Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-17-2017.pdf
PDF · 91.13 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov S. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, L. M., práv. zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa a Q. R., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXX, práv. zast. JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou so sídlom Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k mal. Dieťaťu, o odvolaní rodičov maloletej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/192/2015-109 zo dňa 14.3.2017 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zmene výchovy, o výživnom, úprave styku.
Zrušuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, trovách konania účastníkov a trovách štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/125/2013-66 zo dňa 4.6.2014 vo výroku, ktorý sa týka zverenia mal. Y. R., nar. XX.XX.XXXX určenia výživného a úpravy styku tak, že mal. Y. R., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal prispievať na výživu mal. Y. R., sumou 100 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, upravil styk matky s maloletým dieťaťom a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Štátu priznal náhradu trov vo výške 167,08 eur a na ich úhradu zaviazal matku. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností podal otec, keďže ho maloletý syn opakovane žiadal, aby bol zverený do jeho starostlivosti. Matka s návrhom otca nesúhlasila, avšak pre prípad zmeny výchovy maloletého syna rodičia dospeli ku konsenzu pokiaľ ide o výšku výživného a úpravu styku, ak maloletý syn bude zverený do starostlivosti otca. Maloletý Y. R. v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol žiakom piateho ročníka základnej školy a od 16.3.2016 je v osobnej starostlivosti otca bez rozhodnutia súdu. Otec je SZČO a jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 1.034,25 eur. Matka je zamestnaná ako zdravotná sestra s čistým mesačným príjmom 680 eur. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku č. 69/2016 T.. R. S. vyplynulo, že maloletý situáciu v rodine emocionálne negatívne prežíva z dôvodu narušenia jeho väzby v primárnej rodine. Frustráciu z narušených vzťahov doposiaľ nespracoval, ale vyhýba sa únikom naviazaním na otca. Väzba na otca je silná a javí sa byť stabilná a naopak na matku je zneistená, aktuálne chaotická s nespracovanými konfliktami. Na jednej strane matku odmieta, zároveň však negatívne prežíva subjektívne vnímaný nezáujem, resp. neporozumenie z jej strany. Vzťah k matke nie je vo svojej podstate negatívny, avšak prežívaný frustrujúco, maloletého emocionálne zaťažuje a nevie zaujať primeraný postoj. Pokiaľ vzťah k matke je pozitívny, k otcovi je pozitívny a emočne sýtený
a pre maloletého predstavuje istotu a bezpečie. Uvedené je umocnené neistou väzbou na matku, ktorú otec kompenzuje. Z pohľadu psychologických kritérií obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať mal. dieťa a zabezpečovať mu adekvátnu starostlivosť. Zvýšené depresívne prežívanie u matky mohlo prechodne znížiť jej schopnosti adekvátne uspokojovať potreby mal. dieťaťa a toto prežívanie matky mohol maloletý vnímať ako nezáujem o jeho osobu, školské povinnosti a spoločné aktivity zo strany matky, preferovanie brata, či znevažovanie otca. Znalec nezistil známky zanedbania výchovy u maloletého zo strany matky ani nevhodnú motiváciu maloletého zo strany otca. Záverom znalkyňa odporučila vzhľadom ku vzťahom a citovým väzbám v rodine, ako aj vlastnej preferencii maloletého o jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca, odporučil, s poukazom na aktuálne zneistenú väzbu maloletého na matku, jeho pravidelný a kvalitný kontakt s ňou. Tento odporučil v rozsahu každého párneho a každú stredu v rozsahu 2 hodín, vrátane sviatkov a prázdnin striedavou formou a uvedený styk s matkou do budúcna rozširovať, prípadne ponechať neobmedzený. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na závery znaleckého dokazovania, ako aj samotné vyjadrenie maloletého, tohto zveril do starostlivosti otca, určil výživné matke na čas po právoplatnosti rozhodnutia a upravil styk maloletého s matkou podľa odporúčaní znalca. Záverom zdôraznil, že toto nemá otec vnímať ako víťazstvo, nakoľko doterajšie správanie maloletého k matke a bratovi je aj jeho vizitkou. Rozumný a zodpovedný otec nikdy nedopustí, aby sa jeho dieťa takto odmietavo správalo k matke a k bratovi. Dieťa vo vzťahu k matke, ktorá sa o neho zodpovedne starala od narodenia vo všetkých smeroch, naviac v prípade, keď otec dlhodobo pracoval v zahraničí, má byť usmerňované a vedené u druhého rodiča k úcte. V danom prípade takýto stav rodinných vzťahov je od samého začiatku prehrou oboch rodičov a výsledkom nesprávneho výchovného pôsobenia. Zdôraznil neprípustnosť negovania príkazov matky vo vzťahu k dieťaťu zo strany otca, prípadne uvádzanie odlišných alebo protichodných stanovísk ako druhý rodič. 4. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil matke povinnosť platiť na výživu maloletého odo dňa právoplatnosti rozsudku. V tejto časti žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať matku prispievať na výživu maloletého odo dňa 16.3.2016, od kedy je maloletý v jeho osobnej starostlivosti. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj matka, ktorá žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo uvedené rozhodnutie zmeniť a návrh zamietnuť. Poukázala na rozpornosť záverov znaleckého posudku objektívnou realitou. Uviedla, že maloletý odmieta komunikáciu s ňou v dôsledku toho, že od neho vyžaduje plnenie povinností, pričom otec maloletého iba rozmaznáva. Od kedy je v starostlivosti otca napriek svojmu nízkemu veku sa často do neskorých nočných hodín zdržiava mimo domova a v dôsledku toho sa značne zhoršil aj jeho prospech. Pokiaľ žil s ňou mal v škole výborné až vynikajúce výsledky, avšak toho času sa jeho prospech zhoršil, dostáva trojky aj horšie známky. O nezodpovednosti otca podľa nej svedčí aj fakt, že často necháva maloletého bez dozoru aj 5 až 6 hodín. Napriek záverom znaleckého posudku o osobnosti otca tento sa vo vzťahu k maloletému správa manipulatívne a obmedzuje jej styk s dieťaťom. Napriek jej návrhom súd nepoložil znalcovi otázku o prípadnej vhodnosti zverenia maloletého do striedavej starostlivosti. Súčasne súd prvej inštancie postupoval v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa a neumožnil jeho osobný výsluch v súdnom konaní, kedy by sa za prítomnosti oboch rodičov mohol vyjadriť o svojom vzťahu k ním, ako aj o ďalších skutočnostiach. Podľa jej názoru nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie o zmene výchovy maloletého syna. Naďalej je spôsobilá vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého syna, o ktorého sa príkladne starala od jeho narodenia. Práve na strane otca existujú dôvodné pochybnosti o schopnosti sa o maloletého postarať, berúc do úvahy jeho dlhé odlúčenie od rodiny z dôvodu práce v zahraničí, negatívnym vzťahom k druhému synovi, ako aj k jeho osobnosti. Pri zmene výchovy súd prvej inštancie nezvážil ďalší aspekt, a to oddelené spolužitie oboch súrodencov, ktoré môže mať negatívne dôsledky na ich vzájomný vzťah. Zároveň nesúhlasila s výškou výživného, ktorú považuje za neprimeranú k jej majetkovým a príjmovým pomerom s poukazom na jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi pochádzajúcemu z manželstva účastníkov konania. 6. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti opodstatnené. 7. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 8. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 9. Podľa 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 10. Ako je zrejmé z obsahu spisu, Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo dňa 4.6.2014 pod sp.zn. 4P/125/2013 manželstvo rodičov maloletého Y. rozviedol s tým, že na čas po rozvode v zmysle schválenej rodičovskej dohody bol mal. Y. v tom čase s mal. bratom H. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou 220 eur a 100 eur mesačne s tým, že styk otca s maloletými deťmi upravený nebol. 11. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, po vyhodnotení ktorého dospel k správnemu záveru v tom zmysle, že zmena doterajšieho výchovného prostredia u maloletého Y. je v jeho záujme. 12. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Je teda vždy potrebné dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu-ktorému rodičovi. V prípade rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zákon výslovne určuje, že súd v tomto smere dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, ktoré mu má poskytnúť rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti. 13. Zmena pomerov odôvodňuje v súlade s ust. § 26 Zákona o rodine zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia dieťaťa. Tak je tomu obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky pre zdarný vývoj dieťaťa. 14. Otec maloletého podal návrh na zmenu výchovy na žiadosť maloletého syna ešte dňa 27.11.2015, pričom mal. Y. je v jeho nepretržitej osobnej starostlivosti od 16.3.2016. Podľa matky odchod maloletého syna Y. do domácnosti otca považovala iba za dočasnú záležitosť a neskôr nechcela syna traumatizovať tým, že ho násilím bude brať k sebe za súčinnosti polície. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok, v zmysle ktorého maloletý emocionálne negatívne prežíva situáciu v rodine, ktorá sa prejavila narušením jeho väzby v primárnej rodine. Frustráciu z narušených vzťahov doposiaľ nespracoval a vyhýba sa jej únikom naviazaním na otca. Vzťah maloletého je pozitívny, emočne sýtený a otec pre neho predstavuje istotu a bezpečie. Tento vzťah je umocňovaný neistou väzbou na matku, ktorú otec kompenzuje. Naopak väzba maloletého na matku je zneistená, aktuálne chaotická s nespracovanými konfliktami. Vzťah je nejednoznačný, vyvolávajúci kladné aj záporné reakcie súčasne. Na jednej strane matku odmieta a súčasne negatívne prežíva subjektívne vnímaný nezáujem, resp. neporozumenie z jej strany. Aj keď vzťah k matke nie je negatívny, je však prežívaný frustrujúco, maloletého emocionálne zaťažuje a nevie zaujať primeraný postoj, avšak nejde o trvalý stav. Z psychologického hľadiska sú obaja rodičia spôsobilý vychovávať maloleté dieťa a zabezpečovať mu adekvátnu starostlivosť. Zvýšené depresívne prežívanie u matky mohlo prechodne znížiť jej schopnosti adekvátne uspokojovať potreby maloletého dieťaťa, a toto mohol maloletý vnímať ako nezáujem o jeho osobu, školské povinnosti a spoločné aktivity, preferovanie brata či znevažovanie otca. Znalec nezistil známky zanedbania výchovy maloletého u matky, ani nevhodnú motiváciu maloletého zo strany otca. Avšak s poukazom ku vzťahom a citovým väzbám v rodine, ako aj vlastnej preferencii maloletého, odporučil tohto zveriť do osobnej starostlivosti otca. 15. Samotný maloletý Y. uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti otca, u ktorého má väčší pocit bezpečia a istoty a venuje väčšiu pozornosť jeho aktivitám ako matka. Aj v čase znaleckého skúmania prejavoval to, že bude nútený vrátiť sa do osobnej starostlivosti matky. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené závery znaleckého posudku, osobnú starostlivosť otca o maloletého takmer rok pred rozhodnutím súdu a samotné preferencie maloletého k osobe otca, ku ktorému prechováva silné citové väzby a momentálne zmiešaný a konfliktný postoj k matke súd prvej inštancie správne postupoval, keď prijal právny záver, že momentálna rodinná situácia v záujme maloletého odôvodňuje zmenu výchovného prostredia. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že otec rozhodnutie súdu nemá
vnímať ako svoje víťazstvo, ale uvedomiť si, že je v záujme zdravého psychického a fyzického vývoja syna nevyhnutná stabilizácia jeho vzťahu k matke a plnoletému bratovi. Práve nedostatočná motivácia zo strany otca, negovanie príkazov druhého rodiča, odlišné alebo protichodné stanoviská vo výchovnom procese môžu iba prehĺbiť odmietavý postoj maloletého, čo určite nie je v jeho záujme. V súčasnej dobe je preto najdôležitejšou úlohou otca ako rodiča citlivo pôsobiť na maloletého a motivovať ho k vzájomným stretnutiam s matkou a bratom spôsobom, ktorý by nevnímal ako povinnosť, ale snahu u rodičov obnoviť zdravé výchovné prostredie. 17. Pokiaľ matka namietala rozpornosť záverov znaleckého posudku s objektívnou pravdou, v tomto smere nenavrhovala doplniť dokazovanie preskúmaním správnosti záverov vypracovaného znaleckého posudku. Preto i odvolací súd vyhodnotil za nedôvodné. 18. Ďalej namietala, že výsluch maloletého nebol realizovaný v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa z dôvodu, že tento nebol vykonaný za prítomnosti oboch rodičov, prípadne ich zástupcov, ktorí by mu v tomto smere mohli klásť doplňujúce otázky. 19. V zmysle článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú. Predovšetkým umožniť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní buď priamo, prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. 20. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine a článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, keď stanovisko maloletého k predmetu dieťaťa zabezpečil prostredníctvom kolízneho opatrovníka. 21. Je nepochybné, že prebiehajúce súdne konanie predstavuje pre maloletého výraznú záťažovú situáciu, ktoré dieťa vníma citlivo, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď stanovisko maloletého zisťoval bez prítomnosti rodičov, kedy sa mohol slobodne vyjadriť, bez akéhokoľvek emocionálneho tlaku. 22. V závislosti od uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zmene výchovy a úprave styku maloletého s matkou ako vecne správny postupom podľa §387 CSP potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).