Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-37-2022.pdf
PDF · 81.44 KB
No categories available
5P/37/2022
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. K., Z.. XX.XX.XXXX T. T. K., Z.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, deti rodičov: F. K., Z.. XX.XX.XXXX, K. B.: A. XXX/X, I. A., adresa na doručovanie: Š. XXX/X, I. A. a otec: P. K., Z.. XX.XX.XXXX, K. B.: A.Z. XXX/X, I. A., adresa na doručovanie: G. XX XXXX G. N., J., v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o návrhu matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia na čas do rozvodu manželstva takto
rozhodol:
I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v nasledovnom znení :
„Otec maloletých detí je povinný prispievať na výživu maloletej F. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletej T. K., nar. XX.XX.XXXX v nevyhnutnej miere mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé maloleté dieťa, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod spisovou značkou 5P/37/2022.“
II. Súd ustanovuje pre maloleté deti: F. K., nar. XX.XX.XXXX a T. K., Z.. XX.XX.XXXX za opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny L. Q., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, Á. R. Č.. XX, XXX XX L. Q..
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí dňa 25.04.2022 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a súčasne tiež návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Súčasťou návrhu matky na úpravu práv a povinností (ďalej len „ÚPP“) rodičov k maloletým na čas do rozvodu manželstva bol i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha určenia výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 15P/35/2022.
2. Uznesením č.k. 15P/35/2022-65 z 03.05.2022 súd rozhodol o tom, že návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na čas do rozvodu manželstva vylučuje na samostatné konanie. Vec bola zaevidovaná pod sp.zn. 5P/37/2022.
3. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že rodičia maloletých detí v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti približne od roku 2019. Otec žije a pracuje v J., matka čistý mesačný príjem otca nepozná tvrdí, že otec svoj príjem tají. Matka vo svojom návrhu uvádza, že v súčasnosti je nezamestnaná a jej mesačným príjmom sú finančné prostriedky vo výške XXX,XX EUR, ktorá suma predstavuje prídavok na dieťa v sume XX,XX EUR, sociálne dávky vo výške XXX,XX Eur a výživné od manžela vo výške XX,00 EUR, ktoré však otec neplatí pravidelne. Matka má za to, že jej životná úroveň je podstatne nižšia ako životná úroveň otca maloletých detí. Otec maloletých jej za celú dobu od 01.10.2020 do 30.04.2020 poslal len XXX,XX EUR na obe dcéry. Matka tvrdí, že nezvláda za týchto
podmienok starostlivosť o maloleté sama. Aj situácia po covide jej bráni zamestnať sa nakoľko v mieste jej bydliska nie sú pracovné príležitosti a väčšina obyvateľov obce dochádza za prácou do okolitých miest. V starostlivosti o maloleté deti ju podporujú jej rodičia, priatelia a známi, pomáhajú jej hlavne uhrádzať náklady na bývanie, oblečenie, obuv na maloleté, avšak dcéry musia nosiť darované, staršie obnosené veci. Matka vo svojom návrhu uvádza aj prehľad pravidelných mesačných výdavkov na maloleté deti, ktoré sú potrebné: Drogéria XX,XX Eur, Strava XXX,XX EUR, Lieky XX,XX EUR, Oblečenie a obuv XX,XX EUR, voľné časové aktivity XX,XX EUR., škola + škôlka XXX,XX EUR, náklady na bývanie XXX,XX EUR, Domácnosť XXX,XX EUR, Iné (darčeky, hry atď.) XX,XX Eur. Zároveň uvádza, že doposiaľ mala na tieto mesačné výdavky finančné prostriedky v sume XXX,XX EUR. Matka vo svojom návrhu tvrdí, že otec prestal platiť na maloleté deti aj to málo čo sporadicky platil, matka bola dlhodobo PN a teraz je nezamestnaná, končí sa školský rok pričom jej príjmy nepostačujú na zabezpečenie riadneho chodu domácnosti a starostlivosti o maloletých, o ich riadnu obživu, školské potreby a zabezpečenie letných prázdnin. Otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, maloleté deti sú vystavené chudobe, preto matka navrhuje vzhľadom na naliehavý právny záujem v podobe ohrozenia výživy maloletých, aby súd do právoplatného skončenia veci o rozvod manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom vydal uznesenie, ktorým nariadi neodkladné opatrenia, v ktorom otca maloletých detí zaviaže na platenie výživného tak, že je povinný počnúc dňom vyhlásenia uznesenia prispievať na výživu maloletej F. sumou XXX,XX EUR a maloletej T. sumou XXX,XX EUR vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. o Civilnom mimosporovom poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
9. V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4).
10. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
11. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z., záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú bezodkladnú úpravu. Neodkladným opatrením súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu pomerov tak, aby svojim rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto rozhodnutie bezprostredne dotýka.
14. Po oboznámení sa s obsahom návrhu matky tunajší súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako taký je dôvodný, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. S poukazom na skutočnosť, že rodičia maloletých nežijú spolu a o maloleté deti sa stará výlučne matka, súd považoval za dôvodné, aby bol otec predbežne zaviazaný platiť výživné v nevyhnutnej miere na čas do právoplatného skončenia tohto konania, keďže neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, čo znamená, aby to postačovalo na úhradu základných nevyhnutných životných nákladov a teda nie v rozsahu, ktorý presahuje rámec nevyhnutnej miery. Keďže v konaní dosiaľ neboli komplexne preukazované možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, nebolo možné pri nariadení neodkladného opatrenia o určení výšky výživného prihliadať na skutočné pomery rodičov, ktoré doposiaľ neboli preukázané ani osvedčené. Súd však v tejto súvislosti vychádzal zo skutočnosti, že matkou uvedené výdavky na maloletých sú opodstatnené a môžu reálne predstavovať výdavky na maloletých, preto súd s prihliadnutím na uvedené zaviazal otca na platenie nevyhnutnej výšky výživného mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé dieťa. Podľa názoru súdu výživné v tejto výške nemôže výrazným spôsobom zasahovať do majetkovej sféry otca, nakoľko z návrhu vyplýva, že otec je zamestnaný a pracuje v zahraničí, v J.. Zároveň súd na tomto mieste uvádza, že neodkladným opatrením sa výživné neurčuje vo výške, ako v konaní vo veci samej, kde je výživné určené po riadnom dokazovaní pomerov na strane oboch rodičov. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí, a pre krátkosť času ani nemôže, vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú zistené osobné, majetkové, zárobkové pomery na strane rodičov maloletých detí, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletých (výrok I.).
15. Podľa ust. § 31 ods. 1 Zák. o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
16. Podľa ust. § 31 ods. 2 Zák. o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „ kolízny opatrovník“).
17. Podľa ust. § 31 ods. 4 Zák. o rodine na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I., je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti ktorého uzneseniu smeruje. Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. odvolanie nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Toto uznesenie je vykonateľné doručením.