Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-25-2017.pdf
PDF · 110.66 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa P. R.Á. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. Č. Č.. XX zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Čajakovej č. 5 proti povinnému Mgr. E. R. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v F. Č. Č.. XX zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUHÁSZ & Partners s.r.o. Law Office so sídlom v Košiciach na ul. Palackého č. 2 o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa a povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 9.11.2016 č.k. 14C 1106/2015-274 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného, určení dlžného výživného, zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a trovách prvoinštančného konania.
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného tak, že dlžné výživné za obdobie od 1.10.2015 do 9.11.2016 v sume 700 € zaväzuje povinného zaplatiť navrhovateľovi do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od povinného pre navrhovateľa zo sumy 100 € na 150 € mesačne splatnou vždy 15. dňa v mesiaci vopred od 1.10.2015. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2015 do 9.11.2016 v sume 700 € (14 mesiacov x 50 €) povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.d/ CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k výroku, ktorým sa povoľuje splácať dlžné výživné v splátkach. Citoval § 232 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, pričom táto výnimka musí byť náležite v rozsudku odôvodnená. Konštatoval, že platná právna úprava CSP bola prevzatá z ust. § 160 O.s.p. a účel ostal zachovaný. Konštatoval, že povolenie úhrady dlžného výživného v splátkach je chápané len ako výnimka, ktorá musí byť v rozsudku náležite odôvodnená aj v zmysle Zákona o rodine, podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré presvedčivo zdôvodnia záver súdu. Vzhľadom na to, že súd odôvodnil splatnosť dlžného výživného stručne bez konkrétnejšieho
odôvodnenia, nebola naplnená litera § 232 ods. 3 druhá veta CSP a povinný po celú dobu trvania konania nepožiadal povolenie platenia dlžného výživného v splátkach. Konštatoval, že podľa § 365 ods. 1 písm.f/ CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na druhej strane však nezvýšil sumu bežného výživného zo sumy 100 € na 300 € mesačne, ale len na 150 € mesačne, čo je len nárast o 50 € mesačne. Vyslovil názor, že majetkové a zárobkové pomery povinného odôvodňovali vyhovieť jeho návrhu v celom rozsahu. Konštatoval, že aj v zmysle ustálenej judikatúry a právnej praxi je uznávané, že k dôvodnosti zvýšenia výživného dochádza v istých životných situáciách a práve v tomto štádiu sú odôvodnené potreby dieťaťa na najvyššej úrovni, čomu by mal zodpovedať aj rozsah garantovanej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, ktorého rozsah sa nemôže obmedziť len na potreby bývania, stravovania, ošatenia, ale slúži aj na kultúrne, športové, rekreačné a iné potreby na zabezpečenie všestranného rozvoja dieťaťa (m.m. R 69/1971). Poukázal na to, že jeho matka sa o neho osobne stará, žije s ňou v spoločnej domácnosti aj spolu s neplnoletým bratom C.. Matka zabezpečuje riadny chod celej domácnosti, nakupuje stravu, stará sa o čistotu, varenie, pranie a všetky činnosti spojené s chodom celej domácnosti a popritom sa aj podieľa na splácaní hypotekárneho úveru. Konštatoval, že napáda aj posledný výrok o náhrade trov konania, ktoré si uplatnil naposledy ústne do zápisnice o pojednávaní dňa 12.10.2016.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie aj povinný a odvolaním napáda prvý a tretí výrok. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.f/, h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že navrhovateľ je od septembra 2016 študent vysokej školy, čím sa mu zvýšili výdavky na štúdium, cestovné vzhľadom na to, že predtým ho vozil on, v súčasnosti cestuje autobusom a nemá žiaden príjem. Poukázal na svedeckú výpoveď svedkyne J. R. na pojednávaní 6.7.2016, ktorá vypovedala, že navrhovateľovi uhradila prihlášku a školné v súvislosti s vysokou školou 75,50 €, ktorú sumu navrhovateľ zatajil a takisto aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré mu prispieval bez dokladov. Konštatoval, že navrhovateľ uvádzal, že má výdavky spojené s doučovaním v sume 10 € týždenne a ešte pred nástupom na vysokú školu mu on sám ponúkol, že mu vybaví doučovanie u svojich priateľov, ktoré mu bude platiť, avšak navrhovateľ odmietol. Konštatoval, že zvýšené cestovné sa nezakladá na pravde, nakoľko aj v minulosti chodieval navrhovateľ autobusom, keď sa mu začínalo vyučovanie skôr, pretože on dochádzal do práce už skôr a maximálne raz - dvakrát do týždňa cestoval do školy s ním, čo platí aj dodnes. Preto v žiadnom prípade nemožno hovoriť o zvýšených výdavkoch navrhovateľa spojených s jeho nástupom na vysokú školu a cestovnými nákladmi. Konštatoval, že má vedomosť, že skriptá si zatiaľ navrhovateľ nekupoval a zatajil, že od júla 2016 do septembra 2016 vykonával študijnú prax v U.S.Steel Košice, za ktorú dostal odmenu 426,64 €. Uviedol, že súd neprihliadol na rodičovskú dohodu o platení výživného v sume 80 €, pretože takáto rodičovská dohoda pre svoju platnosť vyžaduje schválenie súdom a na jeho strane došlo k zmene v pracovnej oblasti, keďže došlo k jeho povýšeniu a k zvýšeniu príjmu o 83 €. V tejto súvislosti poukázal na to, že mu pribudla nová vyživovacia povinnosť, ktorá nebola zohľadnená. Konštatoval, že mal. I. má vrodenú srdcovú vadu, v súvislosti s čím mu zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, ktorá prebieha v Bratislave a s jej vykonávaním súvisia značné náklady. Uviedol, že pokiaľ si prilepšil, v priemere ide o zanedbateľnú sumu, ktorá je pohyblivá v závislosti od rôznych skutočností. Poukázal na § 78 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľa nedošlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom pre navrhovateľa spočívajúcu vo zvýšení výživného o 50 %. Navyše na jeho strane pribudla vyživovacia povinnosť pre mal. I. a s tým súvisiace výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou, preto navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
4. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal na to, že toto považuje za nedôvodné, pretože pokiaľ by mal zaplatiť dlžné výživné naraz, bola by ohrozená výživa tretieho syna povinného mal. I. R., nar. XX.X.XXXX, ako aj zabezpečovanie jeho základných životných potrieb. Konštatoval, že nesúhlasí s tým, že došlo k závažnej zmene pomerov na strane účastníkov, pretože k takej zmene pomerov účastníkov nedošlo, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, pretože na strane navrhovateľa nedošlo k trvalému zvýšeniu jeho bežných výdavkov v takej miere, ktorá by mala vplyv na výšku výživného. Konštatoval, že výdavky navrhovateľa sú totožné s jeho výdavkami, ktoré boli v minulosti, pretože navrhovateľ bol študentom strednej školy a zároveň na jeho strane nedošlo k zvýšeniu jeho príjmov, pretože si prilepšil len o zanedbateľnú sumu, pričom naopak mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. I..
5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že toto považuje za nedôvodné a zotrváva v plnom rozsahu na svojich argumentoch. Vo vzťahu k odvolaniu povinného poukázal na to, že aj keď mal ad hoc príjem z letnej brigády, nie je možné tento jednorazový príjem považovať za dostatočný s poukazom na rozsah jeho životných nákladov. Vzhľadom k tomu, že nastúpil na vysokú školu nie je schopný sám sa živiť a je nezaopatreným dieťaťom. Predmetný jednorazový príjem mu slúži na tvorbu úspor, resp. pokrytie niektorých jeho životných nákladov na kultúrne a spoločenské vyžitie, pretože z aktuálnej výšky výživného si nemôže dopriať všestranný, kultúrny a spoločenský rozvoj. Povinný nijakým spôsobom nevytvára pre neho žiadne úspory do budúcna, preto je pochopiteľné, že tieto si musí vytvárať sám. Napokon predmetný ad hoc príjem nedosahuje v celosti ani hodnotu jednej minimálnej mesačnej mzdy, pričom sa jedná o odmenu celkovo za tri kalendárne mesiace. Čo sa týka ponuky doučovania, ktorú mal povinný adresovať jemu uvádza, že táto ponuka prišla ešte v čase, keď neštudoval na vysokej škole, teda v čase, keď netušil, aké náročné bude zvládnutie vysokoškolského učiva, a preto je pochopiteľné, že nevedel objektívne posúdiť potrebu doučovania pred nástupom na vysokú školu, než ako tomu bolo po nástupe na vysokú školu. Preto vyhľadal doučovanie, ktoré v sume 10 € týždenne predstavuje jednu z najlacnejších alternatív dostupných na trhu s doučovaním. Výdavky na prepravu mu narástli už v čase po podaní návrhu na zvýšenie výživného s poukazom na zmenu postoja povinného. Uviedol, že nie je pravdou, že by menej chodil do školy v ranných hodinách a viac len na neskoršie hodiny. Ak aj niekedy išiel do školy na neskoršie hodiny, bola to skôr výnimka z pravidla a nie je možné takúto výnimku prekrúcať na úroveň pravidelnosti. Takýto výklad povinného je účelový a tendenčný. Čo sa týka vreckového, ktoré mal dostávať od povinného, je nutné uviesť, že tieto sumy vreckového čo do výšky ani čo do pravidelnosti nijakým spôsobom nezlepšili jeho zmenenú životnú úroveň. Konštatoval, že súd v rozsahu, v akom nezohľadnil súdom neschválenú rodičovskú dohodu o mal. I. rozhodol zákonne, pretože zákon výslovne vyžaduje schválenie rodičovskej dohody, čím podmieňuje jej platnosť. Súd však zohľadnil vznik novej vyživovacej povinnosti v rozsahu zákonného výživného, čo bol správny postup a na skutočnosti nič nezmení ani zdravotný stav mal. I.. Pojem zákonné výživné nie je možné vykladať ľubovoľne, pretože ním je buď to zákonné minimálne výživné určené pevnou sumou alebo výživné judikované súdom. Vo vzťahu k zvýšeniu životnej úrovne povinného sa vyjadroval v odvolaní, a preto v tomto rozsahu odkazuje na svoje odvolanie. Vyslovil názor, že záver súdu o podstatnej zmene pomerov bol správny a zákonný a podával odvolanie z dôvodu, že nesúhlasil s výškou, o ktorú došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti.
6. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu povinného konštatoval, že zotrváva v plnom rozsahu na svojich argumentoch a odvolacom návrhu v zmysle ním podaného odvolania a opakovane poukázal na to, že povolenie úhrady dlžného výživného v splátkach je prípustné len v prípade, ak to povinný navrhne. Povinný v rámci celého súdneho konania nežiadal povolenie úhrady dlžného výživného v splátkach, preto takéto rozhodnutie súdu bolo ultra petitum vo vzťahu k návrhom povinného. Závažná zmena pomerov nastala na strane navrhovateľa nástupom na vysokú školu, ale tiež zo strany povinného zmena zamestnania, funkčný a hodnostný postup v rámci Policajného zboru SR. U povinného síce došlo k narodeniu mal. I., avšak z titulu absencie súdom schválenej dohody rodičov je možné pripísať tejto skutočnosti maximálne zvýšenie nákladov u povinného o sumu minimálneho zákonného výživného, nie však viac ako 80 € mesačne.
7. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu povinného považuje vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu povinného za nedôvodné a neopodstatnené a trvá a svojich vyjadreniach. Uviedol, že napriek tomu, že rodičovská dohoda uzavretá medzi rodičmi mal. I. nebola súdom schválená, ale je evidentné, že povinnému pribudla nová vyživovacia povinnosť. Citoval § 62 Zákona o rodine a konštatoval, že na existenciu tejto vyživovacej povinnosti súd pri svojom rozhodovaní musí prihliadnuť a náležite sa s ňou vysporiadať. Konštatoval, že mal. I. má vrodenú srdcovú vadu, v súvislosti s čím má zvýšené výdavky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o maloletého, ktorá prebieha v Bratislave, s čím sú zvýšené náklady, ktoré boli preukázané na pojednávaní. Nesúhlasí so závažnou zmenou pomerov na strane účastníkov, pretože k takejto zmene nedošlo, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. U navrhovateľa nedošlo k trvalému zvýšeniu jeho bežných výdavkov v takej miere, ktorá by mala vplyv na výšku výživného. Výdavky navrhovateľa sú totožné s jeho výdavkami v minulosti, keď bol študent strednej školy a poukázal na tú relevantnú skutočnosť, že navrhovateľ zatajil príjem, ktorý obdržal za obdobie od júna 2016 do septembra 2016, keď vykonával študijnú prax v U.S.Steel Košice v sume 426,64 €. Ohľadne prilepšenia a zvýšenia jeho príjmov konštatoval, že došlo k zvýšeniu príjmu
o zanedbateľnú sumu, ale naopak mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. I. R.. Z uvedeného dôvodu trvá na svojich vyjadreniach.
8. Povinný v stanovisku k vyjadreniu navrhovateľa k vyjadreniu odporcu konštatoval, že s podaným vyjadrením nesúhlasí, zotrváva na doterajších vyjadreniach. Konštatoval, že sú tu dôvody na jeho strane odôvodňujúce povolenie zaplatiť dlžné výživné v splátkach, pretože by bola ohrozená výživa tretieho dieťaťa. Konštatoval, že je evidentné, že mu pribudla nová vyživovacia povinnosť, ktorá je zákonnou povinnosťou vyplývajúcou priamo z § 62 Zákona o rodine, a preto aj keď nie je určená presná výška výživného rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou rodičov o výške tejto povinnosti, súd musí na existenciu tejto vyživovacej povinnosti pri svojom rozhodovaní prihliadať a náležite sa s ňou vysporiadať. Nesúhlasí s tým, že by došlo k závažnej zmene pomerov na strane účastníkov, pretože na strane navrhovateľa nedošlo k trvalému zvýšeniu jeho bežných výdavkov, navyše zatajil príjem, keď vykonával študijnú prax v sume 426,64 € a na jeho strane nedošlo k zvýšeniu príjmov, pretože si finančne prilepšil len o zanedbateľnú sumu a naopak mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. I. R.. Citoval § 78 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval vzhľadom na relevantnosť inštitútu výživného, ako i na konštrukciu okolností zmeny pomerov ako výnimky zo zásady res iudicata, teda nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí smerujúcej k právnej istote, je žiaduce, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je prípustné, aby boli právoplatné súdne rozhodnutia menené a aby sa do ich obsahu zasahovalo len pre nepodstatnú zmenu pomerov.
9. Navrhovateľ oznámil, že ďalšie stanovisko k vyjadreniu žalovaného už nebude v konaní prezentovať, nakoľko všetky argumenty (prostriedky procesného útoku, resp. obrany) už boli v konaní uplatnené.
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
15. Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (oprávneného), ku ktorým môže dôjsť buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy atď. alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na
bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Rovnako je potrebné posudzovať aj odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa, pokiaľ dôvodom trvania vyživovacej povinnosti k nemu je okolnosť, že dieťa sa pripravuje na budúce povolanie, s čím má spojené zvýšené výdavky, ktoré nevybočujú z rámca potrieb iných študentov a ktoré možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto o výške týchto výdavkov nemal odvolací súd pochybnosti. Odvolací súd konštatuje, že výživné zvýšené súdom prvej inštancie predstavuje len časť skutočných výdavkov navrhovateľa ako dospelého človeka pripravujúceho sa na budúce povolanie a pokryje len jeho určité potreby. Z obsahu spisu je zrejmé, že osobnú starostlivosť o navrhovateľa zabezpečuje jeho matka, ktorá zároveň uhrádza podstatnú časť výdavkov súvisiacich so štúdiom a jej záujmovými aktivitami a z toho dôvodu odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku povinného týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Komplexným porovnaním pomerov, ktoré boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 9P 322/2014 zo dňa 16.1.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.3.2015 týkajúci sa výšky výživného pre v tom čase mal. P.) s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu, resp. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na zvýšenie výživného, dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že na strane navrhovateľa došlo k tak výraznej zmene pomerov, že táto odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľa. V čase predchádzajúcej právnej úpravy o výživnom navrhovateľ bol študentom strednej školy, pričom v čase podania návrhu a vyhlásenia napadnutého rozsudku bol študentom vysokej školy. Výdavky navrhovateľa, ktorými odôvodňoval návrh na zvýšenie výživného odvolací súd nepovažuje za neprimerané a o ich výške nemal pochybnosti a odvolaciu námietku povinného týkajúcu sa preukazovania mesačných výdavkov navrhovateľa považuje za irelevantnú, pretože navrhovateľ pripravujúci sa na budúce povolanie, s čím má spojené zvýšené výdavky, ktoré nevybočujú z rámca potrieb iných študentov a ktoré možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, pričom výživné zvýšené súdom prvej inštancie predstavuje len časť skutočných výdavkov navrhovateľa ako dospelého človeka. Z obsahu spisu je zrejmé, že osobnú starostlivosť o navrhovateľa zabezpečuje jeho matka, ktorá zároveň uhrádza podstatnú časť výdavkov súvisiacich so štúdiom a jeho záujmovými aktivitami a z toho dôvodu odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku povinného týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd poznamenáva, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na jednej strane, teda buď len u oprávneného alebo len u povinného. Vo vzťahu k odvolacím námietkam povinného odvolací súd poznamenáva, že jeho argumentácia rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči plnoletému synovi (navrhovateľovi) neuvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie povinnému bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľa. Vo vzťahu k odvolacím námietkam povinného odvolací súd poznamenáva, že človek, ktorý sa rozhodol stať rodičom, musí akceptovať skutočnosť, že s príchodom dieťaťa musí prispôsobiť svoje potreby a usporiadanie života potrebám a najlepšiemu záujmu svojho dieťaťa, a preto v prípade, ak si to riadna starostlivosť o dieťa vyžaduje, musí strpieť obmedzenie uspokojenia vlastných potrieb. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že zvýšené výživné 150 € mesačne, ktoré prestavuje výživné 5 € na jeden deň, pokrýva životné náklady navrhovateľa iba v minimálnom rozsahu a je nepochybné, že podiel matky navrhovateľa na výživnom voči nemu je výrazne vyšší ako podiel povinného, aby zabezpečila aspoň základné životné potreby navrhovateľa a poukazuje na to, že z ustálenej súdnej praxe nepochybne vyplýva, že potreby dospelého dieťaťa, ktoré nie je schopné živiť sa samo, sú vyššie ako ustálené potreby dospelého človeka - rodiča, v dôsledku sústavnej prípravy na budúce povolanie. K odvolacím námietkam povinného dodáva, že odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadňoval jeho mesačné odôvodnené výdavky, ako aj jeho ďalšie vyživovacie povinnosti voči mal. C. pochádzajúcemu z manželstva a k mal. I.. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku povinného, že navrhovateľ má príjem z brigádnickej činnosti, odvolací súd dodáva, že navrhovateľ je študentom riadneho denného štúdia, teda sa pripravuje na budúce povolanie, preto je osobou odkázanou na výživu svojich rodičov a nemožno od neho žiadať, aby uspokojoval svoje odôvodnené potreby vlastnou prácou, a pokiaľ dosiahol príjem z brigádnickej činnosti, konkrétne z vykonávania študijnej praxe za obdobie od júla 2016 do septembra 2016, za ktorú dostal odmenu 426,64 €, táto skutočnosť nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti k nemu a takto získané prostriedky môže navrhovateľ použiť na ďalšie svoje potreby, ktoré nie je možné uspokojiť z výživného poskytovaného mu rodičmi. Ďalšie odvolacie dôvody tvorili obranu účastníkov už v konaní na súde prvej
inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, pretože zvýšené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného rodičov k deťom vyplývajúcim z citovaných zákonných ustanovení v napadnutom rozsudku a poznamenáva, že vo vzťahu k odvolacím námietkam povinného, že výdavky navrhovateľa čiastočne dezinterpretoval, a pokiaľ by súd prihliadal na všetky odôvodnené potreby navrhovateľa bez ohľadu na pomery povinného, musel by zvýšiť výživné v nepomerne vyššom rozsahu. Vzhľadom na to, že účastníci v podanom odvolaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o ich odvolaní, odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného, určení dlžného výživného a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
17. Vo vzťahu k súvisiacemu výroku o dlžnom výživnom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce správne vypočítal dlh na výživnom za obdobie od 1.10.2015 do 9.11.2016 v sume 700 €, avšak nesprávne rozhodol, keď povolil povinnému splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným, čo nie je v súlade s účelom výživného, ktoré je prednostnou pohľadávkou, preto nemožno spravodlivo od navrhovateľa žiadať, aby strpel splátky dlžného výživného s prihliadnutím na výšku prisúdeného nároku, čím by neprimerane znevýhodnil povinného najmä v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť a so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži s poukazom na to, že ani matka navrhovateľa pri uspokojovaní jeho potrieb nebola zvýhodnená možnosťami splátok a musela jeho potreby uspokojovať tak, ako postupne vznikali, pričom lehota 90 dní je dostatočná na zabezpečenie finančnej hotovosti povinnému a zároveň strpenia plnenia v tejto lehote navrhovateľom ho neprimerane neznevýhodní oproti povinnému. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu nepovažuje za spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti ako 90 dní, pretože povinnému muselo byť zrejmé, ako si plnil vyživovaciu povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohol vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného, pretože je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb navrhovateľa nebola zvýhodnená splátkami a musela potreby navrhovateľa uspokojovať postupne, tak ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech navrhovateľa. Odvolací súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach povinného požičať si finančné prostriedky na zaplatenie dlhu v bankovej inštitúcii a dohodnúť si aj nižšie splátky, ako navrhol v podanom odvolaní. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o spôsobe zaplatenia dlžného výživného tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, t.j. dlžné výživné zaviazal povinného zaplatiť navrhovateľovi v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).