Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/181/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobkyne U.. L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., zast. JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, so sídlom Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom I.. R. XXX/X, XXX XX F., zast. Mgr. Lenkou Mackaľovou, advokátkou, so sídlom Žižková 6, 040 01 Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/129/2014-74 zo dňa 23.6.2016 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to parcely registra C-KN XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, k.ú. B., vytvorenej geometrickým plánom č. 34/14. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa naliehavý právny záujem odôvodnila zosúladením právneho stavu so stavom skutkovým a svoje vlastnícke právo k novovytvorenej parcele odvodzovala titulom vydržania. Právnym titulom vstupu do jej držby spornej parcely bola darovacia zmluva v rozsahu 1 a dedičské konanie po jej matke taktiež v rozsahu 1. Z predloženej darovacej zmluvy, ako aj osvedčenia o dedičstve bolo zrejmé, že sa stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. B., a to parciel č.XXX/X, X, X, X a X, ako aj parcely č. XXX. Teda je vlastníčkou nehnuteľností s identickými výmerami, aké sú uvedené v darovacej zmluve a osvedčení o dedičstve. Sporná parcela XXX/X bola vytvorená z parcely XXX/ X, ktorej vlastníkom je žalovaný. Z notárskej zápisnice z 2.7.1991 bolo zrejmé, že otec žalovaného mu daroval nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX k.ú. B., okrem iného aj parcelu 119/1, pričom podľa výpisu z evidencie nehnuteľností (č.l. 36) bol vlastníkom uvedenej parcely titulom uznesenia štátneho notárstva pod sp.zn. D 36/24. Podľa tvrdenia žalobkyne do oprávnenej držby spornej parcely vstúpili už jej právny predchodcovia, ktorí túto užívali a vstup od držby odvodzovali z notárskej zápisnice z roku 1977. Z notárskej zápisnice vyplynulo, že rodičia matky žalobkyne tejto, ako aj jej otcovi, odpredali nehnuteľnosti evidované v EM pod č. 29, 30 a 31. Nebolo preukázané, že predmetom kúpnej zmluvy bola aj novovytvorená parcela č. XXX/X, ktorá podľa otca žalobkyne mala byť súčasťou pôvodnej parcely XX. Samotný otec žalobkyne uviedol, že súčasťou kúpnej zmluvy z roku 1977 neboli mapy, ale len čísla parciel. Preto súd prvej inštancie vo vzťahu k rodičom žalobkyne nemal za preukázané, že by do oprávnenej a dobromyseľnej držby vstúpili na základe kúpnej zmluvy. Pokiaľ poukazovala na existenciu ústnej dohody o užívanie uvedenej parcely medzi dedom žalobkyne a otcom žalovaného uviedol, že existencia takejto dohody preukázaná nebola a pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej dohody, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom vecí a to ani v

prípade, že je presvedčený, že mu to k nadobudnutiu vlastníctvu postačuje. Na základe uvedeného preto žalobkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázala oprávnený vstup do držby spornej parcely, ako nevyhnutný predpoklad vydržania a začatia plynutia vydržacej doby. Na naplnenie podmienok vydržania nepostačuje tvrdenie žalobkyne, resp. svedkov o tom, že táto v dobrej viere spornú parcelu užívala počas vydržacej doby, pretože uvedené tvrdenia musia byť podložené konkrétnymi okolnosťami, ktoré by bolo možné reálne usúdiť jej dobromyseľnosť. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že ako dôvod hodný osobitného zreteľa videl v predmete sporu a v jeho hodnote, kedy už jeden úkon právnej pomoci prevyšuje hodnotu predmetu sporu. 2. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie. Uviedla, že súd prvej inštancie neprávne vyhodnotil vstup žalobkyne do oprávnenej držby spornej parcely na základe osvedčenia o dedičstve po jej nebohej matke v roku 2002 a na základe darovacej zmluvy. Je toho názoru, že na základe týchto listín vstúpila do oprávnenej a dobromyseľnej držby spornej parcely, pričom túto spolu s právnymi predchodcami užívali dobromyseľne, nerušene a dlhodobo. Je toho názoru, že neexistencia mapových podkladov a ich presnosť bola príčinou užívacieho stavu, ktorý trval desiatky rokov až do roku 2014. Dobromyseľnosť držiteľa, ako aj jej právnych predchodcov nebola v konaní žalovaným akokoľvek spochybňovaná. Nadobúdacím titulom vstupu do držby je jednak notárska zápisnica právnych predchodcov žalobkyne z roku 1977, ako aj osvedčenie o dedičstve a darovacia zmluva z roku 2002. Pokiaľ súd bral do úvahy výmeru parciel žalobkyne a žalovaného, potom je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že výmera parciel podľa Katastrálneho zákona sa nepovažuje za záväzný údaj v zmysle ust. § 70 a nasl. zák. č. 162/1995 Z.z. 3. Žalovaný žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Krajský súd v Prešove v zmysle § 34 ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 6. Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 7. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 8. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). 9. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 10. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 11. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi, ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou, ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. 12. S poukazom na uvedené skutočnosti je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. Pre účely rozhodnutia o podanej žalobe vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne posúdil. 13. Je správny záver súdu prvej inštancie o neexistencii nadobúdacieho titulu, ako aj dobromyseľnosti žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov o vlastníctve spornej parcely č. XXX/X vytvorenej z parcely XXX/X vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa v súdnom konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že sporná parcela bola súčasťou parcely E-KN č. XX, ktorú nadobudli jej právni predchodcovia kúpnou zmluvou formou notárskej zápisnice z roku 1977 a túto následne nadobudla na základe osvedčenia

o dedičstve a darovacej zmluvy ako súčasť parciel XXX/X, 2, 3, 4, X a parcely č. XXX, toho času vedených na LV č. XX k.ú. B.. Zároveň nebola preukázaná existencia akejkoľvek ústnej dohody medzi dedom žalobkyne a otcom žalovaného o užívaní spornej parcely. Samotná existencia takejto dohody, na základe ktorej môže oprávnená osoba užívať cudziu nehnuteľnosť vylučuje, aby mala postavenie oprávneného držiteľa, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí (vedel, že užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve druhej osoby). Žalobkyňa s uvedeného dôvodu nepreukázala oprávnený vstup do držby spornej parcely ako nevyhnutný predpoklad vydržania a začatia plynutia vydržacej doby a na naplnenie podmienok vydržania nepostačujú skutkové tvrdenia, že spornú parcelu v dobrej viere užívala počas vydržacej doby bez uvedenia konkrétnych okolností, z ktorých by bolo možné objektívne posúdiť jej dobromyseľnosť, že táto jej vlastnícky patrí. 14. Uvedená dohoda nespĺňa podmienky ani tzv. domnelého (putatívneho) titulu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Takýmto domnelým právnym titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu v zmysle ust. § 132 Občianskeho zákonníka, ale chýba mu niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto nadobúdacím titulom môže byť dedičské rozhodnutie o vlastníctve veci poručiteľa, ktorá objektívne do jeho majetku nepatrila, neprávoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníctva k veci alebo kúpna, prípadne darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (uznesenie NS SR z 24.4.2017, sp.zn. 3Cdo/17/2016). 15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dohoda o užívaní cudzej nehnuteľnosti nespĺňa podmienky nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva vydržaním v súlade s ust. § 132 a nasl. Občianskeho zákonníka. 16. Taktiež dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobkyne bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľností, nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (rozsudok NS SR z 30.3.2011, sp.zn. 3Cdo/12/2010). 17. Zároveň za právne irelevantnú vyhodnotil námietku žalobkyne o nezáväznosti údajov o výmere parciel vedených na listoch vlastníctva strán sporu s poukazom na ust. § 70 a nasl. zák. č. 162/1995. V zmysle ust. § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. údaje uvedené v § 7 citovaného zákona okrem iného aj údaje o parcelách vedených v registri C sa považujú za hodnoverné, pokiaľ nie je preukázaný opak. Na základe uvedeného preto súd výmery parciel vlastnícky patriacim stranám sporu považoval za hodnoverný údaj, keďže žalobkyňa nepreukázala, že sporná parcele jej vlastnícky patrí a má byť súčasťou parciel vedených na LV č. XX k.ú. B.. 18. So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá a žalovaný si v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).