najmä mzdové pomery, s prihliadnutím na ustanovenie § 152 Zákonníka práce a § 4 a 5 zák. č. 283/2002 Z.z. S poukazom na pochybnosti odvolacieho súdu o pravdivosti tvrdenia odporcu, že mu zamestnávateľ neprispieva na stravovanie počas výkonu práce, bude úlohou súdu prvej inštancie oboznámiť sa s úplným znením pracovnej zmluvy a úplnými mzdovými listami za účelom zistenia obsahu dohody miesta výkonu práce a prípadne vyplácaných cestovných náhrad v zmysle zák. č. 283/2002 Z. z.
23. V danom prípade odvolací súd dáva súdu prvej inštancie, a aj odporcovi do pozornosti, že zamestnávateľ v zmysle ustanovenia § 152 Zákonníka práce je povinný platiť finančný príspevok na stravovanie zamestnanca, a v prípade vyslania na pracovnú cestu, je povinný uhrádzať cestovné náhrady podľa § 4 a nasl. zák. č. 283/2002 Z. z. pozostávajúcich z náhrady stravného, ubytovania, ako aj preukázaných cestovných výdavkov. Uvedené skutkové zistenia súdu tak môžu mať vplyv na preukázanie tvrdených výdavkov odporcu na stravu a cestovné, a tým aj určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.
24. Súčasne otec v priebehu odvolacieho konania predniesol návrh na širšiu úpravu styku s maloletými deťmi, ktorým žiada, aby mu bolo umožnené stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci počas letných ako aj vianočných prázdnin. Uviedol, že s matkou maloletých detí sa na širšej úprave styku dohodnúť nevie, a jej obavu z prespávania detí počas pobytu u neho vyhodnotil za nedôvodnú.
25. Z vyjadrenia matky vyplýva, že deti širšiu úpravu styku odmietajú a nechcú spať u otca počas noci. Odvolací súd zdôrazňuje, že úloha oboch rodičov je v živote maloletých detí nezastupiteľná a nemá za to, aby tomu bolo inak aj v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nie len materiálnych, ale aj nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Nepochybne záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho, najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote dieťaťa bez pochybnosti nezastupiteľné postavenie.
26. Keďže súd prvej inštancie nerealizoval žiadne skutkové zistenia v predmete úpravy styku maloletých detí s odporcom, bude nevyhnutné doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či bytové pomery odporcu a jeho pracovné podmienky mu umožňujú realizovať styk s maloletými deťmi v rozsahu uvedenom v
odvolaní proti rozsudku. Zároveň bude nevyhnutné zabezpečiť aj stanovisko maloletých detí v úprave styku postupom podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine.
27. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v časti určenia výživného a úpravy styku zrušil, postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v súlade s § 391 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).