Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/204/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XXX/XX-XX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom A. č. XXX, proti žalovaným : 1/ Okresné stavebné bytové družstvo, Dolný Kubín, Zochova 1117/97, IČO: 00222071, 2/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XXX/XX-XX, právne zastúpená: JUDr. Monika Pindiaková, advokátka, so sídlom H., H. D.. XXX, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/63/2014-115 zo dňa 3. októbra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalobcom a žalovanou 2/ ako nadobúdateľmi dňa 24.05.2002, ku ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod č. 961/2002 zo dňa 30.08.2002, je neplatná. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie napadnutej zmluvy, že žalobca sa stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva so žalovanou 2/ ako aj členom bytového družstva. Tiež medzi stranami nebolo sporné, že v čase uzatvorenia napadnutej zmluvy žalovaná 2/ bola manželkou žalobcu. Okresný súd konštatoval, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy z dôvodu, že ju uzatvoril v omyle, do ktorého ho dostal žalovaný svojím tvrdením, že uzatvoriť túto zmluvu musí spolu so žalovanou v rade 2/, pretože sám nemôže byť výlučným nadobúdateľom predmetného bytu. Na základe týchto skutočností okresný súd ustálil, že žalobca sa domáha relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre omyl. Právo domôcť sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje a keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania na túto okresný súd prihliadal. Žalobca podal žalobu dňa 06.06.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť odo dňa uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu 24.05.2002. Na základe tejto skutočnosti žalobu zamietol. Ďalší dôvod, pre ktorý sa žalobca domáhal neplatnosti zmluvy, a to, že bola uzatvorená v rozpore so zákonom, pretože nadobúdateľom bytu mal byť ako výlučný člen družstva iba on, uzatvorením manželstva so žalovanou 2/ im síce vznikol spoločný nájom bytu, avšak členstvo v bytovom družstve ostalo iba jemu. Okresný súd dospel k záveru, že ani takýto dôvod neplatnosti zmluvy nebol preukázaný. Poukázal na závery odvolacieho súdu v uznesení, ktorým bol jeho, v poradí prvý rozsudok vydaný v tejto veci zrušený. Podľa neho zákon nevylučuje možnosť prejavu vôle manželov nadobudnúť spornú bytovú jednotku do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, ak by aj družstvo bolo povinné uzavrieť zmluvu o prevode bytu s fyzickou osobou - členom družstva, ktorá je nájomcom bytu. Nezistil rozpor napadnutej zmluvy so zákonom, pretože ak zmluvu uzatvorila aj žalovaná 2/, ktorá nebola členkou bytového družstva, ale manželkou žalobcu, uvedená skutočnosť nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. O trovách konania

rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 tak, že ich náhradu priznal žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v konaní úspech.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaným uloží povinnosť zaplatiť mu trovy celého konania. Namietal, že súd prvej inštancie dostatočne dôsledne nevychádzal zo záverov uznesenia krajského súdu, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci zrušené. Zdôraznil, že odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí zaoberať sa výkladom prejavu vôle oboch účastníkov zmluvy, t.j. či ich prejav vôle smeroval k nadobudnutiu sporného bytu do bezpodielového spoluvlastníctva. Ďalej namietal, že okresný súd dostatočne dôsledne neprihliadal na skutočnosti, za ktorých došlo k uzavretiu napadnutej zmluvy. Iba on samostatne žiadal o prevod bytu, žalovaný 1/ mu z neznámych dôvodov doručil tzv. návratku, aby doplnil údaje do zmluvy, ktoré sa týkali aj žalovanej 2/. Ako výlučný člen družstva žiadal o odkúpenie bytu a použil aj vlastné finančné prostriedky na jeho zakúpenie. Okresný súd sa vo svojom ďalšom rozhodnutí vyhol posúdeniu vôle účastníkov zmluvy o prevode bytu tak, ako to mal uložené odvolacím súdom .

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny. Zotrval na vznesenej námietke premlčania a svojich stanoviskách prezentovaných v konaní.

4. Rovnako žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa v celom rozsahu so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje. Poukázala na vznik spoločného nájmu bytu manželmi uzatvorením manželstva v zmysle § 704 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a na ust. § 16 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého môže vlastník domu previesť do vlastníctva byt len nájomcovi tohto bytu. Keďže boli spolu so žalobcom nájomcami bytu, došlo správne k jeho prevodu na ich osoby. Namietala, že nie je pravdou, že by žalobca o takejto skutočnosti nevedel a jeho obranu označila za účelovú. Žalobca počas trvania ich manželstva spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu nespochybňoval, začal tak robiť až po rozvode manželstva.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.03.2017 v tzv. replike k vyššie uvedeným vyjadreniam žalovaných opätovne zdôraznil, že okresný súd nepostupoval dôsledne v zmysle intencií súdu druhej inštancie, s tvrdeniami žalovaných v ich vyjadreniach nesúhlasil a domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že bude určené, že predmetná zmluva je neplatná.

6. Žalovaná 2/ v podaní zo dňa 24.04.2017, tzv. duplike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že v prejednávanej veci nejde o absolútne neplatný právny úkon, o taký by mohlo ísť iba v prípade, ak by svojím obsahom alebo účelom odporoval zákonu, alebo by ho obchádzal, čo však v danom prípade nie je naplnené.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. písm. b/ a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. V prejednávanej veci okresný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 7C/63/2014-55 zo dňa 20. apríla 2015, ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal, bola uzatvorená v súlade so Zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací na základe žalobcom podaného odvolania uznesením č.k. 7Co/440/2015-91 zo dňa 21. októbra 2015 v poradí prvý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s právnym posúdením veci okresným súdom. Konštatoval, že uzatvorenie zmluvy o prevode bytu do vlastníctva nájomcu - člena družstva musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka a rovnako špeciálne predpoklady uvedené v ust. § 16 ods. 1 a § 28 Zákona č. 182/1993 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia spornej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Podľa týchto ustanovení je družstvo povinné uzatvoriť zmluvu o prevode bytu s fyzickou osobou - členom družstva, ktorá je nájomcom bytu a ktorá vyzvala družstvo na uzatvorenie zmluvy. Krajský súd zdôraznil, že účelom týchto zákonných ustanovení je poskytnúť zvýšenú ochranu členovi družstva, ktorý byt na základe svojho členstva a uzatvorenej nájomnej zmluvy užíva a ktorého členské práva a povinnosti vzťahujúce sa k tomuto bytu predstavujú majetkovú hodnotu, na ktorej cenu ma prevod bytovej jednotky výrazný vplyv. Ak je členom bytového družstva len jeden z

manželov, v prípade zániku manželstva, členské práva a povinnosti zo zákona prechádzajú na tohto manžela. Zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na uzatvorenie dohody pred uzavretím manželstva; členský podiel, pokiaľ má majetkovú hodnotu, možno považovať za jeho majetok. Ak nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, potom by byt do vlastníctva podľa citovaných ustanovení Zákona č. 182/1993 Z.z. mal nadobudnúť len ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva, byt sa nestáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

9. Odvolací súd tak vo svojom predchádzajúcom uznesení prisvedčil odvolateľovi, že ak aj boli žalobca a žalovaná 2/ spoločnými nájomcami bytu, členom družstva bol iba žalobca, preto žalovaný 1/ bol povinný uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu práve so žalobcom.

10. Na druhej strane však, ak by žalobca a žalovaná 2/ prejavili vôľu, že nadobúdateľom bytu na základe takejto zmluvy by mali byť obaja, skutočnosť, že žalovaný 1/ mal v zmysle Zákona č. 182/1993 Z.z. povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s členom družstva, nebránila tomu, aby žalobca a žalovaná 2/ uzatvorili túto zmluvu spoločne a spoločne nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva predmetný byt. Vzhľadom na tento záver , odvolací súd uložil okresnému súdu skúmať, aká bola vôľa zmluvných strán pri uzatváraní spornej zmluvy, teda či skutočne mali vôľu uzatvoriť túto zmluvu ako manželia s tým, že nadobudnú byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň zdôraznil, že pri výklade tejto zmluvy, keďže ide o písomný právny úkon, musí vychádzať z výkladových pravidiel uvedených v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Použitie týchto zákonných výkladových pravidiel smeruje k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadrený slovami, ktorý urobili účastníci po vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného dojednania. Na to, akú mali účastníci pri uzatváraní zmluvy vôľu, alebo aké tu boli ďalšie skutočnosti rozhodné pre výklad vôle, podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné usudzovať predovšetkým podľa okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá. Týmto spôsobom zistená vôľa účastníkov sa pri výklade prejavu vôle však nepresadí, len ak by bola v rozpore s jazykovým predajov, teda len keby bola slovami nepochybne vyjadrená iná (odlišná) vôľa účastníkov. Zmyslom výkladu prejavu vôle nie je zisťovať, čo si konajúci s (niekoľkoročným) odstupom času myslia a ako svoje názory postupne menia, ale objasniť, čo bolo skutočne prejavené. Nepochybne je pre takéto posudzovanie významné aj vyjadrenie konajúceho, podstatné ale je, na aký prejav vôle možno usudzovať z okolností, za ktorých bol urobený. Ak niekoľko rokov nie sú vznášané o obsahu prejavu vôle pochybnosti, možno vyvodiť (ak tomu nebránia iné podstatné okolnosti), že bolo prejavené to, čo účastníci príslušného úkonu vnímali.

11. Skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca, a to, že bol „uvedený do omylu“ žalovaným 1/, ktorým bol usmernený, aby účastníkom spornej zmluvy bola aj manželka žalobcu - žalovaná 2/, okresný súd nesprávne hodnotil ako neplatnosť právneho úkonu pre omyl a tým nesprávne konštatoval premlčanie práva domáhať sa neplatnosti právneho úkonu pre tento dôvod relatívnej neplatnosti. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať len ten účastník právneho vzťahu, ktorý omyl nevyvolal, resp. konal v ospravedlniteľnom omyle. Súdna prax v súvislosti s ospravedlniteľným omylom ustálila, že § 49a Občianskeho zákonníka o omyle konajúcej osoby nie je možné vykladať tak, že na základe neho je osoba, ktorá sa omylu dovoláva - podľa okolností konkrétneho prípadu - zbavená povinnosti zabezpečiť si primeraný rozsah objektívnych informácií o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. To je dôležité najmä v tých prípadoch, ak ide napr. o skutočnosť, na základe ktorej sa domáha konajúci ospravedlniteľného omylu, ak mal možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodnými pre uskutočnenie takéhoto právneho úkonu. Nemožno totiž akceptovať, že by bolo možné účinne sa dovolávať neplatnosti právneho úkonu pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka za situácie, keď by osoba dovolávajúca sa omylu zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného plánovaného právneho úkonu.

12. Okresný súd mal vo svojom konaní po zrušení veci odvolacím súdom dôsledne vychádzať z jeho právnych záverov a preskúmavať primárne existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobcom žiadanom určení a následne preskúmať vôľu účastníkov zmluvy pri jej uzatváraní a to, ako sa mohol žalobca omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznamovaní sa so skutočnosťami rozhodnými na uskutočnenie právneho úkonu. Skúmanie týchto okolností a prejavu vôle účastníkov zmluvy je rozhodné pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti spornej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Na jednej strane je nutné zaoberať sa tým, že žalobca ako nájomca bytu požiadal o jeho odkúpenie a následne bol

usmernený (podľa jeho tvrdení) žalovaným 1/, že musí takúto zmluvu uzatvoriť aj spolu so žalovanou v rade 2/. Na druhej strane, je potrebné zistiť, z akého dôvodu žalobca na uvedené pristúpil, či si dostatočne správnosť takéhoto postupu žalovaného 1/ overil, napr. získaním právnej pomoci, pretože ako uvádzal, sám žiadal vo svojom mene o odkúpenie bytu na svoju osobu. Keďže okresný súd, napriek tomu, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, tento v zmysle záverov predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nepostupoval, krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu opätovne vrátil na konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie dôsledne vychádzať z právnych záverov, ktoré boli prezentované v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského súdu a opätovne vyššie zdôraznené a zopakované aj v tomto zrušujúcom uznesení. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430