Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-21-2017.pdf
PDF · 130.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C. - C., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom matky a obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matka J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX a otec I.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., N. XXX/XX, o zvýšenie výživného na návrh matky, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 11P/265/2012-599 zo dňa 17. júna 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že zmeňujúc rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/128/2009-48 zo dňa 30.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra č. k. 8CoP/33/2009-67 zo dňa 27.08.2009 z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. C. C. nar. XX.XX.XXXX zo sumy 57,-Eur mesačne na
- sumu 83,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2014,
- sumu 100,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2014 do 30.06.2015,
- sumu 120,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2015 do 31.08.2017,
- sumu 150,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2017 naďalej
a vyživovaciu povinnosť otca k mal. Z. C., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e zo sumy 43,-Eur mesačne na
- sumu 67,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2014,
- sumu 80,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2014 do 30.06.2015
- sumu 90,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2015 do 31.08.2016,
- sumu 100,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2016 naďalej,
ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí.
II. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
III. Zročné výživné na mal. C. za čas od 01.09.2012 do 31.10.2017 predstavuje sumu 2.612,-Eur, ktorú otca mal. zaväzuje zaplatiť k rukám matky mal. detí do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Zročné výživné na mal. Z. za čas od 01.09.2012 do 31.10.2017 predstavuje sumu 2.168,- Eur, ktorú otca mal. zaväzuje zaplatiť k rukám matky mal. detí do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 21. 08. 2012 sa matka mal. detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom a to u mal. C. zo sumy 57,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne a na mal. Z. zo sumy 43,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, u oboch počnúc dňom 01. 09. 2012, čím by došlo k zmene rozsudku o znížení vyživovacej povinnosti otca z roku 2009. Svoj návrh odôvodnil tým, že mal. Z. nastupuje od septembra do prvého ročníka základnej školy a mal. Petra bude od septembra navštevovať vyšší stupeň základnej školy.
2. Otec mal. detí s podaným návrhom matky nesúhlasil, keďže finančná situácia mu nedovoľuje zvýšené výživné platiť. Otec mal. deti sám si podal návrh na zníženie svojej vyživovacej povinnosti dňa 10. 04. 2013, keď požadoval zníženie výživného počnúc od 01. 05. 2013 ma obe mal. deti a to u mal. C. zo sumy 57,- Eur na sumu 47,- Eur mesačne a u mal. Z. zo sumy 43,- Eur na sumu 33,- Eur mesačne (návrh vedený pod sp. zn. 24P/133/2013).
3. Súd prvého stupňa - prvej inštancie oba návrhy rodičov mal. detí spojil na pojednávaní dňa 03.06.2013 na spoločné konanie, pričom rozsudkom č. k. 11P/265/2012-195 zo dňa 30.09.2013 návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, keď rovnako zamietol aj návrh otca na zníženie výživného. Na základe odvolania matky mal. detí Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 8CoP/19/2014-233 zo dňa 24. 04. 2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Na pojednávaní dňa 31. 08. 2015 došlo zo strany otca k späťvzatiu jeho návrhu na zníženie výživného v celom rozsahu, pričom súd prvého stupňa konanie o jeho návrhu (v časti o zníženie výživného) zastavil; uznesenie bolo vypracované pod č. k. 11P/265/2012-416.
4. Napadnutým zhora označeným rozsudkom (v poradí druhým rozsudkom) súd prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie výživného takto rozhodol:
I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti C. za čas od 21.8.2012 do 31.8.2014 zamieta.
II. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/128/2009-48 zo dňa 30.6.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoP/33/2009-67 zo dňa 27.8.2009 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. C., nar. X.X.XXXX zo sumy 57 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne a na maloletého Z. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 43 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, za čas od 1.9.2014 do 30.6.2015, počnúc dňom od 1.7.2015 do 31.8.2015 znižuje vyživovaciu povinnosť otca detí a to na maloletú C. C. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 57 eur mesačne a na maloletého Z. C. zo sumy 110 eur na sumu 43 eur mesačne.
III. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti C. za čas od 1.9.2015 do 30.6.2016 a to na maloletú C. C. zo sumy 57 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a na maloletého Z. C. zo sumy 43 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne a počnúc od 1.7.2016 znižuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. C. zo sumy 150 eur mesačne na 120 eur mesačne a na maloletého Z. C. zo sumy 120 eur na sumu 100 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Zročné výživné otca na maloletú C. C. za čas od 1.9.2014 do 30.6.2016 činí sumu 1.520 eur, ktorú súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
V. Zročné výživné otca na maloletého Z. C. za čas od 1.9.2014 do 30.6.2016 činí sumu 1.300 eur, ktorú súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 43 eur spolu s bežným výživným vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
5.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na doplnené dokazovanie, citované ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z. - § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1)
a všeobecné zdôvodnenie vyživovacej povinnosti rodičov - výživného a podmienok pre rozhodovanie o zmene výživného odôvodnil nasledovne:
5.2. Súd na základe vykonaného dokazovania, z výsluchu účastníkov konania, ako aj z oboznámených listinných dôkazov mal za preukázané, že matka sa svojím návrhom domáhala zvýšenia výživného z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko v čase, kedy sa naposledy rozhodovalo vo veci výživného, maloletý Z. navštevoval materskú škôlku a maloletá C. bola žiačkou 1. stupňa základnej školy. Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. deti súd mal za to, že návrh matky je podaný dôvodne a to len sčasti za určité obdobie. Súd návrh matky na zvýšenie výživného za čas od 21.08.2012 do 31.08.2014 zamietol, nakoľko mal za to, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej návrhu za dané obdobie ani len sčasti vyhovieť. Súd poukazuje na skutočnosť, že s otcom detí bol ukončený pracovný pomer, v dôsledku čoho došlo k zníženiu výživného a to rozsudkom 24P/128/2009-48 zo dňa 30.06.2009. Následne sa otec zamestnal v spoločnosti MONAR SECURITY s.r.o., kde pracoval v čase od 01.11.2010 do 31.12.2010 na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, avšak zo správy od zamestnávateľa bolo zistené, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo zo strany pracovníka, t.j. zo strany otca maloletých detí z dôvodu, že si našiel platovo výhodnejšie zamestnanie, pričom z predložených listinných dôkazov zo strany tohto zamestnávateľa bolo zistené, že v tom čase otec dosahoval príjem vo výške 341,- Eur. Následne sa otec zamestnal v ďalších spoločnostiach, či už v spoločnosti BEPA reklamná agentúra, kde otec detí bol hodnotený tak, že tempo, ktoré mal nevyhovovalo firme, pričom tam dosiahol príjem za 2 mesiace a to za mesiac november 2010 sumu 303,10 eur a za december 304,78,- Eur. Potom pracoval v spoločnosti EKO PROFIL a to v čase od 24.01.2011 do 20.03.2011 kde pracoval na polovičný úväzok a jeho príjem bol vo výške 200 eur mesačne za dané obdobie. Po týchto zamestnávateľoch sa otec zamestnal v spoločnostiach, ktoré sprostredkovávali zamestnania, či už AGENTÚRA BRIGÁDNICI SK, INDEX NOSLUŠ s.r.o., Prvá personálna spol. s. r. o., PROACT GROUP s.r.o., kde vykonával príležitostne práce podľa ponuky týchto spoločností, avšak otec sa na pojednávaní vyjadril, že sa snažil si privyrobiť tak, aby dosahoval celkový príjem 250,- Eur mesačne. Súd po sčítaní príjmov, ktoré otec dosahoval v týchto spoločnostiach mal za preukázane, že jeho príjem bol pod 300 eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že otec mal možnosť riadne pracovať v spoločnosti MONAR SECURITY, kde došlo k ukončeniu pracovného pomeru na jeho podnet s odôvodnením, že si našiel výhodnejšie zamestnanie, čo sa tak nestalo, súd to vyhodnotil tak, že sa otec dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania, pričom nezvážil následky svojho konania, ktoré môžu nastať a ktoré nastali, že odvtedy pracoval u rôznych zamestnávateľov, kde nedosahoval príjem ktorý dosahoval v spoločnosti MONAR SECURITY vo výške 341,-Eur, ale príjem len vo výške životného minima, prípadne pod výšku životného minima. Súd teda za rozhodujúci bral príjem v spoločnosti MONAR SECURITY vo výške 341 eur a z tohto príjmu, ktorý otec dosahoval po odrátaní výdajov na bývanie a na výživné mal za to, že od poslednej úpravy výživného, teda kedy bolo otcovi znížené výživné, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala návrhu matky na zvýšenie výživného za toto obdobie vyhovieť a preto v tejto časti návrh matky zamietol. Súd však návrhu matky a to za obdobia od sa od 01.09.2014 do 30.06.2015 a od 01.09.2015 do 30.06.2016 vyhovel, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca a to z dôvodu, že otec bol počas týchto období riadne zamestnaný, zamestnal sa ako pedagogický asistent, kde za obdobie od 01.09.2014 do 30.06.2015 dosahoval čistú mzdu vo výške 561,78,- Eeur, avšak pracovný pomer tu bol uzavretý len na dobu určitú a z toho dôvodu súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti za obdobie odkedy pracoval a to od 01.09.2014 do 30.06.2015 a to na maloletú C. zo sumy 57,- Eur na sumu 130,- Eur mesačne a na mal. Z. zo sumy 43,- Eur mesačne na sumu 110,- Eur mesačne. Po ukončení pracovného pomeru, ktorý bol uzavretý na dobu určitú, otec bol evidovaný na úrade práce, boli mu priznané dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40,- Eur a tu súd znížil vyživovaciu povinnosť otca za čas od 01.07.2015 do 31.08.2015 a to na mal. C. zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 57,- Eur a na mal. Z. zo sumy 110,- Eur na sumu 43,- Eur mesačne. Následne došlo k zvýšeniu výživného a to od 01.09.2015 do 30.06.2016, kde otec sa opäť zamestnal, zamestnal sa na Strednej odbornej škole polytechnickej, kde podľa potvrdenia od zamestnávateľa dosahuje príjem 660,18 eur a tu opäť súd zvýšil vyživovaciu povinnosť a to na maloletú C. C. zo sumy 57,- Eeur na sumu 150,- Eur a na Z. zo sumy 43,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne. Súd mal za to, že po odrátaní výživného takto určeného otcovi mu zostane dostatočná suma na krytie výdajov a potrieb, ktoré špecifikoval a ktoré uviedol bez toho, aby sa ocitol v hmotnej núdzi. Nakoľko pracovný pomer trval len do 30.06.2016, súd opätovne znižoval vyživovaciu povinnosť otca, avšak na mal. C. zo sumy 150,- Eur na sumu 120,- Eur a na mal. Z. zo sumy 120,- Eur na sumu 100,- Eur, pričom mal za to, že takto určené výživné bude dostatočné na krytie výdajov, ktoré matke vzhľadom na vek maloletých detí vzniknú. Čo sa týka zníženia výživného u mal. C. na 120,- Eur a u
maloletého Z., na sumu vo výške 100,- Eur, súd znížil výživné z toho dôvodu, že otec sa dobrovoľne vzdal svojho zamestnania v spoločnosti MONAR SECURITY, kde ukončil dobrovoľne pracovný pomer a vzdal sa príjmu, ktorý by bol dosahoval v tejto spoločnosti vo výške 341,- Eur. Čo sa týka zvýšenia výživného, súd mal za to, že takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami, ktoré matka na deti poberá a s finančným príspevkom z jej strany, bude výživné predstavovať dostatočnú sumu na krytie potrieb, ktoré matke vzhľadom na vek detí vzniknú ako sú výdaje na stravovanie, ošatenie, výdaje na uspokojenie ich kultúrnych a sociálnych potrieb primeraných k veku. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že otec sa žiadnou finančnou čiastkou nepodieľa na zvýšení životnej úrovne svojich maloletých detí ani na zabezpečení základných potrieb veku detí primeraných, pričom ako rodič by mal vedieť, že s pribúdajúcim vekom detí rastú nielen ich nároky, ale aj náklady, že výdaje na mal. deti nemôžu zostať vo veku malých 6 ročných detí. Matka z príjmu, ktorý má, z rodinných prídavkov, ktoré poberá a z toho minimálneho výživného zo strany otca pokrýva všetky výdaje v súvislosti s mal. deťmi, snaží sa im zabezpečiť určitú životnú úroveň, ktorá je vzhľadom na dnešnú dobu primeraná, snaží sa im vytvoriť aj vhodné podmienky bývania, o čom svedčí skutočnosť, že im zakúpila nábytok do detskej izby, ktorý v súčasnej dobe spláca, snaží sa deťom zabezpečiť aj ich vzdelanie a to návštevami krúžkov, štúdiom na jazykovej škole , prípadne doučovaním, pričom všetky tieto výdaje uhrádza sama, otec detí sa žiadnou čiastkou nepodieľa na týchto výdajoch, dokonca výdaje považuje za zbytočné. Podľa § 164 veta prvá OSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozhodnutí chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že pri vyhlasovaní rozsudku včasti zročného výživného došlo k chybe v počítaní, súd opravil odsek rozsudku IV. a V. tak , ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Nakoľko súd zvyšoval vyživovaciu povinnosť otca na maloleté detí a to za obdobie od 01.09.2014 do 30. 06.2015 a za obdobie od 01.09.2015 do 30.06.2016, pričom za toto obdobie od 1.9.2014 do 30. 06.2015 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom pre mal detí a to na mal. C. vo výške 730,- Eur / 130,- Eur - 57 ,- eur je 73 Eur x 10 mesiacov/ a na mal. Z. vo výške 670,- Eur / 110,- Eur - 43,- Eur = 67,- Eeur x 10 mesiacov je 670,- Eur /, za obdobie od 01.09.2015 do 30.0.6.2016 na mal. C. vo výške 930,- eur / 150 eur - 57 eur je 93,- Eur x 10 mesiacov/ a na mal. Z. vo výške 770,- Eur , 120,- Eur - 43,- Eur je 77,- Eur x 10 mesiacov /, čiže otcovi na mal. C. vznikol nedoplatok vo výške 1.660,- Eur a na mal. Z. vo výške 1.440,- Eur , pričom otec na deti dobrovoľne zaplatil 2 x sumu 220,- Eur a 1 x sumu vo výške 140,- Eur, pričom predmetná suma bola odrátaná zo zročného výživného, pričom po odrátaní bežného výživného to bolo 280,- Eur, čo súd delil 2 teda na dve deti a to 140,- Eur a predmetnú sumu odrátal zo zročného výživného, čiže celkový nedoplatok na zročnom výživnom predstavuje sumu a to na mal. C. vo výške 1.520,-Eur a na mal Z. vo výške 1.300,- Eur, ktoré súd povolil otcovi splácať mesačne po 50,- Eur na mal. C. a po 43,- Eur mesačne na mal. Z. spolu s bežným výživným. Podľa § 160 ods. 1 OSP ( zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o? konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
6. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami podali obaja rodičia mal. detí.
7. Odvolanie matky smerovalo proti výroku rozsudku (I.) o zamietnutí jej návrhu na zvýšenie výživného na obe deti za obdobie od 21.08.2012 do 31.08.2014 a rovnako tak aj proti výroku (z bodu II.) o znížení vyživovacej povinnosti otca na obe mal. deti za obdobie od 01.07. do 31.08.2015 (de facto o zamietnutí návrhu v tejto časti), proti výroku (z bodu III.) o znížení vyživovacej povinnosti otca na obe mal. deti od 01.07.2016 naďalej a proti určenej lehote na zaplatenie zročného výživného vyčísleného v bodoch IV. a V. rozhodnutia. Súdu prvej inštancie vyčítala neúplné zistenie skutkového stavu pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (nešpecifikovala ich), nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov a to, že skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz uplatnené neboli. Poukázala na to, že už v čase zníženia vyživovacej povinnosti otca v roku 2009 tento ako nezamestnaný človek dokázal platiť úver vo výške 6.111,- Sk, keď si kupoval byt za 1,2 mil. Sk. Návrh na zvýšenie výživného neúspešne podávala už v roku 2010, pričom nebyť jej matky, tak zomrie s deťmi od hladu, keď otec detí jej navyše nedal ani cent; hoci vedel, že má len nemocenské, nehanbil sa žiadať nižšie výživné. Hoci súd prvej inštancie konštatuje, že jej návrh bol podaný dôvodne, zároveň konštatuje, že nie je v možnostiach otca platiť vyššie výživného z dôvodu, že
si nevie nájsť prácu. Ohľadom obdobia od 21.08.2012 do 31.08.2014 bolo na súdnych pojednávaniach dokázané, že otec detí mal vyššie výdaje ako príjmy, z pracovného pomeru odišiel dobrovoľne, tento mal na dobu neurčitú, bol dobrovoľne nezamestnaný, z úradu prácu nechcel žiadne pracovné ponuky a platil si zdravotné poistenie vo výške od 48,- Eur, aj výživné si musela vymáhať cestou exekútora. Otec detí má peniaze na právnikov, na pojednávaniach odmieta odpovedať alebo odpovedal vždy ináč na otázky súdu. Z dedičstva dostal navyše aj 2.000,- Eur; 6 rokov nechcel a nemusel pracovať, lebo jeho matka vlastní ubytovňu v Podhájskej a má za to, že to bola práve ona, ktorá ho financovala, keď na dofinancovanie kúpy bytu si zobral úver v čase svojej nezamestnanosti. Zarážajúce je, že tento byt daroval svojej matke, hoci vedel, že má dve deti, od začiatku rozmýšľal tak, že svojim deťom nedá nič. Aj za toto obdobie 2 rokov mal otec možnosť sa zamestnať, ak nie v Nitre tak v Bratislave; nebolo preukázané, že nemá možnosť si nájsť zamestnanie, pričom odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí skonštatoval, že je v schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem, a tento aj skutočne dosahuje, pretože inak by nebol schopný uhrádzať výdaje vo vyššej sume ako sú jeho príjmy. Za mesiace júl a august 2015 považuje nezvýšenie výživného za nesprávne, vzhľadom k potrebám detí, keď má za to, že otec má dostatok finančných prostriedkov na to, aby platil deťom aj za tieto mesiace vyššie výživné. Nemôže súhlasiť ani so znížením výživného od 01.07.2016, nakoľko aj od tohto dátumu otec naďalej pracuje na škole. Zročné výživné žiada uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V doplnení odvolania matka poukázala aj na nesprávnosť výpočtu jej zárobku, nesprávnym pripočítaním daňového bonusu za deti k mzde (660,-Eur nikdy za roky 2015-2016 nezarobila).
8. Odvolanie otca mal. detí smerovalo proti určenej výške zvýšeného výživného, keď tiež vyjadril nesúhlas s určením zročného výživného. Na výživu detí je ochotný prispievať maximálne vo výške 90 eur mesačne na dcéru a na syna maximálne 70 eur mesačne, čo si myslí, že by z učiteľského platu mohol zvládnuť s odretými ušami, keď má za to, že táto výška výživného je pre deti dostatočná na to, aby spokojne a šťastne žili. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nespravodlivý, neobjektívny a netransparentný a tento jednoznačne odmieta a spochybňuje ho. Súd prvej inštancie neuvádza žiadne majetkové pomery u exmanželky, pričom na pojednávaniach uvádzal, že táto žije vo veľkom, luxusne zariadenom rodinnom dome a je otázne, odkiaľ berie na taký luxusný život peniaze. Rozsudok zaváňa zaujatosťou sudkyne, ktorá v prípade exmanželky raz píše o jej príjme, druhýkrát o priemernom zárobku a za rok 2013 nie je uvedený žiadny. V rozsudku nenašiel odpoveď na to, či matka poberá daňový bonus na deti u svojho zamestnávateľa a je si istý, že tento je viac ako 20 eur mesačne na každé dieťa. Náklady exmanželky na bývanie sa musia rozdeliť aj na jej matku H. K., teda v rozsudku chýba napísaný komplexný mesačný súhrnný príjem exmanželky, pretože k riadnej mzde má poskytnuté ďalšie finančné prostriedky ako rodinné prídavky, výživné na deti, daňový bonus a koncoročné odmeny. Má za to, že matka mala doposiaľ dostatok finančných prostriedkov, aby mohli jeho mal. deti žiť slušne a nič im nechýbalo, tu sa opiera o zákon, kde sa píše o vyživovacej povinnosti oboch rodičov k mal. deťom. On si peniaze zapožičal od súkromných osôb, banka by mu pôžičku neposkytla, tieto pôžičky sú jeho súkromnou vecou a nemali byť vôbec brané do úvahy, rovnako pôžičky exmanželky sú jej vecou. Súd sa netrápil s nejakým presným výpočtom na určenie výživného a netrápil ho tiež vysoký nadštandard exmanželky, ktorá má prehnané a bezohľadné nároky. Táto je psychicky labilná a nebezpečná osoba, celé roky ho nenechala v pokoji pracovať a marila mu akúkoľvek prácu ohováraním ho u zamestnávateľov, pričom týmto konaním nič nedokázala, iba seba samú skompromitovala. Toto považuje za šikanovanie jeho osoby, pre ktoré on nemal pokoj, aby mohol na svoje deti riadne zarábať a riadne sa o ne postarať. Nie je pravda, že sa žiadnou finančnou čiastkou nepodieľa na zvýšení životnej úrovne svojich mal. detí, keďže svojim deťom, keď boli u neho, vždy dal a zabezpečil všetko, čo len potrebovali, pričom matke do rúk posielal pravidelné výživné určené súdom. Na styk mu matka deti odovzdávala v takom oblečení a obutí, že sa musel hanbiť, a preto ako prvé im musel nakúpiť oblečenie a obutie. Jeho pracovný pomer trvá aj naďalej na dobu určitú do 31. 08. 2017, odpadol mu príjem na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá bola do 30. 04. 2016. Nemôže súhlasiť s požadovaným výživným a zročnými platbami, pretože by ostal pod hranicou existenčného minima. Zostatok peňazí mu nevystačí na to, aby mohol normálne existovať, bude doslova živoriť, pričom potrebuje investovať aj do odbornej literatúry pre účely vzdelávania sa vo svojom odbore. Pri splácaní zročného výživného sa dostane do mínusu počas necelých 3 rokov, čo je absolútne nemožné, nemysliteľné a nereálne. Rozsudok je voči nemu diskriminačný a likvidačný.
9. Kolízny opatrovník mal. detí vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 9 rokov a od tej doby sa podstatne zmenili pomery na strane detí. Deti majú právo sa podieľať
na životnej úrovni svojich rodičov. Matka sa o deti riadne stará, okrem osobnej starostlivosti zabezpečuje mal. deti aj po finančnej stránke. Otec si svoju doterajšiu, súdom určenú vyživovaciu povinnosť riadne plní, avšak sám dobrovoľne finančne nad rámec výživného matke na deti neprispievať. V konaní bolo preukázané, že príjmové pomery otca sa podstatne zvýšili, nakoľko sa zamestnal.
10. Obaja rodičia sa vyjadrovali navzájom k svojim odvolaniam, v podstate zhodne ako v priebehu konania a vo svojich odvolaniach.
11. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP) zrušujúci Občiansky súdny poriadok (OSP - zák. č. 99/1963 Zb.), podľa ktorého konal a rozhodoval súd prvej inštancie, pričom ustanovil, že neustanovil inak, platí tento zákon (CSP) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť aj zák. č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok (CMP), podľa ktorého zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, keď na konania podľa tohto zákona (CMP) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový poriadok upravuje konania v niektorých rodinnoprávnych veciach, pričom v § 111 až - § 122 upravuje konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, medzi ktoré konanie patrí aj rozhodovanie o výžive maloletého (§ 111 písm. c/).
12. Podľa ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive mal. detí a o priznaní, obmedzení, alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP), odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP), odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP).
13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom rodičov mal. detí a správami o zárobkoch oboch rodičov a neviazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní oboch rodičov dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 388 CSP zmeniť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, pričom súčasne o trovách účastníkov v celom konaní rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP.
14. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie skutkový stav z vykonaného dokazovania sčasti nesprávne právne posúdil, pričom pri rozhodovaní nerešpektoval to, že formálne znižovať vyživovaciu povinnosť môže len v prípade jej právoplatného určenia, a že pre rozhodnutie platí stav v čase rozhodovania, teda nemohol pri rozhodovaní dňa 17. 06. 2016 rozhodnúť o zmene výšky výživného od 01.07. 2016 (v budúcnosti).
15. V danej veci v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24P/128/2009, kde došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom od 01.04.2009 na sumu 57,- Eur na mal. C. (z 2.500,- Sk) a na sumu 43, -Eur mesačne na mal. Z. (z 2.000,- Sk), bol otec nezamestnaný s príjmom cca 235,- Eur mesačne (oproti predchádzajúcemu príjmu 545,- Eur v čase rozvodu), pri príjme matky 496,14,- Eura (oproti rodičovskému príspevku 147,38, -Eura). Z dokazovania aj po jeho doplnení odvolacím súdom vyplýva, že otec mal. detí bol na úrade práce evidovaný v obdobiach od 01.09.2008 do 22.01.2010, od 01.01.2011 do 23.01.2011, od 26.03.2011 do 11.04.2011 a od 01.07.2015 do 31.08.2015, keď k jeho vyradeniu dňom 12.04.2011 prišlo z dôvodu, že jeho príjem zo zárobkovej činnosti presiahol sumu príjmu, ktorý ako nezamestnaný mohol dosiahnuť. Od 23.01. do 31.10.2010 otec detí pracoval na plný pracovný úväzok v spoločnosti Monar Security s.r.o. Nitra, kde k ukončeniu jeho pracovného pomeru došlo z jeho strany, pričom príjem za plne odpracované mesiace február až október 2010 predstavoval v priemere 332,24,- Eura netto mesačne. V období od 24.01. do 20.03.2011 otec detí pracoval na polovičný pracovný úväzok v spoločnosti EKO Profil, s.r.o., jeho pracovný pomer v skúšobnej dobe ukončil zamestnávateľ. Tu dosiahol brutto zárobok 397,28,- Eura. V období od 12.04.2011 až do 31.08.2014 otec detí na úrade práce evidovaný nebol, podľa vlastného vyjadrenia z dôvodov, že aj tak by prišlo k jeho vyradeniu pri prekročení výšky jeho prípustného zárobku v postavení nezamestnaného, toto obdobie pracoval ako zamestnanec - dohodár pre subjekty zabezpečujúce zamestnancov iným
zamestnávateľom, teda pracoval na dohodu, a na dohodu o vykonaní práce s nepravidelným príjmom pracoval aj po 01.01.2013 pre viaceré subjekty, s ktorými mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce. Podľa daňových priznaní otca detí za roky 2011 - 2014, za ktoré obdobie si sám odvádzal zdravotné poistenie, jeho príjem predstavoval v priemere 217,54,- Eura za rok 2011, 233,28,- Eura za rok 2012, 234,47,- Eura za rok 2013 a 343,62,- Eura za rok 2014 (priemer za celý rok). Od 01.09.2014 do 30.06.2015 bol otec zamestnaný v Základnej škole v Nitre - Drážovciach s priemerným zárobkom 561,70,- Eura netto mesačne, keď v mesiacoch júl a august 2015 ako riadne evidovaný nezamestnaný poberal dávky v hmotnej núdzi 117,40 eura mesačne. Dňom 01.09.2015 sa otec zamestnal u súčasného zamestnávateľa (Súkromná) stredná odborná škola polytechnická v Nitre, keď u tohto zamestnávateľa v období od 01.09.2015 do 30.06.2016 vykonával aj prácu na základe dohody o vykonaní prác, na základe ktorej dohody jeho priemerný mesačný netto zárobok predstavoval sumu 114,16,- Eura. Za mesiace september až december 2015 bol zárobok otca z pracovnej zmluvy v priemere 524,02,- Eura mesačne, aj s uvedeným zárobkom z dohody 114,16,- Eura tento potom spolu predstavoval sumu 638,18,- Eura. Za mesiace január až jún 2016 príjem otca z pracovného pomeru predstavoval sumu v priemere 577,48,- Eura netto mesačne, aj s príjmom z dohody 114,16,- Eura potom spolu predstavoval v priemere 691,64,- Eura. Príjem otca za mesiace júl až december 2016 už len z pracovného pomeru predstavoval priemerne 673,14 Eura netto mesačne. Za mesiace január až september 2017 priemerný mesačný zárobok otca predstavuje 709,20,- Eura netto. Okrem uvedených zárobkov otec mal príjem aj z predaja auta 80,- Eur v mesiaci december 2013 a 1.900,- Eur príjem z dedičstva (dedičské rozhodnutie z júna 2013).
16. Čo sa týka príjmu matky, za obdobie január až august 2012 dosiahla priemerný zárobok 541,02 Eura netto mesačne, za rok 2014 v priemere 451,09 Eura netto mesačne, za rok 2015 v priemere 602,97 Eura netto mesačne, za rok 2016 v priemere 602,24 Eura netto mesačne a za január až september roku 2017 v priemere 670,70 Eura netto mesačne. Matka má v súčasnosti základný hrubý plat 680,- Eur mesačne, k tomu väčšinou 2x do roka máva odmeny tak ako to vyplýva z potvrdenia o jej zárobkoch, keď zárobok za rok 2013 je iba za mesiace november a december (vrátane odmeny) priemerne 692,26 Eura (za november 512,79 Eura a za december 871,72,- Eura). Matka na obe mal. deti poberá rodinné prídavky za celé predmetné obdobie, má aj daňovú úľavu na deti; túto však súd prvej inštancie pri uvádzanom príjme matky v napadnutom rozsudku nesprávne započítal - pripočítal k výške ňou reálne dosiahnutého zárobku.
17. Mal. C. od 01.09.2012 nastúpila do 5. ročníka ZŠ v Nitre, týmto dňom mal. Z. nastúpil do 1. ročníka ZŠ v Žiranoch, ktorá škola je len po 4. ročník. Od 01.09.2016 mal. Z. nastúpil do 5. ročníka ZŠ v Nitre, dňom 01.09.2017 mal. C. nastúpila študovať na Gymnázium v Nitre. Matka mal. C. platila jazykovú školu a takisto aj umeleckú školu, v súčasnosti tieto výdavky jej nie je schopná uhrádzať pre nedostatok finančných prostriedkov ako aj s prihliadnutím na rast potrieb mal. Z..
18. Vychádzajú z uvedeného skutkového stavu a zo zákonných ustanovení Zákona o rodine citovaných súdom prvej inštancie mal potom odvolací za to, že návrh matky je čiastočne dôvodný, teda je opodstatnené zvýšenie výživného, okrem dvoch mesiacov - júl a august roku 2015, kedy bol otec nezamestnaný, bol riadne evidovaný na úrade práce a poberal len dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40,- Eura, teda za toto obdobie návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Čo sa týka obdobia od 01.09.2012, kedy matka požadovala zvýšenie výživného aj vzhľadom k zmenám školskej dochádzky u mal. detí až do 31.08.2014, kedy otec mal. detí nebol evidovaný na úrade práce a nepracoval v riadnom pracovnom pomere mal odvolací súd za to, že za toto obdobie je potrebné vychádzať z celkových možností a schopností výživou povinného otca mal. detí, a nemožno teda vychádzať len z toho, aký mal príjem na základe výkonu práce podľa dohôd o výkone práce, resp. aký mal príjem ešte v roku 2010 v práci na plný pracovný úväzok pre spoločnosť Monar Security, s.r.o. Odvolací súd mal za to, že za uvedené obdobie bolo v možnostiach a schopnostiach otca mal. detí dosahovať taký príjem, aby bol schopný platiť na obe mal. deti to výživné, ktoré na ne platil pred znížením výživného v roku 2009. Za uvedené obdobie bol otec mal. detí dobrovoľne nezamestnaný, napriek jeho rozsiahlym vyjadreniam v konaní nepredkladal doklady o tom, že by si niekde hľadal prácu na trvalý pracovný pomer, a preto má odvolací súd za to, že svoju pracovnú schopnosť riadne nevyužíval, pokiaľ pracoval len na základe dohôd o vykonaní prác v postavení dobrovoľne nezamestnaného keď otec okrem uvedených príjmov nesporne musel mať aj príjem iný, napr. z práce pre iné fyzické osoby, t. j. príjem nezdaňovaný, inak by nemohol uhrádzať ním označené náklady. Ohľadom pôžičiek od iných fyzických osôb mal odvolací súd za to, že toto vyjadrenie otca je účelové a naviac bez označenia dôkazov nepreukázané, keď otec rozporne sa vyjadroval aj o finančnej výpomoci zo strany jeho rodiny jemu osobne, i keď tvrdil, že jeho
rodina sa finančne podieľala v prospech jeho detí. Čo sa týka obdobia od septembra 2014 do 30.06.2015 mal odvolací súd za to, že zo svojho príjmu v priemere 561,78,- Eura mal otec aj s ohľadom na vyplatené peniaze z dedičstva schopnosť na mal. deti platiť zvýšené výživné. Pri rozhodovaní odvolací súd prihliadal aj k tomu, že matka mal. detí na rozdiel od rozhodovania v čase rozvodu manželstva rodičov mal. detí už mala vyšší príjem, z ktorého aj ona mala povinnosť sa podieľať na finančných nákladoch na mal. deti, čo nesporne z vykonaného dokazovania aj preukázala, že tomu tak skutočne bolo, aj na úkor pokrytia jej osobných potrieb, keďže otec detí platí len súdom upravené výživné k jej rukám. Čo sa týka ďalších období, mal odvolací súd za to, že otcom mal. detí navrhované výživné nemožno považovať za také, ktoré by zabezpečilo deťom „spokojný a šťastný život“ a pokrývala ich životné potreby. Vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia v zásade rovnakú, keď na strane matky v jej prospech treba prihliadnuť aj na to, že sa podieľa aj na zabezpečení nákladov detí na bývanie výhradne zo svojho príjmu a v prípade vyšších výdavkov ako je poberané výživné v niektorých mesiacoch tieto výdavky musí vykryť z vlastného príjmu. Nie je možné akceptovať situáciu, aby matka žijúca s deťmi sa úhradou výdavkov na deti dostala sama do zlej sociálnej situácie (s nutnosťou kradnutia potravín), teda aby finančná situácia samostatne žijúceho otca bola nepomerne lepšia ako finančná situácia matky, zabezpečujúcej na úkor jej potrieb potreby mal. detí. Práve matky žijúce samostatne s deťmi sa stávajú spoločensky najzraniteľnejšou skupinou spadajúcou už do rámca chudoby v prípade, že druhý z rodičov si vyživovaciu povinnosť v rozsahu potrieb detí riadne neplní, a to či už z objektívnych dôvodov alebo z dôvodov subjektívnych na strane tohto rodiča. Za ďalšie obdobia zvýšenia výživného odvolací súd prihliadol k rastu potrieb maloletých detí, ako aj k rastu príjmov oboch rodičov, predovšetkým však na strane výživou povinného otca. Prihliadol tiež k podstatnej zmene pomerov - potrieb detí v súvislosti s prechodom Z. na druhý stupeň základnej školy v Nitre (od 01.09.2016), resp. s prechodom C. na Gymnázium v Nitre (od 01.09.2017). Mal tiež za to, že pomery výživou povinného otca umožňujú už také určenie výživného, aby toto zabezpečilo aj aktivity detí (ktoré matka deťom už sama platiť nevedela), nielen teda len ich najnevyhnutnejšie životné potreby. Na strane matky detí odvolací súd nezistil žiadne luxusné pomery, keď vyjadrenia otca ohľadom ním za primeraného považovaného výživného svedčia o tom, že potreby svojich detí jednak vôbec nepozná (poznať nechce) a že tieto i ignoruje, preferovaním zachovania si svojho životného štandardu (na ich úkor a tiež ich matky). Vychádzajúc z uvedeného a príjmov oboch rodičov za jednotlivé obdobia preto odvolací súd za (nateraz) primerané považoval také zvýšenie výživného, ktoré vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
19. Čo sa týka zročného (splatného) výživného vzniknutého v dôsledku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca mal odvolací súd za to, že nie je dôvod povoliť otcovi jeho splácanie v mesačných splátkach. Otec detí napriek akceptácii čiastočného zvýšenia výživného (11.11.2015) takéto vyššie výživné deťom neplatil (hoci mohol), mohol si však na jeho zaplatenie vytvárať rezervu. Jeho aktuálny príjem mu umožňuje riešiť situáciu s pomocou pôžičky (úveru), ktorej sa podľa jeho vyjadrenia nevyhol ani v minulosti; má tiež možnosť si príjem zvýšiť ďalšou prácou (skúsenosti, schopnosti a možnosti má).
20. Čo sa týka výpočtu zročného výživného, u každého z maloletých detí prihliadol na sumu 140,-Eur zaplatenú otcom detí naviac (oproti určenému výživnému) v mesiacoch november 2015 až január 2016 (zaplatil 2 x po 220,-Eur a 140,-Eur). S prihliadnutím na sumy zvýšeného výživného mal otec na mal. C. zaplatiť za uvedené obdobie spolu 6.286,-Eur (83,-Eur x 24 mesiacov za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2014, 100,-Eur x 10 mesiacov za obdobie od 01.09.2014 do 30.06.2015, 57,- Eur x 2 mesiace za obdobie od 01.07. do 31.08.2015, 120,-Eur x 24 mesiacov za obdobie od 01.09.2015 do 31.08.2017 a 150,-Eur x 2 mesiace za obdobie od 01.09. do 31.10.2017), zaplatil sumu 3.674,- (57,- Eur x 62 mesiacov plus 140,-Eur), a teda zročné výživné predstavuje sumu 2.612,- Eur. S prihliadnutím na sumu zvýšeného výživného mal otec na mal. Z. zaplatiť za uvedené obdobie spolu 4.974,-Eur (67,- x 24 mesiacov za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2014, 80,-Eur x 10 mesiacov za obdobie od 01.09.2014 do 30.06.2015, 43,-Eur x 2 mesiace za obdobie od 01.07. do 31.08.2015, 90,-Eur x 12 mesiacov za obdobie od 01.09.2015 do 31.08.2016 a 100,-Eur x 14 mesiacov za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2017), zaplatil sumu 2.806,-Eur (43,-Eur x 62 mesiacov plus 140,-Eur), a teda zročné výživné predstavuje sumu 2.168,-Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).